Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200104
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715200104.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JR., v spore žalobcu: Nas CZ, a.s. „v likvidaci", IČO: 254 93 876,

so sídlom Kaprova 42/14, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpený : JUDr. Ivan
Michalov,advokát,AKsosídlom,Štúrova27,04001Košice,protižalovanému:ZACHEM,a.s.Strážske,
IČO: 31 730 191, so sídlom Námestie osloboditeľov 70, Michalovce 071 01, Slovenská republika, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská chemická spoločnosť, a.s., IČO: 31723713, so
sídlom Nám. Osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, zastúpený: JUDr. Vladimírom
Kucharčíkom, advokátom, AK so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konanom dňa 10.10.2014 od 10.00 hod., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva nárok na plnú náhrada trov konania voči žalobcovi.

III. Intervenientovi na strane žalovaného priznáva nárok na plnú náhrada trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe, ktorá bola na tunajší súd doručená dňa 8.1.2015 žalobca žiadal, aby súd určil, že všetky
uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske,
so sídlom Priemyselná 720, Strážske, 072 22 Slovenská republika, spoločnosť zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Košice I., oddiel : Sa, vložka číslo : 798/V konanom dňa 10.10.2014 od 10.00
hod. sú neplatné.

2. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že je vlastníkom 33 596 kusov
zaknihovaných akcií znejúcich na meno a emitovaných spoločnosťou žalovaného k čomu predložil aj
výpis z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa 7.10.2014 /čl. 3/.

3. V žalobe uviedol, že písomnou pozvánkou zo dňa 5.9.2014 bolo zvolané mimoriadne valné
zhromaždenie spoločnosti žalovaného na deň 10.10.2014 v čase od 10.00 hod. na adrese Hrnčiarska
2/A, Košice, na 3. Poschodí, v zasadačke č. 1, s programom v rozsahu štyroch bodov rokovania.
V uvedený deň sa dostavil k prezentácii akcionárov žalovaného právny zástupca žalobcu Mgr. Matej
Milovčík, aby zastupoval žalobcu na tomto valnom zhromaždení na základe plnomocenstva udeleného
žalobcom dňa 24.9.2014. Právny zástupca žalobcu predložil osobe poverenej vykonať/zabezpečiť
prezentáciu akcionárov žalovaného: výpis z Obchodného registra, výpis z účtu majiteľa akcií na meno,

plnomocenstvo a advokátsky preukaz (ďalej aj preukaz SAK) právneho zástupcu žalobcu. Po predložení
uvedených listín, osoba vykonávajúca prezentáciu akcionárov žalovaného, Ing. Jozef Cipro odmietol
vykonaťzápisakcionára-žalobcudolistinyprítomnýchsodôvodnením„vprípadenesplneniazákonných
podmienokniejespoločnosťNasCZ,a.s.„vlikvidaci“oprávnenávykonávaťprávaakcionáravyplývajúcez vlastníctva akcií na meno.“ Dané odôvodnenie odmietnutia zápisu právneho zástupcu žalobcu do
listiny prítomných akcionárov, bolo zapísané na rub listiny s názvom „listina prítomných akcionárov
mimoriadneho VZ spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske“. Po výzve právneho zástupcu akcionára -

žalobcu na konkretizáciu dôvodov odmietnutia vykonania zápisu akcionára do listiny prítomných, s
poukazom na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, adresovanú osobe poverenej zabezpečením prezentácie, Ing. Jozef Cipro bez ďalšieho
zopakovaldôvod„vprípadenesplneniazákonnýchpodmienokniejespoločnosťNasCZ,a.s.„vlikvidaci“
oprávnenávykonávaťprávaakcionáravyplývajúcezvlastníctvaakciínameno“.Taktovymedzenýdôvod

je neurčitý, nezrozumiteľný a nejasný a nie je možné z neho odvodiť aké „ zákonné podmienky“ akcionár
- žalobca podľa názoru osoby poverenej zabezpečením prezentácie akcionárov na valné zhromaždenie
nesplnil. Odmietnutím vykonať zápis akcionára - žalobcu do listiny prítomných akcionárov/znemožnením
účasti akcionára - žalobcu na predmetnom riadnom valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného/
znemožnením uplatniť žalobcovi jeho základné, zákonom garantované práva akcionára, došlo zo strany
žalovaného k nezákonnému obmedzeniu práv akcionára - žalobcu a to bez relevantného právneho

dôvodu. Vzhľadom k tomu došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom, čím bol obmedzený/
znemožnený výkon práv akcionára, ktoré predpokladá/upravuje § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka,
zúčastniť sa valného zhromaždenia a hlasovať na ňom.

4. Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe žalobca označil a zároveň k žalobe doložil:

- výpis z účtu majiteľa cenných papierov č. účtu 300000690612 /čl. 3/, kde je k 7.10.2014 uvedený ako
vlastník spolu 33 596 (1 799 a 31 797) kusov akcií žalovaného,

- pozvánku žalovaného /čl. 4/, ktorou predstavenstvo žalovaného zvolalo mimoriadne valné

zhromaždenie spoločnosti na deň 10.10.2014 v čase od 10.00. na drese Hrnčiarska 2/A, Košice, s
tam uvedeným programom, v ktorej je zároveň uvedené, že akcionár, právnická osoba je povinný
predložiť aktuálny výpis z obchodného registra nie starší ako 3 mesiace, splnomocnený zástupca
akcionára je zároveň povinný predložiť: svoj preukaz totožnosti, plnomocenstvo akcionára udelené
splnomocnencovi na zastupovanie akcionára na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení s úradne

osvedčenou pravosťou podpisu splnomocniteľa. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva akcionára
voči spoločnosti je deň 7.10.2014,

- fotokópiu plnej moci zo 24.9.2014 /čl. 5/, ktorou žalobca ako akcionár žalovaného splnomocnil Mgr.
Mateja Milovčíka, advokáta, so sídlom Strojárenská 590, Snina, reg. Č. SAK: 6822 na zastupovanie

žalobcu na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa uskutoční dňa 10.10.2014.
Splnomocnenec bol oprávnený aby sa zúčastnil vyššie uvedeného valného zhromaždenia, aby na ňom
hlasoval, a aby zastupoval žalobcu pri výkone všetkých jeho akcionárskych práv a povinností v plnom
rozsahu. Advokát bol oprávnený vykonávať na mimoriadnom valnom zhromaždení všetky právne úkony
a úkony, na ktoré je žalobca ako akcionár žalovaného v zmysle príslušných právnych predpisov a

platných stanov žalovaného oprávnený alebo povinný, alebo na ktorých môže mať oprávnený záujem,

- fotokópiu výpisu žalobcu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostravě zo dňa
24.9.2014, EPVid:KXP/PxsFfbLo4d2DXOU84A /čl. 6 - 7/, pozostávajúcu z 2 strán.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.3.2015 /čl. 31/ uviedol, že nárok žalobcu neuznáva,
považuje za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Argumentáciu žalobcu považoval za zavádzajúcu, čo
mienil podrobne objasniť na pojednávaní vo veci samej v súlade zo zásadou ústnosti konania.

6. Súd uznesením zo dňa 26.5.2015, č.k. 18Cb/3/2015 - 49 podľa § 93 O.s.p. pripustil vstup spoločnosti

Slovenská chemická spoločnosť, a.s., so sídlom Nám. Osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO:
31723713 do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, s ktorým súd konal aj po
1.7.2016 ako s intervenientom podľa § 81 CSP, keďže o jeho prípustnosti už bolo v priebehu konania
citovaným uznesením rozhodované, ako aj s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Súd z prednesov právnych zástupcov strán sporu a intervenienta na strane žalovaného, výsluchu

člena predstavenstva žalovaného Ing. Jozefa Cipra a svedka, predložených listinných dôkazov zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Z výpis z účtu majiteľa cenných papierov č. 300000690612 /čl. 3/ vyplýva, že žalobca je k 7.10.2014
vedený ako vlastník spolu 33 596 (1 799 a 31 797) kusov akcií žalovaného.

11. V notárskej zápisnice N 324/2014 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Anny Černákovej, notárom
so sídlom v Michalovciach je zaznamenaný priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti
ZACHEM, a.s. Strážske, ktoré sa konalo dňa 10.10.2014 od 10.00 hod. na adrese Hrnčiarska ul. 2/A,
Košice, v zasadačke na 3. poschodí /čl. 114 - 116/. Zhromaždenie bolo zvolané s programom, ktoré
obsahovala 4 body. K bodu 1 bolo uvedené, že rokovanie otvoril a viedol Ing. Jozef Cipro od 10.00

hod., ktorý skonštatoval, že na mimoriadne valné zhromaždenie bol zaprezentovaný jeden akcionár
Slovenská chemická spoločnosť, a.s. zastupujúca 32 903 hlasov. Valného zhromaždenia sa zúčastňujú
akcionári s celkovým počtom platných hlasov 32 903 z celkového počtu 70 000 hlasov, t.j. majúci
47 % podiel na základnom imaní spoločnosti, a teda valné zhromaždenie je uznášaniaschopné vo
všetkých bodoch programu. Následne valné zhromaždenie prijalo na svojom rokovaní 3 uznesenia.

Prílohuuvedenejzápisnicetvorípozvánkapredstavenstvažalovanéhonauvedenévalnézhromaždenie,
listina prítomných akcionárov, návrh nového znenia stanov žalovaného.

12. Z listiny označenej ako Listina prítomných akcionárov mimoriadneho VZ spoločnosti ZACHEM, a.s.
Strážske, konanom dňa 10.10.2014, zo strany 1 a 2 /čl. 117 rub - 118/, bolo zistené, že na prvej strane

je rukou písaným písmom uvedený prítomný: Slovenská chemická spoločnosť a.s., zastúpený Ing.
Petrom Tkáčom na základe plnej moci zo dňa 7.10.2014 a s predtlačeným počtom akcií oprávňujúcich
k hlasovaniu 4 700 ks a 28 203 ks (spolu hlasov 32 903). Druhá strana rukou písaným písmom
uvedený prítomný: Nas CZ, a.s. „v likvidaci“, predložený výpis z OR zo dňa 24.9.2014, EPVid:KXP/
PxsFfbLo4d2DXOU84A, zastúpený Mgr. Matejom Milovčíkom, advokátom, SAK č. 6822, Strojárenská

590, Snina, na základe plnej moci zo dňa 24.9.2014, kde je uvedený zápis: nepripustený na rokovanie
valného zhromaždenia - dôvody na opačnej strane, akcie oprávňujúce k hlasovaniu: bez uvedenia počtu
akcií. Na rube druhej strany uvedenej listiny je rukou písaný text: „ v prípade nesplnenia zákonných
podmienok nie je spoločnosť Nas CZ, a.s. „v likvidaci“ oprávnená na výkon akcionárskych práv na
valnom zhromaždení ZACHEM, a.s. Strážske, konanom dňa 10.10.2014 vyplývajúca z akcií na meno“

a ďalej text: „doklady predložené Mgr. Matejom Milovčíkom boli priložené k listine mimo preukazu
advokáta“.

13. Z článku VIII. bod 2 Stanov žalovaného /čl. 120 - 123/ označeného ako Organizačné zabezpečenie
valného zhromaždenia vyplýva, že prítomní akcionári sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje

názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom,
prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na
hlasovanie, prípadne údaj o tom, že akcie neoprávňujú na hlasovanie.

14. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 24.4.2017 uviedol, že na

základe pozvánky sa žalobca ako akcionár žalovaného cez splnomocnenú osobu chcel zúčastniť
predmetného valného zhromaždenia, kde splnomocnenou osobou bol Mgr. Matej Milovčík, ktorý sa
zúčastnil prezentácie pred samotným valným zhromaždením. Menovaný predložil osobe vykonávajúcej
prezentáciu, Ing. Jozefovi Ciprovi, doklady a to pozvánku na uvedené valné zhromaždenie, výpis z
obchodného registra žalobcu ako akcionára, plnú moc na zastupovanie akcionára - žalobcu a ako

doklad preukazujúci totožnosť subjektu - advokátsky preukaz. Zároveň doložil do spisu originál výpisu
z obchodného registra, ktorý bol predložený na uvedenej prezentácií, ako aj plnomocenstvo /obsah
prílohovej obálky čl. 126/. Tak ako vyplýva z jednotlivých príloh notárskej zápisnice N 324/2014, bola
prezentácia zástupcu žalobcu odmietnutá z dôvodov, ktoré sú uvedené a písomne zachytené v listineprítomných akcionárov, tak ako je to v dokladoch predložených zástupcom žalovaného. Uviedol, že
odmietnutie prezentácie žalobcu bolo nedôvodné, všeobecné, neurčité a týmto bola zmarená možnosť
žalobcuakoakcionáravykonávaťprávaspojenésakciami,ktorýmjevlastníkomžalobcaatožalovaného

jeho akcionárskych práv, preto sa žalobca domáha určení neplatností uznesení valného zhromaždenia
žalovaného. Zároveň navrhol vypočuť Mgr. Mateja Milovčíka na priebeh prezentácie predmetného
valného zhromaždenia.

15. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na uvedenom pojednávaní namietal, že nie sú

splnené podmienky na to, aby súd vo veci pojednával, vzhľadom k tomu, že prevzal právne zastupovanie
žalovaného dňa 21.4.2017, teda nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pred pojednávaním.
Zároveňuviedol,žeprezentácianavalnomzhromaždenížalovaného,uzneseniavalnéhozhromaždenia,
ale aj úkony súvisiace so samotnou organizáciou, resp. v priebehu valného zhromaždenia nie sú právne
úkony,pretonanichnemôžemeaplikovaťustanovenieObčianskehozákonníkaoneplatnostiprípadných
vadných právnych úkonov. V zmysle zákona, resp. stanov žalovaného je zrejmé, čo má akcionár, resp.

zástupca akcionára predkladať pri prezentácií, resp. pri úspešnej účasti na valnom zhromaždení, čo
vyplýva zo stanov ako aj zákona. To nebolo splnené, pričom bližšie dôvody ozrejmiť nevedel a preto
navrhol, aby bol vypočutý p. Ing. Cipro.

16. Súd neuznal navrhovaný dôvod odročenia pojednávania zo dňa 24.4.2017, keďže mal za to, že v

danom prípade neboli splnené zákonné podmienky § 183 CSP, a že nešlo o dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, keďže sám žalovaný si zavinil, že došlo k prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného
až dňa 21.4.2017, hoci predvolanie na pojednávanie si žalovaný prevzal už dňa 23.3.2017. Dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania sa musí s ohľadom na jeho povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou,
závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti, čo v danom prípade

nebolo splnené. V prípade intervenienta, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované dňa
22.2.2017 /čl. 106/ na e-mailovú adresu, ktorú udal súdu v podaní zo dňa 30.10.2015 /čl. 57/.

17. Advokát, JUDr. Vladimír Kucharčík, podaním zo dňa 17.5.2017, doručeným súdu dňa 18.5.2017
oznámil prevzatie právneho zastúpenia intervenienta na strane žalovaného dňa 17.5.2017 a zároveň

žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na deň 18.5.2017, ktoré bolo intervenientovi oznámené dňa
27.4.2017 e-mailom /čl. 132/ z dôvodu jeho PNS o čom doložil potvrdenie o dočasnej PNS vystavenej
dňa 10.4.2017 /čl. 151/.

18. Súd neuznal ani tento navrhovaný dôvod odročenia pojednávania, keďže mal za to, že v danom

prípade neboli splnené podmienky § 183 CSP, a že nešlo o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
keďže sám intervenient na strane žalovaného si zavinil, že došlo k prevzatiu právneho zastúpenia až
dňa 17.5.2017, hoci predvolanie na pojednávanie intervenientovi bolo doručované e-mailom už dňa
27.4.2017 /čl. 132/, pričom právny zástupca intervenienta v čase prevzatia zastúpenia vedel, že je už od
10.4.2017 práceneschopným. Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania sa musí s ohľadom na jeho

povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom
ospravedlniteľnosti, čo v danom prípade nebolo splnené.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.5.2017 a v podaní zo dňa 18.5.2017 /čl. 148 - 149/
uviedol, že vzhľadom k tomu, že v iných prebiehajúcich konaniach na tunajšom súde namietal právny

zástupca žalovaného plnú moc mu udelenú ako advokátovi zo strany žalobcu, ktorý je toho času v
likvidácií, ozrejmil, že je oprávnený zastupovať žalobcu na základe plnej moci, ktorú mu v mene žalobcu
vystavil likvidátor žalobcu, Vladislav Byrsa dňa 18.4.2017 /čl. 113/, keďže podľa § 70 ods. 3 Obchodného
zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať
v mene spoločnosti podľa § 72, čo potvrdil aj NS SR v konaní sp.zn. 5 Obo/21/2012, kde uviedol, že

v prípade, že spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia zanikajú aj plnomocenstvá a
plné moci môže udeľovať len likvidátor. Zároveň z opatrnosti predložil plnú moc žalobcu pre právneho
zástupcu žalobcu podpísanú členom predstavenstva žalobcu, Vladislavom Byrsom /čl. 146/.

20. Svedok Mgr. Matej Milovčík pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18.5.2017, po tom čo bol

zbavený mlčanlivosti žalobcom /čl. 147/ uviedol, že bol poverený zúčastniť sa ako zástupca žalobcu
na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 10.10.2014. Za žalobcu komunikoval zrejme s
likvidátorom. Keďže vedel, že v súvislosti s prezentáciou na valné zhromaždenia žalovaného má klient
určité problémy, resp. odmieta sa prezentácia žalobcu na takýchto valných zhromaždeniach, pripravilsi v zmysle pozvánky potrebné doklady a to výpis z obchodného registra žalobcu, výpis z obchodného
registra žalovaného, plnú moc od žalobcu advokátsky preukaz a výpis z účtu majiteľa cenných papierov
žalobcu. Potvrdil, že pri prezentácii dokladal plnú moc a výpis z OR žalobcu totožné ako sú založené v

prílohovej obálke na čl. 126 spisu. Čo sa týka samotnej prezentácii na uvedenom valnom zhromaždení,
tam prišiel s určitým časovým predstihom. Prezenáciu realizoval p. Ing. Cipro, ktorému predložil listiny,
ktoré mal pripravené na prezentáciu, čiže výpis z obchodného registra žalobcu, plnú moc od žalobcu,
výpis z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu a advokátsky preukaz. Svedok si nebol istý či predkladal
aj svoj občiansky preukaz, keďže ten nebol požadovaný, no mal ho pri sebe. Prezentátor si prehliadol

všetky doklady, ktoré mu predložil a po ich preštudovaní následne vyhlásil, že z dôvodu nesplnenia
zákonných podmienok nie je žalobca oprávnený na výkon akcionárskych práv na valnom zhromaždení.
Na to svedok vyzval prezentátora, aby mu to bližšie ozrejmil, zdôvodnil aj v zmysle toho, že podľa §
37 Občianskeho zákonníka, aby vedel správne čo od neho sa požaduje, resp. čo je nesprávne. Na to
Ing. Cipro len zopakoval tú istú vetu a uviedol to aj do listiny prítomných akcionárov. Keďže svedok
opakovane žiadal o bližšie ozrejmenie a vysvetlenie prečo ako zástupcovi žalobcu mu nie je umožnené

sa zúčastniť uvedeného valného zhromaždenia, pričom zo strany prezentátora bolo stále uvádzané to
isté, resp. už nebolo uvádzané nič. Prakticky mal za to, že prezentácia jeho osoby ako zástupcu žalobcu
- akcionára nebude úspešná. Uviedol, že sa zúčastnil ako zástupca viacerých akcionárov žalovaného
a to jednak spoločnosti Nas CZ, a.s. v likvidácii ako aj NAKASI Consult a.s. v livkidácii na uvedenom
valnom zhromaždení. Čo sa týka listín, ktoré predkladal pri prezentácií žalobcu ako akcionára na

uvedenom valnom zhromaždení, keďže mal viacero týchto vyhotovení listín, zrejme tie, ktoré predkladal
ponechal prezentátorovi a tie mu neboli vydané. Uviedol, že v listine prítomných akcionárov /čl. 118/
nie je zachytené, že predkladal aj výpis z účtu majiteľa cenných papierov. Zo svedkom predloženého
preukazu SAK č. 6822 vyplýva, že tento je opatrený jeho podpisom, pečiatkou SAK, fotografiou, jeho
dátumom narodenia, bydliskom, číslom OP, rodným číslom a sídlom advokáta a je opatrený aj podpisom

predsedu SAK.

21. Podaním doručeným súdu dňa 17.7.2017 /čl. 168/ žalovaný odvolal plnú moc pre svojho právneho
zástupcu.

22. Ing. Jozef Cipro, člen predstavenstva žalovaného na pojednávaní dňa 11.9.2017 žiadal o jeho
odročenie, keďže žalovaný si zvolil nového právneho zástupcu, ten pritom nemá zachovanú 5 dňovú
lehotu na prípravu pojednávania.

23. Právny zástupca intervenienta upresnil, že žalovaný splnomocnil zastupovaním Mgr. Zuzanu

Bdžochovú, advokáta. Existuje písomná plná moc, ktorú tento advokát prevzal, s tým, že sa mal riadne
zúčastniť pojednávania, pričom z rodinných dôvodov sa pojednávania nemôže zúčastniť, čiže nemohla
prísť.

24. Súd konštatuje, že predchádzajúci právny zástupca prevzal predvolanie na pojednávanie na

deň 11.9.2017 už dňa 25.5.2017, teda ešte pred odvolaním plnej moci zo strany žalovaného, ktorá
bola vyhotovená až dňa 29.6.2017. Teda u žalovaného bol dostatok času, aby bol zo strany svojho
pôvodného právneho zástupcu upovedomený o termíne pojednávania, najneskôr pri odvolaní plnej moci
zo strany žalovaného, pričom tento si musí znášať prípadne riziko, že neumožní pôvodnému advokátovi
zabezpečiť vykonanie úkonov ktoré neznesú odklad, medzi ktoré patrí aj účasť na pojednávaní,

resp., že si žalovaný nezabezpečí včas právne zastúpenie ďalším právnym zástupcom. Teda nejde o
dôležitý dôvod o odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, keďže sám žalovaný si zavinil, že došlo
k ukončeniu právneho zastupovania jedným advokátom a prípadne k prevzatiu právneho zastúpenia
ďalším advokátom.

25. Následne Ing. Jozef Cipro namietal, že právny zástupca žalobcu JUDr. Ivan Michalov nie je
oprávnený zastupovať žalobcu v tomto konaní, pretože plná moc pokiaľ ide o žalobcu, tá je vystavená
osobou Vladislavom Byrsom, kde žalovaný má vedomosť z iných konaní, kde figuruje táto osoba, napr.
konanie vedené na OS Michalovce, sp.zn. 9C 148/2003, kde sa tunajší súd viackrát pokúšal predvolávať
menovaného p. Vladislava Byrsu, doručovať mu písomnosti, šetriť jeho pobyt, kde je zrejmé, že to sa

súdu nepodarilo, resp. na adrese uvedenej v registri obyvateľov ten sa nenachádza, teda žalovaný má
pochybnosti, či vôbec takáto osoba ešte existuje a či mohla platne udeliť plnú moc, pre prítomného
advokáta žalobcu.26. Právny zástupca žalobcu uviedol, že takáto námietka je nenáležitá, keďže plná moc mu bola udelená
v Košiciach, osobne pred ním ju podpísal p. Byrsa, pričom má vedomosť, že p. Byrsa sa zdržiava v
mieste svojho trvalého bydliska.

27. Na uvedenom pojednávaní, Ing. Jozef Cipro ako člen predstavenstva žalovaného namietal
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu v konaní a to z toho dôvodu, že žalobca nie je
akcionárom žalovaného, resp. uvedené vychádza žalovanému zo skutočností, že žalovaný zvolal a
realizovaldňa8.9.2017dvevalnézhromaždeniažalovaného,riadneamimoriadne,stým,žezopatrnosti

bola zasielaná pozvánka aj pre žalobcu, tá bola riadne prevzatá, avšak žalobca sa na uvedených
valných zhromaždeniach žalovaného nezúčastnil, pričom predmetom programu uvedených valných
zhromaždení boli zásadné otázky týkajúce sa žalovaného a to voľba orgánov, tak členov predstavenstva
ako aj dozornej rady u žalovaného ako aj schvaľovanie účtovnej závierky žalovaného. Z toho sa
žalovanému sa javí, že žalobca nepreukázal a je aj pochybnosť o tom, že je akcionárom žalovaného.

28. Právny zástupca žalobcu oponoval, že žalobca jednoznačne preukázal, že má naliehavý právny
záujemvtomtokonaníatotým,žepreukázal,žejeakcionáromžalovanéhoaakžalovanýtvrdíniečoiné,
dôkazné bremeno je na ňom, aby preukázal opak. Je judikované, že akcionár má stále naliehavý právny
záujem na podaní takejto žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a osobitne naliehavý
právny záujem preukazovať nemusí, keďže ten priamo vyplýva z právneho predpisu. Ak žalovaný tvrdí,

že sa aj konalo nejaké valné zhromaždenie žalovaného a prípadne aj žalobca nebol na ňom prítomný,
stále ide o výkon práv akcionára, čiže účasť na valných zhromaždení zo zákona nie je povinná.

29. Ing. Jozef Cipro, pri svojom výsluchu ako strany sporu uviedol, že sa zúčastnil za žalobcu Mgr.
Matej Milovčík prezentácie na valnom zhromaždení žalovaného a on odmietol prezentáciu žalobcu

ako akcionára z dôvodov, ktoré sú uvedené písomne na listine prítomných na zadnej strane, ktoré
dôvody sú dané, sú legálne s tým, že bližšie dôvody neuvádzal a to z toho dôvodu, že je každému
zrejmé, aké sú požadované náležitosti na úspešnú prezentáciu zástupcu akcionára žalovaného na
valnom zhromaždení. Poukázal, že je judikované, že ak nie sú splnené zákonné dôvody, tak táto
prezentácia je odmietnutá dôvodne. Postupoval v zmysle pozvánky a stanov žalovaného, kde odmietol

prezentáciu zástupcu žalobcu, Mgr. Mateja Milovčíka dôvodne, keďže predložená plná moc, tak ako
vyplýva z prílohovej obálky spisu tunajšieho súdu, nebola vystavená oprávneným subjektom, pretože
je opatrená alebo vystavil ju splnomocniteľ - likvidátor žalobcu, pričom za žalobcu je oprávnená konať
iba na to oprávnený subjekt a to predstavenstvo ako štatutárny orgán s tým, že toto plnomocenstvo
je podľa jeho laického názoru neurčité, nesprávne v rozpore so stanovami spoločnosti žalovaného a

Obchodným zákonníkom, konkrétne článkom VIII odsek 2 stanov žalovaného a § 185 Obchodného
zákonníka, kde jednoznačne je uvedené čo má spĺňať plnomocenstvo na zastupovanie akcionára
v prípade valných zhromaždení žalovaného a to menovitú hodnotu akcií, ktoré ho oprávňujú na
hlasovanie, kdežto obsah plnej moci túto menovitú hodnotu akcií a tomu zodpovedajúce hlasovacie
právo akcionára neobsahuje. Spoločnosť žalovaného má pritom dve emisie akcií a z toho je zrejmé, že

musí byť špecifikované, ku ktorej emisii, aké právo sa spája. Poukázal na listinu prítomných akcionárov
Slovenskej chemickej spoločnosti, a.s., kde je jednoznačne odlíšené a uvedené jednak konkrétna
emisia a konkrétny počet akcií žalovaného, čo má veľký význam aj z hľadiska spísania zápisnice o
priebehu valného zhromaždenia a pod.. Zároveň poukázal na výpis z obchodného registra žalobcu,
ktorý bol doložený pri prezentácií na predmetné valné zhromaždenie, ktorý nie je spôsobilou listinou,

keďže absentuje povinné náležitosti v zmysle príslušnej právnej úpravy ČR. Z výpisu je zrejmé, že na
poslednej strane absentuje „razítko“ subjektu, ktorý tento výpis vystavoval, čo je obligatórna náležitosť
a v takomto prípade overovacia doložka neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Uvedené súd už
vyhodnotil ako relevantný dôvod na odmietnutie prezentácie akcionára v prípade realizácie alebo účasti
na valnom zhromaždení žalovaného. Zároveň osoba, ktorá sa ustanovila v mene žalobcu, nedodržala

všetky náležitosti, ktoré boli potrebné k prezentácií akcionára žalovaného a to nepredložila preukaz
totožnosti, tak ako to vyplýva zo samotnej pozvánky na predmetné valné zhromaždenie žalovaného,
keďže uvedená osoba sa prezentovala preukazom SAK, čo nie je preukaz totožnosti, resp. taký preukaz,
na základe ktorého by prezentátor mohol u takejto osoby v súlade s pozvánkou jednoznačne overiť
jej totožnosť. Preukaz totožnosti jednoznačne nemožno stotožniť s preukazom SAK, keďže aj on má

preukaz znalca a nepredkladá ho za účelom zistenia jeho totožnosti.

30. Právny zástupca žalobcu zotrval na tom aby boli súdu predložené listiny, ktoré predkladal
zástupca žalobcu pri prezentácií na predmetné valné zhromaždenie. Pokiaľ ide o námietku nedostatkupreukázania totožnosti osoby zástupcu žalobcu pri prezentácii na valné zhromaždenie poukázal, že
tá bola riadne preukázaná preukazom SAK, ktorý vydáva komora v zmysle svojich predpisov a týmto
preukazom sa preukazuje totožnosť subjektu pri výkone funkcie advokáta. Zo zápisnice z výsluchu Mgr.

Milovčíka je zrejmé, že ten mal k dispozícií občiansky preukaz, ktorý však Ing. Cipro od neho neprevzal.
Čo sa týka plnej moci, ktorá bola predkladaná k prezentácií akcionárov žalovaného, táto plná moc je
presná a určitá, teda bezvadná, pričom ak sa namieta, že má vyzerať, alebo má zodpovedať takej plnej
moci, ako predložila Slovenská chemická spoločnosť, v jej mene konal Ing. Peter Tkáč, čo je totožná
osoba ako prokurista žalovaného, čiže ide o konanie v zhode medzi intervenientom, resp. akcionárom

Slovenskáchemickáspoločnosťa.s.ažalovaným,kdeonisipraktickydohodnúamôžusitvrdiť,žepráve
plná moc Slovenskej chemickej spoločnosti, a.s., je tá jediná bezvadná a iná plná moc nezodpovedá
buď stanovám, resp. zákonu. Preukaz SAK v danom prípade obsahu rodné číslo, čo je jednoznačný a
osobný identifikátor.

31. Súd nevykonal dokazovanie listinami, ktoré si ponechal žalovaný pri prezentácii zástupcu žalobcu na

predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, z dôvodu nehospodárnosti, keďže svedok
Mgr. Matej Milovčík, resp. sám žalobca uviedol, že boli predkladané pri prezentácii práve listiny, ktoré
doložil do spisu žalobca a sú obsahom prílohovej obálky čl. 126.

32. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany sporu ani intervenient ďalšie dôkazy na doplnenie

dokazovania nenavrhli.

33. Po vykonaní dokazovania, súd vec právne posúdil takto:

34. Podľa § 66b Obchodného zákonníka, za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k

dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi

a) právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu,
členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty,

vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek
uvedenými osobami,

b) osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v
záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,

c) ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo
sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

35. Podľa § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné,

platiaobdobneustanovenia§131.Akcionár,ktorýsazúčastnilvalnéhozhromaždenia,samôžedomáhať
práva podľa § 131 ods. 1, iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

36. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor,
správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca, alebo člen dozornej rady, môže podať návrh na súd

na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou
zmluvou, alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník, alebo konateľ, ak sa ho uznesenie
valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch
mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne
zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa ods. 2, súd môže na návrh spoločníka

určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy,
alebo stanov, mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Podľa ods. 4,
neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere
tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. Podľa ods. 5,
právoplatné rozhodnutie súdu podľa ods. 1 je záväzné pre každého.

37. Podľa § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom
zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti
spoločnosti, alebo záležitosti osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovaniavalného zhromaždenia a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom
menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy,
alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov

jedného akcionára, alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt
akcií. Obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu
na všetkých akcionárov. Podľa ods. 3, predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť
na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s
predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi

na valnom zhromaždení úplnú informáciu, alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je
predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne, najneskôr do 30 dní od konania valného
zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju
poskytne v mieste sídla spoločnosti. Podľa ods. 4, poskytnutie informácie sa môže odmietnuť iba ak by
sa jej poskytnutím porušil zákon, alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej
poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti, ujmu. Nemožno odmietnuť

poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti.

38. Podľa ustanovenia § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka, najvyšším orgánom spoločnosti je
valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na
základe písomného splnomocnenia (ďalej len "prítomný akcionár"). Ak akcionár udelí splnomocnenie

na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení
viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom
zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej
rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie
na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého

takto zastúpeného akcionára samostatne.

39. Podľa § 184 ods. 4 Obchodného zákonníka, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie
o konaní valného zhromaždenia obsahuje aspoň obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto, dátum
a hodinu konania valného zhromaždenia, označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné

zhromaždenie, program rokovania valného zhromaždenia, rozhodujúci deň na uplatnenie práva o účasti
na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie.

40. Podľa § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka, prítomní akcionári sa zapisujú do listiny prítomných,
ktoráobsahujenázovasídloprávnickejosobyalebomenoabydliskofyzickejosoby,ktorájeakcionárom,

prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na
hlasovanie, prípadne údaj o tom, že akcie neoprávňujú na hlasovanie. Správnosť listiny prítomných
potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ zvolení podľa stanov. Ak
spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny
prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Listina prítomných je prílohou zápisnice z konania valného

zhromaždenia. Akcionári verejnej akciovej spoločnosti korešpondenčne hlasujúci alebo zúčastňujúci
sa valného zhromaždenia prostredníctvom elektronických prostriedkov sa považujú na účely zápisu
do listiny prítomných za prítomných akcionárov. Spoločnosť je povinná vykonať ich zápis do listiny
prítomných; ustanovenie tretej vety tým nie je dotknuté.

41. Toto konanie začalo podaním žaloby dňa 8.1.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. -
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

42. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

43. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

44. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca, ako akcionár žalovaného, si uplatnil právo na
podanie žaloby na súd o určenie neplatnosti uznesení prijatých mimoriadnym valným zhromaždenímžalovaného dňa 10.10.2014 v zákonnej trojmesačnej lehote, ako to ukladá § 183 v spojení s § 131
ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetné uznesenia boli prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení
žalovaného dňa 10.10.2014 a žaloba bola súdu doručená dňa 8.1.2015.

45. Zo spisu bolo zároveň zistené, že žalobca bol v čase konania predmetného valného zhromaždenia
žalovaného jeho akcionárom, čo vyplynulo z doloženého výpisu z účtu majiteľa cenných papierov zo
dňa 7.10.2014 /čl. 3/, teda žalobca osvedčil svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Podľa súdu je účasť na
prípadnom valnom zhromaždení právom nie povinnosťou akcionára. V prípade určovacej žaloby podľa

§ 131 Obchodného zákonníka, existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá, a preto ho
súdu netreba osobitne preukazovať

46. Súd uvádza, že v prípade ak by aj žalobca po podaní žaloby následne stratil vlastnícke právo
k akciám žalovaného, aj naďalej by trval jeho právny záujem na rozhodnutí vo veci, ako aj jeho
aktívna legitimácia v konaní, keďže vzhľadom k povahe napadnutých uznesení valného zhromaždenia

žalovaného a to prerokovanie/schválenie mimo iného aj návrhu na zmenu sídla a stanov žalovaného
mohlo závažným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu ako akcionára žalovaného.
Záver o zániku aktívnej legitimácie v nadväznosti na stratu postavenia, ktorá ho zakladá nemožno prijať
bez výnimky. Rozhodnutie valného zhromaždenia môže mať dopad na pomery žalobcu k spoločnosti aj
potom, čo by prípadne stratil postavenie zakladajúce jeho aktívnu legitimáciu v konaní.

47. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobcu, že v mene akcionára Slovenská chemická
spoločnosť, a.s. konal Ing. Peter Tkáč, čo je totožná osoba ako prokurista žalovaného, čiže ide o konanie
v zhode medzi žalovaným a jeho akcionárom, súd poukazuje na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn.4Obo/21/2000,vktorombolvyslovenýprávnynázor,žežalobuovyslovenieneplatnostiuznesenia

valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti
po uplynutí 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká
(prekluduje) a žalobca na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už nemôže mať
úspech. Uznesenie valného zhromaždenia môže trpieť viacerými vadami, ktoré môžu byť dôvodom pre
vyslovenie jeho neplatnosti. Závisí od vôle každej osoby oprávnenej podľa § 131 a § 183 Obchodného

zákonníka, ktoré dôvody neplatnosti bude uplatňovať, prípadne či vôbec bude neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia uplatňovať. Rámec súdneho konania je tak daný obsahom žaloby. Súd preto o
rozhodovaní o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia skúma len tie dôvody neplatnosti, ktorých
saoprávnenáosobavžalobedovoláva.Napokon3mesačnáprekluzívnalehotabyuplynulaajvprípade,
že sa žalobca dozvedel o namietanej skutočnosti až na pojednávaní dňa 24.4.2017, keď bola predložená

listina prítomných akcionárov pri akcionárovi Slovenská chemická spoločnosť, a.s., pričom konanie v
zhode bola namietaná až na pojednávaní dňa 11.9.2015.

48 Pokiaľ ide námietku neurčitosti (neúplnosti) plnej moci, tak ako to bolo prezentované žalovaným
na pojednávaní dňa 11.9.2017, súd uvádza, že plnomocenstvo zo dňa 24.9.2014 oprávňovalo

splnomocnenca na výkon všetkých akcionárskych práv, teda nebolo obmedzené, čo sa týka iba určitého
počtu akcií žalobcu u žalovaného, keďže pre udelenie plnomocenstva by mala byť rozhodujúca vôľa
zastúpeného a v prípade, že by akcionár aj udelil splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s
týmiistýmiakciaminajednomvalnomzhromaždeníviacerýmsplnomocnencom,spoločnosťbyumožnila
hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr

(§ 184 ods. 1 Obchodného zákonníka). Napokon bolo zrejmé, že zástupca žalobcu predkladal aj výpis
z účtu majiteľa cenných papierov, teda žalovanému bola zrejmá (musela byť zrejmá aj z jeho evidencie,
ktorú vedie) ISIN, menovitá hodnota a počet ks akcií, ktoré vlastní žalobca u žalovaného. Súd tak
nedostatky v plnej moci udelenej pre zástupcu žalobcu nenašiel.

49. Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. (obchodného zákonníka ČR), jmenováním likvidátora na
něj přechází v rámci § 72 pusobnost statutárního orgánu jednat jménem společnosti. Je-li jmenováno
více likvidátoru a z jmenování nevyplýva nic jiného, má tuto pusobnost každý likvidátor.

50. Podľa § 72 zákona č. 513/1991 Zb., likvidátor činí jménem společnosti jen úkony směřující k likvidaci

společnosti. Při výkonu této působnosti plní závazky společnosti, uplatňuje pohledávky a přijímá plnění,
zastupuje společnost před soudy a jinými orgány, uzavírá smíry a dohody o změně a zániku práv a
závazků a vykonává práva společnosti. Nové smlouvy může uzavírat jen v souvislosti s ukončením
nevyřízených obchodů, nebo je-li to potřebné k zachování hodnoty majetku společnosti nebo k jehovyužití,nejedná-liseopokračovánívprovozupodniku.Likvidátorjeoprávněnjednatjménemspolečnosti
též ve věcech zápisu do obchodního rejstříku.

51. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho
pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero
likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

52. Podľa § 72 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k

likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

53. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že likvidátor nebol oprávnený vystaviť plnú moc

na zastupovanie žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení, keďže podľa súdu sa aj likvidátor
spoločnosti musí správať ako starostlivý hospodár a keďže pozvánka na valné zhromaždenie
žalovaného obsahovala aj body ako zmena sídla a stanov spoločnosti, čo má vplyv na riadenie, chod a
fungovanie spoločnosti žalovaného, teda sa to týka činnosti likvidátora a likvidácie spoločnosti žalobcu.
Uvedené rovnako platí na vystavenie plnej moci žalobcom, v mene ktorého konal likvidátor, pre advokáta

a to aj s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 29.3.2012, sp.zn. 5 Obo 21/2012, kde je uvedené, že
vstupnom spoločnosti do likvidácie ku dňu jej zrušenia zanikajú aj plnomocenstvá a plné moci môže
udeľovať len likvidátor (§ 72Obchodného zákonníka). Existencia konkrétnej osoby - likvidátora Mgr.
Ladislava Byrsu je zrejmá z REGO /čl. 127/, kde je takáto osoba evidovaná, resp. absentuje záznam,
že by táto už nežila, teda stratila spôsobilosť na práva a povinnosti.

54. Čo sa týka výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 24.9.2014 /čl. 6 - 7 a čl. 126/, je zrejmé,
že ide o totožný výpis ako bol predkladaný pri prezentácii zástupcu žalobcu na mimoriadnom valnom
zhromaždení, keďže jeho číslo (EPVid:KXP/PxsFfbLo4d2DXOU84A) zodpovedá číslu zachytenom na
strane 2 listiny prítomných akcionárov. Preto súd pri svojom rozhodovaní mal za to, že pri prezentácii

na predmetné valné zhromaždenie žalovaného bola predkladaná splnomocneným zástupcom žalobcu
práve táto listina - výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 24.9.2014 2014 /čl. 6 - 7 a čl. 126/.

55. Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný register je verejný zoznam, do ktorého
sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to

ustanovuje osobitný zákon.

56. Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v rozhodnej dobe v ČR, z obchodního rejstříku
se vydávají ověřené výstupy z informačního systému veřejné správy podle zvláštního právního předpisu.

57. Podľa § 28a Obchodného zákonníka, platného v rozhodnej dobe v ČR, z obchodního rejstříku se
vydávají ověřené výstupy z informačního systému veřejné správy podle zvláštního právního předpisu.

58. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z., o obchodnom registri, výpis z registra obsahuje všetky
informácie, ktoré sa do registra zapisujú a sú v ňom uvedené ku dňu vyhotovenia výpisu.

59. Tak v právnej úprave SR ako aj ČR sa za verenú listinu považuje mimo iného listiny vydané súdmi a
inými orgánmi justičného typu, rozhodnutia, osvedčenia, výpisy z verejných zoznamov vedenými týmito
orgánmi (napr. obchodný register).

60. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 365/2000 Sb., o informačných systémoch verejnej správy, z informačních
systémů veřejné správy nebo jejich částí, které jsou veřejnými evidencemi, rejstříky nebo seznamy,
vydávají orgány veřejné správy, které jsou správci nebo provozovateli těchto systémů (dále jen
"správci"), na požádání úplný nebo částečný výpis ze zápisu vedeného v elektronické podobě v tomto
informačním systému. Z informačních systémů veřejné správy nebo jejich částí, které jsou neveřejnými

evidencemi, rejstříky nebo seznamy, vydávají správci, pokud tak stanoví zvláštní právní předpis, na
požádání úplný nebo částečný výpis ze zápisu vedeného v elektronické podobě v tomto informačním
systému osobě, které se zápis přímo týká, nebo osobě, která je podle zvláštního právního předpisuoprávněna žádat informaci uvedenou v zápisu, a to v rozsahu tímto zvláštním právním předpisem
stanoveném.

61. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2000 Sb., ověřeným výstupem z informačního systému veřejné
správy (dále jen "ověřený výstup") se rozumí listina, která vznikla úplným převodem výstupu z
informačního systému veřejné správy z elektronické do listinné podoby(§ 9a).

62. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 365/2000 Sb., výpis v listinné podobě a ověřený výstup podle odstavce

3 jsou veřejnými listinami.

63. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 365/2000 Sb., ověřením výstupu z informačního systému veřejné
správy se rozumí ověření té skutečnosti, že listina vznikla převedením výstupu z informačního systému
veřejnésprávyzelektronickédolistinnépodoby.Ověřeníseprovedeověřovacídoložkou,kteráobsahuje
a) údaj o ověření toho, že ověřený výstup odpovídá výstupu z informačního systému veřejné správy,

b) údaj o tom, z kolika listů se skládá ověřený výstup, c) údaj o tom, že ověřený výstup obsahuje
částečný výpis z informačního systému veřejné správy, pokud neobsahuje výstup úplný, d) místo a
datum vyhotovení doložky o ověření, e) pořadové číslo, pod kterým je ověření vedeno v evidenci ověření
výstupu z informačního systému veřejné správy, f) otisk úředního razítka a podpis ověřujícího.

64. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 365/2000 Sb., ověřovací doložku vyhotoví ověřující na listině, která
vznikla převedením výstupu z informačního systému veřejné správy z elektronické do listinné podoby,
nebo ověřovací doložku vyhotoví zvlášť a s touto listinou ji pevně spojí. Listina, která vznikla převedením
výstupu z informačního systému veřejné správy z elektronické do listinné podoby, a na ní vyhotovená
nebo s ní pevně spojená ověřovací doložka, se považují za jednu listinu.

65. Overený výstup z informačného systému verejnej správy je teda listina, ktorá vznikla úplným
prevodom výstupu z informačného systému verejnej správy z elektronickej podoby do listinnej podoby
a ktorú žiadateľovi vydal overujúci subjekt. Overením výstupu sa rozumie overenie tej skutočnosti,
že listina vznikla prevodom výstupu z informačného systému verejnej správy z elektronickej do

listinnej podoby a overenie sa vykoná overovacou doložkou. Účelom (zmyslom) overenia výstupu z
informačného systému je tak overenie, že údaje uvedené na príslušnej listine sa zhodujú s údajmi
uvedenými v príslušnom registri. Takýto výstup však nie je možné považovať za verejnú listinu v prípade,
že na ňom absentuje overovacia doložka so zákonnými náležitosťami. Ak totiž chýbaj niektorá povinná
zákonná náležitosť takejto doložky, nemožno takýto výstup považovať za verejnú listinu.

66. V právnej úprave sa za verenú listinu považuje mimo iného listina vydaná súdmi a inými orgánmi
justičného typu, rozhodnutia, osvedčenia, výpisy z verejných zoznamov vedenými týmito orgánmi.

67. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), listiny vydané orgánmi verejnej moci v

medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

68. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon pozitívne vymedzuje verejné listiny. Listiny, ktoré
nemajú povahu listín verejných sú listinami súkromnými. Zásadný rozdiel medzi verejnou a súkromnou

listinou spočíva v ich dôkaznej sile. U súkromné ??listiny stačí "formálne" popretie jej správnosti
druhým účastníkom, aby nastúpila dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil
skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnú listinou. U verejnej listiny dôkazné bremeno leží
naopak na tom , kto popiera jej správnosť. V prípade , keď strana poprie pravosť , resp. správnosť
súkromnejlistiny,platí,žestrana,ktorátútolistinupredložilkdôkazu,stíhadôkaznúpovinnosťabremeno

dokazovania; táto strana teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí
preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny. Oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na
tom,ktopopierajejsprávnosť,usúkromnejlistinystačí"formálne"popretiejejsprávnostidruhoustranou,
aby nastúpila dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdila skutočnosti, ktoré mali byť
preukázané súkromnú listinou.

69. Listina označená ako výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 24.9.2014 /čl. 6 - 7 a čl. 126/, ktorú
predložil splnomocnený zástupca žalobcu pri prezentácii, nie je opatrená odtlačkom úradnej pečiatky,
teda ju nemožno považovať za overený výstup z informačného systému verejnej správy, teda aniako verejnú listinu. Odtlačok pečiatky Českej pošty, s.p. v pravej hornej časti listiny (mimo overovacej
doložky) pritom osvedčuje iba technické spojenie dvoch listov samotnej listiny.

70. V prípade predmetnej prezentácie akcionárov na valné zhromaždenie z pozvánky vyplýva, že
akcionár, právnická osoba predloží pri prezentácii aktuálny výpis z obchodného registra. Podľa názoru
súdu, prezentácia zo svojej povahy vyžaduje aby išlo o výpis použiteľný na právne úkony, teda v podobe
verejnej listiny a nie v akejkoľvek písomnej podobe. Len takýto kvalifikovaný výpis z obchodného registra
je spôsobilý vyvolať právne účinky s tým spojené a to overenie zákonom stanovených údajov týkajúcich

sa akcionára (napr., či písomne udelená plná moc pre zástupcu akcionára na valnom zhromaždení bola
podpísaná osobami oprávnenými konať za akcionára). Ak by súd pripustil opačný výklad, poprel by sa
samotný význam a zmysel predkladania výpisu z obchodného registra ako verejnej listiny použiteľnej
na právne úkony, pretože by postačovalo predložiť písomný text obsahujúci zapísané údaje o subjekte
v obchodnom registri, vyhotovený kýmkoľvek, čo by zmarilo možnosť overiť si rozhodujúce informácie
o zapísanom subjekte, ktorého výpis by sa týkal. Napokon aj sám žalobca nepredkladal svoj akýkoľvek

výpis z obchodného registra, ale výpis, ktorý považoval za verejnú listinu.

71. Tým, že žalobca nepredložil výpis z obchodného registra v kvalifikovanej podobe, podľa súdu neboli
splnené podmienky na jeho prezentáciu a prezentátor správne odmietol prezentáciu takéhoto subjektu
na valnom zhromaždení odporcu. Na uvedené nemá vplyv ani obsah odôvodnenia odmietnutia zápisu

žalobcu, ktorý je dostatočne určitý, keďže u žalobcu absentovala podmienka prezentácie - výpis z
obchodného registra.

72. Vyššie uvedené rovnako platí aj pre splnenie podmienky uvedenej v pozvánke zo dňa 5.9.2014,
podľa ktorej splnomocnený zástupca akcionára je zároveň povinný predložiť svoj preukaz totožnosti.

Podľa názoru súdu, prezentácia zo svojej povahy vyžaduje aby išlo o preukaz totožnosti v podobe
verejnej listiny, keďže len takýto kvalifikovaný preukaz totožnosti je spôsobilý vyvolať právne účinky s
tým spojené a to overenie zákonom stanovených údajov týkajúcich sa zástupcu akcionára. Je zrejmé,
že zástupca žalobcu predkladal pri prezentácii ako doklad totožnosti iba preukaz SAK (opak, teda
že predkladal aj občiansky preukaz, nebol v konaní preukázaný), podľa ktorého je identifikovaný aj

v plnomocenstve zo dňa 24.9.2014. Podľa súdu však „doklad totožnosti“ v tomto prípade možno
vykladať iba v súlade s jeho definíciou vyplývajúcou z § 18 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom
zbore, podľa ktorého sa totožnosť preukazuje dokladom totožnosti podľa zákona č. 224/2006 Z.z. o
občianskych preukazoch, zákona č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch, zákona č. 404/2011 Z.z. o
pobyte cudzincov (ods. 1). Podľa ods. 2 uvedeného zákona, namiesto dokladu totožnosti podľa odseku

1 môže osoba predložiť a) preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, b) preukaz člena
vlády, c) služobný preukaz sudcu, d) služobný preukaz prokurátora, e) služobný preukaz príslušníka
ozbrojeného zboru, f) služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu, g) potvrdenie
o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu. Z uvedeného je zrejmé, že za takýto
doklad totožnosti nemožno považovať preukaz SAK, vydaný Slovenskou advokátskou komorou ako

samosprávnou stavovskou organizáciou zriadenou podľa § 66 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
ktorý (preukaz) aj napriek údajom, ktoré obsahuje, keďže je primárne určený k preukázaniu skutočnosti,
že dotknutá osoba bola zapísaná do zoznamu advokátov vedených komorou, teda nejde o úradný
preukaz (verejnú listinu), ktorý z hľadiska subjektu ktorý ho vystavil (nejde o štátny orgán), či účelu jeho
vydaniabyslúžilnapreukázanietotožnostiakotakej,nazákladektoréhobybolakonkrétnafyzickáosoba

jednoznačne identifikovateľná pri takom úkone ako je prezentácia na valné zhromaždenie žalovaného.

73. Podľa názoru súdu pri prezentácii akcionárov na valné zhromaždenie prezentátor nemá osobitnú
poučovaciu povinnosť voči jednotlivým akcionárom aké doklady majú predkladať na úspešnú
prezentáciu, resp., že predkladané doklady akcionárom (jeho zástupcom) nie sú bezvadné, alebo

vyzývať na predloženie ďalších/iných dokladov, keďže splnenie podmienok úspešnej prezentácie
(predkladanie nevyhnutných listín) vyplýva jednoznačne zo zákona a stanov, resp. samotnej pozvánky.

74. Keďže aj z tohto dôvodu nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu prezentácie žalobcu ako akcionára,
neboli zo strany žalovaného porušené práva žalobcu ako akcionára žalovaného, súd návrh ako

nedôvodný zamietol. Na uvedené nemá vplyv ani obsah odôvodnenia odmietnutia zápisu žalobcu,
ktorý je dostatočne určitý, keďže u zástupcu žalobcu absentovala podmienka prezentácie - preukazu
totožnosti zástupcu žalobcu.75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný a intervenient na
strane žalovaného mali vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť úspešnému

žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného plnú náhradu trov konania.

76.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak

bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením
súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na

podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie
odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.