Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2014200518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a sudcov

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom
Družstevná1177/8,Komárno,zastúpenéhoJUDr.MáriouKuttnerovou,advokátkou,sosídlomKozačeka
2003/40, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/229642/2014/5057
zo dňa 16.5.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/118/2014-144
zo dňa 21.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/118/2014-144 zo dňa

21. apríla 2016 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol ako nedôvodnú podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného ako i dodatočného platobného
výmeru Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, (ďalej len „správca dane“) č. 9410402/5/4921585/14/
Rig zo dňa 4.11.2013, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len
„zákonosprávedaní“)nazákladevýsledkudaňovejkontroly,zameranejnazistenieoprávnenostinároku
na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 72.191,46 € a vyrubil mu vlastnú daňovú
povinnosť na DPH v sume 25.112,13 €. Správca dane konštatoval, že vo všetkých prípadoch sporných
prepráv tovaru, z titulu ktorých si žalobca uplatňoval nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona
o DPH, po preverovaní intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru príslušným odberateľom zistil, že nie

sú splnené zákonné podmienky oslobodenia od dane, nakoľko chýbajú doklady potvrdzujúce prevzatie
tovaru a tvrdený prepravca nepredložil prepravné doklady CMR osvedčujúce riadne vyvezenie tovaru z
územia SR a odovzdanie tovaru na území iného členského štátu.
V rámci súdneho prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí krajský súd vyhodnotil námietky
napádajúce nezákonný postup v rámci daňovej kontroly, nedodržanie zákonnej lehoty na jej vykonanie,
nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a
nezákonný postup v daňovom konaní podľa neúčinného právneho predpisu a pred nepríslušným

daňovým orgánom.
Namietaný postup správcu dane v súvislosti so spracovaním výsledkov daňovej kontroly do protokolu
a následným vypracovávaním jeho dodatku na základe vyjadrenia žalobcu krajský súd vyhodnotil ako
súladný s právnou úpravou podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní. Správca dane sa vysporiadals námietkami žalobcu k protokolu tým, že uviedol vyhodnotenie predmetných námietok v dodatku k
protokolu, s ktorým oboznámil žalobcu pri prerokovaní protokolu. Podľa krajského súdu zákon o správe
daní pre vyhodnotenie námietok k protokolu z daňovej kontroly nestanovuje rovnaký režim ako pre

vypracovanie protokolu.
Ktrvaniudaňovejkontrolyanadväzujúcejnámietkenezákonnostiňouzískanýchdôkazovsúdpoukazuje
na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 3.8.2011
dňom 17.8.2011, rozhodnutiami zo dňa 9.9.2011 a 21.8.2012 bola v súlade s ust. § 25a zákona č.
511/1992 Zb. prerušená, pričom dňa 25.4.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola

prerušená a ukončená bola dňa 30.10.2013. Lehoty v dobe počínajúcej oznámením prerušenia
konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola teda bola skončená
zákonným spôsobom v predĺženej lehote 12 mesiacov (Finančné riaditeľstvo predĺžila oznámením č.
1020201/1/554873-1140707/12 zo dňa 27.8.2012 lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu).
Okrem toho krajský súd považoval za potrebné k veci uviesť, že ak bolo konanie prerušené, lehoty
podľa zákona č. 511/1992 Zb. neplynú. Za bezpredmetný považoval aj poukázanie na nemožnosť

prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s poukazom na to,
že postup správcu dane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je možné v zmysle
výkladu použitého žalobcom považovať za konanie v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb..
Získavanie predmetných informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia. Súd si je vedomý zásadnosti záverov vyslovených v náleze ÚS SR 24/2010

vo veci maximálnej doby trvania daňovej kontroly v nadväznosti na úpravu § 15 ods. 17 zákona č.
511/1992 Zb. na druhej strane s prihliadnutím na čiastočne odlišné okolnosti trvania daňovej kontroly,
ako aj zásadu primeranosti a účelu daňového konania má za to, že dobu prerušenia daňovej kontroly na
základe platného zákonného zmocnenia § 25a zákona č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do doby
trvania daňovej kontroly a z tohto dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty

jej trvania v zmysle § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb..
Podľa krajského súdu z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali
príslušné daňové orgány s prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle
zákona č. 332/2011 Z.z..
K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie sa do

31.12.2011 riadilo právnou úpravou zákona č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného predpisu upravujúceho
daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. Daňového poriadku dňom 1.1.2012 do nadobudnutia
účinnosti § 165b zákona č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené
pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej
úpravy(§165ods.1),daňovákontrola(§165ods.2)ajvyrubovaciekonanie(§165ods.3)riadiliprávnou

úpravou zákona č. 511/1992 Z.z..
V tejto súvislosti ďalej krajský súd dôvodil, že „Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť
ustanovenie § 165b daňového poriadku, v zmysle ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu
upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2 výslovne vylučuje použitie „doterajších predpisov“ (s

odkazomna§165ods.1)nacelédaňovékonaniezačatéaneukončenéprávoplatneprednadobudnutím
účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane ust. § 165b daňového poriadku na rozdiel od § 165
neobsahujeduplicitnúúpravuprocesnéhopredpisuprejednotlivéštádiádaňovéhokonania(vyrubovacie
konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu ust. § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku, čo môže
viesť k záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do daňového

poriadku zakomponované ust. § 165b daňového poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie
konanie v daňových konaniach začatých podľa zákona č. 511/1992 Zb. riadi vzhľadom na platnú právnu
úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Zb.. Takýto výklad však podľa názoru krajského súdu
nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zákona č. 511/1992 Zb. v zmysle § 165b ods. 1 daňového
poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou ukladania sankcií v stanovených

prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zákona č. 440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady
rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165 ods. 4 a 5 daňového
poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových orgánov aplikáciu právnej úpravy
daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.. Na druhej
strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu podaného v zmysle

§ 247 OSP obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného nezákonného
postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu na jeho
právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený zákon. V
žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy, žalobca iba konštatuje,že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania Protokolu, mal žalovaný
v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku. S prihliadnutím na vyššie uvedený
nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. § 250i ods. 3 OSP súd nepovažuje

vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.“
Námietky žalobcu ohľadne rozsahu vykonaného dokazovania a nesprávneho vyhodnotenia získaných
dôkazov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a s poukazom na prejednaciu zásadu daňového konania
uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v dodatku k protokolu sa dostatočne
vyjadrili k žalobcovým návrhom a námietkam. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky

vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie jún 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a
služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ.

Za rozhodujúcu skutočnosť v jednotlivých prípadoch krajský súd považoval nesplnenie podmienok
pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, nakoľko v konaní predkladané doklady

boli vyhodnotené ako nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné doklady neobsahovali
zákonom požadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že podľa dodacích listov dodávky
zo spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., tvrdenému odberateľovi žalobcu sú spôsobilé preukázať
plnenie zo strany žalobcu. Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie od
tvrdeného odberateľa v prospech účtu žalobcu, ktoré sú bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné

dodaniatovarusanepodarilidokázaťaniprostredníctvommedzinárodnéhozisťovaniainformácií,pričom
nemožno opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj
prekročenia najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené v záujme a v prospech
žalobcu. Súd považuje za potrebné k veci tiež uviesť, že v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní
je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou daňového

subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti a správca dane tieto dôkazy posudzuje. Znamená to, že
pokiaľ správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný
dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na daňové konanie o odpočte dane z

pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných
druhov daní.
K námietkam žalobcu, týkajúcim sa postupu správcu dane pri prerokovaní protokolu a k nevyhotoveniu
jeho dodatku k tomuto protokolu krajský súd uviedol, že tento bol správny, keď správca dane v súlade s §
15ods.10zákonač.511/1992Zb.vyhotovilprotokolovýsledkuzisteniaoprávnenostinárokunavrátenie

nadmerného odpočtu č. 9410402/5/4205648/13/Csj, KruD zo dňa 16.9.2013, ktorý spolu s výzvou č.
9410402/5/4225606/13/Csj zo dňa 16.9.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie
prevzal žalobca dňa 23.9.2013. V tejto súvislosti sa súd zhoduje s tvrdením žalovaného, že ust. §
15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. nepredpokladá, že už v tomto štádiu bude protokol podpísaný
zamestnancami správcu dane, nakoľko ust. § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. ukladá, že protokol

podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca ako aj zamestnanec správcu dane až
po prerokovaní protokolu. V danom prípade je nepochybné, že k prerokovaniu protokolu došlo dňa
30.10.2013, teda v deň určený vo výzve č. 9410402/5/4225606/13/Csj ako deň prerokovania protokolu,
teda až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu.
Znamená to, že prvostupňový správny orgán procesne nepochybil pri prerokovaní protokolu. Pokiaľ

ide o námietku žalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly podľa §
15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. tak v rámci daňového konania nevznikli pochybnosti o nezaujatosti
zamestnancov správcu dane a ani žalobca v rámci vykonaného daňového konania neoznámil žiadne
skutočnosti svedčiace o zaujatosti zamestnanca správcu dane. Pokiaľ žalobca dňa 5.11.2013 podal
„námietku zaujatosti“ proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly, v ktorej

namietal, že kontrolórky odignorovali jeho žiadosť a nepredložili mu protokol v súlade s § 15 ods. 11 bod
k) zákona č. 511/1992 Zb. tak k tomuto súd uvádza, že táto námietka bolo podaná po dni doručenia výzvy
č. 9410402/5/4225606/13/Csj zo dňa 16.9.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie,
ktorá bolo daňovému subjektu doručená dňa 23.9.2013, pričom táto námietka nie je prípustná, pretože
bola podaná po dni doručenia výzvy podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a nemožno ju považovať

za opodstatnenú.

Taktiež nemohol krajský súd považovať za dôvodné ani námietky žalobcu v súvislosti s tým, že správca
dane neoznámil dôvody, pre ktoré mala byť daňová kontrola u žalobcu vykonávaná, keď správca danenie je povinný oznamovať dôvody vykonania daňovej kontroly, nakoľko mu to žiadne z ustanovení
daňového poriadku neukladá a práve naopak, s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zákona o správe daní sa
daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Za dôvodnú krajský súd nepovažoval ani námietku porušenia ust. čl. 48 Ústavy SR v zmysle, ktorého má
právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup
správneho orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považoval za zákonný, v tomto
zmysle sa k nemu vyjadril aj žalovaný.

Krajský súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 OSP nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/, c/, d/ a f/ OSP, § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ OSP a eventuálnym petitom navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,

alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania.
Namietal, že krajský súd sa v tejto súvislosti predovšetkým vôbec nezaoberal námietkou žalobcu
ohľadom začiatku daňovej kontroly v súlade s § 15 zákona o správe daní v nadväznosti na § 2 ods.
1 zákona o správe daní. Podľa v tom čase platného a účinného znenia ustanovenia § 79 zákona č.

222/2004 Z.z. mal správca dane vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo v tejto lehote
začať u žalobcu daňovú kontrolu. Deň začatia kontroly podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní je deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice
o začatí daňovej kontroly. Správca dane však začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 až dňa 17.8.2011. Teda konal v rozpore
s ustanovením v tom čase platného a účinného znenia § 79 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže zjavne začal
s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie máj 2011 až po uplynutí stanovenej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom
však ani uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v stanovenej lehote žalobcovi

nevrátil.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,žedôvodnýnárokžalobcunavrátenienadmernéhoodpočtu
za zdaňovacie obdobie máj 2011, vyplývajúci mu ex lége, bol žalobcovi opísaným nezákonným konaním
správcu dane, účelovo odopretý. Namietal, že konajúci správca dane od začiatku výkonu predmetnej
daňovej kontroly bez zákonného dôvodu nedodržiaval stanovené lehoty a ani správny úradný postup,
čím neúmerne predlžoval celé konanie. Podľa jeho názoru je možné už aj z tohto dôvodu konštatovať,

že daňová kontrola je nezákonná, a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a teda celé daňové konanie je zaťažené vadou
nezákonnosti.
Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca zároveň namietal
nesprávny postup pri jej prerušení, nakoľko podľa jeho názoru nebolo možné na predĺženie daňovej

kontroly aplikovať ustanovenie § 25a zákona o správe daní. Argumentačne vychádzal z premisy, že nie
je možné stotožňovať daňovú kontrolu s daňovým konaním, na ktorého prerušenie sa ustanovenie §
25a citovaného zákona vzťahuje. V tejto súvislosti poukázal na zamieňanie si pojmov daňová kontrola
s daňovým konaním samotným krajským súdom, čo okrem vyššie uvedených skutkovo procesných
nepresností považuje za dôvod nesprávneho vyhodnotenia zákonnosti napádaného postupu súdom.

Prerušenie výkonu daňovej kontroly z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií žalobca
považuje za nenáležité a nezákonné. O žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií sa
nevedie žiadne konanie, preto nie je možné podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní prerušiť daňové
konanie príp. daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej rozhodujúcej skutočnosti. V tejto
súvislosti poukázal na účel zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe

daníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(§2písm.a/),vzmyslektoréhovýsledkommedzinárodnej
spolupráce je iba poskytnutie informácie (alebo odmietnutie poskytnutia informácie), nie však vydanie
rozhodnutia, keďže podaním žiadosti o poskytnutie informácie sa nezačína žiadne správne konanie.
Zároveň žalobca vytkol krajskému súdu, že sa v rámci súdneho prieskumu nezákonne prekročenou
lehotou na vykonanie daňovej kontroly nezaoberal a ani žalobcom namietanou skutočnosťou, že

žalovaný lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o štyri mesiace v čase, keď už správca dane
vzhľadom na vyššie namietané postupy, prekročil zákonom prípustnú celkovú dobu trvania daňovej
kontroly. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedal súhlas na pokračovanie vo výkone predmetnej daňovej
kontroly po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie, považuje protokol o výsledku daňovej kontrolyvrátane jeho dodatku za nezákonný dôkaz a celé daňové konanie za zaťažené vadou nezákonnosti. V
uvedenej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 24/2010 z
29. júna 2010 a predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší

súd“) napr. sp. zn. 3Sžf/107/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/1/2009.
Žalobca poukázal aj na dôvody žaloby, ktorými namietal nepreukázanie príslušnosti správcu dane
v súvislosti so zmenou sídla jeho obchodnej spoločnosti a tiež použitia nepríslušného procesného
predpisu správcom dane a v tejto nadväznosti aj na konkrétne citované porušenia práv žalobcu, ktorými
došlo k ujme na jeho právach, v rámci postupu prvostupňového daňového orgánu. Podľa žalobcu bol do

doručenia dodatočného platobného výmeru podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní miestne príslušný
na konanie Daňový úrad Nitra, avšak po zmene sídla žalobcu bol už miestne príslušný na vykonávanie
všetkých úkonov a úzku spoluprácu s daňovým subjektom nový správca dane, taktiež i na postup podľa
§ 73 ods. 2 daňového poriadku. K tejto námietke sa krajský súd nevyjadril, namiesto toho zmätočne,
s prihliadnutím na prebiehajúcu zmenu v štruktúre daňových orgánov, konštatoval príslušnosť správcu
dane.

Rozsudok krajského súdu možno podľa žalobcu považovať za arbitrárny, pretože vo vzťahu k jeho
námietke o nesprávnom použití procesného predpisu súd prvého stupňa v rámci svojich zákonných
kompetencií namietané porušenie zákona neskúmal s odôvodnením nezodpovedajúcim skutkovému
stavu a s konštatovaním, že žalobca v žalobe neuviedol konkrétnu ujmu na svojich právach. V
tejto súvislosti poukázal na zmätočné tvrdenie krajského súdu o začiatku daňového konania a

uviedol: „Uvedené konštatovanie konajúceho súdu o začiatku daňového konania dňa 17.8.2011 je
zmätočné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, nakoľko je preukázané
administratívnym spisom, že daňová kontrola začala dňa 17.8.2011. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci
súd nie len nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, ale ani správne nerozlišuje medzi pojmami
daňová kontrola a daňové konanie, pričom sa nejedná o totožné inštitúty. Aplikujúc rozširujúci výklad

citovaných ustanovení, konajúci súd nesprávne právne vec posúdil. Vôbec sa nemožno stotožniť
s použitým výkladom v tom zmysle, že § 165b Daňového poriadku sa vzťahuje na „celé daňové
konanie pozostávajúce z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania“, nakoľko ak by sme aj odhliadli
od skutočnosti, že súd neustále nerozlišuje medzi pojmami daňová kontrola a daňové konanie, v čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia aj v čase posudzovania veci konajúcim súdom a dokonca aj

v súčasnosti je prechodné ustanovenie § 165 ods. 4 týkajúce sa daňovej kontroly stále platné a účinné
v znení, ako bolo publikované v Zbierke zákonov SR, a teda je záväzné tak pre žalovaného ako ja pre
konajúci súd.“
Podľa žalobcu súd prvého stupňa absolútne neprípustným a nezákonným spôsobom aplikoval
rozširujúci výklad ustanovení § 165, § 165a, § 165b Daňového poriadku, keď založil iba na domnienke

tvrdenie, že zákonodarca zrejme zabudol upraviť zákonné ustanovenie § 165 ods. 4 a 5 citovaného
zákona a na základe toho je oprávnené od správcu dane očakávať, že túto skutočnosť bude v
daňovomprocesekonvalidovaťsvojímpostupom.Uvedenépodľažalobcumožnoposúdiťakoporušenie
základných princípov právneho štátu aj porušenie zásady legality v zmysle § 2 ods. l zákona o správe
daní, ako aj § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa jeho názoru je neprípustné, aby súd nabádal daňový

orgán svojím nesprávnym a rozširujúcim výkladom v rozhodnutí na nezákonné konanie, ktoré možno
posúdiť ako konanie nad rámec zákona. Tento rozširujúci výklad opomína základné princípy daňového
práva hmotného, kedy súd nerozlišuje medzi základnými pojmami daňová kontrola a daňové konanie
a subsumuje oba tieto samostatné inštitúty do jedného pojmu daňové konanie, čo žalobca považuje za
neprípustné.

Ďalej žalobca súdu prvého stupňa vytýka, že sa bez riadneho zákonného odôvodnenia nezaoberal a
nevyjadril k žalobcom namietaným skutočnostiam o tom, že daňové orgány oboch stupňov vo svojich
rozhodnutiach nehodnotili správne, úplne, zrozumiteľne a určito všetky dôkazy, ktoré boli podkladom
pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Tieto neuviedli spôsob, akým boli vykonané dôkazy, neuviedli
všetkyúkony,ktorévykonalizaúčelomzisteniaskutkovéhostavuaaniúvahy,ktoréovplyvnilihodnotenie

dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe, ktorých
rozhodovali. Žalovaný ani prvostupňový daňový orgán nekonali v súlade s platným právnym poriadkom,
keď sa nevyporiadali s rozpormi v jednotlivých dôkazoch a neuviedli jasne, zrozumiteľne, presne a
určito, ktoré skutočnosti považujú za nepochybne zistené s posúdením ich právneho významu. Z
uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné, čím sa krajský

súd nezaoberal. Uvádzané námietky v rámci súdneho prieskumu nevyhodnotil a napadnutý rozsudok
náležite, s prihliadnutím na podstatné skutkové a právne skutočnosti, v rozpore s ustanovením § 157
ods. 2 OSP neodôvodnil, čím bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu, prislúchajúce mu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že daňové
orgány mu neumožnili realizovať jeho zákonné procesné práva ohľadom dokazovania a neprimerane
ho zaťažili dôkazným bremenom. Postupom správcu dane mu bola odopretá možnosť navrhnúť na

preukázanie svojich tvrdení vykonanie konkrétnych dôkazov, žiaden zo žalobcom navrhnutých dôkazov
správca dane nevykonal, ani neodstránil rozpory s dôkazoch a prípade vykonania dôkazov výsluchom
svedkov, mu neumožnil byť prítomný pri ich výsluchu a klásť svedkom otázky. Prejednávacia zásada
nebola vo vzťahu k žalobcovi dodržaná a správca dane neprihliadal na skutočnosti svedčiace v prospech
žalobcu. Okrem toho v súvislosti s preukázaním dodania tovaru daňové orgány oboch stupňov, ale aj

krajský súd, trvali na splnení takých náležitostí prepravných dokladov - napr. vyžadovanie potvrdenia
odberateľaoprevzatítovaru,ktorévčaseuskutočneniadodaniatovaruzákonnaprepravnýchdokladoch
nevyžadoval. Podľa žalobcu tu išlo zjavne o extenzívny výklad v tejto časti dôkazného bremena zo
strany správcu dane aj žalovaného, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V súvislosti s preukazovaním
podmienoknaodpočetDPHžalobcanamietanesprávnyvýkladustanovenia§29ods.8zákonaospráve
daní a uviedol, že bolo naň zo strany správcu dane neprimerane prenášané dôkazné bremeno, keďže

bolo jeho povinnosťou preukázať také súvislosti s obstarávacími procesmi jeho dodávateľov, na ktoré
mu zákon, ako daňovému subjektu, nedáva právne prostriedky. Naopak, správca dane zistené rozpory,
ktoré žalobca navrhoval odstrániť vykonaním ním navrhnutých dôkazov, neodstránil a zistené rozpory
v dodávke tovaru subdodávateľov žalobcu daňové orgány dostatočne nepreverili. Zistený skutkový
stav veci zo strany správnych orgánov nemožno považovať za postačujúci pre konečné a zákonné

rozhodnutie o určení dane. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nevychádzajú z objektívne zisteného
skutkového stavu. Správca dane bol povinný vykonať dokazovanie smerujúce k správnemu určeniu
dane a pri tomto zisťovaní zohľadniť všetky dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech žalobcu.
Rozsudok krajského súdu žalobca považuje za arbitrárny, bez riadneho odôvodenia zodpovedajúceho
požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, pretože súd prvého stupňa ignoroval protichodné tvrdenia

a údaje strán o rovnakej skutočnosti, v pochybnostiach nenariadil doplnenie dokazovania a bez
bližšieho odôvodnenia a úvahy sa priklonil len k dôkazom predložených žalovaným. Konajúci súd sa
bez riadneho odôvodnenia stotožnil s postupom žalovaného, pričom žalobcovi bolo takýmto postojom
konajúceho súdu odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko dôkazy svedčiace v prospech žalobcu
tento neakceptoval.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že po preštudovaní zaslaného odvolania Finančné
riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že s problematikou uvádzanou v jeho odôvodnení sa už zaoberalo v
rámci vyjadrenia sa k žalobe, a trvá na svojom stanovisku. Preto nepovažujeme za potrebné písomne
sa vyjadriť aj k zaslanému odvolaniu, ale zároveň vyjadrujeme názor, že prvostupňový súd dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov
oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania

(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a
ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,
daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňovýchnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto
zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa§2ods.1zákonaosprávedanívdaňovomkonanísapostupujevsúladesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní, ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti,
dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového
subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké

obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového
subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo
opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným
správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi
spisový materiál podľa prvej a druhej vety po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u
ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke.
Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane
neprevádzajú.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo

kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového

subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme

vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanies jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri
výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu
zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí
nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno

námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 15 ods. 11 zákona o správe daní protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu
alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a
daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,

d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca
správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum
začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum
vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu
dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo

ním povereného zástupcu.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;

vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu

v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a

iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. in fine 12 zákona o správe daní, ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
odmietneprotokolpodpísaťaleboprevziať,alebosasámalebojehozástupcanezúčastnínaprerokovaní
protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je
určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

Podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s
kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6)
je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane
dohodoujeukončenédňomspísaniazápisniceodohodeovýškedane(§29ods.5).Dňomnasledujúcim
po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške

dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný
úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie
protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za
úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola

na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.Podľa § 15 ods. 14 vety piatej až ôsmej zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň

spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly
uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O
výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer

podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v
§ 44 ods. 6 sa nepoužije.

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,
ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 165 ods. 1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 vety prvej pred bodkočiarkou daňového poriadku daňové konania začaté a

právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 4 daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej
pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové
konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o

zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 daňového poriadku § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30.
decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným
dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaruvykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c)
ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru,

dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na

základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

Úlohou odvolacieho súdu bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu
dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na
DPH a v súvislosti s vyrubovacím konaním, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu
vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, resp. pri určení

daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2011.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vzťahujúcu sa k nesprávnemu procesnému postupu správcu dane
v priebehu daňovej kontroly v súvislosti s prerokovaním protokolu o jej výsledku spolu s jej dodatkom,
vrátane prekročenia lehoty na jej vykonanie z dôvodu plynutia lehoty počas prerušenia jej výkonu z

dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií, s touto sa odvolací súd nestotožňuje.

V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou prerušenie výkonu daňovej kontroly správcom dane, v
nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty na jej vykonanie, odvolací súd z obsahu administratívneho
spisu zistil, že správca dane prerušil výkon daňovej kontroly v súlade s § 25a zákona o správe daní v

spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona, podľa ktorého sa na výkon daňovej kontroly primerane použijú
ustanovenia prvej časti zákona o správe daní, do ktorej možno zaradiť aj inštitút prerušenia konania.
Primeranosť použitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane nemôže vykonávať v súvislosti s
naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a nevyhnutné (§ 1a zákona o
správe daní).

V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny informácií
správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, následkom čoho lehota na jej
vykonanie ďalej plynula. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej
autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností

vyplývajúce mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie
o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ
podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu
správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a
úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície

dostali informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Išlo o spontánnu výmenu informácií,
uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej
spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 prepracované znenie, ďalej
len „Nariadenie Rady“).

Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov
bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej
daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné
v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa
účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby

spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní
správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci
Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).Na základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé procesné úkony zo
strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných
prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Zároveň je potrebné prihliadnuť

na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom
členskom štáte EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov nemožno ako dôvodnú akceptovať námietku žalobcu o nedodržaní
zákonom stanovenej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, ktorá je postavená na

argumentácii nemožnosti prerušenia výkonu daňovej kontroly s účinkom spočívania lehoty na jej
vykonanie.

Spochybňovanie správnosti použitého procesného predpisu v priebehu výkonu daňovej kontroly a v
priebehu na ňu nadväzujúcom vyrubovacom konaní (§ 15 ods. 13 zákona o správe daní) neobstojí,
nakoľko z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku v spojení s

ustanoveniami§165bods.1aods.2daňovéhoporiadkujednoznačnevyplýva,žezákonodarcadôrazne
rozlíšil časovú pôsobnosť daňového poriadku a zákona o správe daní pre účely daňového konania ako
takého, nemusí ísť len o vyrubovacie konanie, a z toho osobitne pre účely procesu pri výkone daňovej
kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku a osobitne pre účely vyrubovacieho
konania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku, na ktoré sa

vzťahuje zákon o správe daní až do ukončenia týchto konaní, resp. daňovej kontroly.

Uvedenú časovú pôsobnosť zákona o správe daní (č. 511/1992 Zb. v platnom znení), konkrétne pre
účely procesu pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku
a pre účely vyrubovacieho konania po daňovej kontrole (§ 15 ods. 13 zákona o správe daní) začatej a

neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku, zákonodarca ponechal, keďže zákonom č. 440/2012
Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok, prechodným ustanovením § 165b ods. 1 a 2 s
účinnosťou od 30. decembra 2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v § 165 ods. 4
a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového poriadku odlišne neriešil.

Ak predmetná daňová kontrola začala dňa 17.8.2011 a bola ukončená prerokovaním protokolu o jej
výsledku dňa 30.10.2013 a nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona o správe
daní (§ 15 ods. 13 a ods. 14 in fine zákona o správe daní), a teda išlo o vyrubovacie konanie na základe
daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku, možno konštatovať, že
správca dane na daňovú kontrolu a zákonodarcom vymienený úsek daňového konania - vyrubovacie

konanie (§ 165 ods. 5 daňového poriadku) aplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Zb.

Keďže na odvolacie konanie, výsledkom ktorého je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
16.5.2014, sa osobitná úprava prechodných ustanovení § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku nevzťahuje,
žalovaný správne toto daňové konanie druhého stupňa viedol podľa ustanovení daňového poriadku,

ktorý sa na toto konanie v zmysle prechodného ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku aplikoval.

Vzhľadom k tomu, že na vyrubovacie konanie, ako prvostupňové štádium daňového konania,
nasledujúce po prerokovaní protokolu a jeho dodatku o výsledku kontroly oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu na DPH (§ 15 ods. 13 a ods. 14 in fine v spojení s § 44 ods. 6 zákona o

správe daní) sa správne aplikoval zákon o správe daní, taktiež bolo potrebné postupovať po zmene sídla
žalobcu k určeniu miestnej príslušnosti správcu dane podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní, v zmysle
ktorého správca dane odstúpi spisový materiál novému správcovi dane po zmene miestnej príslušnosti
daňového subjektu po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

Predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu, ktorý v jej priebehu zmenil sídlo z Komárna do Šale (v
auguste 2012), vykonal Daňový úrad Nitra (do 31.12.2011, pred uskutočnením zmeny štruktúry
finančných orgánov, Daňový úrad Komárno, teraz pobočka Daňového úradu Nitra), a tento bol v danom
prípade podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní príslušný vo vyrubovacom konaní za kontrolované
zdaňovacie obdobie. Preto neobstojí námietka žalobcu o postúpení jeho odvolania odvolaciemu

orgánu miestne nepríslušným správcom dane. Zároveň je potrebné konštatovať, že zákon, pre prípad
nevyužitia autoremedúry daňovým orgánom prvého stupňa, ukladá správcovi dane povinnosť zaslať
odvolávajúcemu sa daňovému subjektu len upovedomenie o predložení podaného odvolania spolu sadministratívnym spisom a výsledkami doplneného daňového konania, ak bolo doplnené, odvolaciemu
orgánu. Pod túto informačnú povinnosť nespadajú výsledky doplneného daňového konania.

K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžinanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredkladaných

daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom
inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní), v danom prípade nároku na vrátenie
nadmernéhoodpočtu.Pretojenasprávcovidanevykonávajúcomdokazovanieajehoúvahe,akédôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii
(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona). Z obsahu odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa s návrhom žalobcu na
doplnenie dokazovania vysporiadali a uviedli dôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania vo svetle
už získaných zistení nemali vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu.

Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane
bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho
obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na DPH v Maďarskej republike, bolo v rámci
preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce

podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru
do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona o DPH). Túto je podľa zákona
o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho
dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov čo do
osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.

Z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto za rozhodujúcu
skutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane v danom prípade
považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy predmetného tovaru, vyplývajúceho zo
sporných faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa BAU-OIL Kft, Nyíregyháza, Maďarsko, do iného

členského štátu Európskej únie. Správca dane ako podstatný dôkaz preveroval žalobcom predložené
a obsahovo neúplné prepravné doklady - nákladné listy, ktoré mali preukázať, že tovar bol prepravený
inou osobou, PEBOR Kft. zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.

Tento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods. 5

zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona o správe daní, ako podmienku oslobodenia od dane pri
dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sa javí ako správny.

Zároveň možno na základe obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
konštatovať, že výsledky dokazovania zamerané na potvrdenie reálneho základu medzinárodného

náložného listu, dodacích listov preverených u deklarovaného prepravcu tovaru, spochybnili
vierohodnosť žalobcom predkladaných listinných dokladov, požadovaných § 43 ods. 5 písm. a/ a písm.
d/ zákona o DPH na preukázanie uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane,
nakoľko ani na jednom nie je potvrdený príjem dodávaného tovaru kupujúcim.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu
administratívnehospisu,nemožnoprisvedčiťobranežalobcuspočívajúcejlenvpoukazenaneprimeraný
prenos dôkazného bremena na jeho osobu, či v dodatočne uplatňovaných námietkach proti procesným
pochybeniam. V danom prípade je spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského
štátu EÚ, ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43

zákona o DPH a v nadväznosti na, aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované
zdaňovacie obdobie.K námietke napádajúcej nedoplnenie dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd
uvádza, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych
rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva

z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre súd je v rámci
správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový
stav, ktorý bol zistený v správnom konaní, a teda bol tu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i
ods. 1 a 2 OSP). Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd hodnotí postup krajského
súdu ako zákonný a uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Zadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadaneaplikujúczásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovpodľa
§ 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru
na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a

správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle kontrolných zistení,
absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení
deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie máj 2011 uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH,

ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 29 ods. 8 zákona o správe
daní).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a
súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v
spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,
keďže žalobca vo veci nemal úspech a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.7.2016.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods.

1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.