Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210805
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobkyne:S.L.,bytomJW.,zast.JUDr.MáriaĎurajová,
advokátka so sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11, proti žalovanej: Q. Q., Q., o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 Cpr 2/2013, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2014 sp. zn. 2 CoPr 4/2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2014 sp. zn. 2

CoPr 4/2014 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 2. októbra 2014 sp. zn. 2 CoPr 4/2014
potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „súd prvého stupňa“) z 28. marca 2014, č.k. 5
Cpr 2/2013-49, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozsudku upozornil účastníkov konania na
možnosť použitia ust. § 59 ods. 1,2 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) a § 77 ZP a poskytol účastníkom
lehotu na vyjadrenie k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení. Odvolací súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, že ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov skončenia
pracovného pomeru ZP, žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv podľa § 77 ZP, môže sa domáhať

iba ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pokiaľ preukáže existenciu
naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Ďalej uviedol, že keďže žalobkyňa nielenže
nepreukázala, ale ani netvrdila, aby ku skončeniu pracovného pomeru v danom prípade došlo niektorým
zo spôsobov uvedených v cit. § 77 ZP je zrejmé, že sa nemohla žalobou domáhať určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, t.j. ochrany podľa cit. § 77 ZP. Keďže sa podľa odvolacieho súdu
nedomáhala ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., správne podľa

odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Odvolací súd konštatoval, že dovolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné a nie
sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu

trpí aj inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je procesná vada, ktorá zakladá
zmätočnosť rozhodnutia a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobkyne
procesne nesprávny postup súdu v občianskoprávnom konaní jej mal odňať možnosť konať pred
súdom a uplatňovať procesné oprávnenia, primárne za účelom ochrany práv. Žalobkyňa uvádza,
že tým, že odvolací súd konal bez pojednávania, hoci sa dovolávala verejného prejednania veci,
nepovažuje postup odvolacieho súdu za správny. Ďalej namieta, že v posudzovanom prípade, ani z

výzvyodvolaciehosúdunevyplývalsledovanýpostuppoužitiapodľa§80písm.c/O.s.p.,súdodôvodňuje
jeho možné použitie len v písomnom odôvodnení rozsudku. Žalobkyňa namieta a spochybňuje aj vecnúsprávnosť rozsudku odvolacieho súdu. Podľa žalobkyne bolo vecou odvolacieho konania, aby o veci
znovurozhodolatým,žepotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňa,prijalzaprejudiciálnevyriešenúajotázku
druhu pracovného pomeru, predpokladanú vytýkanou žalobou na určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Žalobkyňa argumentuje, že pokiaľ by neuplatnila právo vyplývajúce z ust. § 77 ZP a neuplatnila by ho v
prekluzívnej lehote, súd by už nemohol v žiadnom inom konaní riešiť otázku platnosti právneho úkonu
smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru. Podľa jej tvrdení, nebolo prihliadané na listinné dôkazy,
na prešetrovanie spornej veci Inšpektorom práce Košice, ktorý sám deklaroval porušenie ustanovení
žalovanou a sám odkazuje na postup žalobkyne podľa § 77 ZP dovolať sa neplatnosti skončenia

pracovného pomeru na príslušnom súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie
podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.

je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti takému jeho rozhodnutiu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy,
ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak
ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je
prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa §
238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesne prípustné.

Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho
proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Žalobkyňaexistenciuprocesnýchvádkonaniavzmysle§237písm.a/ažag/O.s.p.netvrdilaavadytejto
povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral
na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť
konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup súdu v

občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať
procesnéprávapriznanémuzaúčelomzabezpečeniaúčinnejochranyjehopráv.Kžalobkyňouvytýkanej
procesnej vade malo dôjsť v súvislosti s prejednaním jej odvolania odvolacím súdom, keďže odvolací
súd konal bez pojednávania. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu voveci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v
ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú
úplné a správne a že správne je aj ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže dospel k záveru,

žesúdanézákonnédôvodypotvrdeniaodvolanímnapadnutéhorozsudku(§219ods.1O.s.p.),nemusel
dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnúť bez odvolacieho
pojednávaniamoholajpreto,lebosúdprvéhostupňarozhodolponariadenípojednávania(viď§214ods.
1 písm. b/ O.s.p.) a zo spisu nevyplýva, že by prejednanie a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní
vyžadoval dôležitý verejný záujem (viď § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie pojednávania
v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., takže odvolací súd nebol povinný v predmetnej veci
nariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ pojednávanie
nenariadil, neodňal tým žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska
§ 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená

porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z hľadiska
posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že

v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,
že konanie je skutočne takouto vadou postihnuté.

Dovolací súd zdôrazňuje, že vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť
podaného dovolania.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku načrtol možnosť iného právneho
posúdenia v predmetnej veci v prípade, ak by sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv určovacou
žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a pokiaľ by preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na

takejto určovacej žalobe, mal odvolací súd podľa dovolacieho súdu v odôvodnení uviesť, prečo by mala
žalobkyňa postupovať podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a zároveň uviesť, aký je rozdiel v porovnaní s
domáhaním sa ochrany práv podľa ust. § 77 ZP.

Dovolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí

obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní

rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené podmienky a odvolací súd
tak odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ide o žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, neprichádza do úvahy skúmanie

naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako je to inak podľa § 80 písm. c/
O.s.p. Ak by však rozviazal pracovný pomer niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, môže
sa zamestnanec žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať, aby bolo určené,
že toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takom určení naliehavý právny záujem.
Podanie tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou. Ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa

otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 ZP) zaoberať v inom
spore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 487/1999, PR
10/1999, s. 553-556).

Vychádzajúc z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je

zrejmé, na základe čoho a z akých dôkazov dospel odvolací súd k záveru, že účastníci konania uzavreli
pracovný pomer na dobu určitú (neurčitú?) a že by žalobkyňa bola úspešná pri domáhaní sa ochrany
svojich práv určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.

Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit

curia(právapoznásúd).Účastnícikonanianiesúpovinníuplatnenýnárok,aniobranuprotinemu,právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,
ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície
tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny

vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe
vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo
obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a
súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je procesná vada, ktorá
na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne
relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Dovolací súd tak
dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a vzhľadom

na dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu nezaoberal sa dovolací súd námietkou žalobkyne, že
v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rovnako sa nezaoberal ani
vecnou stránkou dovolania. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.