Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csp/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617212594.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s.,

so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: Q. P., V. XX.XX.XXXX, B.
P. Ž. XXXX/XX, XXX XX Z., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 165,87 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 17.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti, vo výške ako
bude vyčíslené osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 01.12.2017, domáhal od

žalovaného zaplatenia sumy 165,87 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný neoprávnene
odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Fiľakovo, podľa ust.
§ 46 zákona č. 251/2012 Z.z.

2. Žalobca neoprávnený odber vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9161007362 splatnou dňa 16.11.2016
v sume 165,87 €. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe
zaslanej výzvy.

3. V zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, si žalobca účtuje úrok z omeškania, ktorý je o päť percentuálnych bodov vyšší ako je základná
úroková sadzba určenia Európskou centrálnou bankou.

4. V zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto

elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95
ods. 1 písm. i).

5. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.

6. Súd vydal dňa 09.01.2018 platobný rozkaz č.k. 13Csp/247/2017-24, ktorým zavial žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 165,87 €, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,87 € od 17.11.2016 do
zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 16,50 €.7. Uznesením č.k. 13Csp/247/2017-40 zo dňa 09.03.2018 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2018.

8. Uznesením č.k. 13Csp/247/2017-43 zo dňa 09.03.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k
žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2018 a vykonateľnosť dňa 10.04.2018. Žalovaný
sa k žalobe nevyjadril.

9. Bezprostredne pred pojednávaním bolo na konajúci súd uskutočnené telefonické oznámenie osobou,
ktorá sa predstavila ako pracovník orgánu sociálne kurately vo Fiľakove (terénny pracovník), ktorá v
mene žalovanej oznámila, že žalovaná sa nedostaví na pojednávanie, pretože sa má zúčastniť kontroly
v zdravotníckom zariadení, zároveň uviedla, že žalovaná žiada, aby jej boli povolené splátky. Zároveň
bolo oznámené, že predloží potvrdenie o práceneschopnosti žalovaná dodatočne.

10. Súd môže odročiť pojednávanie len z dôvodom zákonom vyslovene uvedených v § 163 ods. 1,
3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť v spojení s § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá

navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela
alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

11. Z obsahu telefonického rozhovoru, ktorý okrem iného nebolo možné verifikovať či sa jedná o
osobu žalovanej alebo ňou splnomocnenú osobu, odhliadnuc od tejto skutočnosti vyplýva, že žalovaná

v deň pojednávania sa mala dostaviť do zdravotníckeho zariadenia za účelom kontroly, nakoľko
bola práceneschopná. Práceneschopnosť síce nebola dokladová, ale v prípade jej preukázania je
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, avšak žalovaná túto skutočnosť neoznámila súdu
bezodkladne, pričom z obsahu telefonického rozhovoru je zrejmé, že musela už pred pojednávaním
vedieť, že je práceneschopná, napriek tomu ospravedlnenie bola urobené telefonicky bezprostredne

pred pojednávaním, čím de facto žalovaná spôsobila stav, kedy zástupca žalobcu sa na pojednávanie
dostavil, vznikli mu tým trovy, a preto súd ospravedlnenie žalovanej považoval za ospravedlnenie, ktoré
nebolo navrhnuté bezodkladne, a preto v konaní ďalej pokračoval a rozhodol.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej

energie č.l. 3, oznámenia č.l. 4, faktúry č.l. 5-7, fotodokumentácie č.l. 8, upomienky - pokusu o zmier
č.l. 9 a zistil tento skutkový stav:

13. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. NO * 309862 zo dňa 26.10.2016
(č.l. 3) vyplýva, že na odbernom mieste č. 5016872, Z., P. XX došlo dňa 09.09.2016 k odpojeniu so

stavom VT-911 a následne k samozapojeniu.

14. Písomným podaním zo dňa 31.10.2016 (č.l. 4) označeným ako „Neoprávnený odber“ žalobca
oznámil žalovanému, že pri kontrole odberného miesta dňa 26.10.2016 bol zistený neoprávnený odber
elektriny, identifikovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., ako odber bez uzatvorenej zmluvy o pripojení

doprenosovejsústavyaleboopripojenídodistribučnejsústavyalebovrozporestoutozmluvou.Prílohou
oznámenia bola faktúra č. 9161007362.

15. Faktúrou č. 9161007362 (VS: 3500699002), splatnou dňa 16.11.2016 (č.l. 5) fakturoval žalobca
žalovanému nedoplatok za neoprávnený odber vo výške 165,87 €.

16. Písomným podaním zo dňa 04.01.2017 (č.l. 9) žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č.
9161007362 vo výške 165,87 € v lehote 7 dní od vystavenia tohto listu.

17.Podľa§39ods.13zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníkudňu26.10.2016,akýkoľvekzásah

do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

19.Podľa§46ods.2zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníkudňu26.10.2016,prineoprávnenom
odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným

právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

20. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, ak ide o
prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom
mieste sa použije postup podľa odseku 2.

21. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel
zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.

22. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 26.10.2016,

ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví
i) spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

23. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 26.10.2016, škoda spôsobená neoprávneným

odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

24. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 26.10.2016, k škode vypočítanej podľa odseku 1

sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením
neoprávneného odberu elektriny.

25. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu
26.10.2016, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.26. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 26.10.2016, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 26.10.2016, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu
na odbernom mieste č. 5016872, Z.Ľ., P. XX. Žalobca žalovanému neoprávnený odber elektriny
vyúčtoval faktúrou č. 9161007362 vo výške 165,87 €, pričom súdu preukázal spôsob výpočtu náhrady
škody za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalovaná strana nenamietala. Skutočnosť,
že došlo k neoprávnenému odberu elektriny vyplýva so žalobcom predloženého Protokolu o zistení

neoprávneného odberu elektriny č. NO * 309862 zo dňa 26.10.2016, o ktorom bola upovedomená
žalovaná písomným oznámením z 31.10.2016. Faktúrou č. 9161007362 splatnou dňa 16.11.2016 bol
vyúčtovaný nedoplatok za predmetný neoprávnený odber, pričom výška škody bola vyčíslená sumou
9,87 € v zmysle prílohy k tejto faktúre a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného
odberu vo výške 156,- €. Náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu spočívajú v nákladoch

za prácu vo fakturačnom systéme, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovaním
služobného príkazu na odpojení prípojky na odbernom mieste a kontrolu odberného miesta v sume
4,- €, zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie
neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu - Protokolu o
zistení neoprávneného odberu, vyhotovenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a kalkulácia v

celkovej sume 147,- € a doprava do 20 km vo výške 5,- €, teda zisťovací poplatok 156,- €, ktorý spolu s
vypočítanou škodou predstavuje sumu 165,87 €. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal zaplatenia
faktúry, a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 165,87 € titulom náhrady za neoprávnený
odber elektriny.

29. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, a preto súd priznal žalobcovi taktiež právo
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,87 € od 17.11.2016, t.j.
odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. V telefonickom rozhovore, ktorý súd cituje v bode 9 rozsudku síce žalovaná navrhuje možnosť
splácať dlh v splátkach, avšak žiadny dôkaz ani inú skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôvodnosť
povolenia splátok a preukazovala jej možnosti a schopnosti z hľadiska určenia výšky splátok

nedokladuje, súd preto o takomto návrhu ani rozhodnúť nemohol. Žalovanej však nič nebráni, aby sa
kontaktovala so žalobcom ako veriteľom za účelom mimosúdnej dohody o výške a splatnosti jednotlivých
splátok.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania v celosti. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.