Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617211167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci oprávnenej E. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. XXX, toho času K. XX, štátnej občianky SR, v konaní zastúpenej advokátom JUDr.
Danielom Přibylom, Advokátska kancelária, Lučenec, Dr. Vodu 18, proti osobám povinným podľa návrhu
platiť výživné 1/ matke P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, štátnej občianke SR, zastúpenej v
konaní JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Lučenec, T. G. Masaryka 7 a 2/ otcovi
E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., R. 5, štátnemu občanovi SR, v konaní o určenie výživného na
plnoleté dieťa, o odvolaní oprávnenej a jej matky P. H. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.

2Pc/12/2017-75 zo dňa 12. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil matke povinnosť prispievať
na výživu E. H. sumou 60,- EUR mesačne odo dňa podania návrhu, t. j. od 25. 09. 2017 a vo výroku o
náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Lučenci
sp. zn. 11P/137/2008 zo dňa 30. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13. 05. 2008,

vo výroku o určenie vyživovacej povinnosti otca z o s t á v a nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdzmenilrozsudokOkresnéhosúduLučenecsp.zn.11P/137/2008
zo dňa 30. 04. 2008 vo výroku o určenie vyživovacej povinnosti otca, a to tak, že otcovi oprávnenej
uložil povinnosť prispievať na ňu mesačne sumou 60,- EUR vopred, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca odo dňa podania návrhu, t. j. od 25. 09. 2017. Ďalším výrokom uložil súd povinnosť matke
oprávnenej prispievať na jej výživu mesačne sumou 60,- EUR vopred, taktiež vždy do 15-teho dňa toho

ktorého mesiaca odo dňa podania návrhu, t. j. od 25. 09. 2017. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd tak rozhodol o návrhu oprávnenej, ktorou sa domáhala určenia výživného tak od svojej
matky ako aj od otca s tým, že pôvodne otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť voči nej ešte ako
voči maloletej rozsudkom sp. zn. 11P/137/2008 zo dňa 30. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 13. 05. 2008. Určiť výživné sa domáhala z toho dôvodu, že je študentkou 4. ročníka

Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy v A., s matkou a sestrou žila v spoločnej
domácnostidomája2017,odkiaľsamuselapoosobnýchnezhodáchsmatkouodsťahovať.Vsúčasnosti
býva pri starej mame na adrese K. XX. Svoje potreby súvisiace so štúdiom si zabezpečuje formou brigád
a výživným zo strany otca vo výške 50,- EUR na základe rozsudku okresného súdu. Štúdiom na strednejškole sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto nie je v jej schopnostiach a možnostiach
sa samostatne živiť. Obaja rodičia sú zamestnaní a ich možnosti a schopnosti umožňujú prispievať
výživným na navrhovateľku, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť nechce plniť dobrovoľne.

3. O určení výživného okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods.
1, 2, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine.

4. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že o výživnom pre oprávnenú bolo naposledy

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/137/2008-18 zo dňa 30.04.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13. 05. 2008, tak, že sa otcovi E. H. zvýšila jeho vyživovacia povinnosť
voči oprávnenej zo sumy 800,- Sk na sumu 1.400,- Sk (46,47 EUR). Od poslednej úpravy výživného
do podania návrhu uplynulo viac ako 9 rokov, v čase poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka
maloletá a na strane jej rodičov aj na strane navrhovateľky od poslednej úpravy pomerov došlo k zmene
pomerov. Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy

v A., po dovŕšení plnoletosti od júna 2017 opustila spoločnú domácnosť matky, navrhovateľka nemá
žiaden relevantný príjem trvalejšieho charakteru, ktorý by postačoval na uspokojenie jej základných
odôvodnených potrieb, a preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke ďalej trvá. Súd má za
to, že od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov konania. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť u matky a býva buď u starej matky

z matkinej strany alebo u svojho priateľa v H.. Z dôvodu odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti
na strane navrhovateľky došlo k navýšeniu jej výdavkov, pričom súd z navrhovateľkou deklarovaných
výdavkov časť považoval za vysoko nadhodnotené (viď bod 27 rozsudku okresného súdu). Súd tiež
skonštatoval, že vzhľadom na to, že navrhovateľka je už plnoletá, nemôže jej brániť v odchode zo
spoločnej domácnosti, ani jej prikázať, aby sa vrátila do domácnosti matky, avšak v prípade, ak

navrhovateľka podmienky vytvorené v domácnosti matky má, a návrat tam odmieta pre vzájomné
nezhody, výdavky spojené s jej osamostatnením nie sú odôvodnené, nakoľko na tento krok nebol
daný relevantný dôvod, a preto navrhovateľka nie je oprávnená požadovať ich znášanie zo strany jej
rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd prihliadol aj na nepravidelný príjem navrhovateľky
z brigád počas víkendov v predajní G. a robenie gélových nechtov, pričom poukázal súd aj na to, že

počas dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka nenavštevuje školu pravidelne, má vymeškaných
veľa hodín, z čoho vyplýva, že nemôže mať mesačný výdavok na cestovné do školy vo výške 80,-
EUR, pričom okrem iného má možnosť cestovať do školy aj na základe režimky, nakoľko otec pracuje
v spoločnosti M. A. a jedna cesta stojí 0,10 EUR.

5. V bode 32 rozsudku okresného súdu okresný súd odôvodnil, z akého dôvodu určil výživné otcovi vo
výške 60,- EUR mesačne oproti predtým určenému výživnému vo výške 46,47 EUR a z akého dôvodu
určil výživné matke navrhovateľky taktiež v sume 60,- EUR mesačne. Návrh navrhovateľky považoval
súd za čiastočne dôvodný, mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca i matky navrhovateľky
platiť výživné vo výške po 60,- EUR mesačne s tým, že pri určení výživného matke súd prihliadol aj na

ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k mal. R. (sestre navrhovateľky), na vývoj životných nákladov, na
majetkové pomery rodičov, pri zohľadnení súčasného príjmu, výdavkov a pracovných schopností, ako aj
skutočnosť, že matka maloletej nepoberá z Rakúska na navrhovateľku žiadne rodinné prídavky (matka
pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku).

6. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak navrhovateľka ako aj jej matka v zákonnej 15 -
dňovej lehote (§ 370 ods. 1 CSP).

7. Matka navrhovateľky v odvolaní namietala, že nesúhlasí s výživným pre navrhovateľku z dôvodu, že
určenie výživného v danom prípade je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľka spôsobom

svojhodoterajšiehoživota,správanímsavočinej,neplnenímsisvojichpovinnostípreukázala,ževýživné
je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že už počas 1. ročníka strednej školy chcela
dcéra robiť gélové nechty a tak si privyrábať, preto jej kúpila kompletné vybavenie pre túto činnosť v
sume cca 300,- EUR a pravidelne dokupovala všetko potrebné. Salón jej zriadila v rodinnom dome jej
matky, teda starej matky navrhovateľky. Dcéra za vyhotovenie gélových nechtov inkasuje odmenu vo

výške 18,- EUR od každej zákazníčky, pričom jej zo získanej odmeny nevrátila náklady, ktoré jej do
salónu z vlastných prostriedkov investovala. V 4. ročníku strednej školy dcéra prepadla na polroku a tiež
na konci školského roka zo štyroch predmetov a z toho dôvodu nebola pripustená k maturitnej skúške
a navštevuje opäť 4. ročník strednej školy. V minulosti mala veľa vymeškaných hodín z dôvodu, že keďprišieljejpriateľdomovzNemecka,nechodiladoškolyačastrávilavýlučnesnímvjehodomácnosti.Dňa
29. 11. 2016 zakúpila dcére motorové vozidlo značky Volkswagen Passat za kúpnu cenu 2.200,- EUR,
zaplatila za prepis vozidla 66,- EUR a aj zákonné poistenie motorového vozidla v sume cca 100,- EUR.

Dcéra chcela motorové vozidlo zakúpiť preto, aby chodila na ňom do školy, vtedy už bola v 4. ročníku, ale
so zlým prospechom. V roku 2016 chcela dcéra Iphone, ktorý jej zakúpila na splátky a mesačne spláca
za telefón a hovory sumu cca 50 až 100,- EUR. Pri odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti jej dcéra
zobrala aj jej osobné veci, na drogériu pre dcéru taktiež veľa míňala, dcéra pravidelne navštevovala
solárium, čo stálo mesačne 20,- EUR, do kaderníctva chodila dcéra cca raz za 2 mesiace, čo stálo cca

40,- EUR jednorázovo. Vzťah medzi nimi bol blízky, priateľský, chodili spoločne na kultúrne podujatia,
dcéra to však zneužívala, ku nej sa správala vždy neúctivo, ona sama vychováva tri deti, najstaršieho
syna E. H., ktorý má 23 rokov, o navrhovateľku a najmladšiu dcéru R., ktorá má 9 rokov. Aby mohla
uspokojovať ich potreby, už 7 rokov pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, z pracovného a psychického
vyčerpania v roku 2015 v Rakúsku odpadla, pracovala však aj napriek jej zdravotným komplikáciám,
lebo potrebovala zabezpečiť peniaze pre rodinu. V septembri 2015 jej lekári diagnostikovali tetániu v

dôsledku maximálneho vyčerpania organizmu. Začala užívať silné lieky, ktoré bude užívať celý život.
Býva v 2-izbovom byte, na kúpu ktorého si zobrala úver z R. v sume 224.000,- Sk, každý mesiac spláca
splátku po 38,- EUR, spláca úver za auto v sume 123,76 EUR mesačne a taktiež spotrebný úver v sume
46,52 EUR, ktorý si zobrala v období, keď pre zlý zdravotný stav nemohla pracovať. Rodinné prídavky
na navrhovateľku z Rakúska už nepoberá, pretože v Rakúsku je poberanie rodinných prídavkov viazané

na riadnu školskú dochádzku, pričom dcéra mala strednú školu ukončiť už v školskom roku 2016/2017
a keďže dôvodom jej pokračovania v štúdiu je je nezodpovedný prístup k plneniu školských povinností,
rodinné prídavky jej neboli poskytnuté. Dcéra v čase podania návrhu na súd mala presne 19 rokov a 8
mesiacov, t. j. bola vo veku, kedy jej rovesníci riadne vykonávajú pracovnú činnosť a nepožadujú výživné
od rodičov. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a návrh zamietnuť.

8. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutočný stav veci v časti
skutočného príjmu matky, súd nedostatočne zistil jej majetkové pomery, pričom jej schopnosti a možnosti
dovoľujúprispievaťnajejvýživuvoväčšejmiereakobolourčenéokresnýmsúdom.Rozsudokokresného
súdu žiadala zmeniť a uložiť matke povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 130,- EUR.

9. Matka navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu označenom ako „vyrozumenie“ poukázala na
to,ženavrhovateľkavykonávapracovnúčinnosťvnovootvorenomkozmetickomsalónevA.každodenne
opakovane v popoludňajších a večerných hodinách. Navrhovateľka dňa 12. 02. 2018 uverejnila na
svojom profile na sociálnej sieti oznámenie zamerané na propagáciu jej činnosti v oblasti kozmetiky -

vizážistiky v znení „žienky nájdete ma aj v A. v krásnom novootvorenom salóniku, teším sa na Vás,
bližšieinfospráva“.Zuverejnenéhotextuvyplýva,žetútopracovnúčinnosťvykonávapopriužzmienenej
činnosti spočívajúcej v robení gélových nechtov v rodinnom dome svojej starej mamy. Je toho názoru,
že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, a preto žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
voči nej zamietnuť.

10. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že nesúhlasí s tvrdením jej matky,
žejejkonaniejevrozporesdobrýmimravmi,kmatkesavždysprávalasúctouarešpektom,samozrejme
boli situácie, kedy dochádzalo k hádkam, avšak k drobným nezhodám a hádkam dochádza v každej
rodine a v každej spoločnosti. Poukázala na konanie jej matky, ktoré je podľa jej názoru v rozpore s

dobrými mravmi. Tvrdeniu matky, že po odchode zo spoločnej domácnosti začala brigádnicky pracovať
v Q., uviedla, že príjem z brigád nie je príjmom trvalého charakteru a jeho výška nie je postačujúca na
to, aby odôvodňovala určenie nižšej vyživovacej povinnosti matky, resp. žiadnej vyživovacej povinnosti.
Tvrdeniu, že jej matka zakúpila osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat 1.6, rok výroby 1998 za
kúpnu cenu 2.200,- EUR uviedla, že kúpna cena bola 1.400,- EUR, a nie 2.200,- EUR. Odvolanie matky

žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

11. Matka navrhovateľky v ďalšom vyjadrení k odvolaniu a k vyjadreniu navrhovateľky zo dňa 28. 02.
2018 žiadala odvolanie navrhovateľky odmietnuť, nakoľko nebolo podpísané navrhovateľkou a nebolo
podané jej splnomocneným právnym zástupcom. Znovu zopakovala svoje doterajšie tvrdenia, avšak

uviedla, že je všeobecne známou skutočnosťou v mieste ich bydliska, že dcéra býva u svojho priateľa v
H., a to aj v čase, keď on sa v tejto domácnosti nenachádza a vykonáva prácu v zahraničí. Vzhľadom na
dlhodobosť uvedeného partnerského vzťahu možno hovoriť o spolužití druha a družky. Pokiaľ dcéra vo
svojom vyjadrení tvrdila, že sa ku nej vždy správala s úctou a rešpektom, tak takéto správanie bolo vždylen zbožným želaním matky navrhovateľky. Príjem dcéry pochádza z pracovnej činnosti, teda z odmeny
za prácu predavačky v značkovom obchode s ošatením, z odmeny za gélové nechty a z odmeny za
výkon pracovnej činnosti v novootvorenom kozmetickom salóne v A.. Jej príjem je dostatočná suma na

uspokojovanie jej potrieb, keďže dokáže samostatne fungovať a z vlastného príjmu platiť aj právneho
zástupcu. Ohľadne kúpy motorového vozidla uviedla, že celkové náklady na kúpu vozidla predstavovali
sumu 2.200,- EUR. Opätovne žiadala rozsudok okresného súdu v časti určenie vyživovacej povinnosti
matky voči dcére zamietnuť.

12. Navrhovateľka v ďalšom vyjadrení zo dňa 20. 03. 2018 uviedla, že kozmetický salón, ktorému svojou
propagáciou na sociálnej sieti poskytla reklamu, nie je ako prevádzka t. č. otvorený a ani doposiaľ
otvorený nebol, jeho otvorenie je naplánované na mesiac máj 2018. Naďalej je študentkou SOŠ v A. a
spomínanú reklamu uverejnila z dôvodu možnej brigády v budúcnosti.

13. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie

odvolania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
z nasledovných dôvodov.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v
ďalšom naň poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva,
že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach matky navrhovateľky prispievať na ňu
súdom určeným výživným z jej príjmu. Pri rozhodovaní okresný súd správne prihliadol na majetkové

pomery matky a dospel k záveru, že v súdenej veci sú dané dôvody na určenie výživného. Podľa
názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistovali dôvody na nepriznanie výživného z toho dôvodu,
že jeho určenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z obsahu celého spisu, najmä z podaní
navrhovateľky a jej matky, vyplýva, že existujú vzájomné nezhody medzi nimi, ktoré však nedosahujú
takú intenzitu, že by určenie výživného pre navrhovateľku zo strany matky bolo v rozpore s dobrými

mravmi.Odvolacísúdprihliadolajnatúskutočnosť,žeovýživnomrozhodovalvčase,kedyjevšeobecne
známe, že sa vykonávajú na území Slovenskej republiky maturitné skúšky a je veľký predpoklad, že
určené výživné bude matka navrhovateľky povinná platiť len do skončenia školskej dochádzky maloletej,
resp. do ukončenia školy maturitnou skúškou. Aj keby matka navrhovateľky chcela s ňou žiť naďalej v
spoločnej domácnosti, nie je možné brániť navrhovateľke, ktorá je už dospelá, v snahe osamostatniť sa

a žiť s priateľom, pokiaľ je však navrhovateľka žiačkou riadneho denného štúdia, naďalej nie je schopná
samostatne sa živiť aj napriek tomu, že si privyrába brigádnickou činnosťou. Z uvedeného dôvodu
bolo namieste určiť matke vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, pričom z príjmu, ktorý dosahuje
v Rakúsku ako opatrovateľka, je v schopnostiach a možnostiach matky platiť výživné v súdom určenej
výške. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu

navrhovateľky výživným v súdom určenej výške potvrdil ako vecne správny, a to aj v závislom výroku
o náhrade trov konania.

16. Odvolaniami nebol napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/137/2008, vydaný dňa 30. 04. 2008 tak, že sa určila

vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky prispievať na ňu výživným, preto v tomto výroku zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

17. O náhrade trov odvolacieho konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania a tento zákon neustanovuje inak, pričom tento zákon v ustanoveniach v
druhej časti prvej hlavy ôsmeho dielu o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nemá ustanovenie
upravujúce náhradu trov konania inak, než je ustanovené v § 52 tohto zákona.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).