Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416204270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom
v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom,
Advokátska kancelária v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej P. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., F. M. XX, zastúpenej Q.. Adriánou Šebestovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Žiari nad
Hronom, SNP 600/96, o zaplatenie 510 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/99/2016-28 zo dňa 15. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku

o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 394,- EUR s
prísl. v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 394 EUR
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. 05. 2015 do zaplatenia v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Okresný súd v konaní vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. K420142186 zo dňa 27. 06. 2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 EUR s 20 % úrokom
(80 EUR) a servisným poplatkom 9 % z istiny (36 EUR), ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť v 13
mesačných splátkach, s tým, že prvé tri splátky mala uhradiť v sume po 2 EUR a ďalšie splátky po 51
EUR. V čl. III bod 2 tejto zmluvy bolo uvedené, že „konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzavretí

zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy od jej uzavretia do termínu konečnej splatnosti úveru t. j.
380 kalendárnych dní“. Takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, mesiac, rok, v ktorý má spotrebiteľ
uhradiť poslednú splátku, čo platí v súvislosti so splatnosťou jednotlivých splátok, ktoré boli v čl. II
bod 2 zmluvy uvedené tak, že prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca ako
veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné znenie zákona na spotrebiteľa, aby si spotrebiteľ
sám vypočítal, kedy nastane splatnosť poslednej splátky. Termín konečnej splatnosti určený na 380.

deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou predchádzajúcich splátok vymedzených v čl. II
bod 2 zmluvy, kde je splatnosť splátok určená vo väzbe na deň poskytnutia úveru. Podľa čl. I zmluvy
mohol žalobca poskytnúť úver do 10 dní od uzavretia zmluvy, najneskôr do 07. 07. 2014. Pokiaľ by
bol úver poskytnutý v deň uzavretia zmluvy 27. 06. 2014, termín konečnej splatnosti pripadol na 06. 07.2015 a pokiaľ bol úver poskytnutý 07. 07. 2014, posledná splátka bola splatná 20. 07. 2015. V oboch
prípadoch to nie je 380. deň po uzavretí zmluvy, ktorý v zmysle čl. III bod 2 a počítaní času podľa §
122 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vychádza na deň 13. 07. 2015. Z dôvodu chýbajúcej náležitosti

v zmluve, ktorou je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy 400 EUR. Žalovaná uhradila sumu 6
EUR a preto je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 394 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 21. 05. 2015, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením celej istiny po zosplatnení
úveru. Vo zvyšku potom žalobu zamietol.

3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 122 ods. 1, 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 54 %, keďže žalobca bol úspešný v pomere 77 %, po
odpočítaní úspechu žalovanej v pomere 23 %.

4. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nedostatočné skutkové a právne zistenia týkajúce sa
absencie vymedzenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Vnútroštátna právna úprava neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti
špecifikovaný. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home

Credit c/a Klára Bíróová, sp. zn. C-42/15 v bode 50, kde sa uvádza, ... „že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.“ Špecifikácia termínu konečnej splatnosti 380. dňom po uzavretí zmluvy je presná a
nezameniteľná. V odvolaní žalobca predložil tabuľku splátok (splátkový kalendár), kde dátum poslednej

splátky pripadá na deň 12. 07. 2015. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že konečná splatnosť
úveru bola dňa 13. 07. 2015. V prípade, že by spotrebiteľ neuhradil 13. splátku riadne a včas tak by
sa do omeškania dostal už 13. 07. 2015. Záver okresného súdu, že konečná splatnosť nastane až dňa
13. 07. 2015, je neodôvodnený a zakladá sa na nesprávnom posúdení veci. Ďalej žalobca namietal,
že okresný súd priznal úrok z omeškania až od 21. 05. 2015, a v tejto časti nedostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne,
lebo zmluva neobsahuje predpísanú náležitosť dátum konečnej splatnosti úveru. Argument žalobcu, že

konečný dátum splatnosti sa dá vyvodiť z počtu splátok a ich určenej splatnosti nie je opodstatnený.
Ani podľa záverov vyplývajúcich z odôvodnenia Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Home Credit c/a Klára A., sp. zn. C-42/15, na ktoré žalobca poukázal, nie je splnená aplikačná
podmienka určitosti, keďže práve z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, nie je možné od
spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby bez akýchkoľvek ťažkostí a s právnou istotou vedel identifikovať

presný dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Okresný súd správne poukázal na rozpornosť
stanovenia konečnej splatnosti úveru na 380. deň od uzavretia zmluvy, ktorý však pri určení splatnosti
jednotlivých splátok úveru odo dňa poskytnutia úveru nie je možné dodržať. Preto je takto stanovený
termín konečnej splatnosti nezrozumiteľný a zmätočný. Navrhla rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení platnom do 31. 08. 2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 122 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý

nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd správne zistil, že podľa čl. III bod 2 spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli 27. 06. 2014, bola síce stanovená konečná splatnosť úveru
na 380. deň po uzavretí zmluvy a bolo v nej uvedené, že doba trvania zmluvy od jej uzavretia do termínu
konečnej splatnosti úveru je 380 kalendárnych dní, ale uvedené vyjadrenie konečnej splatnosti v texte
formulárovej zmluvy je nejednoznačné a nejasné, vzhľadom na vyjadrenie splatnosti jednotlivých splátok

v čl. II bod 2 zmluvy, podľa ktorého bola prvá splátka splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín
konečnej splatnosti je podstatná náležitosť zmluvy, tento údaj nie je v posudzovanej zmluve určený
naisto, lebo sa podľa uvedených zistení okresného súdu nemusí zhodovať so splatnosťou poslednej
splátky, keďže v čl. II bod 2 zmluvy je splatnosť splátok určená vo väzbe na deň poskytnutia úveru a

nie na deň uzavretia zmluvy.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pri počítaní času podľa § 122 ods. 1,
3 Občianskeho zákonníka vychádza konečná splatnosť úveru uvedená v čl. III bod 2 posudzovanej
zmluvy na pondelok, 13. 07. 2015, keďže posledný 380. deň od uzavretia zmluvy pripadol na nedeľu.

Podľa tvrdenia žalobcu posledná 13. splátka úveru pripadala na deň 12. 07. 2015 a do omeškania
by sa žalovaná dostala už 13. 07. 2015. Tým žalobca potvrdil, že termín konečnej splatnosti je v
zmluve stanovený v rozpore s § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalobca nastavil zmluvné podmienky, ktoré upravujú konečnú splatnosť úveru resp. poslednú
splátku v posudzovanej zmluve tak, že žalovaná spotrebiteľka by sa dostala do omeškania s plnením

od 13. 07. 2015, hoci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o počítaní času podľa § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka by malo ísť o včasné plnenie, potom zhoršil jej zmluvné postavenie. Konečná
splatnosť úveru bola v zmluve uvedená nesprávne, čo je neprípustné s tým, že na takéto zmluvné
dojednanie nie je možné prihliadať. Súčasne platí zistenie okresného súdu, že konečná splatnosť úveru
je upravená nejednoznačne, lebo žalobca preniesol na spotrebiteľa povinnosť, aby si sám vypočítal,

kedy nastane splatnosť poslednej splátky a konečná splatnosť úveru a spotrebiteľ nemal možnosť bez
ťažkostíidentifikovaťpresnýtermín. Zuvedenýchdôvodovjesprávnyzáverokresnéhosúdu,žeúverová
zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a žalobca má nárok len na doplatenie zostatku
poskytnutej istiny úveru vo výške 394 EUR, bez zmluvných úrokov a poplatkov, spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania ročne od 21. 05. 2015, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením

dlžnej sumy. Vo zvyšku, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyčíslený zmluvný úrok a poplatok ako aj úrok z
omeškania od 18. 01. 2015 do 20. 05. 2015, bola žaloba zamietnutá dôvodne a správne.10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a z toho dôvodu má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Výrok o trovách konania pred súdom prvej

inštancie je súvisiaci výrok vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej a odvolací súd ho potvrdil ako vecne
správny.

11. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 394,- EUR
s prísl. v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).