Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201474
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8514201474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
XXX, 2. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, obaja zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom,
AK Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, za účasti Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 4 906,80 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/64/2015-207

zo dňa 16.03.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaným v 1.a 2.rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Súd n e p r i z n á v a Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča
č. 1, Chorvátsky Grob náhradu trov konania.„

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, §
52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 565 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 až 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 8 ods.

1, § 23 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 2
ods. 1 až 3, § 3 ods. 3, § 6 ods. 1 a 7, § 7 ods. 1 a 5, § 9 ods. 1, 2 a 6, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, § 132 ods. 1 a 2, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
3. V odôvodnení uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými dňa 24.03.2006 zmluvu o
splátkovom úvere číslo 530876210, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,-
Sk). Pôvodný veriteľ dňa 27.06.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku

z úverovej zmluvy. Žalobca predložil súdu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
20.05.2013, oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 09.07.2013
adresované žalovaným, výzvu adresovanú žalovanej zo dňa 25.08.2009, ale nepredložil súdu dôkazy
o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvyzo dňa 25.08.2009 žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval, že postúpenie bankovej pohľadávky
žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny
úkon, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal

a nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musela
predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky, nepreukázal doručenie odstúpenia
od zmluvy žalovaným, resp. oznámenia pôvodného veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu. Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky zo subjektu Slovenská sporiteľňa, a. s., na žalobcu tiež z dôvodu, že výzva na

úhradu dlžnej sumy, ktorá bola podľa žalobcu urobená zo dňa 25.08.2009 (adresovaná iba žalovanej
v 1./ rade), a v ktorej bola žalovaná v 1./ rade upozornená na povinnosť úhrady dlhu v sume 261,23
eur, už bola neaktuálna, nakoľko zo strany žalovaných došlo k ďalším úhradám, pričom nemožno
vylúčiť, že časť z týchto úhrad nebola použitá aj na úhradu predmetného dlhu. Na uvedenom závere
nemení nič ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ani skutočnosť, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v

omeškaní so splácaním dlhu dlhšie ako rok, nakoľko tieto skutočnosti nezbavili banku povinnosti pred
postúpením pohľadávky doručiť žalovaným výzvu na plnenie a následne preveriť skutočnosť, či sú klienti
so splácaním svojho splatného dlhu v omeškaní dlhšie ako 90 dní odo dňa, odkedy im bola predmetná
výzva na úhradu dlhu v nej uvedeného doručená. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 2 CSP. Osobitný subjekt Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ na

podporu žalovaných má v zásade právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Súd prvej inštancie nepriznal Združeniu uplatňované trovy konania, a to trovy
právnehozastúpenia,keďžesúdprirozhodovaníneprihliadolnaformulárovépodanie,ktorévychádzajúc
zo skúseností súdu podávalo Združenie vo viacerých prípadoch a vyjadrenie Združenia tak nemohlo byť
podkladom pre rozhodnutie súdu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nakoľko ustanovenie
§ 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od
ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli

otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené
možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo
strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 20.05.2013,

na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu
17.05.2013. Žalobca zastáva názor, že predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom predmetné ustanovenie nekladie na obsah výzvy žiadne nároky. Z
predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o
splátkovomúvere,atovlehote15dní.Ustanovenie§92ods.8zákonaobankáchneuvádza,ževovýzve

musí byť dlžná suma rozpísaná na jednotlivé splátky. Jediná požiadavka predmetného ustanovenia je,
že výzva musí byť písomná, čo bolo preukázané. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom súdu, že lehota
90 dní musí uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Žalobca má za to, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo

bolo v danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou históriou úveru, z ktorej vyplýva,
že posledná úhrada titulom úveru bola žalovaným realizovaná dňa 26.07.2010, pričom k postúpeniu
pohľadávky došlo dňa 27.06.2013. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia

pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu

s podacím hárkom, preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení. K uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere došlo dňa 24.03.2006. Ustanovenie, na základektorého sa úver považuje na bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a I). je účinné až od 01.01.2008 (na základe novely
č. 568/2007 Z. z.). Na základe uvedených zákonných ustanovení žalobca zastáva názor, že pokiaľ

nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., nie
je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Uvedená „sankcia" podľa zákonných ustanovení platných a účinných ustanovení v čase
uzavretia zmluvy, nastáva v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo
nie je daný prípad, keďže táto je v zmluve o splátkovom úvere uvedená. Žalobca taktiež poukazuje

na skutočnosť, že úrok ako i poplatky sú špecifikované v zmluve v úvodných ustanoveniach, ktoré sú
označené ako základné podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na ustanovenie § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené sa žalobca nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie.
Zuvedenýchdôvodovnavrholnapadnutýrozsudokzmeniťavyhovieťžalobevplnomrozsahu,žalobcovi
priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na skutočnosť, že vecná legitimácia predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že

žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný, ako aj že postúpenie pohľadávky uplatnenej
žalobou je neplatné. Žalobca splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných
pohľadávok nepreukázal. Navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza:

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a. s.) a žalovanými bola dňa 24.03.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0530876210, na

základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.979,09 Eur (150.000,- Sk). Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 22.02.2016. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle §
1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvou spotrebiteľskou.

9. Dňa 27.06.2013 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a EOS KSI Slovensko, s. r. o. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu nesporne
vyplýva, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal, aby oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným aj reálne
doručené. Žalobca predložil iba výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.08.2009, ktorá však bola

adresovaná iba žalovanej v 1./ rade. Žalobca nepredložil výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú
žalovanému v 2./ rade, ako ani dôkaz o tom, aby výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.08.2009
pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky doručil žalovanej v 1./ rade.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dňa 28.10.2015 písomne vyzval právneho

predchodcu žalobcu, aby súdu oznámil, či pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval
žalovaného na úhradu dlhu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a ak áno, aby súdu doložil o
tom dôkaz, a tiež aj dôkaz, že takáto písomná výzva žalobcu bola žalovaným doručená a kedy sa
tak stalo. Súd prvej inštancie tiež vyzval žalobcu, aby súdu doložil dôkaz o tom, že dlžník bol predpostúpením pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní. Žalobca mal súčasne oznámiť súdu, či pred
postúpením pohľadávky na žalobcu došlo k mimomoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru, a
ak áno, v akej výške s tým, že súd prvej inštancie žiadal predložiť písomné oznámenie adresované

žalovanému o zosplatnení predmetného úveru a dôkaz o jeho doručení žalovaným. V prípade, že
nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, žalobca mal uviesť v akej výške - sume bol dlh žalovaného
splatný (splátky úveru splatné v čase postúpenia pohľadávky).

11. Súd prvej inštancie dňa 28.10.2015 písomne vyzval aj žalobcu, aby v lehote 15 dní doručil súdu:

- dôkaz o tom, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaných
naúhradudlhuvzmysle§92ods.8Zákonaobankách,dôkazoodoslanítejtopísomnejvýzvyžalovaným
a dôkaz o jej doručení žalovaným,
- dôkaz o tom, že žalovaní boli so žalovanou sumou v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky,
- dôkaz o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky,

- dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovaným zosplatnenie celého dlhu a
dôkaz o doručení tohto písomného oznámenia o zosplatnení dlhu žalovaným,
- dôkaz o tom, či pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, alebo
zmluvu vypovedal, resp. došlo k mimoriadnej splatnosti úveru a dôkaz o doručení o tom žalovaným.

12. Žalobcovi vola uvedená výzva súdu prvej inštancie doručená dňa 03.11.2015, právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 02.11.2015. Žalobca a ani právny predchodca žalobcu na výzvu súdu
nereagovali.

13. V kontexte uvedeného je tak zrejmé, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je

unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí.

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná

15. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a

zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

16. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú aktivitu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany
sporu.

17. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je

určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Žalobca dôkaz o tom, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovaným aj skutočne

doručené predložil až v odvolacom konaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 366
písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z odvolania žalobcu aniz priložených listín nevyplýva, že by žalobca tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie, a preto na neho odvolací súd neprihliadal.

19. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému dopĺňa, že aj keby zohľadnil žalobcom predložený dôkaz
v odvolacom konaní, sú tu ďalšie významné skutočnosti, ktoré neumožňujú žalobe vyhovieť, nakoľko
neboli splnené zákonom vyžadované podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona
o bankách.

20. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

21. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

22. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu

žalobcu.

23. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní.

24. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do

zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

25. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup

banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

27. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

29. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je

produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

30. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej

pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

poskytnutého žalovaným dňa 17.05.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných, aby do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia splatili celú
výšku pohľadávky, bolo žalovanej v 1./ rade doručené dňa 18.06.2013 a žalovanému v 2./ rade rovnako
dňa 18.06.2013. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.
s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. došlo dňa 27.06.2013. Z uvedeného je tak zrejmé, že

právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v
zmysle Zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť
ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená,
žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne
legitimovaný.

32. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto

oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

33. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

35.Majúcnazreteliuvedené,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdil
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

36. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o

trovách konania, potvrdil.37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, a preto
im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).