Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227780
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114227780.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., A.
M. X, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Sopko, s.r.o., so sídlom Trnava, Paulínska 24,
IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1. P. S., nar. X.XX.XXXX, adresa W. O., O. X, 2. O. P., nar. X.X.XXXX,
adresa P. S., obaja žalovaní zastúpení spoločnosťou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava,

Nám. SNP 3, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 4.158,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/301/2014-172 zo dňa 12.4.2017 - v zamietajúcej časti čo do
sumy 2.222,10 Eur s príslušenstvom a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorou bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá v rozsahu náhrady škody v sume 2.222,10 Eur s príslušenstvom a v časti o náhrade trov
konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Súd konanie v časti o
zaplatenie sumy 84,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia
zastavuje. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.061,55 €, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € od 8.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne

zo sumy 197,42 € od 21.7.2014 do zaplatenia, a vo výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 € od 21.8.2015
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd
návrh zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Právne prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 420, § 442, § 443, § 488, § 489, §
558, § 517 ods. 1 a 2, § 682 Občianskeho zákonníka, s použitím procesných ust. § 144, § 145 ods. 1 a

2, § 146 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), s poukazom
na judikatúru pod R 55/1977.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav podľa ktorého od 9.6.2012 užívali
žalovaní (ako nájomcovia) na základe zmluvy o nájme bytu byt nachádzajúci sa na ulici Na M. č. X
v S., ktorého vlastníkom (ako prenajímateľ) je žalobca; byt bol žalovanými vyprataný najneskôr dňa

20.7.2014 (nájomná zmluva bola ukončená na základe Dohody o skončení nájmu zo dňa 7.8.2014).
Po odsťahovaní sa žalovaných z bytu (a následne po dôjdení vyúčtovaní za obdobie v ktorom žalovaní
byt užívali) žalobca vyčíslil nedoplatky na nájomnom (za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) vo výške
197,42 €, nedoplatok za elektrinu (za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012) vo výške 111,91 €, nedoplatok
za elektrinu (za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013) vo výške 329,87 € (140,91 € + 188,96 €), nedoplatok
za elektrinu (za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014) vo výške 263,50 € (pôvodne vyčíslený vo výške

347,71 €, ktorý vzal v časti o zaplatenie 84,21 € žalobca späť; v tejto časti bolo konanie zastavené),
nedoplatok za plyn (za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013) vo výške 38,43 €, nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o. (za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013) vo výške 911,22 €, nedoplatok voči TT-
KOMFORT, s.r.o. (za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) vo výške 209,20 € (pôvodne vyčíslený vo výške
313,81 €, ktorý opravil žalobca na sumu 209,20 €, opomenul ho však vziať späť; v tejto časti musel

byť potom návrh zamietnutý), spolu teda nedoplatky vo výške 2.061,55 €. Uvedené nedoplatky žalovaní
uznali čo do výšky a dôvodu vzniku, žalobca iné nedoplatky neuplatnil - táto skutočnosť teda medzi
stranami sporu nebola sporná. Žalovaní vyššie uvedené nedoplatky neuhradili. Žalobca preukázateľne
oznámilžalovanýmnedoplatky,zaslanímdoporučenýchlistovnajemuznámeadresy,(okremnedoplatku
na nájomnom za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014, a nedoplatku voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie

od 1.1.2014 do 17.8.2014) listom zo dňa 6.10.2014, s lehotou na plnenie do 10 dní, pričom podľa
oznámenia pošty zo dňa 28.10.2014 si žalovaní liste neprevzali - lehota na plnenie tak uplynula
dňa 7.11.2014; nájomné za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014 vo výške 197,42 € bolo splatné dňa
20.7.2014; nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014 vo výške 209,20
€ oznámil žalobca žalovaným na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015 (úrok z omeškania žiada priznať
od 21.8.2015).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal aj o priznanie náhrady škody a „náhrady nákladov
spojených s uvedením bytu do pôvodného stavu“ vo výške 2.222,10 € - návrh v tejto časti nepodložil
žiadnymi dokladmi (napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a pod.); požadovaná suma bola určená na
základe vlastného vyčíslenia žalobcu (vlastná práca, odhad hodnoty materiálov a pod.). K preukázaniu

stavu bytu po odsťahovaní sa žalovaných žalobca doložil fotografie, ktoré však neboli zhotovené
bezprostredne (!) po ich odsťahovaní sa z bytu (boli zhotovené cca. týždeň až dva mesiace po
odsťahovaní sa žalovaných). Podľa svedeckých výpovedí svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. byt pri vyprataní
žalovanýmibolvdobromstave,bezpoškodeníuvádzanýchžalobcom,resp.podľasvedeckýchvýpovedí
svedkov G. O. a D. X. na byte neboli poškodenia alebo jeho opotrebenie takého rozsahu, ktoré by

prekračovalo rámec bežného užívania.

5. S odôvodnením, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 84,21 €, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.8.2015 do zaplatenia (uplatnenú z titulu nedoplatku
za elektrinu za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014 pôvodne vo výške 347,71 €), súd prvej inštancie

podľa § 145, ods. 2 CSP konanie v tejto časti prvou výrokovou vetou zastavil, s tým, že žalovaný voči
späťvzatiu žaloby resp. zastaveniu časti konania nenamietal, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by
mal žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.

6. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu (v jeho zostávajúcej časti po

čiastočnom späťvzatí) je možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti uplatnených nedoplatkov; tieto
žalobca vyčíslil ako nedoplatky na nájomnom (za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) vo výške 197,42
€, nedoplatok za elektrinu (za obdobie od 17.6.2012 do 31.8.2012) vo výške 111,91 €, nedoplatok za
elektrinu (za obdobie od 1.9.2012 do 26.8.2013) vo výške 329,87 € (140,91 € + 188,96 €), nedoplatok za
elektrinu (za obdobie od 27.8.2013 do 17.8.2014) vo výške 263,50 € (pôvodne vyčíslený vo výške 347,71

€, ktorý vzal v časti o zaplatenie 84,21 € žalobca späť; v tejto časti bolo konanie zastavené), nedoplatok
za plyn (za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013) vo výške 38,43 €, nedoplatok voči TT-KOMFORT,
s.r.o. (za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013) vo výške 911,22 €, nedoplatok voči TT-KOMFORT, s.r.o.
(za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) vo výške 209,20 € (pôvodne vyčíslený vo výške 313,81 €, ktorý
opravilžalobcanasumu209,20€,opomenulhovšakvziaťspäť;vtejtočastisúdmuselnávrhzamietnuť),

spolu teda nedoplatky vo výške 2.061,55 €. Uvedené nedoplatky žalovaní uznali čo do výšky a dôvodu
vzniku, žalobca iné nedoplatky neuplatnil (výška ani dôvod vzniku nedoplatkov teda medzi stranami
sporu nebola sporná). Nakoľko žalovaní vyššie uvedené nedoplatky neuhradili, súd im uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.061,55 €.

7. Súd skonštatoval, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania a to vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej
o 5 percentuálnych bodov. Preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.654,93 € (suma nedoplatkov bez nedoplatku na nájomnom za obdobie od
1.8.2014 do 17.8.2014, a nedoplatku voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014)

od 8.11.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na plnenie žalovaným listom zo
dňa 6.10.2014, keď lehota na plnenie uplynula dňa 7.11.2014) do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne
zo sumy 197,42 € (nedoplatok na nájomnom za obdobie od 1.8.2014 do 17.8.2014) od 21.7.2014 (deň
nasledujúci po dni splatnosti nájomného) do zaplatenia, a vo výške 5,05% ročne zo sumy 209,20 €(nedoplatku voči TT-KOMFORT, s.r.o. za obdobie od 1.1.2014 do 17.8.2014) od 21.8.2015 (tak ako si
ho uplatnil žalobca, keď úročenie uplatnil za kratšie obdobie než na akú mal v skutočnosti nárok) do
zaplatenia. Čo sa týka úroku z omeškania, súd návrh zamietol v časti úroku vo výške 0,20% ročne zo

sumy 1.654,93 od 8.11.2014 do zaplatenia (uplatnený vo výške 5,25%, priznaný vo výške 5,05% ročne),
a v časti doby úročenia sumy 1.654,93 od 7.6.2014 (žalobcom žiadané úročenie) do 7.11.2014 (súdom
priznané úročenie od 8.11.2014).

8. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že časti návrhu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody

vo výške 2.222,10 €, nebolo možné vyhovieť vôbec, a to z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom pre
zamietnutie návrhu v tejto časti bola skutočnosť, že žalobca (na ktorom spočívalo dôkazné bremeno)
nedokázal bezpečne a bezpochybne preukázať jeden zo základných predpokladov pre priznanie
náhrady škody, a to (protiprávne) konanie žalovaných z ktorého mala škoda vzniknúť. Žalovaní sa totiž
z bytu odsťahovali koncom júla 2014, pričom podľa ich tvrdení, ale aj podľa tvrdení troch v konaní
súdom vypočutých svedkov (P. Q., H. F. P. a Y. M.) byt zanechali v stave, ktorý nekorešponduje so

stavom ako ho popisuje žalobca - byt bol zbežne poupratovaný, neboli v ňom poškodenia závažného
charakteru; žalobca síce preukazoval stav bytu po jeho opustení fotografiami, tieto však boli zhotovené
v dobe niekoľko dní až dva mesiace po vysťahovaní sa žalobcov. V takejto situácii sa potom žalobca
s preukazovaním zavinenia žalovaných za údajne spôsobenú škodu dostal do dôkazovej núdze,
ktorú musel súd vyhodnotiť v jeho neprospech - v prospech žalovaných. Ďalším dôvodom prečo

súd návrh zamietol v časti náhrady škody bola skutočnosť, že nebolo preukázané také poškodenie
bytu žalovanými, ktoré by sa vymykalo pojmu „obvyklého opotrebovania“ predmetu nájmu - v konaní
nebolo totiž preukázané poškodenie, ktoré by výrazným spôsobom presahovalo rozumnú mieru rizika
a očakávania pri takej činnosti, akou je prenájom bytu; podľa svedkov P. Q., H. F. P. a Y. M. neboli v
byte pri jeho opustení žalovanými žiadne poškodenia. Svedkovia G. O. a D. X. uviedli že po skončení

nájmu (boli v byte cca. po týždni ako sa z neho odsťahovali žalovaní) sa v ňom nachádzali staré veci
ktoré tam nechali žalovaní, v byte bol neporiadok a špina, boli zašpinené steny a zárubne, znečistená
bola kuchynská linka a sporák, na podlahe v kuchyni boli rozídené spoje, v kúpeľni sa nachádzala
pleseň, v byte boli rozbité dve okná, znečistená bola záchodová misa, v kúpeľni sa nachádzali psie
výkaly - ani jedno z týchto údajných poškodení sa však podľa súdu nedá považovať za opotrebenie

predmetu výrazne presahujúce bežný rámec užívania bytu. A napokon súd v tejto časti návrh zamietol aj
zdôvodu,žežalobcanepreukázalrelevantnýmspôsobomvýškusamotnejškody-opravytotižvykonával
svojpomocne (vyčíslil si cenu vlastnej práce), nedokázal ani preukázať náklady na nákup pomôcok a
materiálu (uvádzal ich iba odhadom) na údajnú opravu bytu. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu
v časti náhrady škody požadovanej vo výške 2.222,10 €, aj spolu s príslušenstvom, zamietol.

9. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate
v rovnakom pomere - žalobca bol úspešný v časti 48,24% (konanie v časti sumy 84,21 € síce vzal späť
samotný žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené

v dôsledku zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalovaní bol úspešní v
časti 51,76%; uvedené sa vzťahuje tiež na požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkony
právnej pomoci pred podaním žaloby na súd vyčíslenej vo výške 318,18 €, a spočívajúcich v poštovnom
vo výške 3,60 €.

10. Proti tomuto rozsudku, výslovne iba proti tretiemu a štvrtému výroku, teda v časti, ktorou súd návrh/
žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie žalobca, s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a
h) CSP, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne podmieňuje priznanie nároku na
náhradu spôsobenej škody preukázaním konkrétneho protiprávneho konania žalovaných. Ust. § 670
Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) podľa ktorého nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci
nevznikla škoda je v pomere k § 615 OZ špeciálne preventívne ustanovenie, ktorého aplikácia má

prednosť pred všeobecným ust. § 415 OZ, keďže podľa neho sa má nájomca správať tak, aby na
veci nevznikla škoda aj spôsobená inými osobami (§ 683). Musí teda urobiť potrebné opatrenia, aby
bol predmet nájmu chránený pred poškodením inými osobami. Ak túto svoju povinnosť poruší, je za
vzniknutú škodu zodpovedný podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. OZ).Poukázal aj na to, že podľa § 682 OZ ak sa nájom skončí, nájomník je povinný vrátiť prenajatú vec
v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci a ak nebol spôsob užívania výslovne
dohodnutý, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Ust. § 683 ods. 1 OZ

upravuje zodpovednosť nájomcu pre prípad, že nedodržal povinnosti vymedzené v § 665 ods. 1 a §
682 OZ a v dôsledku toho došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu veci, pričom za toto
poškodenie potom zodpovedá podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a
nasl.), ktoré je založené na prezumovanom zavinení. Nájomca však zodpovedá aj za škody spôsobené
osobami, ktorým umožnil prístup k prenajatej veci. Ak tieto osoby spôsobili na veci škodu, bude síce

voči prenajímateľovi zodpovedný nájomca, avšak pokiaľ nahradí za tieto osoby škodu, bude mať voči
nim postih podľa § 440 (tu odkázal na rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/90/2013). Podľa odvolateľa
z vykonaného dokazovania, najmä zo žalobcom predložených fotografií bytu a z výpovedí svedkov O.
a X. je evidentné, že stav bytu pred odovzdaním žalovaným a po jeho prevzatí žalobcom je zásadne
odlišný a presahujúci mieru bežného opotrebenia. Najmä je však zrejmé, že k takémuto poškodeniu
a znehodnoteniu muselo dôjsť v priebehu trvania nájomnej zmluvy vzhľadom na to, že ide početné

poškodenia rôzneho druhu, ktoré nemohli vzniknúť naraz. To znamená, že škody na byte vznikli v
období, kedy za stav bytu zodpovedali žalovaní bez ohľadu na to kto takéto poškodenie spôsobil,
resp. bez potreby preukazovania toho, že škodu spôsobili žalovaní, ako nesprávne argumentuje súd
prvej inštancie. Pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti je vylúčené, aby si poškodenie bytu
spôsobil žalobca sám len pár týždňov po vysťahovaní sa z bytu žalovanými. Dôvodom pre spochybnenie

poškodenia bytu počas nájmu nemôže byť ani krátky odstup medzi vysťahovaním sa z bytu a okamihom
vyhotoveniafotografií.Bytbolpozánikunájmuneobývateľnýaneprenajateľnýapretobolovylúčené,aby
poškodenia v tak krátkom čase spôsobila tretia osoba. Z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú akékoľvek
úvahy, ktorými by súd vyhodnotil rozpor medzi fotografiami ako objektívnymi dôkazmi nezávislými od
subjektívneho vnímania svedkov a výsluchom svedkov O. a X. na strane jednej a výpoveďami svedkov

Q.,F.,P.aM.nastranedruhej.Najmäsúdneposúdilvierohodnosťsvedkovnavrhnutýchžalovanými,keď
napríklad svedok Q., hoci tvrdil, že žalovaných navštevoval tri až štyrikrát mesačne, ani nevedel správne
opísať byt, keď tvrdil, že kúpeľňa bola spojená s WC, že kúpeľňa mala zelené alebo svetlohnedé steny.
Taktiež svedok M., ktorý podľa svojich vyjadrení byt navštevoval tri až štyrikrát týždenne, byt nevedel
absolútne ani v hrubých rysoch opísať a nevedel uviesť, či v ňom boli chované zvieratá. Podľa odvolateľa

odôvodnenie rozsudku neobsahuje argumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že prečo ako hodnoverný dôkaz
vyhodnotil výpovede svedkov Q. a M. a prečo hodnoverným dôkazom neboli fotografie, ako aj výpovede
svedkov O. a X., ktoré sú v súlade so skutočnosťou zachytenou na fotografiách.

12. V ďalšom odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal také poškodenie

bytu, ktoré by sa vymykalo pojmu bežné opotrebenie. Z výpovedí svedkov X. a O. vyplýva, že je zrejmé,
že byt bol v strašnom stave. Záver súdu prvej inštancie, že poškodenia alebo opotrebenie bytu nebolo
takého rozsahu, ktoré by prekračovalo rámec bežného užívania, je v rozpore s obsahom spisu. Je
nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie takýto skutkový stav vyhodnotiť ako stav zodpovedajúci
obvyklému opotrebeniu, keď doložené fotografie svedčia o úplnom opaku a preukazujú zdevastovaný

stav bytu po dvoch rokoch jeho užívania. Zistenia a závery súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonaným
dokazovaním.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodí, že žalobca nepreukázal výšku spôsobenej škody, keď nedoložil
nákladynanákuppomôcok,čimateriálunaopravubytu,súdopomína,žežalobcasižalobouneuplatňuje

nárok na náhradu konkrétnych nákladov, ale len nárok na náhradu skutočnej škody spočívajúcej v
znížení hodnoty nehnuteľnosti. V takom prípade je preukazovanie nákladov na opravu bezpredmetné.
Pri preukazovaní skutočnej škody je dôvodným vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré žalobca
navrhol podaním zo dňa 18.8.2016. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal, nezdôvodnil, prečo tak neurobil
a odôvodnenie nevykonania neuviedol ani v rozsudku. V rozsudku dokonca absentuje údaj o tom,

že takýto dôkaz bol žalobcom navrhnutý. Žalobca pritom považuje takýto dôkaz za podstatný pre
posúdenie výšky spôsobenej škody a preto konštatovanie súdu, že žalobca svoje dôkazné bremeno
neuniesol, nie je obhájiteľné. V závere skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku je nepostačujúce a
zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd ani nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
pre náležité zistenie skutkového stavu. Rozsudok tak podľa neho nespĺňa základné atribúty pre jeho

presvedčivosť, neobsahuje úvahy o tom, ako súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a neobsahuje ani preskúmateľné hodnotenie vykonaných dôkazov. Napadnutý
rozsudok nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo je dôvodom pre jeho
zrušenie.14. Žalovaní odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu predložili prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1

CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň priznal žalovaným náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaní majú za to, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec
správne právne posúdil, rozhodol zákonne a konanie v prvej inštancii bolo a je bez procesnoprávnych
vád a preto žiadna skutočnosť nebráni tomu, aby odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne v jeho
výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Dôvody, na ktorých žalobca založil odvolanie v plnom rozsahu

odmietajú.

15. K protiprávnemu konaniu žalovaných poukázali na základné predpoklady na úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody a uzavreli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s argumentáciou súdu prvej
inštancie v preskúmavanom rozsudku, v zmysle ktorej prvým dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti
náhrady škody bolo, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, nedokázal bezpečne a

bezpochyby preukázať jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody a to protiprávne
konanie žalovaných, z ktorého mala škoda vzniknúť. Žalovaní od začiatku odmietali akúkoľvek
zodpovednosť za údajnú škodu, ktorá mala na predmetnom byte vzniknúť. Žalovaní, rovnako ako nimi
navrhnutí svedkovia a svedok X. navrhnutý žalobcom potvrdili, že byt bol užívaný riadne, bežným
spôsobom a po vysťahovaní sa z bytu, bol zanechaný v upratanom stave. Riadne užívanie a udržiavanie

bytu doložili fotografiami. K tvrdeniu žalobcu, že poškodenie a znehodnotenie bytu nemohlo vzniknúť
naraz, ale išlo o výsledok dlhšie trvajúceho protiprávneho konania žalovaných, poukázali na to, že
žalobca ani pani O. (ktorí byt pravidelne a osobne navštevovali), počas celého trvania nájmu nikdy
žiadnym spôsobom neupozornili na akékoľvek poškodenia, resp. znehodnotenia bytu, či neporiadok.
Ani svedok X. si počas opakovanej návštevy bytu nevšimol akékoľvek poškodenia, či znehodnotenia.

Predloženie fotografií žalobcom nie je postačujúce a nemožno ho považovať za dôkaz preukazujúci
protiprávne konanie žalovaných smerujúci k vzniku škody. Irelevantným je tvrdenie žalobcu, že stav
bytu pred jeho prevzatím žalovanými bol doložený súpisom zariadenia bytu, keďže tento súpis
žiadnym spôsobom nepreukazuje údajné poškodenie bytu spôsobené žalovanými. Tvrdenie žalobcu, že
predložené fotografie žalovaní nespochybnili, nie je pravdou, žalovaní spôsobenie akýchkoľvek škôd na

byte od počiatku odmietali a predkladali dôkazy preukazujúce opak. Podľa žalovaných skutočnosti, ktoré
žalobcom spochybňovaní svedkovia Q., F., P. a M. vo svojich výpovediach uviedli, sú pre posúdenie
uplatňovaného nároku maximálne dostačujúce.

16. K stupňu poškodenia bytu žalovaní uviedli, že odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za poškodenie

predmetného bytu. Zároveň poukazujú na zdravotnú diagnózu žalovanej 2 preukázanú lekárskymi
potvrdeniami doloženými do súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že ak by sa žalovaná 2 vystavila
nebezpečenstvu prebývania v špinavom, neupratovanom a nedezinfikovanom prostredí, bola by s
ohľadom na svoj vážny zdravotný stav v priamom ohrození vlastného života.

17. K námietke odvolateľa, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz znalcom, uviedli, že tento dôkaz je
nedôvodnýavčasejehonavrhnutiabolpredčasný,nakoľkovdanomčasenebolopreukázanénaplnenie
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu na predmetnom byte. Preto nebolo
vykonanie uvedeného dôkazu potrebné, práve naopak, súd jeho nevykonaním predišiel zbytočnému
navyšovaniu trov.

18. V závere vyjadrenia žalovaní v zhrnutí poukázali na to, že žalobcom predložené fotografie boli
vyhotovené niekoľko dní až mesiacov po vysťahovaní sa žalovaných z bytu, že neodzrkadľujú stav bytu,
v ktorom bol zanechaný, že nepreukazujú vznik zodpovednosti žalovaných za škodu na predmetnom
byte. Do pozornosti dali aj tie skutočnosti, že svedeckými výpoveďami Q., F., P. a M. bolo preukázané, že

žalovaní byt užívali riadne, riadne sa oň starali a po vysťahovaní z neho bol byt zanechaný v upratanom
stave, svedeckou výpoveďou p. X. bolo preukázané, že počas jeho opakovanej návštevy bytu tento
nejavil žiadne známky poškodenia, ani neporiadku, že zdravotný stav žalovanej 2 absolútne vylučuje
život v zdevastovanom, zanedbanom a špinavom prostredí, že žalobca žiadnym spôsobom vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za

škodu na byte zo strany žalovaných. Na základe toho sú žalovaní toho názoru, že rozsudok je vecne
správny a dokazovanie na súde prvej inštancie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu umožňujúcom
rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu.19. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
odvolanie je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých častiach, ktorými došlo k zamietnutiu žaloby v časti náhrady škody a k rozhodnutiu o
náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané výslovne voči zamietajúcej časti rozsudku, včítane

závislého výroku o náhrade trov konania, a podľa obsahu nesmerovalo proti zamietnutiu nedoplatku
za plyn v sume 104,61 Eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto zamietnutej časti, v časti, ktorou bolo
konanie čiastočne zastavené a v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené (prvá a druhá výroková veta a tretia
v časti zamietnutia žaloby v rozsahu 104,61 Eur s príslušenstvom) nadobudlo právoplatnosť a nebolo
predmetomprieskumuodvolaciehosúdu.Odvolaciemuprieskumupodliehalačasťrozsudku,ktoroubola

žalobavozvyškuzamietnutávrozsahunáhradyškodyvuplatnenejvýške2.222,10Eurspríslušenstvom
a nadväzne závislý výrok o náhrade trov konania.

22. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol v časti náhrady škody v sume
2.222,10 Eur, ktorá mala predstavovať škodu na byte, ktorá vznikla v období nájmu počas užívania

bytu žalovanými a ktorá podľa žaloby mala „za následok zníženie hodnoty bytu a nutnosť vynaloženia
výdavkov na uvedenie bytu do pôvodného stavu“.

23. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. V zmysle § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420, ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 442, ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

28. V zmysle ust. § 670 OZ, ktoré je vo vzťahu k predtým citovanému ust. § 415 OZ špeciálne a preto i
prednostné, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť,
len ak to určuje zmluva.

29.Podľa§682OZaksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstavezodpovedajúcom

dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

30. Podľa § 683 ods. 1 OZ ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v
dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej

veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia domáhať sa náhrady možno
len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.31. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, povinnosť
nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, keď dôvodom
vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu ktorý škodu

spôsobil (škodca) ju nahradiť, a právo subjektu ktorému bola škoda spôsobená (poškodený) uplatniť
právo na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno
uplatniť, ak sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej
povinnosti (spočíva v existencii takého úkonu resp. opomenutia, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom), vznik škody (ujma ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného), príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a zavinenie (subjektívny psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode).

32. Skončením nájmu vzniká nájomcovi povinnosť vrátiť prenajatú vec v stave, ktorý musí zodpovedať
dojednanému spôsobu užívania, resp. musí sa vrátiť v stave v akom ju prevzal s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie. Následkom porušenia tejto zákonnej povinnosti je vznik zodpovednosti nájomcu za škodu.

Zodpovedá pritom i za škodu či nadmerné opotrebenie spôsobené na prenajatej veci tretími osobami,
ktorým umožnil k veci prístup.

33. Ako prvý dôvod zamietnutia žaloby v časti o náhradu škodu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
nepreukázal protiprávne konanie žalovaných, z ktorého mala škoda vzniknúť s tým, že fotografie

predložené ako dôkaz žalobcom boli vyhotovené v dobe niekoľko dní až dva mesiace po vysťahovaní
sa žalobcov a svedkovia Q., F. a M. vypovedali, že byt bol zanechaný v stave, ktorý nekorešponduje
so stavom ako ho popisuje žalobca - byt bol poupratovaný, neboli v ňom poškodenia závažnejšieho
charakteru. Z odôvodnenia tejto časti rozhodnutia ods. 17 rozsudku ale nie je možné zistiť ako sa
súd prvej inštancie vysporiadal s tým, že absolútna väčšina fotografií dokumentujúcich stav bytu po

odchode žalovaných, predložených žalobcom bola vyhotovená bezprostredne s odstupom pár dní v
dňoch 25. až 31.7.2014 a iba nepatrný počet v auguste a v septembri 2014. V konaní pritom nevyšlo
najavo, ani nebolo nikým tvrdené, že by bol byt v tomto období niekým užívaný. Naopak žalobca
uviedol, že bol neobývateľný, čo napokon dokumentujú aj ním predložené fotografie. Pokiaľ sa súd v
tejto súvislosti odvoláva na výpovede uvedených troch svedkov, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé

ako sa vysporiadal s tým, že výpovede týchto svedkov o stave bytu sú v príkrom rozpore s tým, ako
jeho stav dokumentujú žalobcom predložené fotografie. Na druhej strane proti výpovedi uvedených
troch svedkov stoja výpovede svedkov O. a X., ktorí potvrdzujú stav bytu ako je na fotografiách. V tejto
súvislosti podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie ani hlbšie nevyhodnotil
relevantnosť výpovedí svedkov Q., P. a M., ktorých pozorovacie schopnosti vo vzťahu k jednotlivostiam

okolia boli spochybnené, keď pri svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom na otázky právneho
zástupcu žalovaných nevedeli bližšie popísať dispozíciu bytu, či jeho vybavenie. V odôvodnení tejto
časti preskúmavaného rozsudku absentujú úvahy súdu, ktorými by sa vysporiadal s rozpormi medzi
fotografiami zachytávajúcimi objektívny stav bytu a výpoveďami svedkov vyjadrujúcimi ich subjektívne
vnímanie a tiež aj diametrálnymi rozpormi vo výpovediach svedkov Q., P. a M. na jednej strane, ktoré

súd pri ustaľovaní skutkového stavu zohľadnil a na druhej strane svedkov X. a O., ktorí vypovedali o
úplne odlišnom stave bytu po jeho opustení žalovanými. Pre absenciu úvah prvoinštančného súdu v
súvislosti s komplexným vyhodnotením všetkých súvisiacich dôkazov, odôvodnenie súdu v uvedenej
časti je nedostatočné, nepresvedčivé a v dôsledku toho aj nepreskúmateľné.

34. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol v časti náhrady škody bola skutočnosť, že podľa
neho nebolo preukázané také poškodenie bytu žalovanými, ktoré by sa vymykalo z pojmu obvyklého
opotrebovania. Vychádzajúc z poškodení ako ich vymenovali svedkovia O. a X. súd prosto bez
bližšieho vysvetlenia uzavrel, že ani jedno z nich sa nedá považovať za opotrebenie predmetu výrazne
presahujúci bežný rámec užívania bytu. Hlbšie tento svoj záver neanalyzoval, ani nezdôvodnil. Z

fotografií predložených žalobcom v konaní nespochybnených, dokumentujúcich stav bytu pred jeho
odovzdaním žalovaným do nájmu je zrejmé, že byt bol vo dobrom stave pedantne uprataný, riadne
vybavený, a stav bytu na týchto fotografiách je diametrálne odlišný od stavu bytu na fotografiách
po odchode žalovaných. Pri posudzovaní primeranej miery opotrebenia bytu je pritom nevyhnutné
zohľadniť tiež dĺžku užívania bytu žalovanými cca dva roky a účel, na ktorý bol byt prenechaný - na

rodinné bývanie. Z fotografií pritom vyplývajú mnohopočetné poškodenia bytu a jeho vybavenia na
rôznych miestach, ktoré indikujú nešetrné užívanie, priebežné neodstraňovanie vzniknutých poškodení,
ku ktorým vzhľadom na ich charakter a početnosť muselo dochádzať postupne počas užívania bytu
a nemohli vzniknúť naraz po jeho skončení. Súd prvej inštancie bližšie a dostatočne nevysvetlil prečovymenované poškodenia za daných okolností prípadu považuje za opotrebenie predmetu nájmu v rámci
jeho bežného užívania zodpovedajúce obvyklému opotrebeniu.

35. Napokon ako tretí dôvod zamietnutia žaloby súd uviedol, že žalobca nepreukázal relevantným
spôsobom výšku samotnej škody, keď opravy vykonával svojpomocne, nedokázal preukázať náklady
na nákup pomôcok a materiálu, čím sa dostal do dôkaznej núdze. V tejto súvislosti súd ale opomenul
uviesť, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá má spočívať v znížení hodnoty
nehnuteľnosti a na preukázanie jej výšky navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Súd tento dôkaz

nevykonal, pričom jeho nevykonanie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP v rozsudku neodôvodnil. Pokiaľ
takýto dôkaz nepovažoval za potrebný vzhľadom na predchádzajúce dva dôvody zamietnutia žaloby,
potom nebolo už korektné ako ďalší tretí dôvod zamietnutia použiť aj neunesenie dôkazného bremena
žalobcom, keď tento dôkaz na výšku škody navrhol, avšak súd ho nevykonal.

36. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

37. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

38. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

39. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

40. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

41. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

42. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovoaj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

43. V danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením
rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné
právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie nie je možné tento nedostatok
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v
rozsahu náhrady škody v sume 2.222,10 Eur s príslušenstvom a v závislej časti o náhrade trov konania,
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne komplexne vyhodnotiť zistený skutkov stav, vysporiadať
sa pritom so všetkými vykonanými dôkazmi a to jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach,
včítane zrejmých rozporov medzi niektorými dôkazmi, následne podľa okolností zvážiť prípadné
vykonanie i ďalších navrhnutých dôkazov, subsumovať zistený skutkový stav pod náležité hmotnoprávne
ustanovenia, a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. §

220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade
trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).