Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207944
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116207944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne V. W., bytom J. J. XXXX/XX, E.,
zastúpenej JUDr. Q. J., advokátkou so sídlom O. XX/X, E.., proti žalovanému O. R. A., s.r.o., so sídlom
O. XX, K., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Q. R., s.r.o., so sídlom C. XX,
K., IČO: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2017, č. k. 16C/90/2016-54, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 916,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom rozhodol,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa
podanou žalobou proti žalovanému po pripustení zmeny žaloby domáhala zaplatenia sumy 916,90 eur
a žiadala náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Posúdením výsledkov vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba po pripustení zmeny žaloby je dôvodná. Žalobkyňa
sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, nakoľko
mala za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2014

neobsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
preto sa považujú podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov.
Medzi stranami konania nebolo sporné, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX žalovaný poskytol
žalobkyni sumu 1.500 eur a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni sumu
1.500 eur. Žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 916,90 eur, teda v sume
predstavujúcej rozdiel medzi sumou splatenou žalobkyňou a sumou poskytnutých úverov. Súd zistil, že
až v oznámeniach veriteľa o schválení úverov dlžníkovi zo dňa 20.03.2014 boli žalobkyni oznámené

dátumy splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky a termíny splatnosti splátok.
Vzhľadom k tomu, že návrhy žalobkyne na uzavretie zmluvy neobsahovali žiaden údaj o splatnosti prvej
a poslednej splátky a o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, ich oznámenia žalovaným zo dňa
20.03.2014 súd považoval v tejto časti za návrhy na uzavretie zmluvy, ktorého akceptácia žalobkyňou z
predložených listín žalovaným nevyplývala. Súd tiež zistil, že žalobkyni bola oznámená výška, počet a
termíny splátok istiny a úrokov v splátkovom kalendári vypracovanom žalovaným dňa 20.03.2014. Súd

tak nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle
zmluvných strán v časti údajov o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky, o termínoch splatnosti
splátok. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v zmluvách o revolvingových úveroch absentujedohoda zmluvných strán o RPMN, o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o termíne
splatnosti splátok podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k), a preto súd podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. konštatoval, že poskytnuté úvery zo zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Súd uviedol,

že medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur, zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur a že žalobkyňa žalovanému do 23.08.2016
vrátila na úver č. XXXXXXXXXX sumu 1.958,45 eur a na úver č. XXXXXXXXXX sumu 1.958,45 eur.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátila v celej výške,

resp. vo vyššej výške, a to o sumu 916,90 eur (3.916,90 eur - 3.000 eur = 916,90 eur), a preto vzhľadom
na uvedené súd uzavrel, že žalobkyňou podaná žaloba je dôvodná, dôsledkom čoho žalovanému
vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni podľa § 456 Občianskeho zákonníka, keďže
na jej úkor sa žalovaný obohatil. Z uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 916,90 eur. Žalobkyňa sa takmer počas celého konania domáhala okrem vydania bezdôvodného
obohatenia aj určenia bezúročnosti a bezpoplatnosti zmlúv, ktoré určenie súd vyhodnotil pri podaní

právneho posúdenia za nedôvodné, a až po daní právneho posúdenia súdom žalobkyňa znenie
žalobnéhonávrhuzmenilanaznenie,ktorémusúdpopripustenízmenyžalobyvyhovel.Pretosúddospel
k záveru, že uvedená okolnosť je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal. Lehotu na splnenie povinnosti 3 dni od právoplatnosti rozsudku určil súd podľa
§ 232 ods. 3 veta prvá CSP.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedol, že obe zmluvy obsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda počet splátok, ich výšku a termín splatnosti. Zdôraznil, že zákonná úprava nikdy
nevyžadovala a ani nevyžaduje žiadne rozpisovanie splátky. Tvrdil, že ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 a je dôležité z nej
vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úverov. Poukázal na čl. 10 ods. 1
písm. h) predmetnej smernice. Upriamil pozornosť na to, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je
uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdu vytýkal, že neuviedol žiadny zákonný dôvod, pre ktorý dospel

k tomu, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je súčasťou zmluvy. Napadol tiež záver
súdu o tom, že nedošlo k dohode o RPMN, nakoľko údaj o RPMN nie je v zmysle platných právnych
noriem možné dohodnúť, keďže je to v rozpore s povahou a účelom uvedeného údaju, so spôsobom
jeho určenia a tiež s ustanoveniami únijného práva, ktoré predstavujú plnú harmonizáciu pravidiel pre
spotrebiteľské úvery. Súd neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý sa domnieva o opaku, teda že ide o údaj

dohodnutý. Uviedol, že náležitosti pre úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané zákonom,
nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie
zmluvnej slobody zmluvných strán. Tento fakt vyplýva jednak z toho, že niektoré údaje sú určené priamo
štátnym orgánom, zákonom alebo sú určené v dôsledku zákonom stanoveného pravidla. Mal za to, že
údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami, a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet

je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN teda
zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle, ale len na základe určitého mechanizmu
stanoveného zákonom. Okrem toho, tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy
navrhnúť nedá aj preto, že zákonná úprava návrhu výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa
RPMN určuje, a tým je deň uzavretia zmluvy. Poukázal na anglickú a nemeckú jazykovú verziu vyššie

uvedenej smernice Rady, ktoré sa zhodujú v tom, že údaj o RPMN bude vypočítaný k času uzatvorenia
zmluvy. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania a tiež odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalobkyňa vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

pričom skonštatovala, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhla ho potvrdiť s
tým, že žiadala jej priznať trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.5. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

6. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úvery, ktoré žalovaný

poskytol žalobkyni, sú bezúročné a bez poplatkov, keďže úverové zmluvy neobsahujú všetky náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje súdom prvej inštancie zistená
skutočnosť, že v úverových zmluvách, ktoré strany uzatvorili, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru
(§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona) dôsledkom čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských úverov.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 18.03.2014 požiadala žiadosťami/zmluvami o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) žalovaného o
poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur (spolu 3.000 eur), pričom bolo uvedené, že úver bude splácať v 36
mesačných splátkach po 85,15 eur. Zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX boli totožné. Uvedené
údaje v oboch zmluvách (ktoré sú totožné) boli nasledované: celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa

zaplatiť, bola 3.065,40 eur, RPMN bola určená na 70 %, ročná úroková sadzba úveru 70 % a priemerná
RPMN za úver 46,30 %. Ďalej poskytnutá čiastka revolvingu bola v sume 858,31 eur a celková čiastka
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola 2.043,60 (všetko uvedené v bode 5. žiadosti/zmluvy Údaje o
požadovanom revolvingovom úvere v EUR). Žalovaný dňa 20.03.2014 doplnil do žiadostí/zmlúv údaje o
schválenom revolvingovom úvere a to výšku, ktorú stanovil na 1.500 eur s tým, že predmetný úver bude

žalobkyňa splácať v 36 mesačných splátkach a výška mesačnej splátky vrátane úrokov bude 85,15 eur.
RPMN bola vypočítaná vo výške 67,41 %, priemerná RPMN bola vo výške 46,30 % a ročná úroková
sadzba úveru bola vo výške 70 %. Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť, bola stanovená na
3.065,40 eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil žalovaný vo výške 64,79
%. Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 63,44 %. Ročnú úrokovú sadzbu úrokov z

omeškania stanovil na 5,25 %. Všetky uvedené údaje uviedol žalovaný v bode 6. žiadostí/zmlúv.

8. Z oznámení veriteľa o schválení úverov dlžníkovi, ktoré boli totožné pri oboch zmluvách, vyplynulo,
že žalovaný týmto listom oznamuje žalobkyni schválenie úveru vo výške 1.500 eur so splatnosťou v 36
mesačných splátkach po 85,15 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 1.5.2014 a dátum

splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 1.4.2017. Periodicita splácania bola určená mesačne
vždy k 1. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 1.500 eur, RPMN 67,41 %,
priemerná RPMN 46,30 %, úroková sadzba 70 %.

9. Odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že predmetné zmluvy majú charakter

zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Z oboznámených listín vyplýva, že žalobkyňa dala žalovanému
písomné návrhy na uzatvorenie zmlúv o spotrebiteľských úveroch na predtlačených formulároch
žalovaného nazvané „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“.
V týchto žiadostiach žalobkyňa uviedla požadovanú čiastku úveru, počet splátok úveru, ich výšku,
celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN úveru i

priemernú RPMN. Súčasťou návrhov boli aj predtlačené zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti žalovaného. Žalobkyňa návrhy zmlúv podpísala dňa 18.03.2014. Následne, dňa
20.03.2014, podpísal návrhy zmlúv aj žalovaný, ktorý do predtlačených formulárov „Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere“ v bode 6. uviedol údaje o schválenom
revolvingovom úvere, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), ich

výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť, poskytnutú čiastku revolvingu, ročnú úrokovú
sadzbu úveru/revolvingu, RPMN úveru i priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu.

10. Treba zdôrazniť, že samotné zmluvy neobsahujú údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľských úverov,

umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Žalovaný uviedol, že tento
údaj sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy v zmysle čl.
7ods.7.1zmluvnýchdojednaní.Akvspotrebiteľskejzmluveabsentujeúdajotermínekonečnejsplatnosti
úveru, tak už len z uvedeného dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy orevolvingovom úvere podľa ust. 11 ods. 1 pís. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Na uvedenom závere nič nemení ani „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v

obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, pričom
Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako i dlžníkom, teda právne relevantné je to,
čo je uvedené v zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov. Predmetné oznámenie má
len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi, a nie je
súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere

z dôvodu, že táto bola uzatvorená v súlade s čl. 13 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym
vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami.

11. Z dokazovania, ktoré vykonal v spore súd prvej inštancie, vyplýva, že kontraktačný proces
predmetných zmlúv bol taký, že žalobkyňa v návrhoch zmlúv vo forme formulárov žalovaným
predpripravenom vyplnila údaje o úvere, revolvingovom úvere, o ktorý mala záujem, a takýto návrh

dňa 18.03.2014 podpísala. Žalovaný návrhy zmlúv podpísal dňa 20.03.2014, pričom do predtlačených
formulárov návrhov žiadostí o poskytnutie úverov uviedol údaje o schválenom úvere a schválenom
revolvingovom úvere. Podľa čl. 13. žiadostí/zmlúv o úveroch riadnym vyplnením a následným
podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu
o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane

tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní
prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti
pripájajú nižšie svoje podpisy. V zmysle čl. 2 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa
uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, vyplnená a dlžníkom podpísaná je návrhom na uzatvorenie
zmluvy a tá je uzatvorená dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Z tohto je potom zrejmé, že oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nebolo súčasťou návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy, ktorý
návrh žalovaný akceptoval. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je teda výsledkom
konsenzuálneho dojednania medzi stranami zmluvy, ale len jednostranným úkonom žalovaného, ktorý
nemôže byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami.

12. Odvolací súd uvádza, že presahovalo rámec zásady hospodárnosti konania, aby sa odvolací súd
zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, nakoľko už samotná skutočnosť, že predmetné
zmluvy neobsahujú údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z.), spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmlúv o spotrebiteľských úveroch.

13. Nakoľko bol správny záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, z ktorých z každej zmluvy vrátila žalobkyňa sumu 1.958,45 eur
(spolu sumu 3.916,90 eur, z toho istina tvorí 3.000 eur, nakoľko v oboch zmluvách predstavovala istina
1.500 eur), odvolací súd sa plne zhoduje so súdom prvej, že žalovanému vznikla povinnosť vydať

žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 916,90 eur (t.j. rozdiel sumy vrátenej žalobkyňou vo výške
3.916,90 a istiny vo výške 3.000 eur).

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny i vo výroku týkajúceho sa nároku na náhradu
trov konania, a preto ho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).