Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217353
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116217353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. G. P.
XXX/X, O. G. Z., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova
25, o vydanie bezdôvodného obohatenia 120 € a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 15Csp/55/2016-88 zo dňa 09. 03. 2017 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 120 Eur

s úrokom z omeškania ročne od dňa 02. 02. 2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 22. 09. 2010 uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 11 a tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľná.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na skutočnosť, že nemal
preukázané uzavretie tejto zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ale mal za to, že zmluvne bol označený
účel úveru ako finančné prostriedky na výkon podnikania a pokiaľ žalobca okrem svojho tvrdenia
nepredložil iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nemal za preukázané, že vznikol spotrebiteľský
vzťah a nemohlo byť rozhodnuté ani o rozpore zmluvnej podmienky so spotrebiteľským právom.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci, ako aj nesprávne zistený skutkový stav. Dospel k záveru, že súdu prvej inštancie unikli
skutočnosti, ktoré preukazujú spotrebiteľský charakter vzťahu medzi stranami sporu. Samotná veta vo

formulárovej zmluve, že úver sa poskytuje na podnikanie je príliš vágna na to, aby sa poskytovateľ úveru
s takouto informáciou uspokojil, pričom dodávateľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou, ak nezískal
žiadnu informáciu, čo vlastne spotrebiteľ podpísal, ak podpísal vyhlásenie napísané obchodníkom,
že úver je na podnikanie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2014, podľa ktoréhodôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí. Už zo samotnej výšky poskytnutého úveru (350 Eur) je zrejmé,
že toto spochybňuje účel úveru, ak by išlo o úver na podnikanie, pričom sú známe nekalé praktiky

žalovaného, ktorý v prípade zistenia, že záujemca je držiteľom živnostenského oprávnenia predkladá
formulárovú zmluvu, v ktorej je uvedené, že žiadateľ žiada predmetný úver na účely podnikania. V
prejednávanej veci sa nejedná o totožnú situáciu, s ktorou sa zaoberal Ústavný súd SR v konaní
vedenom pod sp. zn. I. ÚS 261/2016 z 20. 04. 2016, kde spotrebiteľ mal možnosť voľby či vyznačí
príslušné políčko, pričom takúto možnosť žalobca nemal. Úver bol dopredu naformulovaný s tým, že sa

poskytuje na výkon povolania.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vzniesol námietku prekážky rozhodnutej
veci s tým, že o platnosti jednotlivých častí úveru bolo rozhodnuté Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. pod sp. zn. A ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že túto uzavrel s aktívne činným podnikateľom označeným

identifikačným číslom, a preto na takúto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Bolo by aj v rozpore s Obchodným zákonníkom, pokiaľ by bol úver použitý v rozpore s
účelom deklarovaným v zmluve. Žalovaný nemôže preukázať na aký účel boli peňažné prostriedky
skutočnepoužitévzhľadomnamnožstvozmlúv,ktoréuzavrel.Ztohtodôvodužiadalnapadnutýrozsudok
potvrdiť v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a je dôvodné postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok
zmeniť.

9. Súd sa ešte pred posúdením veci ako takej, musel vyrovnať aj s predloženým rozhodcovským
rozsudkom, a námietkou prekážky res iudicata. V tomto súd podľa obsahu rozhodcovskej zmluvy
uvedenej v odôvodnení rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že táto nemohla byť platne
dojednaná, tak ako to tvrdí rozhodcovský súd. Aj keď v zmluve sa dojednaná možnosť voľby medzi

rozhodcovskýmsúdomasúdomvšeobecnýmvprípadesporovvyplývajúcichzuzavretejzmluvyoúvere,
konkrétny rozhodcovský súd je priamo daný v zmluve, teda nie je daná možnosť jeho výberu. Ako je
súdu známe z jeho činnosti, rozhodcovské zmluvy sú veriteľom vopred naformulované, predtlačené
bez možnosti individuálneho dojednania a ovplyvnenia jeho znenia, či výberu rozhodcovského súdu
spotrebiteľom. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že súdu sú opakovane v obdobných veciach veriteľa

- žalovaného predkladané totožné znenia rozhodcovských zmlúv, čo je súdu známe z jeho činnosti ( či
už v exekučných či civilných veciach ). V tomto súd poukazuje už na právoplatne rozhodnutia súdov
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp.
zn.5Co/219/2013, kde súd konštatoval v obdobnej veci veriteľa - žalovaného neplatnosť rozhodcovskejzmluvy s poukazom na ust. § 53 OZ. Ako vyplýva z ust. § 53a OZ veriteľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Rozhodcovský súd sa vôbec vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s tým, že v zmluve absentujú podstatné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, naopak
konštatoval, že zmluva spĺňa tieto náležitosti a priznal veriteľovi požadované plnenie v celom rozsahu
v rozpore s vyššie cit. ust. zákonov. Súdu je známe z jeho činnosti, že rozhodcovské zmluvy, či
akékoľvek iné zmluvy, či iné listiny ( napr. právo vyplniť bianko zmenky a pod. ) sú v týchto prípadoch
predkladané spotrebiteľom tak, že keď chcú úver musia podpísať všetky predložené listiny, ktoré

sú vopred naformulované, dané, predtlačené a spotrebiteľ ak chce úver získať, musí ich podpísať.
Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou a pretože pnemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na
konanie a jeho rozhodnutie, je považovaná za akt nulitný a teda neexistujúci, nespĺňajúci podmienky
materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozhodnutia
súdov : NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, či ÚS ČR, sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa
3.4.2012.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Črtouspotrebiteľskýchzmlúvjeto,žesúprespotrebiteľavopredpripravenéaniejevytvorenýpriestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 22.09.2010 uzatvorená medzi
stranami sporu túto charakteristiku spĺňa (č. l. 5 spisu).

12. Odvolací súd má za preukázané, že z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve
je síce uvedené, že poskytnuté prostriedky sú určené na povolanie, avšak s prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie účelu - výkon zamestnania /povolania/ podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

13. Z vyznačenia účelu na ,,povolanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele
úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným
účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej
obchodnejpraktikyasvojvoľnevyznačilispotrebiteľom akoúčelúveruna,,podnikanie“,atobezďalšieho

len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné
opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011 č. k. 17C 45/2011-35 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.
o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Dokonca, ani skutočnosť, že by bol žalobca
v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v

postavení spotrebiteľa, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jej podnikaním (porovn. nález Ústavného súdu
ČR I. ÚS 1930/11).

14. Žalobca v konaní uviedol, že peňažné prostriedky chcel použiť na osobnú spotrebu. S poukazom na
interpretačnéustanovenie§54Občianskehozákonníkajenamiestepripochybnostiachoobsahuzmluvy

výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní
nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu povolania žalobcu. Vzhľadom na uvedenéodvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

15. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

16. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

17. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

18. Podľa § 9 ods.2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19.Podľa§11ods.,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

20. V Zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ročnej
percentuálnej miery nákladov. Preto sa úverový vzťah považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Určená výška splátok úveru je samostatnou

zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.
Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok,
pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i) citovaného ustanovenia ZoSÚ, kde sa uvádza
počet splátok. Počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. Pokiaľ ide o údajeo úrokovej sadzbe, ktorý rovnako v Zmluve absentuje, ten by bolo možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v Zmluve a počtu splátok v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie

o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda ako k istine, tak aj k úrokom a iným poplatkom Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí

byť uvedená ako výška istiny, tak aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Na
základe uvedeného odvolací súd konštatuje absenciu týchto náležitostí v zmluve o úvere. Neuvedenie
týchto náležitostí, ako aj neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve, zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej
poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.

23. Z obsahu spisu je nepochybné, že strany sporu dňa 22. 9. 2010 uzavreli zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350 Eur) za poplatok 310 Eur s tým, že celkovú čiastku
vo výške 660 Eur zaplatí žalobca žalovanému v 11.splátkach po 60 Eur počnúc dňom 21. 10. 2010.
Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú

úrokovú sadzbu a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Aj bez námietky odvolací súd sa zaoberal otázkou premlčania nakoľko žalobca túto skutočnosť
uviedol v žalobe, pričom dospel k záveru, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku
úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba

predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

25. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

26. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 22.9.2010. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil žalobou na súde dňa 15.1.2016. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba
neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu,

kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Taktiež ako vyplýva z č.l.
7 spisu bola zachovaná aj subjektívna premlčacia doba , nakoľko žalobca sa o skutočnostiach nároku
dozvedel v novembri 2015, teda žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

27. Čo sa týka zmluvnej podmienky zakotvenej v článku 11 VPPÚ v časti poplatku za úver ( v tomto

prípade určeného na sumu 310,- eur ) : zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou., súd dodáva, že táto
podmienka nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej,
za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Jeho výška
je závislá na výške úveru ,t.j. výškou úveru sa zvyšujú administratívne náklady. Uvedené je zakotvené

v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené, naformulované veriteľom, ktoré spotrebiteľ
žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ani nemohol ovplyvniť ich obsah.28. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku t.j. 206
Eur odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom
poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti

ide, pričom výška poplatku - 206 eur predstavuje 58,8 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto
neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bola s
jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené
nákladynavypracovanieauzavretiezmluvyspolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Podstatou

administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške
dosahujúcej viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru.

29. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 310

eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto
jevzmyslegenerálnejklauzulyuvedenejv§53ods.1Občianskehozákonníkaavsúvislostisporušením
princípu dobrých mravov neprijateľná. Dojednanie o administratívnom poplatku predstavuje vedľajšie
zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je

pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka

30. Uvedené spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 298 ods.

1 CSP je uvedená vo výroku rozsudku.

31. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o trovách celého konania postupom podľa § 396 ods. 2 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má teda právo na
trovy konania v celom rozsahu, ich výšku určí súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).