Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200107
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418200107.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Q., zastúpená:
Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Malý trh 2/A, IČO: 47 252 961,
proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.

II. Súd z a k a z u j e žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať žalobkyňu.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne doručila dňa 09.01.2018 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 100 metrov, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať žalobkyňu. Návrh odôvodňovala tým, že je bývalou družkou žalovaného a zároveň

poškodená, ktorej sa žalovaný dňa 24.03.2017 vyhrážal, a to takým spôsobom, že jej počas hádky
vulgárne nadával, správal sa agresívne, ťahal ju za vlasy a potom ako mu žalobkyňa povedala, aby
odišiel preč, že je na ceste polícia, na ňu žalovaný viackrát zakričal, že ju zabije, pričom jej hrozil so
vztýčeným ukazovákom a pozeral sa jej pri tom do očí, následne chytil žalobkyňu pod krk, následkom
čoho padla na zem, pred odchodom ešte rozbil rukou sklo na vitríne kuchynskej linky. Týmto svojim
konaním vzbudil u žalobkyni dôvodnú obavu o život, keďže sa jej vyhrážal smrťou. V súvislosti s

uvedeným činom bol žalovaný umiestnený do výkonu väzby v Ústave na výkon väzby a v Ústave na
výkon trestu, pričom lehota väzby začala plynúť dňa 24.03.2017. Žalovaný bol odsúdený k trestu odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov a zaradený do ústavu na výkon trestu zo stredným stupňom stráženia,
trestným rozkazom zo dňa 21.09.2017, ktorým Okresný súd Nové Zámky rozhodol v konaní vedenom
pod sp. zn. 3T/94/2017. V období od 24.03.2017 do 21.09.2017 napísal žalovaný žalobkyni niekoľko
listov, v ktorých ju obviňuje zo svojho uväznenia a najrôznejším spôsobom sa jej vyhráža, že keď bude

na slobode, tak ju bude kontaktovať. Listy s vyhrážkami písal aj sestre žalobkyni a ďalším ľuďom z
blízkosti žalobkyne. Žalovaný bude na slobodu prepustený 24.01.2018. Konanie žalovaného žalobkyňa
chápe ako prejav osobnej pomsty. Žalobkyňa má vedomosť, že týmto spôsobom sa žalovaný choval aj
ku svojej bývalej manželke, ktorej sa vyhrážal od rozvodu až do doby, kedy stretol žalobkyňu a svoje
chovanie presmeroval na ňu. V poslednom liste doručenom žalobkyni, žalovaný uvádza: „Jediné čo
chcem od teba je vysvetlenie tohto celého. Nič iné ma momentálne nezaujíma...“ Žalovaný sa chce po

návrate z výkonu trestu odňatia slobody žalobkyni pomstiť za to, že ho údajne „dostala do väzenia“.
Žalobkyňa riadne preukázala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj dôkazy na osvedčenienaliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia a tiež to, že žalovaný napriek väzbe
a trestu odňatia slobody od vyhrážania sa žalobkyni neupustil. Z týchto dôvodov je potrebná dočasná
úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude žalovaný po opustení výkonu trestu odňatia slobody

kontaktovať osobne, z čoho má žalobkyňa strach, bojí sa o svoj život, svoje zdravie a ako matka aj o
zdravie svojich detí.

2. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c)nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

9. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného mimosporového a Civilného sporového poriadku,
je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu

právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v
právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí mať právny záujem na jeho nariadení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Inštitútneodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia aj v nesporových konaniach a jeho
zavedením sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov

konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.

10. Tak ako je uvedené vyššie, pokiaľ je daný predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami ( §336 ods. 1 CSP), po jeho vydaní nemusí nasledovať konanie
vo veci samej.

11. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
strán a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd na prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v

právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane,
teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia
získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Súd poskytuje ochranu práv žalobcu prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď
obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu žalovaného. Je
preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu

do práv a slobôd garantovaných ústavou. Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza
len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý
žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j.
musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa
skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň

žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv žalobcu
poskytovanému súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti. Pod potrebou dočasnej
úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.

13. Pojem násilia, ako taký nie je nikde vo všeobecnom záväznom právnom predpise formulovaný,
avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať
fyzický obsah s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako

silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

14. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou

integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v

blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.15.Žalobkyňapreukázala,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniajedôvodný,pretožežalovaný
bol uznaný vinným za prečin nebezpečného vyhrážania trestným rozkazom Okresného súdu Nové

Zámky pod sp. zn. 3T/94/2017 zo dňa 21.09.2017. Z pripojeného spisu mal súd preukázané, že žalovaný
počas výkonu väzby v období od 24.03.2017 do 21.09.2017 napísal viaceré listy, ktoré sa nachádzajú
vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-325/1-VYS-NZ-2017 (na č. l. 216-225), z ktorých je nepochybné,
že žalovaný má snahu žalobkyňu kontaktovať, čo mal súd potvrdené i z predloženého listinného
dôkazu, a to listu zo dňa 14.11.2017. Žalovaný sa domáha odpovedí na niektoré otázky, prečo sa tak

zachovala, prečo klamala a prečo tak konala, z čoho možno vyvodiť záver , že sa chce so žalobkyňou
stretnúť. Súd považuje strach žalobkyne za preukázaný a dôvodný vzhľadom na predchádzajúce
konanie žalovaného a neustály záujem o osobný kontakt za účelom vzájomnej konfrontácie.. Súd mal
za to, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť danej situácie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. Neodkladným opatrením je naplnená požiadavka ochrany života a zdravia žalobkyne.

Uvedeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalovaný
bol prepustený zo ZVJS Želiezovce, čo mal súd preukázané z úradného záznamu pripojeného spisu
Okresného súdu pod sp. zn. 2Nt/37/2017 (na č.l. 17) zo dňa 06.02.2018.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala

plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.