Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514203677.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:
Silverside, a. s. so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052
560, právne zast. AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti
žalovaným: 1./ O. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., 2./ J. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XXX, XXX XX Q. a 3./ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX T. B., o

zaplatenie spoločne a nerozdielne 11.112,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške
11.112,88 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10.577,97 eur od 4.6.2014 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému v 1./, 2./ a 3./ rade náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd žalovanému v 1./, 2./ a 3./ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) podal na tunajší súd proti
žalovaným návrh na zaplatenie sumy 11.507,91 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 9.2.2005 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.2.2009 (ďalej len „dodatok“), na základe ktorej poskytol
žalovaným v 1. a 2. rade splátkový úver vo výške 450 000,-Sk (14.937,26 eur). Žalovaní v 1. a 2.
rade boli povinní poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 195,91 eur k 20. dňu

v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.3.2005 a posledná dňa 20.1.2015. V zmysle dodatku bol
žalovanýmv1.a2.radepovolenýodkladsplátokvobdobíod20.2.2009do19.5.2009,od20.5.2009bola
dohodnutá výška splátky 227,63 eur pri konečnej splatnosti 20.1.2015. Dňa 9.2.2005 uzatvoril žalovaný
v 3. rade s právnym predchodcom žalobcu Dohodu o ručení (ďalej len „dohoda“) na základe ktorej sa
nedovolateľne a bezpodmienečne zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu všetky pohľadávky
definované v Dohode, ktoré vzniknú v prípade, ak si žalovaný v 1. a 2. rade nebudú riadne a včas plniť
svoje splatné záväzky. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo zmluvy riadne splnil, žalovaní v

1. a 2. rade si svoje povinnosti splácať úver splnili len čiastočne a dostali sa do omeškania so splácaním
úveru. Listom zo dňa 23.10.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných na úhradu dlžných
splátok a upozornil ich, že ak nedôjde k zaplateniu, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaní
na túto výzvu nereagovali, právny predchodca žalobcu dňa 13.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní ani po zosplatnení úveru tento nesplatili.
Ku dňu 3.6.2014 eviduje právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným vo výške 11.507,91

eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 9.927,59 eur, riadnych úrokov vo výške 743,12 eur a úrokov z
omeškania vo výške 837,20 eur. Istina bola vypočítaná podľa vzorca čerpané prostriedky + splatné
úroky pripísané k čerpanej výške peňažných prostriedkov + splatné poplatky pripísané k čerpanej výškepeňažných prostriedkov - úhrady započítané na istinu. Úroky boli vypočítané podľa úrokovej sadzby,
ktorá bola v zmluve dohodnutá ako pohyblivá a pri uzavretí zmluvy bola vo výške 9,30 % ročne. Táto sa
postupne menila, a to od 15.3.2006 do 31.5.2006 vo výške 9,70 % ročne, od 1.6.2006 do 31.7.2006 vo

výške 10,10 % ročne, od 1.8.2016 do 1.4.2007 vo výške 10,60 % ročne a od 2.4.2007 do 20.5.2014 vo
výške 10,35 % ročne. Úroky vo výške 743,12 eur boli vypočítané nasledovne - 10,35 % ročne - zo
sumy 12 129,97 eur od 1.10.2011 do 28.12.2011, zo sumy 10 014,75 eur od 29.12.2011 do 31.1.2012
a zo sumy 9 927,59 eur od 1.2.2012 do 12.11.2013, čo celkovo predstavuje sumu 2.266,38 eur. Po
odpočítaní úhrad započítaných na úroky vo výške 1.523,26 eur činí uplatňovaná výška úrokov 743,12

eur. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,66 eur mesačne, ktorý sa zmenil na základe
zmeny Sadzobníka platného od 1.7.2006 na sumu 1,99 eur mesačne a od 1.10.2010 na sumu 2,99
eur mesačne. Žalovaní svoje právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu zmeny Sadzobníka nevyužili. Tento
poplatok predstavuje cenu za plnenie služieb klientovi, napr. zasielanie informácií ohľadne úveru (najmä
zasielanie výpisu z úverového účtu), sprístupnenie elektronickej služby internetbanking a vykonávania
inkasa splátok. V sume poplatku je zahrnutá aj náhrada nákladov banky za administratívne úkony, napr.

sledovanie rizikovosti klienta, archivácia dokumentácie, udržiavanie a inovácia technických systémov.
Uplatnené úroky z omeškania vo výške 20,18 eur boli vypočítané ako 5% ročne zo sumy 6.053,96
eur od 20.10.2013 do 12.11.2013.

2. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu. Pri

doručovaní zásielky žalovanému v 3. rade súd zistil, že sa zdržiava na neznámom mieste v Anglicku,
preto mu uznesením č. k. 3C/40/2015-107 zo dňa 24.6.2015 ustanovil opatrovníka pre toto konanie
Mesto Stará Ľubovňa.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali

v prvom rade na to, že zmluva o úvere uzavretá s právnym predchodcom žalobcu je zmluvou
spotrebiteľskou a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva neobsahuje údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere. Právny predchodca žalobcu preto nebol oprávnený požadovať poplatok za poskytnutie úveru, ani
poplatok za správu úveru, ako ani ďalšie poplatky, napr. za hotovostné splátky, za zmenu zmluvných
podmienok, za opakované upomienky (ktorých vyhotovenie je pochybné, keďže ani jedna im nebola
doručená). K „súhlasu“ so Sadzobníkom žalobcu uviedli, že tento nie je súčasťou zmluvy, pričom tento
článok zmluvy nemohli ovplyvniť. Poznamenali, že zmena úrokovej sadzby im nebola nikdy oznámená.

Namietali zápočet ich úhrad na vyššie uvedené poplatky, ako aj na úroky z omeškania, ktoré boli do
14.1.2009 uplatňované vo výške 26,40 % ročne. Takisto namietali doručenie výziev právneho
predchodcu žalobcu z 23.10.2013 v súvislosti so splnením podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Ak by žalobca namietal, že nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na § 1 ods. 2 zák. č.
258/2001Z.z.uviedli,žeúvernabývanieneznamenábezvšetkého,žeideoúverna„účelynadobudnutia

existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu“, takýto úver môže znamenať i úver na zakúpenie domácich spotrebičov, nábytku.
Úver použili na nákup motorového vozidla. O tom, že nešlo o úver na bývanie svedčí aj to, že právnemu
predchodcovi žalobcu podľa zmluvy žiadne faktúry nedokladovali a právny predchodca žalobcu z toho
nevyvodzoval žiadne následky. Text zmluvy nemali ako ovplyvniť, pokiaľ úver chceli získať, museli

ho iba akceptovať. Namietali tiež predložené obchodné podmienky s neskoršou účinnosťou ako bola
uzavretá zmluva. Na základe týchto skutočností dospeli k záveru, že mali vrátiť žalobcovi iba poskytnutú
istinu. V období od 9.2.2005 do 6.9.2011 uhradili právnemu predchodcovi žalobcu žalobcovi spolu sumu
12.669,45 eur, dlh tak predstavuje 2.267,81 eur. Pri splátkach 195,91 eur od 9.2.2005 do 19.1.2009 (47
x 195,91 eur) a pri splátkach vo výške 227,63 eur od 20.5.2009 (v zmysle dodatku bol povolený odklad

splátok splatných dňa 20.2.2009, 20.3.2009 a 20.4.2009) by bola istina úveru uhradená k 20.5.2011 (24
splátok po 227,63 eur + 25. splátka po 133,59 eur). Právny predchodca žalobcu si dňa 21.5.2011 mohol
uplatniť právo prvýkrát na súde. Keďže právny predchodca žalobcu podal žalobu až dňa 20.6.2014,
namietli aj premlčanie dlhu.

4. Právny predchodca žalobcu podaním doručeným dňa 22.7.2015 predložil súdu špecifikáciu
uplatňovaných nárokov, v ktorej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili doposiaľ sumu 17.149,45
eur, ktoré boli v zmysle čl. III. bodu 7 zmluvy započítané v nasledovnom poradí: splatné poplatky a
náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istina. Z úhrad žalovaných v 1. a 2. rade bolana spracovateľský poplatok započítaná suma 132,78 eur, na úroky z omeškania suma 1.329,67 eur,
na poplatky suma 72,30 eur, na riadne úroky suma 1.523,26 eur a na istinu suma 14.091,44 eur. K
žalovanej istine dospel právny predchodca žalobcu nasledovne : 14.937,26 eur (čerpanie) + 8.783,01

eur (úroky do 30.9.2011) + 298,76 eur (poplatky do 30.9.2011) - 14.091,44 (úhrady započítané na istinu)
= 9 927,59 eur. Uplatnené úroky z omeškania vo výške 837,20 eur vypočítal právny predchodca žalobcu
od 13.11.2013 do 3.6.2014, a to nasledovne: 925,96 eur - (úroky z omeškania) - 88,76 eur (úhrady
započítané na úroky z omeškania za obdobie od 13.11.2013 do 3.6.2014).

5. K námietkam žalovaných v 1. a 2. rade sa právny predchodca žalobcu vyjadril podaním doručeným
súdu dňa 11.8.2015. K spotrebiteľskému charakteru zmluvy a potrebe aplikácie Občianskeho zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia NS SR, ako aj na rozhodnutia ÚS ČR a NS ČR. K absencii
údaja o RPMN žalobca poukázal na § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. podľa ktorého je o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý a spotrebiteľ ho čerpal. Preto zmluvu považoval za
platne uzavretú. K oprávnenosti účtovať poplatok za poskytnutie úveru poukázal na § 499 Obchodného
zákonníka a čl. III. bod 5 zmluvy. K oprávnenosti poplatkov za správu úveru zopakoval argumenty
zo žaloby. Okrem toho poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a výnimku z neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ak ide o predmet hlavného plnenia a primeranosti ceny. S poukazom na čl. 4 ods.

2 Smernice Rady 93/13/EHS a jeho zmysel a význam vyplývajúci aj z citovaného stanoviska generálnej
advokátky Veriaci Trstenjak v konaní pred Európskym súdnym dvorom vo veci C-484/08 vyvodil záver,
že poplatok za správu úveru bol súčasťou celkovej ceny za daný úverový produkt. Oba poplatky (za
spracovanie úveru aj za správu úveru) sa podľa jeho názoru týkajú primeranosti ceny plnenia, preto sú
vylúčené zo súdnej kontroly. Oba poplatky boli v zmluve uvedené jasne a zrozumiteľne a žalovaní o

nich vedeli. Účel daných poplatkov a ich protihodnotu považuje za primeranú. Po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti (13.11.2013) už žiadne poplatky účtované neboli. Naviac, žalovaní svojimi úhradami už všetky
poplatky uhradili, preto si tieto ani neuplatňuje. K neoznámeniu zmien úrokových sadzieb a zápočtom
úhrad na poplatky a úroky z omeškania poukázal na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, rozhodnutie
NS SR z 1.9.2004 a súčasnú právnu doktrínu, podľa ktorých sa peňažné plnenie započíta najprv na

úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Žalovaní v 1. a 2. rade nikdy nespochybnili zápočet ich
úhrad. Zároveň k § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na
čiastočné plnenie peňažného dlhu a nie na plnenie dlhu v splátkach, ako to bolo dohodnuté v zmluve
uzavretej medzi stranami sporu. K úrokom z omeškania uviedol, že vychádzal z právnej úpravy platnej
a účinnej ku dňu podpisu zmluvy. Namietané úroky z omeškania boli už splatené jednotlivými úhradami

žalovaných. Súčasťou žalovanej sumy sú iba úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. K námietke
nedoručenia výziev zo dňa 23.10.2013 právny predchodca žalobcu uviedol, že tieto výzvy zaslal dňa
24.10.2013, čo preukazuje podací hárok zo dňa 24.10.2013. V tejto výzve boli žalovaní vyzvaní na
úhradu dlžných splátok a poučil ich o možnosti zosplatnenia celého dlhu. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti ku dňu 13.11.2013 prevzal žalovaný v 2. rade dňa 28.11.2013, žalovaní v 1. a

3. rade si zásielku neprevzali v odbernej lehote. K súhlasu žalovaných so Sadzobníkom uviedol, že
žalovaní v zmluve vyhlásili, že sa oboznámili do Všeobecnými podmienkami a súhlasia s nimi, ako aj so
Sadzobníkom, ktorý uznali ako súčasť zmluvy. S možnosťou určiť časť zmluvy aj odkazom na obchodné
podmienky počíta aj zákon o bankách (§ 75 ods. 3 ), aj § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 53
ods. 12 Občianskeho zákonníka. Každú zmenu obchodných podmienok vždy riadne a včas zverejňuje

na obchodnom mieste banky a na svojom webovom sídle. K nemožnosti ovplyvniť text zmluvy uviedol,
že žalovaní si mohli vybrať ktoréhokoľvek poskytovateľa úveru. Právneho predchodcu žalobcu si vybrali
na základe slobodnej voľby. K dlhu vypočítaného žalovanými poukázal na skutočnosť, že okrem istiny
sú povinní uhradiť aj úroky, poplatky, prípadne aj úroky z omeškania, preto svoj nárok považoval za
dôvodný. K otázke, ktoré všeobecné podmienky sa majú aplikovať a prečo predložil podmienky účinné

až od dátumu po uzavretí zmluvy, právny predchodca žalobcu uviedol, že k žalobe predložil Všeobecné
obchodné podmienky, Obchodné podmienky a Sadzobník účinné v čase podpísania Dodatku. Zároveň
však upozornil na skutočnosť, že zmluvný vzťah sa spravoval Obchodnými podmienkami účinnými v
čase podpisu zmluvy. Žalovaní sa mali možnosť počas celého trvania úveru oboznámiť so zmenami
podmienok prostredníctvom inštitútu Zverejnenia, ktorý je definovaný v čl. 2 Všeobecných obchodných

podmienok. K premlčaniu právny predchodca žalobcu uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola
vyhlásená dňa 13.11.2013, teda až od tohto dátumu je možné počítať premlčaciu dobu. Táto neuplynula
ani podľa Občianskeho ani podľa Obchodného zákonníka. Trval preto na uplatnenom nároku.6. Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní trval na tom, že na zmluvný vzťah sa
podľa jeho názoru nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 1 ods.
2 písm. a) uvedeného zákona. Úver plus na bývanie je úver na rekonštrukciu, resp. stavebných úprav

v mieste trvalého bydliska žalovaných v 1. a 2. rade. K námietke premlčania zopakoval argumenty zo
svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní dňa 4.8.2015, ktoré bolo odročené na 14.8.2015
ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti.

8. V písomnom vyjadrení k reakcii právneho predchodcu žalobcu zo dňa 9.10.2015 žalovaní v 1.
a 2. rade zotrvali na svojich námietkach. Uviedli, že právny predchodca žalobcu stále nepreukázal,
že by boli oboznámení so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom. Ďalej uviedli, že
nenamietajú platnosť uzatvorenej zmluvy, ale dovolávajú sa jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Naďalej
zotrvali na tvrdení, že právny predchodca žalobcu nijako nezabezpečil doručenie výziev. Poštový

podací hárok nie je dokladom o skutočnom doručení zásielky. Namietli, že by predložené doručenky
z novembra 2013 mali byť doručenkami preukazujúcimi doručovanie výzvy z 23.10.2013. Tvrdenia
právnyheo predchodcu žalobcu, že podpisom zmluvy prehlásili, že by boli oboznámení so Všeobecnými
obchodnými podmienkami a Sadzobníkom, považovali za právne irelevantné, keďže tieto dokumenty
nepodpísali. V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec a všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka sa

použijú, ak je to na prospech spotrebiteľa. Namietli prijateľnosť inštitútu zverejnenia. Trvali na vznesenej
námietke premlčania.

9. K ospravedlneniu svojej neúčasti na pojednávaní dňa 15.3.2016 žalovaní v 1. a 2. rade doplnili svoje
vyjadrenie. Uviedli, že úver bol braný na zariadenie domácnosti a na kúpu motorového vozidla. Tento

účel v banke vyjadrili a skutočnosť, že tento účel zahrnuli pracovníci právneho predchodcu žalobcu pod
pojem „Úver PLUS na bývanie“ nemohli ovplyvniť. Výmenu okien, obklady, stierky a spojené vysprávky
nepovažovali za „úpravy stavieb“, ani za údržbu nehnuteľnosti. Údržbou nehnuteľnosti v zmysle § 1
ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. je podľa nich súhrn činností stavebnotechnicky smerujúcich k
zachovaniu podstaty stavby. Namietali, že obsah úveru PLUS na bývanie nie je nijako definovaný v

zmluve ani v dokumentoch predložených žalobcom. Je len zhodou okolností, že menili okná, dlažby,
stierky a pravdepodobne bolo jednoduchšie predložiť tento doklad ako doklady o nákupe spotrebičov,
nábytku a pod. Okrem toho v čase platenia faktúry už boli úverové prostriedky vyčerpané na vyššie
uvedené účely a faktúru platili z iných prostriedkov. Opakovane namietli započítanie ich splátok na úroky
z omeškania odporujúce občianskoprávnym predpisom. Poukázali na judikatúru slovenských súdov,

podľa ktorej úroky patria veriteľovi len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a následne prislúchajú už
iba úroky z omeškania.

10. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 3C/40/2015-202 zo dňa 6.4.2016 tak, že žalovaným
uložil povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 11.112,88 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy

10.577,97 eur od 4.6.2014 do zaplatenia s tým, že plnením ktoréhokoľvek žalovaného zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách
konania.

11. Proti uvedenému rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade dňa 13.5.2016 odvolanie, o ktorom Krajský

súdvPrešoveuznesenímč.k.16Co/74/2016-235zodňa27.3.2017rozhodoltak,žerozsudoksúduprvej
inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúce časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvej
inštancie neskúmal možné premlčanie jednotlivých splátok. Hoci prvoinštančný súd správne uviedol,
že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou (§

52 a nasl. OZ), k námietke žalovaných v 1. a 2. rade týkajúcej sa priznania poplatku za správu úveru
a poplatku za poskytnutie úveru stroho konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy mohla banka takéto
poplatky požadovať, a to bez toho, aby takéto zmluvné podmienky podrobil súdnej kontrole v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Ďalej odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvoinštnančný súd,
vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, v potrebnom rozsahu nevykonal dokazovanie týkajúce sa

zápočtu úhrad splátok najprv na poplatky, úroky a tak na istinu a z dôkazov nachádzajúcich sa v spise
vedomosť o presnom započítavaní jednotlivých splátok mať nemohol.12. Uznesením č. k. 3C/40/2015-270 zo dňa 13.6.2017 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu -
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť Silverside, a.s.

13. Výzvou zo dňa 20.6.2017 súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení
č. k. 16Co/74/2016-235 zo dňa 27.3.2017 vyzval žalobcu na predloženie podrobného rozpisu úhrady
splátok s uvedením, na aký účel úhrady bola tá ktorá splátka započítaná, t. j. aby z neho bolo zrejmé,
koľko žalobca z prijatej úhrady od žalovaných v 1. a 2. rade účtoval na istinu, úroky, úroky z omeškania
a sumár všetkých prijatých a zaúčtovaných platieb.

14. Dňa 21.11.2017 žalovaní v 1. a 2. rade doručili súdu podanie, v ktorom uviedli, že trvajú na
všetkých doteraz uvádzaných skutočnostiach a námietkach. Zároveň namietali nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu - spoločnosti Silverside, a.s., a to s poukazom na znenie prvej vety
ustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyopostúpení
pohľadávok. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. bola v zmysle znenia

tohto ustanovenia povinná žalovaných v 1. a 2. rade preukázateľne písomne vyzvať na splnenie
záväzkov, o čom v konaní nebol predložený žiaden dôkaz a za takúto výzvu nemožno považovať
ani samotnú žalobu a ani výzvu na zaplatenie zo dňa 23.10.2013, pretože sa týkala iba možného
zosplatnenia. Záverom žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že doposiaľ neboli v konaní zo strany žalobcu
predložené žiadne doklady preukazujúceho jeho nárok v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu.

15. Na pojednávaní zo dňa 22.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že výzva na predloženie
súdom požadovaných dokladov im doručená bola, avšak právny zástupca právneho predchodcu žalobu
ani právny predchodca žalobcu im žiadne vyjadrenie k výzve nezaslali. Za účelom predloženia súdom
požadovaných dôkazov a vyjadrenia k podaniu žalovaných v 1. a 2. rade doručeného súdu dňa

21.11.2017 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo odročené na deň
24.1.2018.

16. Dňa 23.1.2018 právny zástupca žalobcu tunajšiemu súdu doručil ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní vytýčenom na deň 24.1.2018 z dôvodu úmrtia substitučne zastupujúceho advokáta,

pričom pre krátkosť času nevie zabezpečiť substitučné zastúpenie iným advokátom resp. koncipientom.
Odpoveďou zo dňa 24.1.2018 súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil neexistenciu žiadneho
zákonného dôvodu pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 24.1.2018.

17. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa so žalobou, prednesom právneho zástupcu právneho

predchodcu žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich zástupcov, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 9.2.2005, dohodu o
ručení zo dňa 9.2.2005, dodatkom č. 1 zo dňa 19.2.2009, výzvami zo dňa 23.10.2013, Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) účinnými od 1.8.2002 (čl. 16), Obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom

a MIKRO podnikateľom (ďalej len „OP“) účinnými od 1.7.2007, Sadzobníkom poplatkov a náhrad
Slovenskej sporiteľne, a.s. platného od 1.1.2009, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 14.11.2013 a doručenkami, resp. závadami k nim, vyčíslením pohľadávky k 3.6.2014, prehľadom
o transakciách na úverom účte č. XXXXXXXXXX, výpismi z úverového účtu žalovaných, prehľadom
úrokových sadzieb, sumárom (tabuľkou) k farebne vyznačeným výpisom z úverového účtu žalovaných,

Sadzobníkmi poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platnými od 1.7.2006 a od 1.10.2010,
podacím hárkom zo dňa 24.10.2013, VOP účinnými od 1.8.2002 (čl. 147), Sadzobníkom z čl. 154,
splátkovým kalendárom (čl. 173), Sadzobníkom z čl. 183, príjmovým dokladom zo dňa 7.7.2005,
faktúrou č. 2005/034 zo dňa 7.7.2005, technickým preukazom a zistil tento skutkový stav:

18. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 9.2.2005 so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovou
úvere č. XXXXXXXXXX . (ďalej len „dodatok“), na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade
úver označený ako Úver PLUS na bývanie vo výške 450 000,-Sk (14 937,26 eur). Žalovaní v 1. a 2.
rade boli povinní poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 195,91 eur k 20. dňu
v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.3.2005 a posledná dňa 20.1.2015. Úroková sadzba bola

dohodnutá ako premenlivá vo výške 9,30 % ročne v deň podpisu zmluvy. Táto sa postupne menila,
a to od 15.3.2006 do 31.5.2006 bola určená vo výške 9,70 % ročne, od 1.6.2006 do 31.7.2006 vo
výške 10,10 % ročne, od 1.8.2016 do 1.4.2007 vo výške 10,60 % ročne a od 2.4.2007 do 20.5.2014
vo výške 10,35 % ročne. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,-Sk (t.č. 1,66 eur),tento sa postupne zmenil na základe zmeny Sadzobníka platného od 1.7.2006 na sumu 60,-Sk (1,99
eur) mesačne a od 1.10.2010 na sumu 90,-Sk (2,99 eur) mesačne. Dňa 9.2.2005 uzatvoril žalovaný
v 3. rade s právnym predchodcom žalobcu Dohodu o ručení, na základe ktorej sa nedovolateľne a

bezpodmienečne zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu všetky pohľadávky definované v
Dohode, ktoré vzniknú v prípade, ak si žalovaný v 1. a 2. rade nebudú riadne a včas plniť svoje splatné
záväzky. Dňa 19.2.2009 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade Dodatok č. 1 k
zmluve o úvere, v zmysle ktorého bol žalovaným v 1. a 2. rade povolený odklad splátok v období od
20.2.2009 do 19.5.2009 a od 20.5.2009 bola dohodnutá výška splátky 227,63 eur pri konečnej splatnosti

20.1.2015. Žalovaní splácali úver rôznymi sumami a niektoré splátky aj na viackrát, pričom v krátkom
omeškaníboliužprisplátkachsplatných20.6.2005a20.7.2005(1,resp.2dni).Následneviacerésplátky
platili s omeškaním, pričom od začiatku roka 2009 bol časový odstup od jednotlivých splátok aj niekoľko
mesačný a žalovaní v 1 a 2. rade splácali úver menej častými splátkami vo vyššej výške. Vzhľadom na
omeškanie žalovaných v 1. a 2. rade ich právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.10.2013 vyzval
na úhradu dlžných splátok a upozornil ich, že ak nedôjde k zaplateniu, vyhlási mimoriadnu splatnosť

úveru. Táto výzva bola podaná na poštu dňa 24.10.2013 a poštou odoslaná dňa 25.10.2013. Keďže
žalovaní v 1. a 2. rade na túto výzvu nereagovali, právny predchodca žalobcu dňa 13.11.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti prevzal žalovaný v 2. rade dňa 28.11.2013, žalovaní v 1. a 3. rade so zásielku
neprevzali v odbernej lehote.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy o úvere, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu.

22. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").27. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

29. Podľa § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní,
je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaných v 1. a 2. rade vyjadrenou v podaní doručenom
súdu dňa 21.11.2017 čo do nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu - spoločnosti Silverside, a.s. v spore.

Žalovaní v 1. a 2. rade argumentovali predovšetkým tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. bola v zmysle znenia tohto ustanovenia povinná žalovaných v 1. a 2. rade
preukázateľne písomne vyzvať na splnenie záväzkov, o čom v konaní nebol predložený žiaden dôkaz a
za takúto výzvu nemožno považovať ani samotnú žalobu a ani výzvu na zaplatenie zo dňa 23.10.2013,
pretože sa týkala iba možného zosplatnenia.

34. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov možno na tzv.
nebankový subjekt (čo spoločnosť Silverside, a.s. nepochybne je) tzv. ,,živý úver“ aj bez súhlasu klienta
postúpiť za podmienky, ak je klient napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Zákonodarca žiadnym spôsobom písomnú
výzvu na plnenie viac ako 90 dní omeškaného záväzku nedefinuje, naopak, výkladom možno dospieť
k záveru, že ide o akúkoľvek výzvu na splnenie omeškaného záväzku. Pod takúto výzvu možno
nepochybne (a najčastejšie) subsumovať výzvu na úhradu dlžnej sumy pod hrozbou pristúpenia k

vyhláseniumimoriadnejsplatnostipohľadávky.Dôkazvpodobetejtovýzvybolsúdupredloženýprávnym
predchodcom žalobcu spolu s podanou žalobou a, ako to súdu odôvodnil vo svojom rozsudku, právny
predchodca žalobcu doručovanie výzvy žalovaným v 1., 2. a 3. rade formou ,,do vlastných rúk“ preukázal
podacím hárkom, na základe ktorého sa uvedené výzvy dostali do dispozičnej sféry žalovaných a títomali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Pretože podmienka splnenia doručenia výzvy na plnenie
žalovaným zo strany právneho predchodcu žalobcu bola riadne splnená, právnemu predchodcovi
žalobcu nebránilo nič v postúpeniu omeškanej pohľadávky na tzv. nebankový subjekt, a to aj bez súhlasu

žalovaných.PripustenímzmenystranysporunastranežalobcuzospoločnostiSlovenskásporiteľňa,a.s.
na spoločnosť Silverside, a.s. uznesením súdu č. k. 3C/40/2015-270 zo dňa 13. 6. 2017 terajší žalobca
vstúpil do procesného postavenia svojho právneho predchodcu a disponuje aktívnou legitimáciou.

35. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k. 16Co/74/2016-235

zo dňa 27.3.2017, vyzval dňa 20.6.2017 žalobcu na predloženie podrobného rozpisu úhrady splátok
s uvedením, na aký účel úhrady bola tá ktorá splátka započítaná, t. j. aby z neho bolo zrejmé, koľko
žalobca z prijatej úhrady od žalovaných v 1. a 2. rade účtoval na istinu, úroky, úroky z omeškania a sumár
všetkých prijatých a zaúčtovaných platieb. Za tým účelom odročil aj pojednávanie zo dňa 22.11.2017.
Uvedené listinné dôkazy sú nevyhnutné pre riadne posúdenie zápočtu úhrad. Uvedené listiny súdu do
dnešného dňa doručené neboli.

36. Súd ma za to, že žalobca čo do dôvodnosti svojho nároku nepredložením súdom požadovaných
listinných dôkazov neuniesol dôkazné bremeno, t. j. nesie procesnú zodpovednosť za to, že počas
konanianebolapreukázanáskutočnosťvýznamnázhľadiskaprávahmotného.Aktedažalobcavzmysle
predloženej žaloby vrátane jej doplnení špecifikoval svoj nárok tak, ako je uvedený v podanej žalobe,

bolo jeho povinnosťou čo do posúdenia zápočtu úhrad predložiť požadované listinné dôkazy tak, aby súd
zistil okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Strana sporového konania má povinnosť tvrdenia,
ako aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od strán
sporu vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv.
bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech tej strany

sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového konania teda je, aby dbala
o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce
skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných dôkazných
prostriedkov. Súd podotýka, že právny zástupca žalobcu mal od doručenia výzvy dostatočný časový

priestor pre predloženie súdom požadovaných písomností. Bez náležitého a zodpovedného vymedzenia
žalobcom uplatnených nárokov nie je možná ani súdna kontrola, ktorá je v sporoch spotrebiteľského
charakteru povinnosťou. Inak by sa súd musel výlučne spoliehať na správnosť vyúčtovania žalobcom a
ním uplatnenú formu započítania, čo je však pri protichodnosti záujmov strán sporu v súkromnoprávnych
sporoch vylúčené.

37. Súd nepovažoval za dôvodnú žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP z dôvodu
úmrtia substitučného právneho zástupcu žalobcu. Súd zistil, že k tejto udalosti došlo dňa 11.01.2018
a pojednávanie bolo vytýčené na deň 24.01.2018, teda s odstupom cca 2 týždňov. Napokon účasť pr.
zástupcu žalobcu nebola nevyhnutná, ale jeho povinnosťou bolo predložiť písomne uzavretú zmluvu

medzi stranami sporu, ktorú napriek výzve súdu ku dňu pojednávania nedoložil.

38. Čo sa týka uplatneného nároku v časti zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu
úveru, ktoré boli dohodnuté v zmluve o splátkovom úvere, dohodnutie poplatkov za vykonávanie úkonov,
ktoré sú v záujme veriteľa, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda za podmienku,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (súd podotýka, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu súd vyslovil už v rozsudku č.
k. 3C/40/2015-202 zo dňa 6.4.2016 a tento záver bol potvrdený aj odvolacím súdom). V prípade oboch
druhov poplatok ide o plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne protiplnenie. Poskytovanie úverov
zo strany bánk predpokladá už samotný charakter výkonu ich podnikateľskej činnosti, s čím sú následne

spojenéajďalšieúkonyakovedenieevidencie,administratívyasprávaúverov.Takétočinnostibánkvšak
slúžia predovšetkým ich vlastným potrebám a záujmom. Aj keď zmluvná podmienka v podobe dohody
poplatku za poskytnutie a správu úveru nebola v čase uzatvorenia zmluvy výslovne v OZ upravená ako
neprijateľná, je zrejmé, že výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v OZ je len demonštratívny a
súd môže ako neprijateľnú podmienku aj inú podmienku, ktorá síce nie je výslovne upravená v právnom

predpise ako neprijateľná, ale spadá pod všeobecnú definíciu podmienky upravenej v § 53 ods. 1 OZ.
Naviac, v súčasnosti už takáto podmienka je uvedená aj v OZ (porovnaj § 53 ods. 4 písm. v) OZ) a
takéto poplatky už banky ani nemôžu účtovať, čo takisto nasvedčuje správnosti tohto záveru.39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

44. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa citovaného
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol
v spore v plnom rozsahu neúspešný, a teda žalobca by mal žalovaným nahradiť trovy prvoinštančného a
odvolacieho konania. Žalovaní si však žiadne trovy prvoinštančného ani odvolacieho konania neuplatnili
a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.