Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208914
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316208914.6

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov
Galanta, reg. č. 8-9, IČO: 00 178 152, so sídlom Galanta, ul. 29. augusta č. 17, proti žalovanému: K..
Y. Y., W.. X.XX.XXXX, F. J., G.. Č. XXXX/XX, o vypratanie pozemku a zákaz vstupu na pozemok, o
nariadení predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na nariadenie neodkladných opatrení z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (jeho aktívna legitimácia je zákonná a zmluvne daná; stanovy žalobcu sú registrované na
MV SR č. VVS/1-909/90-51-4) sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.5.2016 domáhal, aby súd
zakázal žalovanému vstup na pozemok vedený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, Okres
Galanta, obec Galanta, kat. územie Galanta, a to parcela registra “C“ č. XXX/XXX. Rovnako tak žiadal,
aby súd žalovanému uložil aj povinnosť predmetný pozemok vypratať. V podanom návrhu žalobca

uviedol, že žalovaný od 27.3.2015 neoprávnene užíva vyššie špecifikovaný pozemok o výmere 193
m2 a spoločné priestory v záhradkárskej osade Galanta č. 19 pri železničnej trati do Serede, ktorá
je zriadená na parcele č. 346/229 v katastrálnom území Galanta. Parcela je v správe Slovenského
pozemkového fondu SR a záhradkárska osada je zriadená Slovenským zväzom záhradkárov Galanta.
Predmetný pozemok nadobudol žalobca titulom hospodárskej zmluvy od bývalého JRD
Galanta, ktorá zmluva bola schválená Okresnou poľnohospodárskou správou v Galante dňa 24.9.1979.

Prenájom od Slovenského pozemkového fondu bol založený nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-T.
T..XX A. H. XX.XX.XXXX, a to za účelom zabezpečovať a rozvíjať záhradkársku činnosť, vytvárať
podmienky na ochranu životného prostredia a aktívneho odpočinku. Do 26.3.2015 užívala predmetnú
záhradku matka žalovaného, ktorá je po smrti, a ktorá bola riadnou členkou Slovenského zväzu
záhradkárov v Galante. Prevod užívateľských práv jej bol schválený po bývalom užívateľovi N. T.
dňa X.XX.XXXX, potvrdenka č. XXXXXX. Podľa stanov Slovenského zväzu záhradkárov členstvo vo

zväze nie je dedičné a zaniká smrťou člena. Ide o práva, ktoré teda neprechádzajú na dedičov zo
zákona a jeho smrťou zanikajú. Akékoľvek konanie žalovaného nemá zákonnú oporu a je konaním
nechráneným, keďže je v rozpore so zákonom. Žalovaný odmieta členstvo, neplatí ročné nájomné,
opakovane zasahuje a poškodzuje dobrú povesť záhradkárov. Na verejných a štátnych inštitúciách
bezúspešne podáva nepravdivé udania, vyžaduje šetrenie jeho udaní a udeľovanie pokút. Hrubo a
tendenčne narušuje spolunažívanie ostatných záhradkárov, poškodzuje im majetok a fyzicky napáda

v prítomnosti Mestskej polícii Galanta riadnych členov - záhradkárov. Členovia sú šikanovaní počas
jeho prítomnosti v záhradkárskej osade. Žalovaný bol opakovane písomne vyzvaný k odstráneniu
nedostatkov v súlade so stanovami, Osadovým poriadkom a metodickými pokynmi slovenského zväzu
záhradkárov, na čo nereagoval. Zmluvu o užívaní záhradky, ako podnájomca, neuzatvoril. Žalobca
má zato, že žalovaný podstatným spôsobom a neoprávnene porušuje jeho práva a povinnosti k
predmetnému pozemku, ktorý žalobca nadobudol k užívaniu na základe riadnej platnej nájomnej zmluvy

č.XXXXX/XXXX-T.T..XX,uzatvorenejdňaXX.XX.XXXXsoSlovenskýmpozemkovýmfondomSR. Jeho
neoprávnený zásah do práv a povinností žalobcu spočíva jednak vo svojvoľnom vstupe na pozemok,vo svojvoľnom a bezprávnom užívaní tohto pozemku, ku ktorému užívaniu ostatných záhradkárov
viaže členstvo v Slovenskom zväze záhradkárov, vnútorná zmluva ako podnájomcu, dodržiavanie
stanov, Osadového poriadku, disciplinárneho poriadku, uznesenia členských schôdzí v každom roku,

uskutočnené v Základnej organizácií SZZ v Galante. Je neprijateľné, že poškodzuje majetok ostatných
členov, verbálne a fyzicky ich napáda, vytvára nedobré vzťahy v rozpore s dobrými mravmi. Po dobu
dvoch rokov šikanuje ostatných členov udávaním na rôznych verejných inštitúciách, pri čom následnými
kontrolami nie sú zistené žiadne nedostatky. Žalobca uviedol, že neoprávnené zásahy právny poriadok
SR netoleruje, ale naopak trestá. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 206 a nasl. Trestného zákona.

Žalobca dodal, že žalovaný členom organizácie žalobcu nechce byť. Do dnešného dňa nepreukázal
žiadny právny vzťah k záhradke, ktorú užíva bez právneho dôvodu. Žalovaný nemá žiadne práva k
predmetnému pozemku a jeho svojvoľné a násilné užívanie je činnosťou bez právneho dôvodu. V tejto
súvislosti stojí za úvahu aj tá skutočnosť, že ani matka žalovaného nebola dobromyseľným užívateľom
pre účely vydržania, ale iba detentorom.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2016 žalovaný žiadal, aby súd neodkladnými
opatreniami uložil žalobcovi povinnosť neodkladne pozastaviť účinnosť osadového poriadku v celom
rozsahu, vydaného občianskym združením záhradkárov dňa 8.4.2016 pre užívateľov
záhrad v záhradkárskej osade č. 19 na Železničiarskej ulici v Galante, pozemok Z.
v katastri Galanta., uložil povinnosť v lehote do 30-dní od doručenia tohto návrhu na vlastné náklady

prepracovať znenie osadového poriadku a doplniť k poriadku overené prílohy pre užívateľov záhrad
v záhradkárskej osade č. 19 na Ž. G. v Galante, pozemok Z. v katastri Galanta, v súlade s obsahom
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a Slovenským pozemkovým fondom, výhradne v súlade
so skutočným stavom pozemku a v súlade s platnými zákonmi SR a napokon uložiť aj povinnosť
neodkladne pozastaviť účinnosť zmluvy, na základe ktorej bola záhrada v záhradkárskej osade č. 19

na Ž. G. v Galante, pozemok Z. v katastri Galanta, po zosnulej členke združenia
záhradkárov V. Y., C.. F., pridelená bez obmedzenia do užívania členovi združenia záhradkárov E. U.,
M. F. W. Ž. G. XXXX/XX U. J.. Uvedené neodkladné opatrenia žalovaný žiadal z dôvodu bezprostrednej
hrozby pokračovania porušovania dedičských práv, úskočným a zlomyseľným konaním žalobcu, s
cieľom spôsobiť žalovanému majetkovú ujmu a útrapy útlakom. V podanom návrhu žalovaný uviedol, že

žalobca bráni jeho vstupu na pozemok V. Z., a to výmenou zámku na bráne do záhradkárskej osady č.
19, resp. nezákonným bránením vstupu na pozemok, a to bez súdneho rozhodnutia a bez
platného právneho dôvodu. Prebehlo viacero policajných výsluchov, pri ktorých sa žalobca vyhováral
a kládol obmedzujúce podmienky. Žalovaný uviedol, že žalobca v podanej žalobe nepodložene tvrdil,
že žalovaný neoprávnene vstupuje na pozemok a poškodzuje spoločný majetok záhradkárov. Žalovaný

má zato, že je nezákonné, aby mu žalobca zamedzoval vstupovať na pozemok záhradkárskej osady
a aby ho zástupca žalobcu bez zákonného dôvodu prenasledoval na pozemku, zneužívajúc pritom
mestskú políciu. Žalovaný ďalej uviedol, že členom združenia záhradkárov nie je, pričom podľa zákona
o združovaní občanov táto okolnosť nesmie byť na ujmu jeho právam. Zamedzením jeho prístupu
k pozemku okrem iného došlo aj spôsobeniu hmotnej škody na spornej záhrade. Táto bola ponechaná

od júna do novembra 2016 bez závlahy, pričom došlo k úplnému znehodnoteniu úrody ovocia (jablká,
hrušky, hrozno, jahody), k zaburineniu pozemku a k poškodeniu výsadby trvalých porastov suchom.
Rozsah a výška škody vzhľadom na zimné obdobie zatiaľ neboli súdnym znalcom určené. Žalobca dňa
8.4.2016 vydal nový osadový poriadok, tento však žalovanému doručený nebol, čo žalobca súdu zamlčal
a účelovo priložil tento poriadok k návrhu žaloby. Poriadok je v rozpore so skutočným stavom pozemku,

obsahuje viacero závažných nedostatkov a práva dedičov vôbec nerieši. V obsahu poriadku naopak
žalobca porušuje dedičské práva, teda vec sa žalovaného bezprostredne týka. Žalobca tiež zamlčuje,
že dedič po členovi združenia záhradkárov má právo nadobudnúť členstvo v združení. Poriadok
neobsahuje ako prílohy rozhodnutie miestneho stavebného úradu o zriadení záhradkárskej osady, ani
územné rozhodnutie Mesta Galanta, ktorým má byť osada v územnom plánovaní lokalizovaná, ani

rozhodnutie republikového výboru o zriadení základnej miestnej organizácie č. 8-9 Slovenského zväzu
záhradkárov. Tiež neobsahuje riadny geometrický plán rozdelenia osady na jednotlivý záhrady, ani
zameranie stavieb, ktoré sa dnes na pozemku osady nachádzajú, ale len neodborne rukou zhotovený
nákres bez pečiatky autorizovaného geodeta. Je teda zrejmé, že v osadovom poriadku záhrady a stavby
nie sú na pozemku polohou a výmerou presne určené. Podľa článku 2-2 poriadku užívanie záhrad

je podmienené uzatvorením podnájomnej zmluvy a zároveň členstvom v občianskom združení. Podľa
článkuVI-6nájomnejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcomaSlovenskýmpozemkovýmfondom,nájomca
nie je oprávnený dať prenajatý pozemok do podnájmu. Podľa článku 3-1 poriadku, v osade č. 19 má byť
údajne 12 záhrad. Tento počet nezodpovedá skutočnému stavu pozemku záhradkárskej osady č. 19,keďže v roku 2012 Y. Q. nadobudol do užívania 5 záhrad a tieto spojil do 1 plochy - futbalové ihrisko.
Podľa článku 5 poriadku nájomca môže pôdu prenechať do podnájmu členom združenia.
Tvrdenie je opäť v rozpore s článkom VI-6 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a

Slovenským pozemkovým fondom. Týmto konaním žalobca úmyselne uvádza občanov do omylu tak,
aby mohol podmieňovať prideľovanie záhrad podpisom podnájomných zmlúv a vyberať od užívateľov
nájomné, výška nájomného nie je poriadkom určená. V článku 6 poriadku si žalobca vymedzuje právo
ukončiť podnájom podľa zmluvy o podnájme a ukladá povinnosť vysporiadania za hodnotu trvalých
porastov medzi doterajším a novým podnájomcom. Odborný spôsob určenia hodnoty porastov však

poriadkom nie je určený. Žalobca teda kladie občanom neurčitú povinnosť, ktorá sa týka súkromných
majetkových práv, zároveň zamlčuje dedičské práva v daných súvislostiach a skutočnosť, že združenie
nesmie svojim pôsobením nahrádzať správny orgán, ani ukladať povinnosti nečlenom. Investícia do
výsadby trvalých porastov a jej každoročné navýšenie je zhodnotením pozemku, vlastníkom pozemku
je Slovenský pozemkový fond. V článku 8 poriadku žalobca vymedzuje účel tzv. spoločných zariadení.
Žalobca popísaným konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi bezprostredne ohrozuje žalobcove

dedičské práva, pritom užívacie právo k spornej záhrade už v roku 2015 bez obmedzenia previedol na
člena združenia záhradkárov E. U. bez finančného vyrovnania za hodnotu výsadby trvalých porastov
a za stavebné objekty, ktorých vlastníckou bola v čase smrti matka žalovaného, V. Y., C.. F.. Konanie
žalobcu voči žalovanému ako dedičovi, proti jeho vôli, bezprostredne smeruje k spôsobeniu majetkovej
a morálnej ujmy, v daných súvislostiach k privlastneniu majetkových práv v prospech člena združenia

E. U., alebo priamo v prospech žalobcu. Tieto práva sú bližšie špecifikované rozsahom pozostalosti po
zosnulej matke. Dedičské konanie nie je ešte ukončené. Žalobca dodnes neuznal žalovaného dedičské
práva, pritom má o ich rozsahu vedomosť, tieto práva úmyselným konaním popiera a porušuje. Vydanie
osadového poriadku v aktuálnom znení žalovaný vníma ako ďalší útok na jeho dedičské práva, resp.
ako prostriedok, ktorý žalobcovi umožňuje dedičské práva porušovať, obmedzovať alebo úplne vytesniť,

tiež ako prostriedok na zakrývanie nezákonného stavu pozemku osady č.19, ktorý vznikol roku 2012
narušením celistvosti pozemku v prospech Penziónu Viktória s.r.o. a Gastrocentra s.r.o.

K podanému návrhu žalovaný pripojil aj listinné dôkazy a to fotografie poškodenia záhrady (22.11.2016),
uznesenie PZ GA (28.2.2016), Potvrdenie MP GA (12.5.2016), Potvrdenie o oznámení priestupku

(21.11.2016), Osadový poriadok zväzu záhradkárov zo dňa 8.4.2016, Výzva Mesta Galanta pre SPF
Tmava (7.10.2016) k stavbe plota Gastrocentra, Vyjadrenie Okresného úradu Galanta k stavu pozemku
(18.8.2016), Vyjadrenie SPF Tmava k stavu pozemku (29.7.2016), List zaslaný žalobcovi zo dňa
5.11.2015.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas.

Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo
nariadené.

Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo

veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení,
t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu
je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov

opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán
sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, žesúd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad.

Vychádzajúc z tvrdení žalovaného uvedených v návrhu na nariadenie neodkladných opatrení a
vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd nemal za preukázanú osvedčenú potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako ani skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu
obavy žalovaného o jeho dedičské práva. Žalovaný k predmetnému pozemku - záhrade nepreukázal

žiadny právny vzťah, pričom sám uviedol, že nie je členom združenia záhradkárov, členstvo odmieta,
neplatí ročné nájomné, opakovane zasahuje a poškodzuje dobrú povesť záhradkárov. Podľa stanov
Slovenského zväzu záhradkárov členstvo vo zväze nie je dedičné a zaniká smrťou člena. Ide teda
o práva, ktoré tak neprechádzajú na dedičov zo zákona a smrťou člena zanikajú. V danom prípade
členom združenia záhradkárov bola matka žalovaného, ktorá však umrela a smrťou jej členstvo zaniklo,
neprešlo na žalovaného. Akékoľvek konanie žalovaného nemá žiadnu zákonnú oporu a je konaním

nechráneným, keďže je v rozpore so zákonom. Žalovaný nemá žiadny právny vzťah k predmetnému
pozemku, nie je členom združenia záhradkárov, a teda nemá oprávnenie sa ani vyjadrovať k osadovému
poriadku, tak ako to vo svojom návrhu na nariadenie neodkladných opatrení urobil. Súd teda nemal
osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a rovnako tak ani preukázané bezprostredné
ohrozenie práv žalovaného, preto neodkladné opatrenie v takom znení, ako bolo navrhované, nenariadil.

V danom prípade nejde o obavu, že dochádza alebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu a neoprávnenému
zásahu do práv žalovaného, nakoľko žalovaný žiadne práva k pozemku (záhrade), podložené zákonom,
ktoré by požívali právnu ochranu, nemá.
Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného zo strany žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.