Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316208914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Slovenského
zväzu záhradkárov, základná organizácia 8-9, IČO: 00 178 152, so sídlom Ul. 29. augusta 17, Galanta,
proti žalovanému: Ing. Y. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, J., zastúpenému spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47 252 987, so sídlom Galanta, Šafárikova 1522,

v spore o vypratanie pozemku a iné, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15C/216/2016-52 zo dňa 6.6.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie (akt. neodkladné opatrenie),
ktorým súd ukladá odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zdržať sa vstupu na nehnuteľnosť vedenú
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, Okres Galanta, obec Galanta, katastrálne územie J., a to
parcela registra “C“ č. 346/229 o výmere 193 m2, druh pozemku - orná pôda, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie s poukazom na ust. § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 76 ods.
1, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) odôvodnil v podstate tým,
že žalobca, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia), musí mať
právny záujem na predbežnom opatrení (akt. neodkladného opatrenia), t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného
opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom
výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri
rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia (akt. neodkladného
opatrenia), musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje

predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia (akt. neodkladné opatrenie)
sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Predbežné opatrenie (akt. neodkladné
opatrenie) nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do
doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má za

to, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia (akt. neodkladné opatrenie) sa nedokazuje ale osvedčuje
tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale tvrdeniažalobcu musia byť súdu dôkazmi aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda
nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie

stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa (akt. žalobcu) uvedených v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia), mal súd za preukázanú a
osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú
a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľa o nedotknuteľnosť a neoprávnený zásah do pozemku, ktorý
navrhovateľ (akt. žalobca) nadobudol titulom hospodárskej zmluvy, ktorá bola súdu riadne predložená.

V danom prípade nejde len o obavu, že by k zásahu do nehnuteľnosti uvedenej vo výroku daného
uznesenia len mohlo dôjsť, ale o reálne existujúci stav, nakoľko k nemu už došlo a toho času
dochádza. Žalovaný nehnuteľnosť užíva bez akéhokoľvek právneho titulu a na výzvy mu zasielané, aby
v užívaní prestal a nehnuteľnosť vypratal, žiadnym spôsobom nereaguje. Dané predbežné opatrenie
(akt. neodkladné opatrenie) má zabrániť ďalšiemu možnému neoprávnenému užívaniu predmetnej
nehnuteľnosti, ku ktorému by mohlo zo strany žalovaného dôjsť ako aj tomu, aby sa predišlo vzniku obáv

pred neoprávneným pohybom žalovaného v oblasti, v ktorej sa pozemok nachádza. Súd teda dospel k
záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) je dôvodný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) zamietne. Argumentoval tým, že
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie predmetu konania žalobca v snahe uspieť pri návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) úmyselne zamlčal, hoci mal o
nich vedomosť. Žalobca je dedičom po nebohej V. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola užívateľkou podľa
záznamu „Členský preukaz Slovenského zväzu záhradkárov“ a to na základe odplatného prevodu od

N. T. a to prevodu užívateľských práv a nehnuteľného ako i hnuteľného majetku nachádzajúcom sa na
pozemku, ktorý je teraz predmetom prejednania v dedičskom konaní po zomrelej, (konkrétne záhradku
s číselným označením), jednalo sa o časť parcely č. 346/229 zapísanej na katastrálnej mape v registri
„C“, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu a ktorá bola nájomnou zmluvou č. 00028/2014-
PZN P40008/14.00 zo dňa 23. 10. 2014 žalobcovi (žalovaný nesprávne uviedol žalovaný v rade 1)

prenechaná. Vzhľadom na záujem o užívanie, obhospodarovanie ako i nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetnej záhradke č. 3 požiadal žalovaný Slovenský pozemkový fond ako správcu a súčasne
prenajímateľa pozemku o jeho odpredaj a to žiadosťou zo dňa 23. 9. 2015, ktorú na výzvu doplnil okrem
iného o geometrický plán (č. 5-10/2015 zo dňa 20.10.2015, úradne overený dňa 28. 10. 2015 Ing. F.
Q. pod číslom 1162/2015) na oddelenie parcely č. 346/552, oddelenej od parcely č. 346/229. Postup

členov a predsedu výboru ZO SZZ Mgr. N. Y. bol neštandardný, žalobou na vypratanie sa neobrátili na
príslušný súd, ale pristúpili k prideleniu predmetnej záhradky novému členovi ich organizácie (E. U.) a
znemožnili výmenou zámku od oplotenia dotknutej parcely prístup na ňu žalobcovi. Súčasne vedome
opomenuli i skutočnosť zhodnotenia dotknutej nehnuteľnosti - záhradky žalovaného matkou, pričom v
súhrne môžu mať tieto veci trhovú hodnotu približne 6000 Eur a sú predmetom dedičského konania po

nebohej matke žalovaného. Súčasne prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby - drevená šopa
so zastrešenou terasou. Žalobca, ako i členovia ZO SZZ Galanta, neboli zo strany žalovaného nikdy
šikanovaníaniobmedzovaníarovnakoaniohováraní,keďževšetkykrokyžalovanéhouskutočňovanévo
vzťahu k týmto ľuďom vyplynuli z ochrany jeho majetkových práv a záujmov v nadväznosti na nerušený
proces odkúpenia záhradky do osobného vlastníctva za súčasného nerušeného užívania tejto záhradky.

Vlastník pozemku SR a jej správca SPF jednoznačne potvrdili oprávnenosť odkúpenia záhradky do
vlastníctvažalovaného,akoiprebiehajúcekonanienaodkúpenie,atedaoprávnenosťužívaniazáhradky
jeodvodzovanéodsúhlasuvlastníkaSR,resp.správcupozemku,ktoréhorozhodnutiemáprednosťpred
odvodeným právom na užívanie Slovenským záhradkárskym zväzom, resp. jej Základnej organizácie v
Galante. Žalobca aj v nadväznosti na preukázané skutočnosti a fakty zo strany žalovaného neuniesol

dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia v tom smere, že žalobca nepreukázal riziko bezprostredne
hroziacej ujmy, ktorú ani necharakterizoval, pričom vylúčenie z užívania nehnuteľnosti žalovaným práva
naopak škodu spôsobuje, keďže bráni obhospodarovaniu záhrady žalovaným, ktorý v nej má porasty,
ktorým v tomto čase hrozí vyschnutie. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom aktívnu legitimáciu na
podanie návrhu, resp. táto bola vyvrátená stanoviskom SPF so súhlasom predaja pozemku žalovanému,

odôvodňujúce skutočnosti pre nariadenie PO, keďže ide o neprimeraný zásah do práv žalovaného, ktorý
užívaním len predchádza škodám závlahou záhrady a čistením od burín, šikanovanie ostatných členov
ZO SZZ v Galante, bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by hrozila ZO SZZ.4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že napadnuté uznesenie žiadal v celom
rozsahu potvrdiť.

5. V čase podania návrhu žalobcom a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava
predbežných opatrení v § 74 a nasl. OSP.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.
§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
d), f) OSP, ekvivalentne v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého

uznesenia v zmysle § 388 CSP.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie, ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) CSP neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha zákazu vstupu

žalovanému na pozemok, parcela č. 346/229 katastrálne územie Galanta, a uloženia mu povinnosti
vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku predmetnú parcelu vecami, ktoré sú v jeho
vlastníctve.15. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) odôvodnil tým,
že žalovaný od 27.3.2015 neoprávnene užíva pozemok o výmere 193 m2 a spoločné priestory v
záhradkárskejosadeGalantač.19priželezničnejtratidoSerede,ktorájezriadenánaparceleč.346/229

v katastrálnom území J.. Parcela je v správe Slovenského pozemkového fondu SR a záhradkárska
osada je zriadená Slovenským zväzom záhradkárov Galanta. Predmetný pozemok nadobudol žalobca
titulom hospodárskej zmluvy od bývalého JRD Galanta, ktorá zmluva bola schválená Okresnou
poľnohospodárskou správou v Galante dňa 24.9.1979. Prenájom od Slovenského pozemkového fondu
bol založený nájomnou zmluvou č. 00028/2014-PNZ P40008/14.00 zo dňa 23.10.2014, a to za účelom

zabezpečovať a rozvíjať záhradkársku činnosť, vytvárať podmienky na ochranu životného prostredia a
aktívneho odpočinku. Do 26.3.2015 užívala predmetnú záhradku matka žalovaného, ktorá je po smrti,
a ktorá bola riadnou členkou Slovenského zväzu záhradkárov v Galante. Prevod užívateľských práv
jej bol schválený po bývalom užívateľovi N. T. dňa 8.10.2007, potvrdenka č. 253488. Podľa stanov
Slovenského zväzu záhradkárov členstvo vo zväze nie je dedičné a zaniká smrťou člena. Ide o práva,
ktoré teda neprechádzajú na dedičov zo zákona a jeho smrťou zanikajú. Akékoľvek konanie žalovaného

nemá zákonnú oporu a je konaním nechráneným, keďže je v rozpore so zákonom. Žalovaný odmieta
členstvo, neplatí ročné nájomné, opakovane zasahuje a poškodzuje dobrú povesť záhradkárov. Na
verejných a štátnych inštitúciách bezúspešne podáva nepravdivé udania, vyžaduje šetrenie jeho udaní
a udeľovanie pokút. Hrubo a tendenčne narušuje spolunažívanie ostatných záhradkárov, poškodzuje im
majetok a fyzicky napáda v prítomnosti Mestskej polícii Galanta riadnych členov - záhradkárov. Členovia

sú šikanovaní počas jeho prítomnosti v záhradkárskej osade. Žalovaný bol opakovane písomne vyzvaný
k odstráneniu nedostatkov v súlade so stanovami, Osadovým poriadkom a metodickými pokynmi
slovenského zväzu záhradkárov, na čo nereagoval. Zmluvu o užívaní záhradky, ako podnájomca,
neuzatvoril. Žalobca má zato, že žalovaný podstatným spôsobom a neoprávnene porušuje jeho práva
a povinnosti k predmetnému pozemku, ktorý žalobca nadobudol k užívaniu na základe riadnej platnej

nájomnej zmluvy č. 00028/2014-PNZ P40008/14.00, uzatvorenej dňa 23.10.2014 so Slovenským
pozemkovým fondom SR. Jeho neoprávnený zásah do práv a povinností žalobcu spočíva jednak vo
svojvoľnom vstupe na pozemok, vo svojvoľnom a bezprávnom užívaní tohto pozemku, ku ktorému
užívaniu ostatných záhradkárov viaže členstvo v Slovenskom zväze záhradkárov, vnútorná zmluva ako
podnájomcu, dodržiavanie stanov, Osadového poriadku, disciplinárneho poriadku, uznesenia členských

schôdzí v každom roku, uskutočnené v Základnej organizácií SZZ v Galante. Je neprijateľné, že
poškodzuje majetok ostatných členov, verbálne a fyzicky ich napáda, vytvára nedobré vzťahy v rozpore
s dobrými mravmi. Po dobu dvoch rokov šikanuje ostatných členov udávaním na rôznych verejných
inštitúciách, pri čom následnými kontrolami nie sú zistené žiadne nedostatky. Neoprávnené zásahy
právny poriadok SR netoleruje, ale naopak trestá. Žalovaný nepreukázal žiadny právny vzťah k

záhradke, ktorú užíva bez právneho dôvodu, nemá žiadne práva k predmetnému pozemku a jeho
svojvoľné a násilné užívanie je činnosťou bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti stojí za úvahu aj tá
skutočnosť, že ani matka žalovaného nebola dobromyseľným užívateľom pre účely vydržania, ale iba
detentorom.

16. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi Slovenským pozemkovým fondom ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola dňa 23.10.2014 uzatvorená nájomná zmluva č.
00028/2014-PNZ P40008/14.00, predmetom ktorej sú pozemky o celkovej výmere 0,7669 ha (presná
špecifikácia pozemkov je v prílohe č. 1 parcela č. 346/2209 o výmere 3368 m2, prenajímaná výmera
3131 m2), určené na vlastnú drobnú pestovateľskú činnosť, na dobu neurčitú. Na základe členstva v

Slovenskom zväze záhradkárov bola matke žalovaného V. Y. pridelená sporná záhradka č. 3, (ktorá
sa nachádza na parcele, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia),
a ktorá ju užívala až do svojej smrti. Po smrti matky žalovaného, v septembri 2015 požiadal SPF o
odkúpenie časti pozemku, záhradky (konkrétne novovzniknutej parcely č. 346/552 o výmere 193 m2,
oddelenej od parcely č. 346/229 na základe geometrického plánu č. 5-10/2015 zo dňa 20.10.2015,

úradne overeným pod číslom 1162/2015), o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté, resp. nebola uzatvorená
kúpnopredajná zmluva. Žalobca záhradku č. 3. pridelil do užívania E. U.. Žalovaný podal proti
osvedčeniu o dedičstve zo dňa 9.12.2015 žiadosť na pokračovanie v dedičskom konaní a navrhuje v
dedičskom konaní prejednať veci, ktoré sa nachádzajú na území záhradky č. 3 (kríky, stromy, ovocné
rastliny, trávnatá plocha, vŕtaná studňa a čerpadlo, elektrický kábel, oplotenie, drevená záhradná šopa,

prestrešenie terasy, záhradné náradie, lavička, osvetlenie všetko v hodnote 6.000 eur). Mestská polícia
Galanta dňa 12. 5. 2016 potvrdila, že obdržala niekoľko žiadostí o preverenie oznámenia o pohybe p. Y.
v záhradkárskej osade, za mesiac marec: 28. 3. 2016 o 17.00h od., za mesiac apríl: 7. 4. 2016 o 16.40
hod., 19.4.2016 o 16.10 hod., 21. 4. 2016 o 10.30 hod.17. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia. Pričom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe

bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné
zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre

krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že
neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma

povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

18. Súd poskytne zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď
obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať,

či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných
ústavou (ústavnými zákonmi). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem (nie
nutne naliehavý právny záujem) na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v
skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia

súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem
uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného
opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem, ktorého danosť sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej

súdom. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Už v
podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú
jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má ochrana poskytnúť.

19. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by
bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. na vypratanie predmetnej
parcely - vecí vo vlastníctve žalovaného, či zákaz vstupu na pozemok parcela č. 436/229 kat. územie
J., je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná, bude ale

nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je preto toho
názoru, že prvý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu
uplatňovaného žalobou, je daný.

20. Odvolací súd konštatuje, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade

neosvedčil splnenie druhej základnej podmienky, a to potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán,
keď ochrana porušených alebo ohrozených práv strán si nevyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu.
K uvedenému záveru dospel odvolací súd s poukazom na to, že žalobca okrem návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) podal zároveň žalobu vo veci samej, ktorá
bude predmetom konania súdu prvej inštancie a teda aj potrebného dokazovania, ktoré sa v konaní

o nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia) nevykonáva. Tvrdenia žalobcu o
hrubom a tendenčnom narušovaní spolunažívania ostatných záhradkárov, poškodzovania ich majetku,
fyzického napádania riadnych členov zo strany žalobcu, bezúspešného podávania nepravdivých
udaní, šikanovania členov počas prítomnosti žalobcu v záhradkárskej osade, v plnom rozsahuani neosvedčené, sami osebe nezakladajú potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán formou
okamžitého zákazu vstupu žalovaného na dané územie. Podľa dosiaľ osvedčeného by totiž na strane
žalovaného, ktorý má na danom mieste výsadbu úžitkových rastlín, ktorá v ešte prebiehajúcej sezóne

vyžaduje pravidelné obhospodarovanie, včítane zberu úrody, ale i hnuteľné veci príp. i nehnuteľnosť,
mohla zákazom vstupu vzniknúť neprimeraná ujma. V prípade, ak počínanie žalovaného dosahuje
intenzitu protiprávneho konania (priestupku, prípadne prečinu, či zločinu) môže byť predmetom zásahu,
vyšetrovania a stíhania príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, čo je v súlade aj s tvrdením
žalobcu v návrhu, že neoprávnené zásahy náš právny poriadok netoleruje a naopak trestá. Žalobca

má teda možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným
opatrením nie je nevyhnutný.

21. Odhliadnuc od uvedeného, výrok súdu prvej inštancie nespĺňa predpoklady určitosti a
vykonateľnosti, keď súd nariadil predbežné opatrenie (akt. neodkladné opatrenie), avšak vo výroku
označil parcelu č. 346/229 kat. územie J., ktorú špecifikoval aj výmerou 193 m2, čo nie je v súlade s

návrhom žalobcu, ktorý parcelu č. 346/229 kat. územie J. v návrhu nešpecifikoval o konkrétnu výmeru,
z čoho ale i z obsahu jeho návrhu treba vyvodiť, že mal na mysli celú parcelu č. 346/229, ktorej je
nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy č. 00028/2014-PNZ P40008/14.00 zo dňa 23. 10. 2014, ktorej
súčasťou je príloha č. 1, ktorá obsahuje špecifikáciu predmetu nájmu aj parcelu č. 346/229 o výmere
3368 m2, pričom prenajímaná výmera je menej 3131 m2. Súd prvej inštancie sa odklonil od znenia

navrhnutého výroku žalobcom, neuložil žalovanému zdržať sa vstupu na celú označenú parcelu, ale
iba na výmeru 193 m2 z nej, pričom toto miesto ani nijako bližšie nešpecifikoval, v dôsledku čoho je
rozhodnutie neurčité aj nevykonateľné. Súd naviac mal svojím rozhodnutím návrh v časti, v ktorej nebolo
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, zamietnuť. Aj v takom prípade by ale
výrok zostal neurčitým pre nevymedzenie konkrétneho miesta zákazu vstupu žalovanému.

22. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho žiadal nariadiť
žalobca splnené neboli, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nedôvodné s použitím § 388
CSP zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vrátane trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).