Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35Csp/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116224310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIvkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouBowkervprávnejvecižalobcu:Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: F., bytom
K. štátny občan SR, o zaplatenie 259,46 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy 40 Eur od 31.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2016 došlou súdu dňa 18.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k úhrade sumy 259,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy od 31.3.2015 do zaplatenia a trov konania, to všetko titulom neuhradenia ceny za poskytnuté
služby a náhrady škody.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti : Žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb č. A7970862, spolu s dodatkami, na základe ktorej žalobca vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať verejné telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca sa týmto
návrhom domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M2 vo výške 219,46 Eur. Uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou
cenou, t.j predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa
zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
mu je predávané za cenu, uvedenú v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi

vznikla škoda.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy : Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. A7970862 zo dňa 12.9.2014, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7970862zo dňa 12.9.2014, Pokus o pokonávku zo dňa 16.3.2015, faktúru č. 5270694337 zo dňa 22.10.2014,
faktúru č. 5270695950 zo dňa 22.10.2014, faktúru č. 5274682831 zo dňa 22.11.2014, faktúru č.
5274681596 zo dňa 22.11.2014, faktúru č. 5278703236 zo dňa 23.12.2014 a Všeobecné podmienky

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko,a.s.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

7. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

8. V súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci: Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 12.9.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle

zák. č. 351/2011 Z.z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala
používať verejné telekomunikačné služby a predal žalovanému mobilné zariadenie: Sony Xperia M2 za
zvýhodnenú (akciovú) cenu 1 Eur. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne
a včas platiť odplatu za poskytnuté služby. Žalobca vystavil žalovanému za mesiace október 2014 až
december 2014 faktúry znejúce spolu na sumu 126,78 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca pokusom

o pokonávku zo dňa 16.3.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku
žalovanému bola časť pohľadávky vo výške 44,58 Eur odpísaná, preto si ju žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 42,20
Eur.

10. Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník je povinný platiť cenu za
poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia
faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

11. Z článku 11 bodu 11.6, tretia veta Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené
účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje
31 za sebou idúcich kalendárnych dní.

12. Z článku 11 bodu 11.8, prvá veta Všeobecných podmienok vyplýva, že žalobca po skončení

zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ak povinnosť
vyhotoviť faktúru vyplýva z príslušných právnych predpisov, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb
počas zúčtovacieho obdobia, vrátane súm zaplatených účastníkom ako zábezpeka alebo preddavok na
cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom, je 14 dní odo dňa
jej vystavenia.

13. Z článku 11 bodu 11.9., prvá veta Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za
včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej
na adresu trvalého bydliska účastníka, pokiaľ účastník vyslovene neuviedol inú adresu na doručovanie
faktúrapísomnostíalebovprípadeelektronickejfaktúrydoručenejnaposlednúe-mailovúadresuurčenú

účastníkom pre doručovanie elektronickej faktúry a ak taká nie je k dispozícii, na poslednú známu e-
mailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom spoločnosti Orange.14. Z článku 4 bodu 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok vyplýva, že žalobca je oprávnený odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej
splatnosti.

15. Z článku 2 bodu 2.1, veta prvá Dodatku vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu
cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj Poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5. Žalovaný
je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej žalobcom v lehote uvedenej vo
faktúre, inak do 15 dní do dňa vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní Kúpnej

ceny v splátkach.

16. Z článku 2 bodu 2.3., prvá veta Dodatku vyplýva, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24
mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto
dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden

podnet,nazákladektoréhobyžalobcovivznikloprávoodstúpiťodzmluvyaleboprávozmluvuvypovedať
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa žalovaný zaviazal.

17. Z článku 2 bodu 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaným
ako účastníkom uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za

poskytnuté služby, ak poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom, ak vykoná úkon
smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa žalovaný zaviazal
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 229 Eur.

18. Žalobca poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 5270694337,

5270695950, 5274682831, 5274681596 a 5278703236, spolu vo výške 126,78 Eur. Žalovaný riadne a
včas cenu poskytnutých služieb nezaplatil.

19. Žalobca listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 16.3.2015 žiadal žalovaného, aby mu
uhradil dlžnú sumu, vyúčtovanú faktúrami titulom ceny poskytnutých služieb vo výške 126,78 Eur,

ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody pre porušenie zmluvných povinností vo výške 386,21 Eur a
náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho
vymáhania vo výške 10 Eur najneskôr do 30.3.2015. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovanému bola
časť pohľadávky vo výške 44,58 Eur odpísaná, preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalovaný
na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 42,20 Eur.

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

21. Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i ) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

22. Podľa § 43 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

23. Podľa § 43 ods. 12 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

24. Podľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ verejnej
telefónnej služby a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli zmluvu o pripojení A6200393, na

základe ktorej žalobca žalovanému vypožičal 1 ks SIM karty, ku ktorej bol priradené účastnícke
telefónne XXXXXXXXXX., a ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných
žalovaným. K zmluve uzavreli účastníci Dodatok. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne,
keďže obsahovala všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony (ust. § 43 a nasl.

Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 44 ods. 2 zákona o
elektronických komunikáciách pre zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a to druh služby, miesto jej
poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať a cenu za služby - odkazom na Cenník.

26. Z vyššie citovaného § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalobca

ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť
žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie
cit. ust. § 42 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku 6.2. Všeobecných
podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pripojení, tak ako to vyplýva z
ust. § 43 ods.1 cit. zákona. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti na

článok 11 Všeobecných podmienok bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých žalobcom
v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr, t.j. 14 dní od
vystavenia faktúry.27. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 96,77 Eur. Súd mal za
preukázané, že žalobca vyúčtoval cenu služieb poskytnutých žalovanému vyššie citovanými faktúrami
a žalovaný cenu poskytnutých služieb vo výške 96,77 Eur neuhradil. Preto súd žalovaného zaviazal na

zaplatenie tejto sumy t.j. 96,77 Eur.

28. Žalobca sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
32. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal
sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z
dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedené v pokuse o

pokonávku, t.j. od 31.3.2015 vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia. Zhrnúc uvedené bolo nepochybné,
že žalovaný je v omeškaní s úhradou ceny za poskytnuté služby vo výške 40 Eur odo dňa 31.3.2015
a preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z uvedenej sumy a zaviazal žalovaného zaplatiť ich
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
pri sume bola vo výške 0,05 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne tak,
ako je uvedené v návrhu na začatie konania a ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 219,46 Eur s príslušenstvom,

titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Sony Xperia M2 vo výške 219,46 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilnéhotelefónu/telekomunikačnéhozariadeniaajehoakciovoucenou,t.jpredstavuješkodužalobcu,
ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po

dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý,
že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie mu je predávané za cenu, uvedenú v čl. 1 bode 1.3.
Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len
z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie

tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda

34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

35. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

36. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností

uvedených v zákone.

37. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

38. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním

došlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorávyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainých
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv
alebo z iných právnych úkonov.

39. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý

zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

40. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

41. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy
zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne
členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na

nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s
týmuzrozumený.Nedbanlivosťmôžebyťvedomá,priktorejkonajúcisícenechcelspôsobiťškodu,avšak
vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť
môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti
a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

42. Súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
žalovaného za vznik škody, najmä nebola splnená podmienka porušenia právnej, v danom prípade
zmluvnej povinnosti, od ktorej žalobca odvíjal svoj nárok. Žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného
zaplatiť mu sumu 219,46 Eur od jeho povinnosti na náhradu škody pre porušenie zmluvnej povinnosti.

Žalovaný mal zmluvnú povinnosť porušiť tým, že v rozpore so zmluvou nezotrval po dobu 24 mesiacov
v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čím porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti, a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

43. Aby súd mohol žalobcovi priznať právo na náhradu škody, musia byť zo strany žalobcu preukázané,

a to kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti), vznik
škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti, teda aj zmluvnej povinnosti, je teda nevyhnutným predpokladom pre zodpovednosť
za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že toto porušenie nie je dané,

nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia. V občianskom súdnom konaní
je povinnosťou strany sporu preukázať, resp. označiť dôkaz, že ním tvrdená skutočnosť existuje. Táto
povinnosť, tzv. dôkazné bremeno zaťažuje túto stranu sporu. Ak sa teda žalobca domáha práva na
náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka musí minimálne tvrdiť, že žalovaný porušil
konkrétnu zmluvnú povinnosť a následne musí túto skutočnosť preukázať. V prejednávanom prípade

žalobca všeobecne tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť užívať služby žalobcu po dobu 24 mesiacov.
Podľa článku 4 bodu 4.1 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, platnosť zmluvy zaniká
dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou niektorou zo strán alebo smrťou, resp.
zánikom účastníka. Okrem týchto všeobecných podmienok upravuje právo na odstúpenie od zmluvy
o pripojení zo strany podniku, teda žalobcu, aj ust § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, s
účinnosťou od 01.01.2012.44. V danom prípade však žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil
a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným.
Žalobca iba tvrdí, že žalovaný povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil,

pretoženeplatilzaposkytnutéslužbyriadneavčas.Neplatenímcenyposkytnutýchslužiebvšakzmluvný
vzťah medzi účastníkmi nezanikol. Z tohto dôvodu nebolo v konaní dokázané, že žalovaný nedodržal
povinnosť užívať služby poskytované žalobcom a že zmluva zanikla riadnym spôsobom, teda zanikla
písomnou dohodou zmluvných strán, písomným odstúpením od zmluvy, jednostrannou písomnou
výpoveďou, či smrťou žalovaného. Vzhľadom k tomu, že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných

predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od
ktorého žalobca odvodzuje vznik škody, sa súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal okolnosťami
ohľadne vzniku škody, samotnou výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nepreukázaným
porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.

45. Zhrnúc vyššie uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 219,46 Eur, vrátane príslušenstva

zamietol.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, žalobcovi bola priznaná suma 40 Eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy 259,46
Eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 15,42 % a neúspech vo výške 84,58 % (teda úspech
žalovaného v tejto časti). Keďže žalovaný bol proti žalobcovi v konaní úspešný v pomere 69,16 % ,
avšak žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III tohto

rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.