Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809217150
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3809217150.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: EXEDRA s.r.o., so
sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, IČO: 36 228 001, zastúpeného Advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Vysoká 19, IČO: 47 233 559, proti povinným: 1/ Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., XX. E. XX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Q. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q., Y. Z. XXXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 11.240,09
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.
novembra 2017, č. k. 15Er/2897/2009-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 243f ods. 1, 4, 6 Ex. por., § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m)Ex. por. (v znení účinnom
do 31.03.2017), § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.12.2009 domáhal proti
povinným vykonania exekúcie za účelom vymoženia spoločne a nerozdielne sumy 11.240,09 Eur s
príslušenstvom, na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa

28.11.2007, č.k. 1Zm/425/07-14. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 12.01.2010.
Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplynulo, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je
pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom oprávneného (T. L. a.s.)
povinným na základe Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.08.2004. Zaplatenie pohľadávky z
úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným 1/ na rad spoločnosti L. L. a.s. (právny

predchodca oprávneného). Povinná 2/ podpísala zmenku ako avalista. K doplneniu návrhu predložil
oprávnený Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.08.2004
a kópiu predmetnej zmenky. Súd prvej inštancie konštatoval, že spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vyplýva z toho, že predmetná zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym
predchodcom oprávneného v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale využili službu právneho predchodcu

oprávneného (poskytnutie úveru) pre svoju potrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú
na mysli ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojených listín a zo samotného
exekučného titulu vyplynulo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v
súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Aj keby Okresný súd Bratislava V v čase vydania zmenky

mal k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na
podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 a nasl. O.s.p. a vznení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú
zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na

prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplynulo, že by
v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1
písm. m) bod prvý až tretí Ex. por.. Oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. (s poukazom na § 243f ods. 4 Ex. por.). Súd prvej inštancie preto
vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Ex. por.) a exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. zastavil. Uviedol, že po právoplatnosti uznesenia podľa § 200 ods.
5 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) rozhodne o trovách exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

oprávnený, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami a závermi súdu. Je zrejmé, že úverová zmluva nemôže
byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.2007 (t. j. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky, ako aj v čase
vydania zmenkového platobného rozkazu), nakoľko spotrebiteľskou zmluvou v zmysle predmetného
zákonného ustanovenia mohli byť len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené

v ôsmej časti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a zmluva podľa § 55 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Úverová zmluva predložená oprávneným podľa svojho
obsahu predstavuje zmluvu uvedenú v ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z., pričom zákon č. 258/2001 Z. z. ako lex specialis vylúčil predmetnú zmluvu z režimu
spotrebiteľských zmlúv. Nakoľko účelom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy bolo v zmysle

jej Článku I. ods. 2 práve na stavebný účel, t. j. na nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržba, nie je možné
úverovú zmluvu považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.,
nakoľko ako zákon č. 258/2001 Z. z. lex specialis k Občianskemu zákonníku vylúčil predmetnú zmluvu
z režimu spotrebiteľských zmlúv. Súd pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie

neaplikoval všeobecne právne predpisy platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia
zmenky, respektíve v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, a teda nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Oprávnený mal aplikujúc všeobecne
záväzné právne predpisy účinné v čase, kedy bola uzatvorená úverová zmluva, vystavená zmenka
a vydaný zmenkový platobný rozkaz za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva nie je

spotrebiteľskou zmluvou, a teda nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nevznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Ex. por. Z dôvodov uvedených v tomto odseku mal súd rozhodnúť o pokračovaní
exekúcie podľa § 243f ods. 6 Ex. por. Aj keby v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu,
súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd, ktorý vydal zmenkový

platobný rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby preskúmal, posúdil
a mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú,
ako to bolo v prípade zastavenia exekúcie napadnutým uznesením. Ak by dôvodom pre zastavenie

exekúcie, ktorej podkladom je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, malo byť
iba konštatovanie o neprihliadnutí na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby bolo zistené a
preukázané, či predmetné skutočnosti reálne existujú/existovali, došlo by k závažnému zásahu do

právne istoty na strane oprávneného, a tiež do princípov, na ktorých je založený právny štát, nakoľko
by uvedeným postupom bola odňatá možnosť oprávneného konať pred súdom a uplatniť si tak svoje
ústavné a zákonné práva. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 11.01.2016 a dokumenty, ktoré oprávnený predložil spolu s doplnením návrhu na
vykonanie exekúcie, preukazujúce neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd pri
posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, respektíve právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval, a teda nesprávne vec právne posúdil. Oprávnený poukázal na uznesenieNajvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2017, ap. zn. 3Oboer/5/2017, stanovisko Najvyššieho súdu SR
č. 93 zo dňa 20.10.2015 a odlišné stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka k nálezu ústavného
súdu, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 547/2012. Poukázal na skutočnosť, že účelom

zákona č. 438/2015 Z. z. je síce ochrana spotrebiteľa, nie však „generálna amnestia dlhov,“ ktorá by
poškodila aj veriteľov, ktorí v dobrej viere poskytli dlžníkov pôžičku alebo úver, pričom pri tom postupovali
zákonným spôsobom. V danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého
bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady (najmä zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktorej činnosť podlieha prísnej kontroly zo strany W.

banky L.. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z. však bolo ochrániť vydávaním rozsudkov, ktoré potvrdzujú
nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru, pričom takýmito veriteľmi boli
spravidla nebankové spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery, čo je pravdepodobne súdu z jeho
činnosti známe. Oprávnený mal za to, že súd nemôže nahrádzať právneho zástupcu ktorejkoľvek strany
sporu a mal by zastávať pozíciu objektívneho rozhodovacieho orgánu tak, aby nedošlo k uprednostneniu
žiadnej zo strán, a aby bolo vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnuté. Navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje a priznal oprávnenému náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015),

v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné

podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo

dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona.10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015),aksavkonaniachpodľaodseku1nepreukážeopak,platí,žesútudôvodynazastavenieexekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od
23. decembra 2015), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.12.2009 (doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 22.12.2009) domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1/ a 2/ pre
vymoženie 11.240,09 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2007, č.k. 1Zm/425/07-14, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť voči odporcovi 1/ (povinnému 1/) dňa 16.11.2009 a voči odporkyni 2/

(povinnej 2/) dňa 27.12.2007. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom Prievidza
dňa 12.01.2010.

13. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený,
ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej

osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný
do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
vlastnéhovzťahuspovinným,akoajpriložiťdôkazy,ktorétietoskutočnostiosvedčujú.Medzitietodôkazy
možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným,
prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je

povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6).

14. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil
svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že povinný 1/ uzatvoril dňa 31.08.2004 so

spoločnosťou T., a.s. (právnym predchodcom oprávneného) úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia
záväzkov povinného 1/ z úverovej zmluvy, povinný 1/ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú
bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou
o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola per aval podpísaná povinnou 2/. Zmenka bola
bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý

je predmetným exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Oprávnený súdu prvej inštancie k
doplnenému návrhu zo dňa 14.01.2016 priložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 31.08.2004.

15. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie

preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia
spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho
vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v
základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi

alebo so zákonom.

16. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je
aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie
a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou

uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnuneplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú
a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky

vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej
lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy
a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v
neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce
zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom
konaní je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec

vymoženie nároku nepripustiť.

18. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou
preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého

jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených
dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku.

19. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné

bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť
splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie
podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

20. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
31.08.2004, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym predchodcom oprávneného v
rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale využili službu právneho predchodcu oprávneného

(poskytnutie úveru) pre svoju potrebu, pričom uzavrel že ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú
na mysli ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bližšie však
túto zmluvu nepreskúmaval a nezaoberal sa, či podmienky jej uzavretia boli v súlade so zákonom.
Uzavrel len, že zmenkový súd sa v základnom konaní nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy,
v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom uznesení

neskúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, prípadné existujúce obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo prípadný rozpor s dobrými mravmi. Vec preto
nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1, 2 CSP.

22. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej

vecijedanýdôvodnazastavenieexekúciepodľaustanovenia§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
23. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach
viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zodňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne
pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).