Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114232235.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.MarekaKoščavprávnejvecižalobcu:Wüstenrotpoisťovňa,a.s.,IČO:31
383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. L. - A..L.. +, A.: XX XXX XXX,
H. J. J. X.H. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 99,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/367/2015-50 zo dňa 21.03.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil, priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vyslovil, že žalovaný
nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že vracia žalobcovi súdny
poplatok za návrh vo výške 9,80 Eur a žalovanému vracia súdne poplatok za odpor vo výške 9,80 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 25.11.2014 doručenou tamojšiemu
súdu dňa 12.12.2014, žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 99,94 Eur

a 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 99,94 Eur od 25.10.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania titulom dlžného poistného. Vo veci bol dňa 26.05.2015 vydaný platobný rozkaz č. k. XRob/
XXX/XXXX-XX, ktorý bol po podaní odporu zo strany žalovaného zo zákona v celom rozsahu zrušený.
Písomným podaním zo dňa 06.02.2017 doručeným tamojšiemu súdu dňa 13.02.2017, vzal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd priznal v
konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania (nakoľko z dôvodov na strane žalovaného bol návrh

vzatý späť), vzhľadom k tomu, že žalobca eviduje úhradu sumy 134,98 Eur na účte dňa 01.02.2017.
Suma 134,98 Eur bola započítaná na úhradu žalovanej istiny v sume 99,94 Eur a úroku z omeškania v
sume 35,04 Eur, pričom trovy konania žalovaný neuhradil. Vychádzajúc z ustanovenia § 144, § 145 ods.
1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie a konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže dlžnú sumu žalobcovi uhradil až po začatí tohto
konania, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby zo strany žalobcu. Vzhľadom na
uvedené vyslovil, že žalobca tak má podľa § 256 ods. 1 C.s.p voči žalovanému nárok na náhradu trov
tohto konania v rozsahu 100 %. Keďže žalovaný zavinil zastavenie konania, na náhradu trov konania

nárok nemá.4. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie
sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, teda aj v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 99,94 Eur, ktorá
bola základom pre výpočet súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur, ako aj súdneho poplatku

za odpor vo výške 16,50 Eur, súd prvej inštancie vrátil žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3, 4 Zákona o
súdnych poplatkoch časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 9,80 Eur (po krátení o 6,70
Eur) a žalovanému v zmysle ust. § 11 ods. 4, 9 Zákona o súdnych poplatkoch časť zaplateného súdneho
poplatku za odpor v sume 9,80 Eur (po krátení o 6,70 Eur).

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie v celom rozsahu žalovaný.
V odvolaní namietal, že zo strany súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keď
súd nerozhodol o podanej námietke na odročenie pojednávania bezodkladne. Namietal tiež nesprávne
právne posúdenie veci, keď podľa názoru žalovaného bolo pojednávanie uskutočnené dňa 02.02.2017
o 14:15 hod. Substitučný advokát pred začatím pojednávania nevzal späť žalobu, ale túto skutočnosť
(späťvzatie žaloby) vykonal žalobca svojím podaním zo dňa 06.02.2017 a doručené súdu prvej inštancie

dňa 12.02.2017. Z tohto vyplýva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o späťvzatí
žaloby žalobcom skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie,
čo sa na základe žalovaným uvedených skutočností nestalo. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie
za neprítomnosti žalovaného, kde bola účasť žalovaného na pojednávaní odňatá porušením § 184 ods.
1 C.s.p., čo je vážnym dôvodom nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobcom zo strany žalovaného a

žalovaný žiada, aby súd konanie nezastavil. Podanie žalobcu zo dňa 06.02.2017 a doručené súdu
prvej inštancie dňa 13.02.2017 je nepreskúmateľné, lebo chýba pečiatka, podpis, meno a funkcia
zodpovedného pracovníka žalobcu na konci podania. Z toho vyplýva, že nie je zrejmé či podanie podala
oprávnené osoba čo je aj dôvod nepreskúmateľnosti a je aj jedným z dôvodov na zamietnutie tohto
podania. Skutočnosť, že žalobca vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť v celom

rozsahu nenastala z dôvodu nepreskúmateľnosti podania zo dňa 06.02.2017. Žalobca vzal návrh na
začatie konania späť, s čím žalovaný nesúhlasí, a to na základe § 146 ods. 1, a to z vážnych dôvodov mu
bolo odňaté právo konať pred súdom. Žalovaný tiež namietal výšku vyčíslenej a uplatnenej náhrady trov
konania zo strany žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) v

zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 C.s.p. so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami,
podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 06.02.2014, ktoré obsahovalo

zákonom určené všeobecné náležitosti podania v zmysle § 57 a nasl. C.s.p. a bolo vlastnoručne
podpísane splnomocneným právnym zástupcom žalobcu, doručeným súdu prvej inštancie dňa
13.02.2017, vzal žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetné
konanie zastavil a rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 100 % a vrátil žalobcovi a žalovanému krátené súdne poplatky. V odôvodnení uznesenia
súd prvej inštancie uviedol, že mal za to, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný
a nemusel ho zisťovať vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť skôr,

než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Správnosť zvoleného
procesného postupu súdu prvej inštancie potvrdila aj Zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.02.2017 (čl.
44), z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie po zistení a zaznamenaní prítomnosti predvolaných osôb
a zaznamenaní doručených písomnosti už nepristúpil k následnému otvoreniu (začatiu) pojednávania
a vyzvaniu žalobcu na prednesie žalobného návrhu. Súd prvej inštancie skôr, ako pristúpil k otvoreniu

pojednávania, toto uznesením odročil na termín 27.02.2017 s tým, že právna zástupkyňa žalobcu
preverí, či došlo k zrealizovaniu úhrady, na ktorú odkazuje žalovaný o oznámi súdu, či žalobca trvá na
podanie žalobe alebo berie žalobu späť a navrhuje konanie zastaviť.

11. Žalobca má dispozičné právo k žalobe. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať,
t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Dôvodom nepripustenia späťvzatia

žaloby je nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi
dôvodmi. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví. O nezastavení vydá súd
uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Dôkazné bremeno existencie spomínaných vážnych
dôvodov v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, právne predpisy túto
otázku neriešia, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou

voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru
ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Citované ustanovenie § 145 ods. 1. C.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. V prípade, ak
súd už začal pojednávanie vo veci, je vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútu späťvzatia žaloby limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany
so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Iba

výnimočne, ak žalobca zoberie žalobu späť, súd konanie nezastaví, a to v prípade, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný, a
teda netreba ani zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za začatie konania vo veci samej spravidla považuje otvorenie
pojednávania vo veci samej a výzva súdu na prednesenie žaloby. Za pojednávanie, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci možno považovať také pojednávanie, ktoré nebolo začaté v zmysle § 181 ods. 1
C.s.p., resp. ktoré síce bolo začaté, ale z rôznych dôvodov nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci.

14. Odvolací súd mal za preukázané, že v prejednávanej veci žalobca zobral späť svoju žalobu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, tieto účinky takéhoto
úkonu (späťvzatia žaloby žalobcom) nemôže žalovaný zvrátiť. Absentuje tu totiž zákonný dôvod na taký
postup, ktorým by mal tento pokračovať v konaní. Žalobca vzal žalobu späť pred začatím pojednávania,
preto nesúhlas žalovaného nie je právne účinný a nemôže zabrániť účinkom späťvzatia žaloby, teda

zastaveniu konania.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane
výrokov o náhrade trov konania.

16.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konaniaažalobcovivpriebehuodvolaciehokonaniažiadnepreukázateľnétrovynevznikli,pretoodvolací

súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).