Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217619
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116217619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobkyne D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp 57/2016-28 zo dňa 23. februára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 58 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 29.11.2007 uzatvorili strany sporu úverovú

zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovaný žalovanej možnosť čerpať úver do výšky 60.000 Sk.
Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 13C/157/2014 zamietol žalobu žalovaného o zaplatenie sumy
470,56 Eur s odôvodnením, že spôsob splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť vyjadrený
určitým a zrozumiteľným spôsobom a taktiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na
obchodné podmienky nemôže byť neprimerane všeobecné. Taktiež úrok a poplatky neboli v zmluve
o úvere uvedené, preto ich žalovanému (v konaní sp. zn. 13C/157/2014 v pozícii žalobcu) nebolo
možné priznať. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v konaní sp. zn.

13C/157/2014 úspešne domohla svojho práva. Nijako však nepreukázala a ani netvrdila, aká ujma jej
vznikla. Vychádzal teda z toho, že žalobkyňou tvrdená preukázaná strata času na jednom pojednávaní
v konaní sp. zn. 13C/157/2014 a strata času pri získaní právneho zástupcu zodpovedá nemajetkovej
ujme vo výške 100 Eur. Túto sumu považoval za maximálne primeranú.4. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla
rozsudokvnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

Uviedla, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že žalobkyňa má právo na primerané
finančné zadosťučinenie, nakoľko sa ako spotrebiteľka úspešne domohla svojho práva, na druhej strane
však toto právo spochybňuje. Sumu 470,65 Eur požaduje z dôvodu, že ide o sumu, o ktorú sa chcel
žalovaný na jej úkor obohatiť. Výška nemajetkovej ujmy, v prípadoch podľa ustanovenia § 3 odsek
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila

alebo mu bola spôsobená.

5. K podanému odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť.
Uviedol, že mu nie je zrejmé, aká ujma mohla žalobkyni vzniknúť, keď Okresný súd Prešov v konaní sp.
zn. 13C/157/2014 vyhodnotil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, čoho následkom bolo, že
žalobkyňa už ďalej nemusela uhrádzať splátky, na ktoré sa v zmysle úverovej zmluvy zaviazala. Pokiaľ

súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/157/2014 zamietol nárok žalovaného (vtedy žalobcu), nemožno
to považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti ustanovených Zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.11.2007 bola medzi stranami konania uzatvorená Úverová zmluva
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa čerpala sumu vo výške 803,88 Eur. Žalovaný sa v
konaní sp. zn. 13C/157/2014 vedenom na Okresnom súde Prešov (v pozícii žalobcu) domáhal toho,

aby súd zaviazal žalobkyňu (v pozícii žalovanej) zaplatiť mu sumu 470,65 Eur spolu s príslušenstvom.
V konaní sp. zn. 13C/157/2014 konajúci súd zistil, že úverové podmienky, neboli účastníkmi úverovej
zmluvy podpísané. Úhrady žalobkyne (v danom konaní žalovanej) boli započítavané na rôzne položky
(istinu, úrok, poplatky, úroky) bez toho, aby bolo zrejmé členenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky,
najmä mechanizmus a dôvod započítavania úhrad na jednotlivé položky, a aby pri úrokoch z úveru bol

zrejmý spôsob ich výpočtu. Konajúci súd dospel k záveru, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľných spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, na
ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že
časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať

podstatných náležitostí zmluvy. K podanej žalobe poukázal na to, že žalobca (v tomto konaní žalovaný)
netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré by komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp.
jeho jednotlivé položky. Nakoľko zo žalobcových (v tomto konaní žalovaný) tvrdených skutočností právo
na úroky a poplatky nevyplývali (z dôvodu neunesenia dôkazného bremena), konajúci sú rozhodol tak,
že žalobu zamietol.

10. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Samotné ustanovenie § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj úspešnosť
spotrebiteľa v konaní o zaplatenie. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú
formulované v ustanovení § 3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné
zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť

inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa
predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Vyššie uvedenú skutočnosť podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nijakým spôsobom nespochybnil, a preto sa nemožno
stotožniť s názorom odvolateľky v tom smere, že napadnutý výrok nie je logicky súladný a že
odôvodnenie rozsudku nie je vecne konzistentné. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
nárok žalobkyne je daný.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodovanie o výške primeraného finančného zadosťučinenia
výlučne na úvahe súdu s tým, že je potrebné prihliadať na okolnosti daného prípadu. V konaní sp.
zn. 13C/157/2014 vedenom na Okresnom súde Prešov bola žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa)
úspešná, resp. „úspešne si uplatnila porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom“ v tom

smere, že konajúci súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu
(v tomto konaní žalovaný), ktorý nepreukázal dojednanie úroku, či poplatkov, a preto na ne nemal
nárok. V uvedenom konaní konajúci súd nevyslovil (ani ako odpoveď na predbežnú otázku), žeby si
žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatňoval svoj nárok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, v
dôsledku ktorej by sa mohol na úkor žalobkyne protiprávne bezdôvodne obohatiť. Preto treba prisvedčiť

prvoinštančnému súdu v tom smere, že priznaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv žalobkyne (teda zodpovedá strate času na pojednávaní nariadenom v konaní
sp. zn. 13C/157/2014, či strate času pri získaní právneho zástupcu), pričom vo vzťahu k žalobkyni -
spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie
nároku spotrebiteľa.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré časti žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

14. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 257 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Predmet
sporu - primerané finančné zadosťučinenie pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti
- predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nebolo

spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy odvolacieho konania žalovaného, nakoľko ide o spor s
ochranou slabšej strany, ktorý bol vyvolaný porušenia práva alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona
zo strany žalovaného.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).