Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2006

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/165/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200444
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2006:6018200444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
navrhovateľa K. I., nar. XX.. X.. XXXX,. P. X, V. K., zast. advokátom JUDr. J. C., Z. XXX/XX,. D. K. proti
odporcovi M. S., nar. XX.. X.. XXXX,. D. XX,. V. K., zast. advokátom JUDr. V. Z., S. X/A,. V. K. o vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

vo Veľkom Krtíši č.k. 2Cb/195/2001-278 zo dňa 04. 04. 2006 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 2Cb 195/2001-278 zo dňa 04. 04. 2006 v
napadnutej časti výroku, ktorým súd návrh zamietol a v ktorom zaviazal navrhovateľa zaplatiť na trovách
konania štátu sumu 2 724,- Sk p o t v r d z u j e .

V časti výroku, ktorým Okresný súd vo Veľkom Krtíši zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy
prvostupňového konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

prvostupňového konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 6 524,- Sk na účet
advokáta JUDr. V. Z., ul. S. X/A,. V. K. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 20 000,- Sk so 17, 6 %-ným úrokom z omeškania od 10. 4. 2001 do

zaplatenia a sumy 5 000,- Sk s 13, 5 %-ným úrokom z omeškania od 10. 4. 2001 do zaplatenia ako
náhrady škody s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal, že by bolo odporcovi vzniklo bezdôvodné
obohatenie,atonezaplatenímnájomného zaprenájompredajnéhostánkunatermálnomkúpalisku
v D. S. v období turistickej sezóny r. 2000, výška ktorého bola dohodnutá medzi účastníkmi sporu ústne.
Podľa názoru okresného súdu nevzniklo navrhovateľovi ani právo na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť tým, že odporca v čase užívania stánku zbieral polovicu konštrukcie strechy a ohrady, ktorá
tvorila jeho súčasť, čím došlo k zničeniu pôvodnej konštrukcie strechy a ku vzniku škody. Z preberacieho

protokolu okresný súd zistil, že navrhovateľ okrem desiatich sedacích boxov a piatich bielych stolov
prevzal od odporcu aj V profil 3 x 3m, železné rúry2 x 3,5m, 1ks 1,90m, 1ks 2,10m a vlnky na strechu
v počte 9 ks. V časti rozdielu výšky navrhovateľom uplatnenej škody, ktorú vyčíslil navrhovateľ pôvodne
na sumu 6 500,- Sk a neskôr upravil na 5 000,- Sk, súd konanie zastavil. Súd zastaví konanie aj v časti,
v ktorej sa navrhovateľ domáhal pôvodne vydania desiatich sedacích stolov a piatich boxov.

S rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete odvolanie.
V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že okresný súd nepostupoval v súlade so zrušujúcim
rozhodnutímodvolaciehosúdu,keďnerešpektovalprávnynázorodvolaciehosúdu,ktorýjepreňzáväznýa nevykonal dokazovanie ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia tak, ako to odvolací súd okresnému
súdu uložil. Znalecký posudok č. XX/XXXX. znalca Ing. I. K., ktorý je súčasťou spisového materiálu a
ktorý bol jediným novým dôkazom, ktorý okresný súd v novom konaní vykonal nevyhodnotil a náhradu

škody okresný súd ustálil len do výšky hodnoty materiálu za zničený prístrešok. Nevysporiadal sa ani s
tvrdeniami odporcu o platení poplatkov pre obec, ktoré nie je možné spájať s navrhovateľom uplatneným
nárokom na zaplatenie nájmu. Navrhovateľ odporcovi predal predajný stánok na základe kúpnej zmluvy,
pričom sporná bola cena, za ktorú boli predmetné veci zakúpené. Z toho dôvodu aj odporca navrhol,
že navrhovateľovi veci, keďže ich nepotreboval, lebo nebol v prevádzkovaní reštauračného zariadení

úspešný, vráti. Keďže sa okresný súd nevysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa a aj odporcu,
navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, ktoré bolo
napadnuté odvolaním, vyhovie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil pôvodne voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 30 000,- Sk, ako kúpnej ceny za ním odpredané sedacie boxy a stoly odporcovi, ktorých
hodnotu odporca navrhovateľovi nezaplatil. Navrhovateľ preto alternatívne žiadal vydanie desiatich
sedacích stolov a piatich boxov, ktoré odporca po podaní návrhu navrhovateľovi vrátil. Navrhovateľ preto

v tejto časti na uplatnenom nároku netrval a návrh vzal späť.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil v návrhu aj právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
odporcovi tým, že užíval počas letnej sezóny r. 2000 predajný stánok v areáli kúpaliska D. S., za ktorý
podľa ústnej dohody uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bol za obdobie od 15. 5. do 31. 8. 2000

povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom nájomného sumu 20 000,- Sk. Keďže sa dostal do omeškania s
platením nájomného, uplatnil si navrhovateľ voči odporcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 17,6
% ročne od 10. 4. 2001 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 6 500,- Sk
titulom náhrady škody s 13,5 %-ným úrokom z omeškania od 10. 4. 2001 do zaplatenia, ktorú
sumu neskôr upravil len na čiastku 5 000,- Sk a vo zvyšku sumy 1 500,- Sk vzal návrh na zaplatenie

náhrady škody späť. Škoda vznikla navrhovateľovi tým, že odporca z prístrešku k predajnému stánku
protiprávne odrezal časť, čím spôsobil navrhovateľovi škodu v uplatnenej výške. Odporca sa bránil tým,
že tak urobil na naliehanie Obecného úradu Obce Dolná Strehová a k vykonaniu tejto úpravy by bol
musel navrhovateľ pristúpiť sám rovnako, ako to urobil odporca, pretože to nariadil obecný úrad.

Odporca vo vzťahu k nájomnému, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 20 000,- Sk uviedol, že s
navrhovateľom sa nedohodli na platení žiadneho nájomného, ale len na platení poplatkov obci za
prenajatú plochu, ktoré odporca aj zaplatil a navrhol ich preto vo vzťahu k uplatnenému nároku na
zaplatenie nájomného kompenzovať.

Okresný súd pôvodne rozhodol rozsudkom tak, že zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť sumu 20 000,-
Sk so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 10. 4. 2001, 5 000,- Sk s 13,5 %-ným úrokom z
omeškania od 10. 4. 2001 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 1 500,- Sk a o vydanie desiatich
sedacích boxov a piatich stolov konanie zastavil. Na náhradu trov konania zaviazal v celom rozsahu
odporcu.

S rozhodnutím sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie, ktorému krajský súd uznesením
č.k. 43Cob 423/03 zo dňa 25. 11. 2003 vyhovel a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie pokiaľ ide o uplatnený nárok
titulombezdôvodnéhoobohatenia,atonajmäzistiťvýškubezdôvodnéhoobohateniaarovnakoajzáklad

a výšku škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil, keďže na jej preukázanie nedoložil navrhovateľ žiadne
relevantné dôkazy.

Okresný súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Ing. I. K. č. XX/XXXX. zo dňa 7. 7. 2005
ohľadom zistenia škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na prístrešku ku stánku osadeného v areáli

termálneho kúpaliska D. S., ktorý hodnotu prístrešku vyčísľoval v troch možných a rôznych situáciách,
a to ako technickú hodnotu v roku 2001 s možnosťou opätovného postavenia prístrešku v inej lokalite,
kedy cena prístrešku vyšla na sumu 13 733,10 Sk, ako prístrešok určený na odstránenie, hodnota
ktorého by činila sumu 390,- Sk a ako prístrešok, ktorý by mohol byť ďalej použitý v cene konštrukčnýchmateriálov v roku 2001, kedy cena konštrukcie prístrešku po zohľadnení opotrebovania vyšla na sumu
9 900,- Sk. Hodnota prístrešku, resp. veci, ktoré boli z neho využiteľné je závislá od toho, či sa jedná o
jednorázový prístrešok pre konkrétne využitie, ako súčasti konkrétneho predajného stánku alebo či sa

jedná o prístrešok určený stavebným úradom Obce Dolná Strehová na odstránenie. V prípade, že sa
jednalo o jednorázový prístrešok prináležiaci predajnému stánku a prístrešok nebolo potrebné odstrániť,
bolahodnotaprístreškuvroku2001rovnátrhovejcene-všeobecnejhodnote,vypočítanejvsume6400,-
Sk. Ak však mal byť prístrešok demolovaný, hodnota materiálu z neho po odpočte nevyhnutých nákladov
na demoláciu predstavovala sumu 370,- Sk. Ak by bolo možné prístrešok postaviť na inom mieste, tzn.

demolovať ho a znovu postaviť, pri zohľadnení nákladov z prestavby prístrešku na iné miesto stavebnou
firmou, bola by hodnota prístrešku v roku 2001 rovná technickej hodnote prístrešku a zodpovedala by
sume 13 700,- Sk. Ak by bol prístrešok ľahko zmontovateľný na inom mieste cena by bola zohľadnená
po opotrebení materiálu na sumu 9 900,- Sk. Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, že konštrukcia
prístrešku predajného stánku tvorila počas jeho riadneho užívania súčasť predajného stánku, ako
doplnková stavba k stavbe hlavnej. Keďže nebolo dostatočne preukázané nariadenie odstránenia tohto

prístrešku stavebným úradom obce Dolná Strehová a nebolo ani preukázané, že bol býval prístrešok
postavený a následne využívaný na inom mieste, je podľa znalca najobjektívnejšia hodnota prístrešku
cena, vypočítaná vo výške 6 400,- Sk. Okresný súd preto pri rozhodovaní o náhrade škody vychádzal zo
skutočnosti, že navrhovateľ si uplatnil ako škodu čiastku 5 000,- Sk, pričom materiál, ktorý z prístrešku
po jeho odstránení odporcom zostal si navrhovateľ vzal a teda mu v súvislosti s odstránením prístrešku

odporcom žiadna škoda nevznikla. Preto ani navrhovateľovi žiadnu náhradu škody nepriznal.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený navrhovateľom ako bezdôvodné obohatenie okresný súd po rozhodnutí
odvolacieho súdu ohľadom preukázania výšky obvyklého nájomného, keďže medzi účastníkmi sporu
nebola uzavretá písomná nájomná zmluva vychádzal z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že obvyklá

výška nájomného mohla byť v roku 2000 - 6 000,- Sk mesačne a keďže odporca platil za navrhovateľa
poplatky za prenájom miesta Obci Dolná Strehová, ohľadom čoho vzniesol aj kompenzačnú námietku a
poukázal tiež na tú skutočnosť, že stánok neužíval viac ako dva mesiace mohol byť nárok navrhovateľa
dôvodnýmaximálnedovýšky12000,-Sk.Tvrdilvšaktiež,ženájommalbyťkrytý,atoplatenímrežijných
nákladov a ďalších poplatkov pre Obec Dolná Strehová namiesto navrhovateľa.

Odvolací súd dožiadaním na Obecný úrad Dolná Strehová zistil, že poplatky za prenájom v letnej
turistickej sezóne zaplatil navrhovateľ a nie odporca, pretože túto povinnosť mal navrhovateľ ako vlastník
stánku. Obecný úrad potvrdil, že letná sezóna trvá od 15. 05. do 31. 08. kalendárneho roka. Uviedol
tiež, že žiaden príkaz zo strany obce na demoláciu prístrešku odporcovi nedal. Neobstojí preto tvrdenie

odporcu, že za navrhovateľa platil poplatky za prenájom miesta Obci Dolná Strehová, ohľadom čoho
vzniesol kompenzačnú námietku.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 cit. ust. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal.

Podľa § 458 ods. 3 OZ, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu v tom, že
navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje nájomné za
prenajatie stánku s prístreškom odporcovi v letnej turistickej sezóne v roku 2000, avšak len za obdobie
od júla do augusta 2000. Odporca predložil príjmový doklad vystavený navrhovateľom o zaplatení
nájomného a elektrickej energie odporcom vo výške 15.056,- Sk. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo

preukázať, že by bol odporca užíval stánok aj za obdobie od 15. 05. do 30. 06. 2000.

Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať ani to, že s odporcom uzavrel ústnu zmluvu o nájme, kde by sa
bolidohodlinaplatenínájomnéhovovýške20000,-Skzaletnúturistickúsezónur.2000.Okresnýsúdnazisťovanie výšky nájomného vypočul viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že suma 6 000,- Sk nájomného
za jeden mesiac prenájmu stánku je primeraná. Keďže navrhovateľovi bolo nájomné vo výške 12 000,-
Sk odporcom zaplatené a zvyšok práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo u

odporcu nezaplatenie nájomného za 1,5 mesiaca nepreukázal, nemohol okresný súd rozhodnúť inak,
ako mu návrh pre bezdôvodnosť zamietnuť.

Odvolací súd v konaní zistil, že poplatky za nájom platil obci navrhovateľ, preto ani na odporcom
vznesenú kompenzačnú námietku neprihliadol.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym posúdením nároku na náhradu škody, ktorá vznikla
navrhovateľovi demontovaním časti prístrešku odporcom. Faktom je, že odporca nebol vlastníkom
demontovaného prístrešku, preto jeho časť zbúral protiprávne. Takýmto zásahom odporcu došlo
nesporne ku vzniku škody, pri stanovení ktorej vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku
znalca, ktorý pre takýto prípad stanovil výšku škody na sumu 6 400,- Sk. Navrhovateľ si materiál po

demontovaní stánku odviezol, a keďže tento zodpovedal hodnote stanovenej znalcom, škoda uplatnená
navrhovateľom v peňažnej forme vo výške 5 000,- Sk je tak uplatnená duplicitne.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, vrátane rozhodnutia o trovách konania, o ktorých súd

rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť ich na účet štátu 2 724,- Sk podľa § 219 O.
s. p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zmenil odvolací súd podľa § 220 O. s. p. tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov.

Prirozhodovanívychádzalzust.§142ods.2O.s.p. a§ 146ods.2prvávetaO.s.p.Keďženavrhovateľ
vzal návrh na začatie konania v sume 30 000,- Sk, resp. v časti vydania hnuteľných vecí späť zavinením
odporcu, bol by býval navrhovateľ v tejto časti uplatneného nároku úspešný. Vo zvyšku uplatnenej sumy
- 20 000,- Sk a 6 500,- Sk nebol navrhovateľ úspešný, preto odvolací súd s prihliadnutím na pomer

úspechu účastníkov konania k celému predmetu konania rozhodol tak, že žiadnemu z nich právo na
náhradu prvostupňových trov konania nepriznal.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške
6 524,- Sk. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu za zastupovanie pre advokáta JUDr. V. Z. za

dva úkony právnej pomoci 2 x 1 550,- Sk a 19 % DPH vo výške 589,- Sk podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách advokátov, za vyjadrenie k odvolaniu a za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom,
2 x 164,- Sk režijný paušál podľa § 16 cit. vyhl., cestovné autom OCTAVIA 1,9 Tdi, VK 540-AH na trase
Veľký Krtíš - Banská Bystrica a späť, vrátane náhrady nákladov dňa 06. 12. 2006 vo výške 1 458,- Sk
podľa § 17 cit. vyhl. a náhradu za stratu času 6 x 1 hod. 273,- Sk vo výške 1 638,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.