Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219452
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214219452.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova
8, Bratislava, proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. ul. XXX/XX, D. K., o zaplatenie 2.049,04
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.

novembra 2015, č.k. 6C/497/2014-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka,
ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 20.05.2011, pričom zo zmluvy vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške
1.883,73 eur, ktorú mala splácať v mesačných splátkach v počte 47, výška splátky 59,84 eur, teda
celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 928,75 eur. Práve výšku pôžičky spolu s celkovými nákladmi

spotrebiteľa žalobca uviedol ako celkovú sumu pôžičky, ktorá mala byť žalovanej poskytnutá v sume
2.812,48 eur. Žalobca listom zo dňa 27.10.2011 vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo v lehote 5 dní od doručenia výpovede, a teda došlo k zosplatneniu celej
pôžičky. Súd mal za to, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) premlčacia
lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplnenej splátky (dňa 20.06.2011)
a uplynula dňa 20.06.2014, pričom návrh bol súdu doručený dňa 14.10.2014, teda súd považoval celý

nárok žalobcu za premlčaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, preukázateľne žiadne trovy nevznikli a žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj

odvolacieho konania. Určenie uplynutia premlčacej doby uplatnenej pohľadávky k 20.06.2014 považoval
za nesprávne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Názor prezentovaný súdom prvej inštancie, že
premlčacia doba na uplatnenie celého nároku má začať plynúť od prvej riadne a včas nezaplatenej
splátky, je v rozpore so zásadou dôvery v právo a skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu,
pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po nezaplatení prvej riadne a včas neuhradenej
splátky, núti veriteľa vyvolať predčasnú splatnosť celého dlhu. Obzvlášť to platí v dotknutom prípade,

keď účastníci úverovej zmluvy si dohodli splatenie úveru v 47 úverových splátkach a ich legitímnym
očakávaním bolo zotrvať v úverovom vzťahu až do termínu vzájomne dohodnutej konečnej splatnostiúveru. Úver poskytnutý žalovanej jeho právnym predchodcom bol splatný v celosti dňa 20.04.2015, t.j.
splatnosťou poslednej 47. splátky a tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. V prípade, že by
nedošlo k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu pre nesplnenie záväzku žalovaného uhrádzať

splátky úveru, premlčacia doba na uplatnenie nároku z úveru by začala plynúť dňa 21.04.2015. Z dôvodu
neplnenia záväzkov žalovanou jeho právny predchodca využil svoje právo a dňa 27.10.2011 vypovedal
zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5
dní od doručenia výpovede. Výpoveď úverovej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku
bola žalovanej doručená dňa 07.11.2011 a lehote päť dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne

ukončeného úveru uplynula dňa 12.11.2011. Od 13.11.2011 je žalovaná v omeškaní s jeho uhradením.
Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného úveru podľa § 101
OZ začala plynúť dňa 13.11.2011 a žalovaná pohľadávka tak bola na súde dňa 14.10.2014 uplatnená
v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť pred tým, ako bude výzva na
zosplatnenie doručená dlžníkovi.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že tu nie sú
dôvody ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku.

6.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.6C/497/2014jezaplatenie2.049,04
eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá a závislého výroku o trovách konania.

8. V prejednávanej veci bolo potrebné záväzkový vzťah medzi účastníkmi posúdiť v zmysle ust. § 52 a
nasl. OZ a bolo potrebné považovať za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý rešpektujúc princíp
ochrany spotrebiteľa skúmal uplatnenú pohľadávku žalobcu z hľadiska prípadného premlčania v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a to aplikujúc právne normy občianskeho práva upravujúceho premlčanie

(§ 100 a nasl. OZ).

9. Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil, keď postupom ním zvoleným vyhodnotil
pohľadávku žalobcu ako premlčanú bez toho, aby skúmal, či k predčasnému ukončeniu zmluvného
vzťahu došlo platne a ak áno, akým spôsobom, t.j. s akými účinkami.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 20.05.2011 uzavrel so
žalovanou zmluvu o bezúročnej účelovej pôžičke č. 5007334, na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku, ktorú sa táto zaviazala vrátiť v pravidelných 47 mesačných splátkach v sume 59,84 eur. Pretože
žalovaná nesplácala riadne a včas dohodnuté splátky, veriteľ jej listom zo dňa 27.10.2011 oznámil, že

k uvedenému dňu zmluvu vypovedá a súčasne ju vyzval na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 2.073,43
eur do piatich dní od doručenia výpovede.

11. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby,
pretože toto vytýkal odvolateľ súdu prvej inštancie. Keďže uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej

zmluvy, v ktorej žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa, premlčuje sa nárok na toto peňažné plnenie
v súlade s ust. § 101 OZ v trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná bola povinná uhrádzať dlh v splátkach.
Súd vychádzal preto zo zákonnej úpravy § 103 veta prvá OZ, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie
v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V konaní žalobca
tvrdil, že dňa 27.10.2011 vyhlásil predčasnú splatnosť v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch

a dohodnutými všeobecnými obchodnými podmienkami.

12. Odvolací súd preskúmal žalobcom danú „výpoveď“ a dospel k tomu záveru, že z právneho úkonu,
ktorým k ukončeniu zmluvného vzťahu malo dôjsť, nie je celkom zrejmé, podľa čoho veriteľ postupoval.V liste zo dňa 27.10.2011 označenom ako vypovedanie zmluvy sa uvádza iba to, že veriteľ v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o
poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007334 zo dňa 21.05.2011 túto zmluvu ku dňu 27.10.2011 vypovedá.

13. Právna úprava výpovede v zákone o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy je obsiahnutá v § 14, avšak týka sa takých úverov, ktoré boli uzavreté na dobu neurčitú, teda
najmä revolvingových úverov, čo však nie je uvedený prípad. Aj právna úprava výpovede obsiahnutý
v Občianskom zákonníku (§ 582 OZ) sa týka zmluvy na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok

na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti, alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, v takom prípade možno zmluvu
vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, čo nie je prípad prejednávanej
veci. Pokiaľ ide o úpravu výpovede podľa VOP k predmetnej zmluve, z obsahu spisu vyplýva, že
žalobca k žalobe ako listinné dôkazy pripojil žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky, schválenie
žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky, vypovedanie zmluvy, prehľad splátok a úhrad a tiež všeobecné

obchodné podmienky. V bode 12.2 týchto VOP pod názvom „skončenie zmluvy“ je upravená výpoveď
nasledovným spôsobom: „Klient, ako aj Spoločnosť, je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez
uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa 12.1 vyššie.“ Pod
bodom 12.1 sa nachádza text: „Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie Klienta

uvedené v Zmluve, VOP, alebo akékoľvek vyhlásenie Klienta dané Spoločnosti a tiež na arbitrárnu
doložku v zmysle čl. 14.24 VOP.“ Odhliadnuc od skutočnosti, že takto zakotvené podmienky ukončenia
zmluvy výpoveďou sú nezrozumiteľné a nejasné, a možno mať tak dôvodnú pochybnosť, či pre absenciu
určitosti nejde o dojednanie absolútne neplatné (§ 39 OZ), treba potom poukázať najmä na tú dôležitú
skutočnosť, že z predložených listín nevyplýva, že by VOP vôbec boli súčasťou zmluvy. VOP predložené

žalobcom neobsahujú žiadny podpis dlžníka a skutočnosť, že by mali byť súčasťou predmetnej zmluvy
o pôžičke naznačuje iba text obsiahnutý v bode 2.3 VOP, zatiaľ čo zmluva samotná neobsahuje žiadnu
zmienku o tom, že by jej súčasťou boli nejaké všeobecné obchodné podmienky. Tiež sa tam nenachádza
žiadne ustanovenie ani o prípadnej výpovedi zmluvy, ani o inom spôsobe predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu.

14. Pokiaľ teda žalobca v konaní tvrdil, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, bude
potrebné vykonať dokazovanie k tejto skutočnosti, pričom súd musí zistiť, či vôbec a ak áno, akým
spôsobom a ku ktorému dňu došlo k takémuto ukončeniu zmluvy a až následne bude možné ustáliť, či
je žalovaná pohľadávka alebo jej časť premlčaná. Je totiž otázne, či vôbec došlo platne k predčasnému

ukončeniu zmluvy, ktorej otázke súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a nevykonal v
tomto smere potrebné dokazovanie. Bez zistenia týchto skutočností však nie je možné ustáliť počiatok
plynutia premlčacej doby, a teda ani uzavrieť, či a v akom rozsahu je uplatnená pohľadávka žalobcu
premlčaná, pretože je tu nezodpovedaná otázka, či sa vôbec stal zročným celý dlh, alebo je treba
posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Z dôvodov uvedených vyššie sa rozhodnutie súdu prvej inštancie o posúdení premlčania ním
zvoleným spôsobom potom javí ako predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v prvom rade vyriešiť otázku trvania
zmluvného vzťahu a platnosti právneho úkonu zo dňa 27.10.2011. Za týmto účelom bude potrebné
doplniť dokazovanie predložením originálu zmluvy a VOP a vyzvať žalobcu na odstránenie nejasností
ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu a v závislosti od výsledkov dokazovania ustáliť, či došlo k
predčasnému zosplatneniu. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere a potrebnom rozsahu

súd jeho výsledky riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).