Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 26Cbi/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116207143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

U. F., G..Z.., so sídlom kancelárie Z. XXX, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, správca úpadcu: MERKANTIL,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, právne zastúpený: LawService,
s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. A. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016 domáhal voči žalovanému
určenia neúčinnosti právnych úkonov kúpnych zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou MERKANTIL,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104 992 ako predávajúcim (ďalej tiež „úpadcom“) a
žalovanýmakokupujúcim,nazákladektorýchúpadcaakovýlučnývlastníkhnuteľnýchvecí-motorových
vozidiel továrenskej značky KL.o, EČV: H., resp. U. a motorového vozidla značky F. O., EČV: H.D.,
resp. H. odplatne previedol na žalovaného vlastnícke právo k motorovým vozidlám, každé za kúpnu

cenu 300,- eur, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
MERKANTIL, s.r.o., vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015 (nesprávne uvedené
vedeným Okresným súdom Nitra). Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť v prospech
všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu spolu vo výške 10.600,- eur, ktorá predstavuje rozdiel
sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja motorových vozidiel a kúpnej ceny
dojednanej v predmetných kúpnych zmluvách, a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
13.03.2015 pod sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015
súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o., IČO: 34 104 992 a do funkcie správcu
ustanovil Mgr. Ing. Ivanu Šumichrastovú, so sídlom kancelárie správcu Martin, Jesenského 29.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 127/2015 zo dňa 06.07.2015 súd odvolal predchádzajúceho správcu a do funkcie správcu
ustanovil žalobcu. Z dokumentácie úpadcu správca zistil, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril s úpadcom

ako predávajúcim dve kúpne zmluvy, na základe ktorých previedol na žalovaného vlastnícke právo
k osobným motorovým vozidlám, v prvom prípade továrenskej značky G. za kúpnu cenu vo výške
300,- eur, ktorá bola vyúčtovaná prostredníctvom faktúry č. 20140786. Z evidenčnej karty, ktorá sa týka
motorového vozidla, vyplýva, že k zápisu prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidenciidopravného inšpektorátu OR PZ z úpadcu na žalovaného došlo dňa 18.06.2014. Po tom ako žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu toto previedol na ďalšiu osobu Igora Chochulu, nar.
19.07.1974, ktorý mal nadobudnúť motorové vozidlo za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur. Uvedená

zmena vlastníckeho práva nebola zaevidovaná v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ. Následne
podľa dostupnej dokumentácie previedol Igor Chochula na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2015
vlastnícke právo k motorovému vozidlu na ďalšiu osobu A. P., nar. XX.XX.XXXX. za kúpnu cenu 6.900,-
eur, t. j. za kúpnu cenu, ktorá bola o 6.600,- vyššia ako kúpna cena, za ktorú nadobudol vlastnícke právo
k motorovému vozidlu žalovaný. Správca ďalej vykonal zisťovanie vo vyhľadávaní primeranej kúpnej

ceny prostredníctvom internetových portálov, pričom na základe tejto lustrácie zistil, že kúpna cena
motorových vozidiel podobných motorovému vozidlu, je priemerne cca 7.000,- eur, pričom vlastnícke
právo k motorovému vozidlu bolo na žalovaného prevedené v júni 2014. Žalobca má za to, že kúpna
cena bola dojednaná medzi úpadcom a žalovaným v neporovnateľne nižšej sume ako bola skutočná
hodnota predmetu kúpy, čím došlo k ukráteniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty o minimálne
6.600,- eur. Na základe tohto žalobca považuje zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho

práva k motorovým vozidlám z úpadcu na žalovaného s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) za právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko
úpadca v čase, kedy už bol preukázateľne vo finančnom úpadku, odplatne previedol vlastnícke právo
k motorovému vozidlu na žalovaného za kúpnu cenu, ktorá nepredstavovala ani len 5% trhovej ceny
motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk na predaj obdobných motorových

vozidiel. V prípade žalovaného išlo v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 písm.
d) ZKR o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko žalovaný je dcérou
konateľa úpadcu s poukazom na pripojený zoznam spriaznených osôb úpadcu. Žalovaný bol rovnako
zamestnancom úpadcu v čase, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čo je
zrejmé aj z obsahu faktúry, ktorú vystavil úpadca a spracoval za úpadcu práve žalovaný.

3. V prípade prevodu motorového vozidla zn. F. O., úpadca previedol vozidlo žalovanému za kúpnu
cenu vo výške 300,- eur, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 20140786. K zápisu prevodu vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ z úpadcu na žalovaného došlo
dňa 18.06.2014. Zo správcovi dostupnej dokumentácie vyplýva, že žalovaný po tom, ako nadobudol

vlastnícke právo k motorovému vozidlu, toto previedol na ďalšiu osobu, konkrétne na O. M., nar.
XX.XX.XXXX, pričom kúpna cena tohto následného prevodu predmetu kúpy správcovi nie je známa.
Podľa zápisu z evidenčnej karty k následnému prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na O.
M. došlo dňa 30.12.2014. Šetrením prostredníctvom internetových portálov správca zistil, že kúpna cena
obdobných motorových vozidiel bola ku dňu 03.03.2016 priemerne cca 4.300,- eur, pričom vlastnícke

právo k motorovému vozidlu bolo na žalovaného prevedené v júni 2014. Z uvedeného vyplýva, že
kúpna cena bola neporovnateľne nižšia ako bola skutočná hodnota motorového vozidla, čím došlo k
ukráteniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty minimálne o 4.000,- eur. Dojednanú kúpnu cenu
medzi úpadcom a žalovaným správca považuje za zjavne neprimeranú a výrazne nižšiu ako kúpna
cena, ktorá sa dala očakávať za odplatný prevod motorového vozidla v zmysle zisťovania vykonaného

správcom. Na základe uvedeného správca považuje zmluvu podľa § 58 ods. 1 ZKR za právny úkon bez
primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol vo finančnom úpadku, odplatne previedol
vlastnícke právo k motorovému vozidlu za kúpnu cenu, ktorá sa nerovnala ani zlomku trhovej ceny
motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk za predaj motorových vozidiel
podobnýchmotorovémuvozidlu.Vdanomprípaderovnakoišlooprávnyúkonurobenývprospechosoby

spriaznenej s úpadcom. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 9 ods. 1, § 57 ods. 1, § 58
ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 ZKR a s poukazom na skutočnosť, že odporovanými právnymi
úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu minimálne
o 10.600,- eur, s prihliadnutím na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré predstavujú celkovú
sumu 2.196.767,59 eur a zistenie správcu, že obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena plnenia,

ktorú úpadca získal od žalovaného napadnutými kúpnymi zmluvami, žalobca okrem určenia právnej
neúčinnosti uzatvorených kúpnych zmlúv žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady
do konkurznej podstaty úpadcu v celkovej vyčíslenej sume 10.600,- eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy
trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja predmetných motorových vozidiel a kúpnej
ceny, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s prevodmi dojednaná.

4. Žalobca ako dôkazné prostriedky označil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2015,
uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015, výtlačky z internetového portálu, účtovnú závierku
úpadcu k 31.12.2014, zoznam spriaznených osôb úpadcu, doplnenie zoznamu spriaznených osôbúpadcu zo dňa 26.08.2015, v žalobe označené faktúry, evidenčné karty vozidiel, výsluch žalovaného
a O. M., súpis všeobecnej podstaty uverejnený v Obchodnom vestníku dňa 22.05.2015, doplnenie
súpisu všeobecnej podstaty uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.07.2015, preradenie súpisových

položiek zo všeobecnej .podstaty uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.08.2015 a dňa 17.12.2015,
konkurzný spis úpadcu 6K/3/2015 - zoznam pohľadávok, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa
02.03.2015.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.10.2016 (č. l. 62) vo väzbe na skutkové tvrdenia

žalobcu uvedené v žalobe, namietol žalobcom určenú obvyklú hodnotu predmetu kúpy. Uviedol, že
dôvodnosť podanej žaloby žalobca opiera o skutočnosť, že kúpna cena motorových vozidiel bola v
neporovnateľne nižšej cene ako je jeho reálna hodnota. Tieto skutočnosti žalobca opiera o inzertné
ponuky z portálov predávajúcich motorové vozidlá. Žalovaný zdôrazňuje, že napádané kúpne zmluvy
boli uzatvorené v júni roku 2014, pričom predmetné ponuky, ktoré žalobca pripojil k žalobe, sú z
obdobia marec 2016, to znamená, že reálna hodnota veci mohla byť v danom čase iná ako v

čase ich predaja. Vo vzťahu k predmetu kúpy - motorovému vozidlu značky G. Z.alovaný uviedol,
že v čase predaja žalovanému malo motorové vozidlo značne poškodený interiér, roztrhaný kožený
poťah na volante, roztrhané a zašpinené sedačky od tlačiarenskej farby, popraskaný predný aj zadný
nárazník, poškriabané a prevalené dvere pri vodičovi, ojazdené gumy, deravý výfuk, poškodené tlmiče,
nápravy ako aj čapy vozidla boli vyjazdené a rovnako aj vnútorná elektronika bola nefunkčná. Uvedené

nedostatky sú zachytené v Zápise o technickom stave vozidla zo dňa 31.01.2014, keď mal úpadca v
úmysle odpredať motorové vozidlo spoločnosti FORMULA - 1, s.r.o., IČO: 36 351 431. Zo záznamu
vyplýva, že vozidlo malo hlučný a zatečený motor, auto bolo skorodované a brzdy mali účinnosť len na
30%. Žalovaný ďalej poukázal na ďalšie opotrebenia a poškodenia motorového vozidla a skutočnosť, že
v prípade odkupu predmetného motorového vozidla bola ponúknutá kúpna cena vo výške 300,- eur. Na

základe uvedeného má žalovaný za to, že hodnota motorového vozidla v čase jeho predaja zo strany
úpadcu žalovanému zodpovedala kúpnej cene, za ktorú žalovaný toto motorové vozidlo nadobudol. Do
predmetného vozidla bola vložená menšia investícia na opravy, čím sa jej hodnota zvýšila na sumu
1.000,- eur, za ktorú toto motorové vozidlo odkúpil L. Y.. K prepisu vozidla nedošlo. Následne kupujúci
L. Y. predal A. P. motorové vozidlo za cenu 6.900,- eur, pričom uvedenú skutočnosť považuje žalovaný

za právne bezpredmetnú, nakoľko v danom prípade je namietaná odporovateľnosť právneho úkonu
úpadcu a žalovaného. Následné investície nových vlastníkov do motorového vozidla, či ich prípadné
ďalšie predaje nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k určeniu potenciálnej hodnoty údajného ukrátenia
veriteľov. Vo vzťahu k predaju motorového vozidla značky F. O.alovaný poukázal na to, že žalobca svoje
odhady prirovnáva k hodnotám obdobných áut bez toho, aby zohľadňovali skutočný stav predmetného

vozidla v čase predaja, keďže motorové vozidlo trpelo viacerými vadami - pretesňoval motor, tiekol
olej, poškodený kompresor na klimatizácii, poškodené brzdy ako aj pneumatiky, poškodené tesnenie
predného skla, čo spôsobovalo pretekanie vody do interiéru, chybná spojka, ako aj tlmiče a výrazne
opotrebený interiér. Žalovaný poukázal na Záznam o technickom stave vozidla, z ktorého vyplýva,
že vozidlo malo pretesňovaný motor, vadnú klímu, miernu koróziu a ďalšie závady špecifikované v

predmetnom zázname. Žalovaný má za to, že pri určení obvyklej kúpnej ceny predmetu kúpy je potrebné
zohľadňovať technický stav motorových vozidiel v čase ich predaja. Dôkazné bremeno spočíva na
žalobcovi, ktorý tvrdí, že v danom prípade došlo napadnutými úkonmi k ukracovaniu veriteľa tým, že
úpadca učinil právne úkony bez primeraného protiplnenia. Samotným predložením neporovnateľných
ponúk predaja obdobných hnuteľných vecí ako tie, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, nie je možné

konštatovať, že by správca preukázal skutočnú hodnotu predmetu kúpy a naopak žalovaný odborným
vyjadrenímodbornespôsobiléhosubjektunapodanietakéhotovyjadreniapreukazuje,ževčaseprevodu
hodnota týchto hnuteľných vecí zodpovedala primeraným cenám. Len zo skutočnosti, že žalovaný je
osobou spriaznenou s úpadcom, nie je možné konštatovať ukrátenie veriteľov úpadcu prevodom týchto
vozidiel. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, priznať žalovanému

náhradu trov konania. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil zápisy o technickom stave vozidiel zo
dňa 31.01.2014 (č. l. 65, 66).

6. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti riadne a včas
predvolaných právnych zástupcov procesných strán, súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych

zástupcov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav.7. Medzi stranami sporu v tomto konaní nebolo sporné uzavretie kúpnych zmlúv medzi úpadcom a
žalovaným v mesiaci jún 2014, predmetom ktorých bol prevod motorových vozidiel značky G. Z. a
F. O. oboch za kúpnu cenu 300,- eur, keď na strane kupujúceho vystupoval žalovaný v postavení

spriaznenej osoby s úpadcom. Rovnako za nespornú skutočnosť súd považoval vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka MERKANTIL, s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 zverejnený
v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami zverejnenia vyhlásenia konkurzu dňa
20.03.2015. Z uvedených skutkových okolností nesporných medzi stranami sporu podľa § 151 ods. 2
CSP, u ktorých zároveň neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa ustanovenia § 186 ods.

2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzal.

8. Žalobca v konaní uplatnil nárok, ktorým sa domáhal určenia právnej neúčinnosti vyššie označených
právnych úkonov - kúpnych zmlúv ako ukracujúcich právnych úkonov uzatvorených medzi úpadcom
a žalovaným bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2 a súčasne sa žalobca domáhal voči
žalovanému peňažnej náhrady za tieto ukracujúce právne úkony v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR

v celkovej sume 10.600,- eur.

9. Ťažisko procesnej obrany žalovaného proti žalobe spočívalo v námietke nedostatku základných
predpokladov na odporovanie právnych úkonov s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 57
ods. 4 ZKR a podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 58 ods. 1 ZKR, ktoré žalovaný opieral

o tvrdenie, že majetok úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov prevyšoval záväzky
úpadcu, a teda postačoval na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, ktoré v tom čase úpadca vo
svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
hodnota nehnuteľností a ďalšieho majetku, ktorý je evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume
3.809.723,- eur, prevyšoval hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659,- eur.

10. Žalobca v konaní uplatnil právo na určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov úpadcu pred
vyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcuapeňažnejnáhradyvočižalovanémuztýchtoodporovateľných
právnych úkonov, pričom uvedený nárok žalobcu súd s prihliadnutím na okamih začatia konkurzného
konania aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

11. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR),
Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu

úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

12. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR
Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať.

Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKRPrávo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny
úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo
žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR,
Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako

aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci
aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe
alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom
zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel

držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu
kvalifikovanú účasť.

15. Podľa §-u 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,

povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd
primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota
jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o

určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol
vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.03.2015, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá ZKR plynúť nasledujúci
deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. od 21.03.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej
žaloby tak bol deň 20.03.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa 17.03.2016. Súd

tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako
základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.

17. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených
právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou

s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ods. 1, 2 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie
všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR a podľa osobitnej skutkovej
podstaty vymedzenej ustanovením § 58 ods. 1, 2 ZKR.

18. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia
§ 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mali byť
odporovateľné právne úkony uskutočnené v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.19. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je
podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať
len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého

z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase,
kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré
takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť
veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).

20. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv ako
právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaných
zákonných ustanovení, najmä ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, súd posudzoval, či žalobca označenými a
súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti

právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti
musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa
jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 58 a nasl.
ZKR je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej

podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.

21. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán a listinnými dôkazmi , ktoré procesné
strany predložili do obsahu spisovného materiálu spolu s podanou žalobou a vyjadrením žalovaného k
veci (označených vyššie) a následne v priebehu pojednávania.

22. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu,
preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek
odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký
majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom

konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej
strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi
dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym
úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho
úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len

čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho
úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu,
a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho
strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo žalobca
preukazoval následnými prevodmi vozidiel, ktoré tvorili pred sporných kúpnych zmlúv a výtlačkami z

inzertného portálu, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po
vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.

23. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že
uzavretím v zmluve označených kúpnych zmlúv za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní stavu

aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo
čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si
prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým kúpnym
zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine rozdielu kúpnej ceny dojednanej v kúpnych
zmluvách a zistenej obvyklej ceny predmetu kúpy. Úpadok dlžníka žalobca dovodzuje zo zistených

majetkových pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania. Z nesporných vyjadrení strán
je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným ako osobou spriaznenou s dlžníkom, došlo k uzavretiu
odplatných kúpnych zmlúv. Pokiaľ žalobca za ukrátenie vnímal neprimerané protiplnenie za prevedený
predmet kúpy, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že stranami
dohodnutá kúpna cena zohľadňovala technický stav vozidla k okamihu účinnosti uzavretých kúpnych

zmlúv, keď predmetom kúpnych zmlúv mali byť už ojazdené opotrebené motorové vozidlá poukazujúc
pritom na obsah písomných listinných dôkazov - Zápisy o technickom stave vozidiel. Dôvodnosť žaloby
žalobca opieral o hodnotu majetku k okamihu vyhlásenia konkurzu a hodnotu prihlásených pohľadávokveriteľov s tvrdením, že dojednaním neprimeranej odplaty za predmet kúpy došlo k ukráteniu veriteľov
v konkurznom konaní.

24. Vo vzťahu k ukracujúcim právnym úkonom a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení
§ 57 ods. 4 ZKR a § 58 ods. 1, 2 ZKR bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými kúpnymi
zmluvami došlo nielen k uzavretiu kúpnych zmlúv bez primeraného protiplnenia, ale tiež splnenie
základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a to existenciu ukracujúcich
právnychúkonov.Pokiaľžalobcazaukracujúceprávneúkonybezďalšiehopovažovaluzavretiekúpnych

zmlúv s žalovaným ako osobou spriaznenou s úpadcom bez primeraného protiplnenia, nie je možné
len z postavenia žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom a hodnoty predmetu kúpy prijať záver
o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá
zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v
majetkovejsféredlžníka,ktorýjemožnéposudzovaťahodnotiťlenpripreukázanístavumajetkuúpadcu,
tedajehoaktívapasív včase,kedynastaliúčinkynapadnutýchprávnychúkonovabezprostrednepoich

uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať
len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil.
Keďže uzavretím kúpnych zmlúv sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka možno hodnotiť tieto
právne úkony len vo väzbe na ekonomický dopad a účinky týchto právnych úkonov v majetkovej sfére
dlžníka.

25. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd poukazuje na
závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v
zmysle ktorých samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadné súčasné aj zistenie pohľadávky
konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa

(veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa,
ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať
a predložiť súdu o tom dôkazy. Podľa názoru súdu ukrátenie a jeho rozsah nie je možné bez
ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi dojednanou kúpnou cenou a obvyklou cenou zistenou
žalobcom, keďže úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom,

ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky a to
k okamihu účinnosti napadnutých právnych úkonov. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť
reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané.

26. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve

v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v tomto konaní odporoval, nie je
možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v
zmysle úpravy § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok
vo forme platobnej neschopnosti vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku
úpadcu. Rovnako súd poznamenáva, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky

ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného
právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy
prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu
a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia

(účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov
dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie
(prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné
bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto
neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich

účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej
sfére.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti

právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k
zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2
ZKR a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho
úkonu bez primeraného protiplnenia, a v tejto súvislosti vykonávanie znaleckého dokazovania, ktoréhopredmetom by malo byť ocenenie obvyklej kúpnej ceny prevádzaných motorových vozidiel, má svoju
relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Súd preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania

znaleckým posudkom zamietol.

28. Nakoľko súd zmietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov,
nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).