Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201817
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117201817.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: K.. K. U. W.. X.XX.XXXX, F. A. K.
XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO:
31948952, proti žalovanému: Slovenská republika, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P.O.Box 57, Bratislava 212, IČO: 00166260, o náhradu škody, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/3/2017-90 z 10.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3.543,33 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím Okresného úradu T., katastrálneho odboru sp.zn. Z. z X.X.XXXX. Táto škoda vznikla

pôvodne poškodeným K.. A. T. a Y.. I. U., ktorí pohľadávku v tomto smere postúpili žalobcovi dohodou
zo 4.2.2016. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcu dňa 14.12.2010 podali voči Mestu T. žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely X. XXXX/X, orná pôda o výmere 402 m2
zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie T.. Konanie bolo vedené na Okresnom súde T. pod

sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Právni predchodcovia žalobcu 22.7.2011 podali voči Mestu T. žalobu o úhradu
za vecné bremeno na parcele X. XXXX/X, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde T. pod
sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Zo záveru Znaleckého posudku č. 7/2013, znalca z odboru geodézie K.. E.
M., vypracovaného v súdnom konaní pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu T. vyplýva, že
plocha, ktorej súčasťou je parcela X. XXXX/X bola vyvlastnená pre štát v rámci výstavby K. na C..
Šetrením sa preukázala nesprávnosť zápisu na LV č.XXXXX, katastrálne územie T. v prospech právnych

predchodcov žalobcu. To, že sú evidovaní ako vlastníci je spôsobené chybami v evidencii pri mapovaní
a následne pri vyhotovení ROEP T.. Okresný súd T. uznesením z 30.1.2014 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX
konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil na základe spred vzatia žaloby. Súd zaviazal
žalobkyňu 1/ K.. A. T. nahradiť žalovanému (Mesto T.) trovy konania vo výške 1.097,97 eur a žalobcu
2/ Y.. I. U. zaplatiť žalovanému (Mesto T.) trovy konania vo výške 223,29 eur. Uznesením z 30.1.2014
č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX Okresný súd T. konanie o úhradu za vecné bremeno na základe späťvzatia

žaloby zastavil. Zaviazal žalobkyňu 1/ Ing. A. T. nahradiť žalovanému (Mesto T.) trovy konania vo
výške 1.296,36 eur a trovy konania štátu vo výške 20,18 eur, a taktiež zaviazal žalobcu 2/ Y.. I. U. na
hradiť žalovanému (Mesto T.) trovy konania vo výške 164,41 eur a trovy štátu vo výške 1,29 eur. Tieto
trovy právni predchodcovia žalobcu uhradili. V rámci predbežného prejednania nároku požiadali právni
predchodcovia žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o náhradu škody vo výške 3.543,33
eur. Ministerstvo túto žiadosť odstúpilo Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako

príslušnému orgánu, ktorý tejto žiadosti o náhradu škody nevyhovel. Oznámením z 5.2.2016 právni
predchodcovia žalobcu oznámili postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu žalovanému.3. V prejednávanej veci rozhodnutie Správy katastra z X.X.XXXX sp.zn. Z. nebolo zrušené pre jeho
nezákonnosť a je platné. Nezákonnosť tohto rozhodnutia nemožno zakladať na znaleckom posudku

vypracovanom v súdnom konaní, ktoré bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby. Nezákonnosť
rozhodnutia musí byť konštatovaná na to oprávneným orgánom, čo sa však v danom prípade nestalo.
Právni predchodcovia žalobcu nepodali proti vyššie uvedenému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok
podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní alebo podnet na postup podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z.z., pričom nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Za nesprávny úradný postup nie je

možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím
vychádzal z nesprávnych údajov a zistení o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, a že v dôsledku
toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. nemôže vecnú správnosť rozhodnutí katastrálneho orgánu posudzovať z hľadiska nesprávneho
úradného postupu, ale týmto sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia, ktorého výsledkom je súd v civilnom konaní viazaný. Pri opačnom výklade by totiž došlo k

neprípustnosti zásahu zo strany súdu rozhodujúceho v rámci civilného procesu do správneho konania
a do výkonu pôsobnosti katastrálneho orgánu. Žalobou o náhradu škody si teda nemožno uplatňovať
ako nesprávny úradný postup také pochybenie v postupe správneho orgánu, ktoré sa týka hmotno-
právneho posúdenia vzniku nároku. Katastrálny orgán svojím postupom v správnom konaní neporušil
svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných mu

zákonom a žalobca nepreukázal, že sa pri svojom rozhodovaní dopustil nejakého excesu.

4. V danom prípade taktiež chýba priama príčinná súvislosť medzi rozhodnutím správy katastra a
majetkovou ujmou právnych predchodcov žalobcu v podobe trov súdnych konaní zastavených v
dôsledku ich zavinenia. Samotné rozhodnutie Správy katastra, teda nespôsobilo vlastníkom pozemku,

ktorí z vlastnej iniciatívy podali voči tretiemu subjektu (Mestu T.) žalobu na súd o vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo úhradu za zriadené vecné bremeno, škodu. Na základe predmetného správneho aktu
neboli nútení podať tieto žaloby na súd, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že v čase iniciovania a vedenia predmetných súdnych konaní bol odvolateľ na
základe rozhodnutia štátneho orgánu v stave právnej istoty ohľadne skutočnosti, že je riadnych

vlastníkom predmetných pozemkov. Rozhodnutie štátneho orgánu na strane odvolateľa vytvorilo
legitímne očakávanie výsledkov týchto súdnych sporov v jeho prospech, a to na základe zápisu
vlastníckeho práva odvolateľa k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia ROEP. Zo znaleckého
posudku znalca K.. M. v konaní Okresného súdu T. sp.zn. XXC/XXX/XXXX vyplynulo, že právni
predchodcovia žalobcu nemôžu byť vlastníkom predmetného pozemku, pretože tento bol vyvlastnený

predkom právnych predchodcov žalobcu v prospech štátu na individuálnu bytovú výstavbu a vlastníctvo
k tomuto pozemku na základe ROEP bolo znaleckým posudkom vyvrátené. Odvolateľ sa teda po
prvýkrát mohol objektívne dozvedieť o skutočnosti, že nie je vlastníkom pozemku až 24.9.2013, čo
bolo logicky v čase, kedy odvolateľovi už uplynula každá zákonná lehota na napadnutie predmetných
rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré určili vlastnícke právo odvolateľa k predmetnému pozemku, a to

bez jeho zavinenia. Takýmito opravnými prostriedkami mohli byť podľa platného právneho stavu -
odvolanie proti danému rozhodnutiu podľa § 54 ods. 2 č. zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok),
návrh na obnovu konania podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania (§ 68 Správneho poriadku), podnet na podanie protestu prokurátora (§ 24
ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z.) alebo žaloba podľa § 247 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania

predmetného rozhodnutia). Preto je neakceptovateľná argumentácia súdu ohľadne spájania významu
späťvzatí žalôb a konštatácie súčasného nepreukázania nesprávneho úradného postupu, nakoľko tieto
súdne konania sa už od momentu ich iniciovania netýkali nesprávneho úradného postupu a napadnutia
právnejsúladnostirozhodnutiaROEP,t.j.včaseiniciovaniakonaniaapriformulovanížalobnýchnávrhovžalobca vychádzal zo správnosti úradného postupu a zo zákonnosti rozhodnutia ROEP. Rozhodnutie o
ROEP bolo vydané 5.5.2010, pričom právoplatnosť nadobudlo 17.6.2010. Je preto zrejmé, že odvolateľ
nemohol (po tom, čo sa dozvedel o záveroch znaleckého dokazovania v jednom z uvedených konaní

po 24.9.2013) voči rozhodnutiu podať žiaden opravných prostriedkov.

9. Do 24.9.2013 odvolateľ vychádzal zo správnosti úradného postupu, ktorý predchádzal vydaniu
rozhodnutia ROEP, ako aj zo zákonnosti tohto rozhodnutia. Prípadná konštatácia o tom, že do tohto
momentu nevykonal odvolateľ úkony na zmenu, alebo zrušenie tohto rozhodnutia ROEP zasahuje

do ústavno-právnych pozícii odvolateľa, nakoľko do tohto momentu bolo zo subjektívneho hľadiska
odvolateľa rozhodnutie, ako aj úradný postup, ktorý mu predchádzal lege artis. Ak predmetné
rozhodnutie vytvorilo na strane odvolateľa škodu v podobe nákladov na súdne konania, pričom ak
zároveň platí, že odvolateľ už nemal z objektívnych príčin a dôvodov a bez jeho zavinenia možnosť toto
rozhodnutie ROEP napadnúť a dosiahnuť jeho zmenu alebo zrušenie, je nutné aplikovať na predmetný
prípad režim prípadu hodného osobitného zreteľa a priznať nárok na náhradu škody odvolateľovi voči

žalovanému aj napriek skutočnosti, že predmetné rozhodnutie ROEP nebolo zmenené alebo zrušené.

10. Je rovnako logické a pochopiteľné, že odvolateľ pred momentom, kedy bolo znalecky určené,
že nemôže byť vlastníkom predmetného pozemku, predmetné rozhodnutia nenapádal, nakoľko tieto
boli vydané v jeho prospech. Preto akákoľvek argumentácia súdu o skutočnosti, že odvolateľ tieto

rozhodnutia nenapadol v zákonných lehotách, stráca právnu a racionálnu opodstatnenosť, nakoľko
vytvára situáciu, že súd nepriznáva strane sporu úspech na základe argumentu o tom, že žalobca v
minulosti nenapadol rozhodnutia vydané v jeho prospech, čo je z pohľadu odvolateľa minimálne právne,
skutkovo a logicky nekonzistentné.

11. Odvolateľ bez existencie rozhodnutia ROEP z roku 2010 nikdy neinicioval súdne konania, v ktorých
súd následne znalecky určil, že rozhodnutie ROEP je nezákonné a odvolateľ sa nikdy nemohol stať
vlastníkom predmetných pozemkov, v súvislosti s ktorými mu po tomto určení vznikli náklady vo
výške 3.453,33 eur. V čase iniciovania súdnych konaní bol odvolateľ v legitímnych očakávaniach
o svojom vlastníckom práve k predmetnému pozemku, čo pre neho prezumovalo pravdepodobný

až istý úspech v týchto konaniach a rovnako takto nadobudnuté legitímne očakávania ako prejavu
právnej istoty pre neho zakladali názor o opodstatnenosti týchto súdnych konaní. Až počas týchto
konaní sa odvolateľ (24.9.2013) ako strana týchto konaní dozvedel o nesprávnom úradnom postupe a
nezákonnostipôvodnéhorozhodnutiaROEP,ktorékonštatovalsúdomustanovenýznalec.Tátookolnosť
sa prejavila v dispozičnom úkone odvolateľa, pretože v týchto konaniach boli žaloby zobraté späť.

12. Priznania nároku na náhradu škody môže byť v zmysle § 6 zákona č. 514/2013 Z.z. priznané aj v
prípadoch, kedy žiaden na to kompetentný orgán nezákonnosť rozhodnutia, na základe ktorého došlo k
vzniku škody nekonštatoval. Touto zákonnou možnosťou sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
Súd sa vôbec nezaoberal osobitosťou prejednávaného prípadu z hľadiska žalobcu, ktorý po 24.9.2013

už nemal objektívne možnosť predmetné rozhodnutie napadnúť a dosiahnuť jeho zmenu alebo zrušenie.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto zmysle arbitrárne, pokiaľ bez bližšieho odôvodnenia
súd konštatuje, že v prejednávanej veci nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Totiž pred 24.9.2013,
kedy sa odvolateľ dozvedel o nesprávnosti zápisu v katastri nehnuteľností a o nesprávnosti rozhodnutia

ROEP,nebolomožnéskutkovoaniprávneododvolateľaočakávaťnapadnutiepredmetnéhorozhodnutia
ROEP, pretože toto bolo v tom čase vydané v jeho prospech. Právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno priznať v prípadoch hodných osobitného zreteľa aj vtedy, keby
rozhodnutie nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené, čo vyplýva z § 6 zákona č. 514/2003 Z.z..
V prejednávanej veci je zrejmé, že škoda bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným

rozhodnutím, za ktoré zodpovedá výlučne žalovaný. Napadnutie tohto rozhodnutia nebolo zo strany
odvolateľa možné, ani očakávateľné, pretože rozhodnutie bolo vydané v jeho prospech, odvolateľ bol v
legitímnom očakávaní o zákonnosti rozhodnutia až do času, kým to nebolo spochybnené. Pre odvolateľa
neexistoval racionálny dôvod, aby predmetné rozhodnutie napadal. Tieto skutočnosti však súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že nezákonné rozhodnutie orgánov
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou
škody, pričom nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.15. Trovy konania a škoda sú dva rozdielne právne inštitúty s osobitným právnym režimom, preto nie
je na mieste podriadiť výšku trov konania, ktoré si možno nárokovať cestou exekútora od príslušného

právne zaviazaného právneho subjektu pod náhradu škody.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že právnym základom uplatneného nároku na náhradu škody sú trovy v
súdnych konaniach pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX, ktoré boli vedené proti Mestu T. a
súčasne boli zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby bez toho, aby bol preukázaný nesprávny úradný

postup správneho orgánu, neboli naplnené hmotno-právne podmienky, podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody.

17. V následnom vyjadrení žalobca (odvolateľ) poukázal na to, že záujem na zmene rozhodnutia ROEP
mohol mať objektívne a bez svojho zavinenia až po tom, čo sa v konkrétnom súdnom konaní s Mestom
T. dozvedel z vypracovaného znaleckého posudku z 24.9.2013, že pri vypracovaní ROEP nastala

chyba a rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom, pričom však už lehoty na podanie opravných
prostriedkov voči rozhodnutiu uplynuli.

18. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení (§ 374 ods. 2 CSP) poukázal na to, že treba súhlasiť s
názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Nebolo

potrebnéčakaťažnarozhodnutieoschváleníregistraobnovenejevidenciepozemkov,nakoľkoúčastníci
mali možnosť ovplyvniť toto konanie už v jeho priebehu, najmä počas procesu podávania námietok
voči výpisu z návrhu registra. Už v tom čase mohol žalobca zistiť, že predmetné pozemky mu nepatria,
nakoľko k nim nemá žiadny právny titul. Po schválení registra a jeho zápise do katastra existovala
možnosť podať návrh na jeho zmenu v lehote troch rokov a po novelizácii zákona v lehote piatich rokov.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani
pre zmenu rozsudku, pretože tento je nepreskúmateľný, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22.Podľa§4ods.1zák.č.514/2003Z.z.Vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda

vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

23. Podľa § 5 ods. 1 - 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

24. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré

je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

27. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

28. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

29. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

30. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

31. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

33. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysvetlil, ako sa vyporiadal s
ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (v zmysle odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia) možno priznať ibavtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

34. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia sa vo vzťahu k poslednej vete § 6 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., dávajúcej priestor na možnosť nesplnenia podmienky podania riadneho opravného
prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu pri uplatňovaní nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z., obmedzil len na konštatovanie, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Neuviedol
teda k tejto otázke žiadne bližšie dôvody, a to napriek tomu, že žalobca poukazoval v priebehu celého

konania (od jeho počiatku) na to, že jeho právni predchodcovia nemali dôvod podávať žiadne opravné
prostriedky proti rozhodnutiu ROEP, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané v ich prospech. Cítili sa byť
na základe rozhodnutia ROEP vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a preto si uplatnili aj nároky na
náhradu za užívanie týchto nehnuteľností iným subjektom - Mestom T.. Až v priebehu súdneho konania
bolo zistené na základe znaleckého posudku K.. M., že rozhodnutie ROEP je vecne nesprávne a právni
predchodcovia žalobcu v skutočnosti nie sú vlastníkmi nehnuteľností, za ktoré si uplatňovali nároky za

náhradu užívania týchto nehnuteľností voči tretiemu subjektu. Je logické, že za týchto okolností boli
nútení zobrať žaloby späť, pretože znalecký posudok K.. M. poprel pôvodný právny titul, na základe
ktorého sa cítili byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností, teda titul, ktorý bol daný rozhodnutím ROEP.
Treba tiež súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že jeho právni predchodcovia v čase, keď sa na základe
uvedeného znaleckého posudku dozvedeli, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, nemali už

možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok (v
zmysle argumentácie uvedenej v odvolaní žalobcu, ktorý tieto opravné prostriedky aj špecifikoval).

35. V tejto súvislosti nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného produkovanú v priebehu
prvoinštančného konania (i v jeho vyjadreniach) v štádiu odvolacieho konania, že právni predchodcovia

žalobcu sa mali v rámci konania ROEP možnosť vyjadriť k zisteniam v tomto konaní a prípadne
v zákonom stanovených lehotách podávať námietky proti tomuto rozhodnutiu (§ 7 ods. 2, 3 zák č.
180/1995 Z.z. platného a účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia správneho orgánu). Táto
argumentácia nie je patričná za situácie, že samotné orgány konajúce v procese ROEP priznali právnym
predchodcom žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a za týchto okolností nemožno

legitímne očakávať od právnych predchodcov žalobcu, aby voči takémuto zisteniu podávali nejaké
námietky, pokiaľ sa nepreukáže zlý úmysel na ich strane v tom zmysle, že mali jednoznačnú vedomosť
o tom, že im nehnuteľnosti nepatria. Tieto okolnosti však v prejednávanej veci preukázané neboli.

36. Za týchto okolností nesie rozhodnutie súdu prvej inštancie znaky nepreskúmateľnosti (i arbitrárnosti)

v polohe nevyporiadania sa s nosnou argumentáciou žalobcu produkovanou v celom priebehu konania,
že jeho právni predchodcovia nemohli (i nemali dôvod) podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiu
ROEP, pokiaľ toto rozhodnutie bolo v ich prospech.

37. Pokiaľ ide o otázku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím,

za ktoré zodpovedá žalovaný (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), treba konštatovať, že súvislosť
medzi škodou, ktorá právnym predchodcom žalobcu vznikla, a ktorú si žalobca na základe postúpenia
pohľadávky v súčasnosti v tomto konaní uplatňuje a samotným nezákonným (nesprávnym) rozhodnutím
o ROEP je daná. Toto rozhodnutie v polohe jeho vecnej nesprávnosti spôsobilo, že právni predchodcovia
žalobcu sa domáhali svojich nárokov v súdnom konaní (hoci aj voči tretiemu subjektu), pričom boli nútení

žalobu zobrať späť po zistení, že práva, ktoré im rozhodnutie ROEP založilo im v skutočnosti nepatria.

38. Okolnosť, že v tomto konaní sú uplatňované trovy konania ako druh náhrady škody, nespôsobuje
neoprávnenosťtaktouplatnenéhonároku,akonatopoukazuježalovanývosvojomvyjadreníkodvolaniu
žalobcu. Aj zaplatené trovy konania sú zmenšením majetku na strane právnych predchodcov žalobcu a

sú preto škodou, ktorú je možné v súdnom konaní uplatniť aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

39. Ako však bolo vyššie naznačené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva odpovede na tieto
základné otázky nastolené žalobcom v priebehu celého konania pri odôvodnení jeho žaloby, a preto
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

40. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať argumentáciou žalobcu
spočívajúcou v tom, že právni predchodcovia nemali dôvod podávať opravný prostriedok protipredmetnému rozhodnutiu vydanému v rámci konania ROEP za situácie, že im rozhodnutie priznávalo
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať tým, že až po
podaní znaleckého posudku K.. M. v konaní pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu T. sa právni

predchodcovia žalobcu dozvedeli o tom, že predmetné nehnuteľnosti im v skutočnosti nepatria a za
týchto okolností si nemôžu uplatňovať nárok na náhradu za bezdôvodné obohatenie z titulu užívania
parcely, alebo náhradu za vecné bremeno. Ako bolo vyššie naznačené, nepoctivý úmysel v podobe
reálnejvedomosti,ževskutočnostipredmetnénehnuteľnostiprávnympredchodcomžalobcuimnepatria
v konaní zatiaľ preukázaný nebol.

41.Ažpotaktodoplnenýchprávnychúvaháchiprípadnomdokazovaní(podľanávrhustrán)budemožné
vo veci zákonne rozhodnúť.

42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).