Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/357/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209876
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209876.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na
doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
H. XXXX, C. R. T., Š. V.O. I. W., o zaplatenie sumy 359,76 eur s prísl. t a k t o
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 238,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 29.11.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 32 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 359,76 eur, vyčísleného
ročného úroku z omeškania vo výške 15,18 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
359,76 eur odo dňa 30.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným uzavrel dňa 05.05.2014 úverovú zmluvu č. 4405014492 (ďalej len ÚZ), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 269 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po
30,34 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené vo Výpise čerpania,
splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. V zmysle
Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný
listom zo dňa 13.11.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok
po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP.
Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatňuje vo výške 5,05 % ročne bola stanovená
nasledovne: základná úroková sadzba E. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j.
ku dňu 29.11.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych
bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 15,18 eur z čiastky 359,76
eur od 29.11.2014 do 29.09.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového
kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje istina vo výške 78,11 eur, úrok vo
výške 41,22 eur, zosplatnená istina vo výške 172,33 eur, upomienka I. vo výške 5 eur, poistenie Bill
protection vo výške 10,10 eur, upomienka II. vo výške 24 eur a 12 eur, zmluvná pokuta vo výške 17 eur.
2. Žalobca k žalobe doložil výpis z obchodného registra, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a
oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, poštové podacie hárky, zmluvu o spotrebiteľskom úvere azmluvu o revolvingovom úvere, listinu s názvom Čo by ste mali vedieť o svojom úvere, úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., informácie o poistení dohodnutom zmluvou, výzvu
k splateniu celého úveru, výpis čerpania, splátok a úhrad.
3. Medzi žalobcom a žalovaným ako klientom bola dňa 05.05.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. 44050144925000, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 269 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 12 splátkach vo výške 30,34
eur mesačne. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 42,63 % a RPMN (ročná
percentuálna miera nákladov) vo výške 53,1 %. Dátum prvej splátky bol uvedený na deň 05.06.2014
a lehota splatnosti na deň 14.05.2015. Zároveň v bode 61 bol dohodnutý Balíček Premium, kde
klient podpisom zmluvy súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej
neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu
pri výške poistenia 2,02 eur mesačne ( 7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).
4. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený,
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami.
5. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č.
19100826/2009 uzatvorenej medzi žalobcom, ako poistníkom a Č. N. U., O..I.. ako poistiteľom, vrátane
znení Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.
6. Podľa hlavy 1 § 1Úverových podmienok tieto úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy (ďalej iba „zmluva“) a zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej iba „ zmluva o úvere z
karty“) uzatváranejmedziklientomaspoločnosťouHomeCreditSlovakia,a.s.,(ďalejiba„HomeCredit“).
Jedná sa o zmluvné podmienky v zmysle § 273 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení ( ďalej iba
„ Obchodný zákonník“).
7. Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient sa
zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).
8. Podľa § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
poslednej zmluvnej strany.
9. V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi na nákup
veci alebo na zaplatenie ceny za službu. Úver môže použiť iba na účel, ktorý je uvedený v zmluve.
10. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný splácať úver riadne a včas v stanovených
mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v zmluve.
Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie ( ďalej iba
„splátka“), ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené inak.
11. V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok v prípade že klient:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje,
c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy
d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie alebo iné konanie na majetok klienta,
musí klient celý čerpaný úver na požiadanie splatiť ( tzv. zosplatnenie úveru).
12. Podľa hlavy 15 § 1, § 3 Úverových podmienok v zmluve si klient môže dohodnúť poistenie pracovnej
neschopnosti a invalidity. Ak si toto poistenie dohodne, potvrdzuje podpisom zmluvy alebo výslovným
vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade, že klient
nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený. Ak napriek tomu
poistenie dojedná, môže poistiteľ odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia alebo odstúpiť od poistenia.13. Podľa hlavy 18 § 1 Úverových podmienok - Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, ak sa
klient omešká s úhradou splátky, má spoločnosť právo vyúčtovať a klient je povinný uhradiť poplatok
za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.
V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku
účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný
maximálne dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení
úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.
14. Ak sa klient omešká s úhradou splátky, má spoločnosť právo vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17
eur. Táto pokuta bude naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy ( § 2 hlavy 18 Úverových
podmienok).
15. V zmysle hlavy 20 § 7 Úverových podmienok, Zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov,
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.
16. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom sumu 30,34 eur, pričom
mu bolo poskytnutých 269 eur a dňa 13.11.2014 došlo k zosplatneniu celého úveru.
17. Listom zo dňa 13.11.2014 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému
oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy,
spoločnosť ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 359,76 eur a
vyzval ho na jej splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.
18. V predžalobnej výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 09.09.2015 žalobca žalovaného vyzval k zaplateniu
dlžnej čiastky v celkovej výške 373,95 eur a to do siedmich dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Zároveň
ho upozornil, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie, bude podaná v predmetnej veci žaloba na
príslušnom súde.
19. Žiadna zo strán sa na pojednávanie nedostavila. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní a uviedol, že žalobca súhlasí s tým, aby pojednávanie prebehlo v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.
20. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a k žalobe sa nevyjadril. Z dôvodu neznámeho pobytu súd
mu doručoval žalobu a predvolanie na pojednávanie prostredníctvom zverejnenia oznámenia na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Oznámenie bolo
zverejnené dňa 28.10.2016.
21. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
25.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
28. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
30. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
31. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
32. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
33. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E.Ó. P. D. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
35. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.
36. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť zastanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 13.11.2014 zospatnil celý
úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.
37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
40. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
42. Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.
43. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitieObčianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
44. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.
45. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.
46. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.
47. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
48. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
250,44 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 269 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 30,34 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny
v sume 138,66 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
49. Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienky, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle
zmluvy a úverových podmienok vo výške 41 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebnédôkazyalebouvedenýmidôkazminebolojehotvrdeniedokázané).Tuvšakeštesúduvádza,že
aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu
boli splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku
zaneprimeranú,keďžebymalapredstavovaťnákladyspojenésozaslanímupomienky,ktoréajvprípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za
súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto sumu uplatňovanú z tohto
titulu žalobou zamietol.
50. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatňoval bola suma 17 eur za zmluvnú pokutu, ktorú si
žalobca uplatnil v zmysle hlavy 18 § 2 Úverových podmienok a ktorú bol oprávnený vyúčtovať v prípade
omeškania klienta.
51. Dohodnutú zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na
názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. V
predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)
dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola určená
bez ohľadu na dobu omeškania a sumu, s ktorou je žalovaný ako klient v omeškaní, jednotnou sumou
a takto v prípade omeškanie len s jednou splátkou by pokuta predstavovala sumu vyššiu ako suma
mesačnej splátky, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a
spotrebiteľa. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
52. Žalobca si v ďalšom uplatňoval nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 10,10 eur, pričom
aj v rámci žalovaným uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom
z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poistenia. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom
61. zmluvy Balíček Premium súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve
dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách.
Žalovaný ako klient označením balíčku mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom
dojednané poistné predstavovalo 7,14% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či
skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle úverových podmienok v prípade nesplnenia
podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k
poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od
poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne
doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými
dokumentmi žalovaným v zmysle zmluvy, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa
oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Č. N. U. O..I.. ako poistiteľom
a so znením Zvláštnych podmienok poistných podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi
nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne
obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou
a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 61 predmetnej
zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s
najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už
vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným
vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu
žalobou zamietol.
53. Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času
zosplatnenia a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku
z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 42,63% ročne.
54. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2014 ) činila úrok 12,61%
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 30,02%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
55. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).56. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
57. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 3 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.
58. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo
veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
59. Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 269 eur a žalovaný zaplatil len sumu 30,34
eur, ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti
o výške úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 238,66 eur a v časti uplatňovaného úroku
z úveru žalobu zamietol.
60. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý ku dňu 29.09.2015 vyčíslil vo výške 15,18
eur a zo sumy 359,76 eur vo výške 5,05 % ročne od 30.09.2015 do zaplatenia dlžnej sumy. Žalobcovi nie
je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 15,18 eur vyčíslený zo všetkých
žalovaných súm za obdobie od 29.11.2014 do 29.09.2015, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy na akú
žalobcovi vznikol nárok.
61. Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., bola ku dňu 29.11.2014 vo výške 5,05 %
p.a. (výška úrokov z omeškania je určená ako 5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba E.
P. D. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,5 %). Vzhľadom na žalobcom
priznaný nárok, súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 238,66 eur od 29.11.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku aj v časti nároku na úrok z omeškania
žalobu zamietol.
62. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 359,76
eur bolo žalobcovi priznaných 238,66 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 66 % a neúspech 34 %,
čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 32 %.
64. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.65. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.