Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Cb/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317203434.5

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 074 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, P.O. BOX 205, IČO: 37927795 proti
žalovanému: CABBAGE s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 2950, 069 01 Snina, IČO: 45624682 o zaplatenie
198,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 198,-eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od 20.4.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. podal dňa 20.3.2017 na súd žalobu s
návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
198,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 20.4.2014 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia z dôvodu nesplatenia poskytnutej pôžičky na
základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.10.2013.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Cb/48/2017-22 zo dňa 08.6.2017, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto
ho súd uznesením zo dňa 18.12.2017 zrušil.

3. Žalovaný bol uznesením zo dňa 16.02.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe a bolo
mu zaslané aj procesné poučenie o jeho právach a povinnostiach v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predmetné listiny boli doručené žalovanému dňa
05.3.2018. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

4. Podľa ustanovenia § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa
§ 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie

5. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
vyplývajú z citovaného ustanovenia § 273 CSP. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú
povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a
sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe
nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej

sankcie, môže súd rozhodnúť už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej rozhodnúť
kontumačným rozsudkom.

6. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie
povinnosti. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Skutkovým základom kontumačného

rozsudku bez nariadenia pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie
žalobcom tvrdenému nároku. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je sporný
a súčasne sú kumulatívne splnené zákonné podmienky podľa § 273 CSP, môže vydať kontumačný
rozsudok v neprospech žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní
dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú

identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 499 za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

9. Podľa § 500 ods. 1 dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v

lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
Podľa odseku 2 ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže
poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

10. Podľa § 501 ods. 1, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v
súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa odseku 2 ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto

účelom.

11. Podľa § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú

banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa odseku 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného
obdobia.

12. Podľa § 503 ods. 1 záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa odseku 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej

splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľaodseku3dlžníkjeoprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.13. Podľa § 504 dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu
s úrokmi

14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa odseku 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

16.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z

omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o

osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.
Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ
požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba

úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa odseku 3 ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa
tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

18. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a

žalovaným vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah v zmysle zákona obchodného zákonníka. Na
základe uzatvorenej zmluvy žalobca žalovanému poskytoval finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný
zaviazal žalobcovi vrátiť s príslušným úrokom. Žalovaný požičané finančné prostriedky žalobcovi riadne
a včas nesplatil. Tým porušil svoje dojednané zmluvné povinnosti a žalobcovi preto vznikol aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania.

19. Súd o podanej žalobe rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko žalovaný sa k podanej žalobe
nevyjadril a to napriek výzve zo strany súdu, pričom bol poučený o možnosti rozhodnutia súdu o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške
trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov, ak neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm.
a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok

pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.