Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/658/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217366
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Vsi č. k.
9C/88/2012-142 zo dňa 5. marca 2014 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Vsi č. k. 9C/88/2012-19 zo dňa 19. novembra 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok č. k. 9C/88/2012-142.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 9C/88/2012-19.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená tvrdeným
nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová

Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania.
Žalovanému náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v
jednotlivých exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Uznesením č. k. 9C/88/2012-7 zo dňa 09. 10. 2012 spojil súd prvého stupňa na spoločné konanie
veci vedené pod sp. zn. 9C/88/2012, 9C/238/2012, 9C/245/2012 a 9C/300/2012 s tým, že spoločné

konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/88/2012. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám
poukázal na to, že v jednotlivých žalobách sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočne
označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom
uvádzaným prieťahom v konaní poukázal na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie jemožné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní.
Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými
titulmi vo všetkých exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že námietka žalovaného poukazujúca na nedostatky žalobných návrhov

nie je dôvodná, pretože žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe
ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy, uviedol, čoho sa domáha, a preto postup v zmysle § 43
ods. 1 O.s.p. považoval za nedôvodný. Rovnako sa súd prvého stupňa vysporiadaval s uplatnenou
námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného a dospel k záveru, že k
premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia
3-ročnej premlčacej doby. V konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/88/2012 (žaloba označená

žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaní vedenom pôvodne pod sp.
zn. 9C/300/ (žaloba označená NZP) v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach trojročná premlčacia doba mohla začať plynúť
momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

právnemu zástupcovi žalobcu v exekučných veciach, keďže až vtedy sa mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Žalobné návrhy
boli žalobcom na súde prvého stupňa podané dňa 27.09.2012 vo všetkých uvedených veciach v
rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 9C/238/2012
a 9C/245/2012 (žaloby označené ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo

vydaní poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote boli poverenia vydané v roku 2010 resp. 2011, nemôže
ísť preto o premlčaný nárok.

Súd prvého stupňa právne posudzoval vec podľa ust. §§ 3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 a §

44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 45 zákona č. 244 /2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 9C/88 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preskúmaval exekučný titul nad

rámec právomoci zverenej exekučného súdu tým, že preskúmal skutkový stav veci a konal tak,
akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
Z oboznámeného exekučného spisu 16Er/573/2010 súd prvého stupňa mal preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu a právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený

exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z.z. zdôraznil, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie,skúmaťzákonnosťexekučnéhotitulu,t.j.rozhodcovskéhorozsudku.Vtejtosúvislostipoukázal
aj na rozhodnutia NS SR (5Cdo 439/2012, 6Cdo 290/2012), či rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp.

zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Preto dospel k záveru, že posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Okrem toho, že exekučný súd mal nielen oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu, t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, pretože otázka nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v
konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý
rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody
záväzné. Oboznámením sa s exekučným spisom mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutie
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť.

Skutočnosť, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote uviedol žalobca ako dôvod náhradyškody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 9C/300/2012. Oboznámením sa s
exekučným spisom 16Er/492/2010 pripojeným k veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá po posúdení zmenky,

na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd žiadosť posudzoval
aj podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa ustanovení OZ týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Po predložení zmenky exekučný súd
rozhodol do 15 dní. V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu

pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia,
ktoré by konštatovali prieťahy v daných exekučných konaniach, a teda nepreukázal nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti súdu prvého stupňa v uvedených veciach. Podľa oboznámených
spisov č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a to odpovedí na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní,
sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V neposlednom rade súd

prvého stupňa poukázal aj na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Okresný
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom ani v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných
exekučných veciach a nedostatok právomoci Okresného súdu Spišská Nová Ves na rozhodnutie o

prieťahoch, mal súd prvého stupňa, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/219/2012 a 9C/778/2012 žalobca namietal
nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po

zákonnej 15-dňovej lehote. Súd prvého stupňa z exekučných spisov 16Er/219/2010 a 16Er/778/2010
zistil, že v oboch veciach bolo poverenie vydané včas. Žalobca nepreukázal existenciu nečinnosti
či prieťahov exekučného súdu. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že zo strany žalobcu nebol v
konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd prvého stupňa preto pre
nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu,
jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 109
ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobca žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že o námietke zaujatosti už rozhodol Krajský súd v Košiciach a týmto
rozhodnutím je viazaný súd prvého stupňa aj účastníci konania. Navyše Ústavný súd SR už sťažnosť

žalobcu odmietol uznesením z 12. 12. 2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si nárok na
náhradu trov konania v písomnom vyjadrení uplatnil, avšak trovy nevyčíslil v stanovenej lehote podľa §
151 ods.2 O.s.p. a zo spisu výška trov náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa náhradu

trov konania žalovanému nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil

listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak
tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania
bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím
rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal naprejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto
okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne

pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu
na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej
žalobca namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho

konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Žalobca tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené
právo žalobcu na kontradiktórny proces. Ak konajúci súd vykonal dôkazy ex offo, mal o tom účastníkov
informovať.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k základu uplatneného nároku.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 05. 03. 2014, ktorého sa
účastníci konania nezúčastnili. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané,
je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril písomným podaním zo dňa

4.2.2013 (č. l. 31 a nasl. spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku
pre zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
19. 02. 2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 05.
03. 2014, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. Na
tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. ich prečítaním (č.l. 140 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na
tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sažalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada

kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný.

Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v
exekučných spisoch, ako aj Spr spisoch 22/2010, 34/2010 a 12/2011 a tento záver nepochybne vyplýva

aj zo zápisnice o pojednávaní.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach 6NcC/39/2012-14 zo dňa 22. 10. 2012.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal

účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktorého hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobcavodvolaníneoznačildôkaz,ktorý-hocibolnavrhovaný-nebolvykonaný,pretoanitentotvrdený
dovolací dôvod nie je daný.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého

stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle
zák. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v jednotlivých exekučných konaniach vedených na tomto súde resp.
prípadne nezákonným rozhodnutím vydaným v týchto konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie
je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení

zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
je preto nenáležitá námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcov nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd prvého stupňav odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento
zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne
aplikoval a interpretoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keďže dôvod, pre ktorý
žalobca o prerušenie konania žiadal nebol daný. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto súd žalovanému náhradu trov
konania proti žalobcovi nepriznal.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 19.11.2012 č.k. 9C/88/2012-19 uložil žalobcovi zaplatiť na
účet tamojšieho súdu súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 264,- eur (66,- eur x 4 spojené
veci) podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že ak poplatok v určenej lehote žalobca
nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, pretože ho vníma ako neopodstatnené, t.j. bez
právneho významu.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že:

1/ Žalobca nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ustanovenia § 15a ods. 1 O.s.p., preto je
spoplatňovanie fiktívneho návrhu bezpredmetné.

Podanie žalobcu, ktorú okresný súd posúdil ako námietku zaujatosti neobsahuje obligatórne náležitosti

predpísané ust. § 15a ods. 3 O.s.p., t.j. námietku zaujatosti. Teda súd po obsahovej stránke nemohol
podanie žalobcu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti.

2/ Žalobca v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania vylúčení,

keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Okresný súd
Rožňava má preto postupovať zákonným spôsobom a podľa ustanovenia § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému
súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému súdu
preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca.

3/ Poznamenal, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyvodzuje, že tvrdenie účastníka konania, podľa
ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho
pohľadu (II. ÚS 331/09).

4/ Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, žalobcovi
nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o
súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutí
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako
sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie

sudcov. V zmysle citovaného ustanovenia žalobca v konaní súdne poplatky neplatí.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalžalobcavzákonnejlehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.1,3O.s.p.,beznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Uznesením č. k. 9C/88/2012-7 zo dňa 09. 10. 2012 spojil súd prvého stupňa na spoločné konanie veci
vedené pod sp. zn. 9C/88/2012, 9C/238/2012, 9C/245/2012 a 9C/300/2012.

Následne bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 12. 10. 2012 na rozhodnutie o námietke

zaujatosti vznesenej žalobcom, o ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č. k. 6NcC/39/2012
- 14 zo dňa 22. 10. 2012 tak, že sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/88/2012.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 30. septembra 2012, od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 1. októbra 2012, vypustené ustanovenie §
4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. októbra
2012, uvedených v ustanovení § 18ca zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Odvolací súd konštatuje, že z obsahu podaných žalôb je možné jednoznačne vyvodiť aj námietku
zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves, preto je správny aj následný
postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že v danom prípade súd konal napriek tomu, že nebola podaná námietka zaujatosti
podľa § 15a ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení
z 11. marca 2013, č. k. 3Cdo/102/2013, že v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového)
vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného,
ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka

zaplatiť súdny poplatok. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje, a preto za správne považuje aj
posúdenie danej otázky súdom prvého stupňa, ktorý žalobcovi súdny poplatok za vznesenú námietku
zaujatosti vyrubil.

K argumentu žalobcu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd poukazuje na závery

Najvyššieho súdu SR vyslovené vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v uznesení z 31. mája 2010,
sp. zn. 3Nc/14/2010, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,
že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo; nadväzujúc na tento názor Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 11. marca 2013,
č. k. 3Cdo/102/2013 konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva

súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje, preto odvolaciu námietku žalobcu považuje
za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu pod bodom 4) odvolania, odvolací súd poukazuje na názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011,
podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba

postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb.), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4ods. 3 zákona č. 71/1992), pričom týmto názorom sa odvolací súd cíti byť viazaný, a aj preto považuje
rozhodnutie súdu prvého za správne a zákonné.

Aj keď žalobca osobitne nenamietal výšku poplatku, pre úplnosť dôvodov odvolací súd poukazuje na to,
že uznesením súdu prvého stupňa z 09. októbra 2012 boli spojené na spoločné konanie 4 veci tak, ako je
uvedené v napadnutom rozhodnutí. Námietka zaujatosti bola vznesená v žalobnom návrhu v každej veci
osobitne. Súd prvého stupňa preto správne vyrubil súdny poplatok za každú podanú námietku zaujatosti,
spolu vo výške 264,- eur.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.