Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:1514214281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcov v rade:

1. T. G., nar.XX.X.XXXX, bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika, zastúpený splnomocnenou
zástupkyňou T. G. nar. X.X.XXXX bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika 2. T. G., nar.
X.X.XXXX, bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika, zastúpená splnomocneným zástupcom
proti žalovaným v rade: 1. J. a aukcie, s.r.o., so sídlom K. 1, XXX XX T., N.: XX XXX XXX, právne
zastupuje: AK Y.. T. V., s.r.o., P.O. V. XXXXX/XXB, T., 2. W. X., nar. X.X.XXXX, bytom W., P. okružná
XXX/XX, právne zastupuje: H. kancelári Y.. B. X., s.r.o., Ul. bisk. W. č. 6, W., o neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade súd priznáva nárok náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to
v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému v 2. rade súd priznáva nárok náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V dňa 30.5.2014 domáhali

určenianeplatnostidražby konanejdňa28.2.2014vpriestoroch obchodnejspoločnostiDražbyaaukcie,
s.r.o., v ktorej boli dražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Palárikovo, zapísané
Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. 1532 ako :
- stavba -rodinný dom súp. č. 413, postavený na parcele CKN č. 219/1
- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/1 o výmere 378 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
v podiele 1/1
- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/2 o výmere 17 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

v podiele 1/1
- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/3 o výmere 15 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
v podiele 1/1
- pozemok - parcela CKN parc. č. 220 o výmere 504 m2, druh pozemku záhrady v podiele 1/1.
V žalobe žalobcovia ďalej uviedli, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli dňa 28.2.2014 dražené
žalovaným v rade 1 v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný v rade 2 ako jediný účastník dražby
nadobudol predmetné nehnuteľnosti príklepom do svojho vlastníctva za najnižšie podanie 21.500,-

eur. Povinnosťou dražiteľa pritom je, ako stanovuje § 12 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. zákon o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov , zabezpečiť ohodnotenie
predmetov dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby. Žalobcovia spochybniliohodnotenie draženej nehnuteľnosti. Poukázali na iné ohodnotenie tejto nehnuteľnosti, vykonané v
súvislosti s iným právnym úkonom a to so záložnou zmluvou č. Z 17853-08 , uzatvorenou medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcami dňa 30.7.2008, v ktorej zmluve je v čl. 4.1. uvedené, že

cit. ,,Hodnota nehnuteľností špecifikovaných v čl. 3 tejto zmluvy bola stanovená na základe ohodnotenia
programu HYPO dňa 7.7.2008 vo výške 1.400.000,-Sk / 46.471,-eur /„. Zmluva o zriadení záložného
práva bola uzavretá ako súčasť procesu, ktorý viedol k poskytovaniu úveru vo výške 46.471,-eur. Podľa
žalobcov možno iba ťažko predpokladať, že by banka ako podnikateľ riskovala nedobytnosť svojej
celkovej pohľadávky a zanedbala odhad ceny nehnuteľností, resp. poskytla úver, ktorý by bol viac než

dvojnásobný oproti hodnote založených nehnuteľností. Preto vychádzajúc z predpokladu starostlivosti
riadnehohospodárabankybolahodnotanehnuteľnostískutočneviacneždvojnásobnáoproticene,ktorú
odhadol žalovaný v rade 1 a za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená žalovaným v rade 2. . Žalobcovia
tiež poukázali na to, že je ťažké uveriť, že by hodnota uvedených nehnuteľností za necelých šesť rokov
klesla z 46.471,- eur na 21.500,-eur , teda na cca 46 % ceny z roku 2008. Žalobcovia v rade 1 a 2 svoju
aktívnu legitimáciu odvodili od ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

2. K žalobe sa písomne vyjadrili obaja žalovaní.

3. Žalovaný v rade 1 vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobcovia sa
domáhajú určenia neplatnosti dražby, pričom určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej

skutočnosti ( t.j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu ). Tohto určenia sa môže
domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v
ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa žalovaného v rade 1 sa jedná o žalobu
podanú v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách ( Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti ,

ak to vyplýva z osobitného predpisu ). Žaloba na určenie platnosti ( neplatnosti ) dobrovoľnej dražby
je teda žalobou na určenie existencie/ neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom sa jedná o
neplatnosť návrhovú, t.j. je potrebné sa jej v stanovenej lehote dovolať a to podaním návrhu na súde
žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustanovení cit. zákona
vyplýva, že osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil

neplatnosť dražby a súčasne z ustanovení cit. zákona vyplýva, že ak ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na
svojich právach, nepodaná žalobu na súde v stanovenej - prekluzívnej lehote, toto právo zanikne ( Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov). Taktiež žalovaný v
rade 1 poukázal na to, že cit. zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené ( skutočnosti, ktoré
majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp.

prípadne vecne odpodstatnená. Uvedenými podmienkami podľa žalovaného sú:
- tvrdenie porušenia ustanoví zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ,
- a súčasne preukázanie toho, že tým ( porušením ustanovení cit. zákona/ ) bol žalobca dotknutý na
svojich právach ( t.j. jedná sa o podmienky kumulatívne ).
Žalovaný v rade 1 poukázal aj na to, že toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým

a kontradiktórnym a preto predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobcovia
splnia povinnosť tvrdenia , povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonávaním
dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom ( ich ) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu
ku konaniu. Je výlučne na žalobcoch, aby uniesli ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo
vzťahu k predmetu konania. Žalovaný v rade 1 má však zato, že žalobcovia nesplnili ani povinnosť

riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné
bremeno a žalobcovia nemôžu byť so svojim žalobným návrhom úspešní. Súčasne žalovaný v rade 1
poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 21 zákona o dobrovoľných dražbách žaloba musí byť podaná
v 3- mesačnej dobe odo dňa udelenia príklepu. Jedná sa pritom o lehotu prekluzívnu ( prepadnú ) s
hmotnoprávnym charakterom ( t.j. najneskôr v jej posledný deň musí byť súdu doručená, nestačí jej

odovzdanie orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť). Dražba sa konala 28.2.2014, uvedená lehota
skončila márnym uplynutím dňa 28.5.2014. Podľa odtlačku podacej pečiatky súdu na žalobe, žaloba
bola súdu doručená dňa 30.5.2017, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo je dôvod na bezodkladné
zamietnutie žaloby, na prekluziu práva súd prihliada z úradnej povinnosti.

4. Žalovaný v rade 2 v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenie žalobcov v 1. a v 2. rade
je vyvrátené obsahom článku VI. Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.2.2014 č. N
237/2014, NZ 7846/2014 NCR s 7980/2014 vyhotovenej notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom so
sídlomvMartinenaUl.Severnejč.14,ktorýdňa28.2.2014p11.00hodine,vsídleobchodnejspoločnostiDražby a aukcie, s.r.o. na Ul. Jilemnického 1012/30 v Martine zapísal celý priebeh dražby do Notárskej
zápisnice.
V článku VI. Tejto Notárskej zápisnice je vyslovene uvedené: Všeobecná hodnota predmetu dražby bola

stanovená znaleckým posudkom č. 105/2013 zo dňa 19.8.2013 vyhotoveným Ing. Jánom Gegušom ,
súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na sumu 28.600,-eur.
Z uvedenej notárskej zápisnice nepochybne vyplýva, že priebeh dražby bol v súlade so zákonom č.
5247/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Aj žalovaný v rade 2.vzniesol námietku preklúzie práva,
poukázal na to, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov

odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu
a zároveň ide o dražbu domu, alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa
neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto doby. V tomto prípade bol príklep realizovaný dňa 28.2.2014 a
žalobcovia žalobu podali na súd 30.5.2014, t.j. po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty a nebolo
preukázané, že by neplatnosť dražby súvisela so spáchaním trestného činu.

5. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.11.2017 sa dostavili obaja žalobcovia
a žalovaný v rade 2.. Prítomný bol právny zástupca žalovaného v rade 2.. Neprítomný bol žalovaný v
rade 1. a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 29.11.2017.

6. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

7. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného v rade 1. a to aj z
dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a vypočul

žalobcov.

9. Žalobkyňa v rade 2, ktorá je súčasne aj splnomocnenou zástupkyňou žalovaného v rade v 1 pred
súdom uviedla, že ona si myslím, že dražba sa vôbec nekonala. V draženej nehnuteľnosti mala aj spolu
so žalobcom v rade 1 trvalý pobyt, z ktorého sa potom, ako sa tá nehnuteľnosť predala cez dražbu

odsťahovali, pretože tam už bývali cudzí ľudia. Uviedla, že si myslí, že je dražba neplatná z toho dôvodu,
že jej volal stále pán Blažej / žalovaný v rade 2/ z realitnej spoločnosti a chcel aby mu dala kľúče od
domu. Stalo sa, že aj dvakrát jej volal, aby dala svojmu synovi plnú moc, aby mu mohol dať kľúče,
pretože má záujemcov , aby sa čím skôr ten dom predal. Keď žalobkyňa v rade 2 volala dražobnej
spoločnosti a spýtala sa ich prečo ju oslovujú realitky, pán z dražobnej spoločnosti jej povedal, že pán

Blažej je jeho známy, že je šikovný a že to rýchlo predá. Má zato, že dražba je neplatná, pretože dom
predávala realitka. Na otázku súdu ,či sa žalobkyňa 2, alebo žalobca v rade 1 zúčastnili dražby a či
vedia, kto nehnuteľnosti dražil, obaja žalobcovia zhodne uviedli, že sa dražby nezúčastnili. Žalobkyňa
v rade 2 ešte uviedla, že aj nejaký mladý pár mal záujem tieto nehnuteľnosti kúpiť, ale že dražobná
vyhláška bola vyvesená len týždeň a že nevedeli kam majú ísť. Behom tých 7 dní ako to bolo vyvesené

dom nebol predaný. Bol predaný inokedy. Žalobkyňa v rade 2 opäť uviedla, že v roku 2008 brali úver
v banke a v tejto súvislosti bolo vypracované aj ohodnotenie vyššie uvedených nehnuteľností a to v
tom čase v sume 46.471,49 eur a bolo to ešte pred rekonštrukciou týchto nehnuteľností. A napriek
tomu sa následne / v dražbe/ nehnuteľnosť predala len za niečo vyše 20.000,- eur. Žalobca v rade 1
uviedol, že k všetkému sa už vyjadrila jeho manželka/ žalobkyňa v rade 2 /, ktorá to aj rieši. Žalobkyňa

v rade 2 do spisu založila fotokópiu oznámenia Obecného úradu Palárikovo o dražbe- odpoveď a to zo
dňa 22.10.2013, žiadosť dražobnej spoločnosti o zverejnenie oznámenia o dražbe zo dňa 7.10.2013 a
oznámenie o dražbe zo dňa 2.10.2013, z ktorých je však zrejmé, že tieto listiny sa týkali dražby, ktorá
sa mala konať podľa oznámenia o dražbe 22.10.2013, malo ísť o opakovanú dražbu, a inú dražbu, t.j.
nie tú , ktorej platnosť je napadnutá v tomto konaní. Žalobcovia nijakým spôsobom nezdôvodnili, prečo

ako dôkaz predložili písomnosti týkajúce sa inej dražby a to z roku 2013 a ani nijako neozrejmili, čo
chceli uvedenými listinami preukázať.10. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2 opätovne pred súdom uviedla, že žalobcom uplynula
prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia ani nijakým spôsobom
nepreukázali že v tejto nehnuteľnosti mali v čase dražby trvalý pobyt. Podotkla, že sa jednalo o tretiu

dražbu, to znamená že žalobcovia vedeli, že ich nehnuteľnosť sa draží. Okrem uvedeného taktiež
uviedla, že si žalobcovia nesplnili ani svoju povinnosť zo zákona o dražbách a príslušnej správe katastra
neohlásili, že podali na súd túto žalobu. Vzhľadom na to že si nesplnili túto zákonnú povinnosť došlo už
k ďalšiemu prevodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam na Ľuboša a Vladimíru Tomšíkových.

11. Žalovaný v rade uviedol, že o tieto nehnuteľnosti mal záujme z tohto dôvodu, že mal na nich ďalších
kupcov. Uvedené nehnuteľnosti neboli v tom čase obývateľné, chýbalo tam sociálne zariadenie, nebol
tam záchod , kúpeľňa, linka, steny boli plesnivé, dvor v okolí neupravený. Podľa jeho informácií bol tento
dom dlhšie neobývaný. Na otázku súdu, z akého dôvodu a kedy vyvolával žalovaný v rade 2 žalobkyni
v rade 2 kvôli kľúčom od nehnuteľností, tento uviedol, že osobne so žalobcami nestretol, nikdy s nimi
nekomunikoval. Keď komunikoval, tak komunikoval len s ich synom a aj to až po dražbe.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania
napadnutej dražby / ďalej len zákon/ účinného v čase konania napadnutej dražby tento zákon upravuje
dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a
zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.
Podľa § 2 písm. a) zákona na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 6 ods. 1 zákona dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa
podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o
majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný
samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.
Podľa § 7 ods. 1 zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená

navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9)
Podľa § 12 ods. 1 zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu

dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom11a) ,
ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v
dôsledkuprechoduvlastníctvaaleboinéhoprávanezaniknú,aupravípríslušnýmspôsobomodhadceny.
Podľa § 21 ods. 2 zákona v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,

že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v

tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej
dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).
Podľa § 21 ods. 3 zákona osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

Podľa § 21 ods. 4 zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.13. Žalobcovia, ako bývalí vlastníci, sa v tomto konaní žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2014,
čo preukazuje otlačok pečiatky súdu, ktorý podanie prijal, domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby
nehnuteľností, konanej dňa 28.2.2014 v Martine. O priebehu dražby bola spásaná notárska zápisnica

notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom. Dražobníkom bola spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. /
žalovaný v rade 1/. Navrhovateľom dražby bola Všeobecná úverová banka, a.s. ako záložný veriteľ.
Predmetom dražby boli v bode 1 tohto rozsudku uvedené nehnuteľnosti, v tom čase vo vlastníctve
žalobcov v rade 1 a 2. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudok
vyhotoveným súdnym znalcom Ing. Jánom Gregušom na sumu 28.600,- eur. Najnižšie podanie bolo

stanovené na sumu 21.500,- eur. Príklep bol udelený účastníkovi dražby č.1 Kevinovi Blažejovi /
žalovaný v rade 2/ za sumu 21.500-,eur. Vydražiteľom dražených nehnuteľností sa teda stal žalovaný
v rade 2, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva za sumu 21.500,- eur.
Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že vzhľadom na ustanovenie § 12 ods. 2 vyššie cit. zákona majú
pochybnosti ohľadom ohodnotenia dražených nehnuteľností. Zdalo sa im ťažko uveriteľné, že hodnota
nehnuteľností od roku 2008, kedy boli ohodnotené pre účely brania úveru na sumu 46.471,- eur, klesla

za necelých 6 rokov na sumu 21.500,- eur / suma za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené v roku 2014/.V
tejto súvislosti žalobcovia ako dôkaz predložili zmluvu o zriadení záložného práva č. Z 17853-08
zo dňa 30.7.20108, uzatvorenú medzi záložným veriteľom - Všeobecná úverová banka a.s. a medzi
žalobcami v rade 1 a 2 ako záložcami. Uvedený záložný veriteľ- Všeobecná úverová banka a.s. bol
aj navrhovateľom napadnutej dražby a aj výkon záložného práva z uvedenej záložnej zmluvy č. Z

1785-08 bol realizovaný formou napadnutej dražby. Zo samotného znenia uvedenej záložnej zmluvy
nijako nevyplýva, že ohodnotenie nehnuteľnosti bolo v čase uzavretia zmluvy vykonané znalcom z
príslušného odboru, naopak z jej čl. 4.1. vyplýva, že hodnota zálohu bola stanovená len na základe
ohodnotenia programu HYPO, t.j. nebol vypracovaný kvalifikovaný znalecký posudok na stanovenie
všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Naopak, pre účely dražby bol vypracovaný znalecký posudok a

Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená súdnym znalcom Ing. Jánom Gregušom na sumu
28.600,- eur. Žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by ohodnotenie vykonané
znalcom bolo vykonané nejakým pochybným spôsobom, t.j. že by znalec pri určovaní ceny postupoval
v rozpore s právnymi predpismi. Dôkazy nimi predložené na pojednávaní sa týkali inej dražby, ktorá sa
mala konať podľa oznámenia o dražbe 22.10.2013. Žalobcovia pritom ani riadne nezdôvodnili, prečo ako

dôkaz predložili práve písomnosti týkajúce sa inej dražby a to z roku 2013 a ani nijako neozrejmili, čo
chceli uvedenými listinami preukázať. Ďalej súd poukazuje na to, že žalobcovia v žalobe neuviedli, resp.
neoznačili všetky osoby, ktoré podľa 21 ods. 4 cit. zákona majú byť účastníkmi konania. Účastníkom
tohto konania má byť aj navrhovateľ dražby, tohto však žalobcovia nežalujú. Samotný predmet
konania aj okruh účastníkov konania je pritom v civilnom sporovom konaní len v dispozícii žalobcu,

tento určuje , čo bude predmetom sporu a tento určuje aj okruh jeho účastníkov. Keďže však žalobcovia
neoznačili všetkých účastníkov konania o neplatnosť dražby, tak ako to požaduje ustanovenie § 21
ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách , má súd zato že aj z uvedeného dôvodu , pre nedostatok
zákonnom stanoveného okruhu účastníkov konania bolo potrebné žalobu zamietnuť. Okrem uvedené
však súd poukazuje najmä nato, že žalobcovia nepodali žalobu včas. Žalobcovia podali žalobu o

určenie neplatnosti dražby na súde dňa 30.5.2014. Ak je v zákone stanovená lehota na uplatnenie
si práva na súde, je táto lehota prekluzívna a ak právo nie je uplatnené v tejto lehote, tak zaniká.
Konanie v tejto veci teda začalo v zmysle § 82 ods.1 v tom čase platného a účinného Občianskeho
súdneho priadku / bez ohľadu na to, kedy bola žaloba zo strany žalobcov podaná na pošte/ až dôjdením
žaloby na súd a to dňa 30.5.2014, čo preukazuje otlačok pečiatky súdu, ktorý žalobu prijal. Podľa § 21

ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby trojmesačná.
V žalobe napadnutá dražba sa konala dňa 28.2.2014. Trojmesačná prekluzívna lehota podľa § 21
ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa
28.5.2014. T.j. žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Len v prípade, že by žalobcovia mali v čase konania dražby v draženej nehnuteľnosti trvalý

pobyt a zároveň ak by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, by sa mohli
domáhať neplatnosti dražby na súde aj po uplynutí trojmesačnej lehota. K tomu, aby mohli žalobcovia
úspešne podať túto žalobu aj po uplynutí vyššie uvedenej trojmesačnej lehoty, museli by byť splnené
dve podmienky a to súčasne. A to existencia trvalého pobytu žalobcov v draženej nehnuteľnosti v čase
dražby a súčasne / zároveň/ by musel dôvod neplatnosti dražby súvisieť so spáchaním trestného činu.

V konaní nebolo zo strany žalobcov preukázané, že neplatnosť dražby súvisí so spáchaním trestného
činu. Žalobcovia ani netvrdili, že by v súvislosti s touto dražbou bolo vedené nejaké trestné konanie a
že by bolo v rámci trestného konania preukázané, že bol spáchaný nejaký konkrétny trestný čin. Keďže
nebola splnená už táto podmienka, nebolo potrebné ďalej ani skúmať, či mali žalobcovia v nehnuteľnostiv čase jej dražby hlásený trvalý pobyt, pretože len existencia tejto podmienky by bola nepostačujúca.
Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z uvedeného dôvodu, a to
uplynutia 3 mesačnej zákonnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v rade 1 a 2 , ktorí boli v konaní úspešní v celom
rozsahu súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému v rade 1 priznal voči žalobcom
v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a aj žalovanému v rade 2 priznal voči
žalobcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.