Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216210588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216210588.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., O. XXX/XX, o
zaplatenie 246,74 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2017 č.
k. 14Csp/7/2016-40 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14Csp/7/2016-40 zo dňa 04. 10. 2017 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 238,82 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 238,82 eura od
29. 07. 2013 do zaplatenia, do troch dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. a žalovanou vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 09.
03. 2010, uvedená v bode 12.4 v znení: "Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady
vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.", je ako neprijateľná neplatná. O

trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu na náhradu trov konania v rozsahu
93,58 % trov konania.

2. Opierajúc sa o ust. § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 a 5 a
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 a 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, argumentoval,
že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky na základe
uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 09. 03. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu)
bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Vykonaným dokazovaním zistil, že na
základe uvedenej zmluvy boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 758,40 eura, ktoré

sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 21,38 eura (splátka bez poistenia vo výške 20
eur) s dobou splácania 49 mesiacov, celkove vo výške 980 eur. Z predloženého prehľadu splátok, úhrad
a tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal preukázané, že žalovaná titulom poskytnutého
úveru uhradila celkove sumu 786,92 eura. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške
246,74 eura, keď konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 20. 04. 2015. Preskúmaním
zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle zákona č. 258/2001

Z. z. dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z., tieto boli v zmluve uvedené v správnej výške a ide o platný právny úkon. Zistil, žeprávny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 758,40 eura, ako aj že žalovaná titulom úveru zo sumy 1.025,74 eura zaplatila sumu 786,92 eura.
Preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo výške 238,82 eura (1.025,74 - 786,92 = 238,82) žalobe

vyhovel, keď žalovaná pohľadávku žalobcu nenamietala a v konaní tiež nepredložila žiaden dôkaz o
úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania odo dňa
29. 07. 2013 (ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku) do zaplatenia.
Žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky (v prehľade

splátok a úhrad špecifikované ako „manipulacny poplatok_agentura_a“) celkove vo výške 7,92 eura
uplatnených v zmysle čl. 12 bod 12.4 Všeobecných obchodných podmienok /ďalej len VOP/ zamietol.
Vyzdvihol, že právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie
platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok,
náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie
so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech
veriteľa. Dojednanie o nákladoch na vymáhanie pohľadávky upravené vo VOP bez dojednania o výške
nákladov a podmienok pre uplatnenie týchto nákladov považoval za neplatné, pretože VOP neboli
žalovanou podpísané, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú,
jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľku predovšetkým preto, že toto dojednanie nebolo obsiahnuté v

zmluve, ale len vo VOP, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom
formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a spotrebiteľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Vo
VOP veriteľ pre spotrebiteľku v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej
forme, zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľku nevýhodné a o ktorých dodávateľ
predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľky. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel

k záveru, že dojednanie účastníkov zmluvy o nákladoch na vymáhanie pohľadávky je neprijateľné a
preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre jeho
rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktorých dôvodnosť a výšku v konaní
ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol. O trovách konania

rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pričom v danom prípade vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v
rozsahu96,79%aúspechžalovanejvrozsahu3,21%.Žalobcovipretopriznal,akovkonaníúspešnejšej
strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,58 %.

3. Prv než rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť žalobca podaním zo dňa 28. 11.

2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 11. 2017, zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal
vydaný rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že si proti žalovanej náhradu trov právneho
zastúpenia neuplatňuje.

4. Súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby

s poučením, že ak sa v stanovenej lehote súdu nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky
voči späťvzatiu žaloby. Žalovaná sa na výzvu súdu nevyjadrila.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

7. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom

sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu
môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci
nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom

inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych
dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.8. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol vo
veci samej zhora označeným rozsudkom, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie,
že žalovaná nesúhlas s týmto späťvzatím žaloby nevyjadrila, bol tak daný dôvod pre postup podľa §

370 ods. 1, 2 CSP s ohľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho vôli. Odvolací súd preto späťvzatie žaloby žalobcom pripustil, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a konanie zastavil.

9. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, i keď s ohľadom na skutočnosť, že žalobca
procesnezavinilspäťvzatímžalobyzastaveniekonania,bybolonamiestepriznanienáhradytrovkonania
žalovanej. V danom prípade však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že
žalovanej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).