Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916204926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916204926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ D. H., nar. XX.
XX. XXXX a 2/ X. H., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Z. H., G. XXXX/XX, o zaplatenie 4.649,78 EUR
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/130/2016-90
zo dňa 17. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 250,- EUR, v tomto rozsahu zrušuje rozsudok

okresného súdu a konanie zastavuje.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd nad sumu 250,- EUR žalobu zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní 1/, 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobcapôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 4.649,78 EUR s prísl. titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej v 1/ rade poskytnutý

zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s., vo výške 4.700 EUR na základe zmluvy o splátkovom úvere.
Voči žalovanému v rade 2/ uvedený nárok uplatnil na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, ktorú so žalovaným 2/ uzavrel dňa 18. 06. 2014.

2. Okresný súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s., uzavrela so žalovanou 1/ zmluvu o splátkovom
úvere č. 0382734930 zo dňa 10. 09. 2009, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť úver vo výške 4.700
EUR s ročným úrokom 14,30 %, ktorý bola žalovaná povinná vrátiť spolu nákladmi prvou splátkou v

sume 41,20 EUR splatnou 30. 09. 2009 a v ďalších 119 mesačných splátkach po 76,10 EUR splatné
12. 10. 2009 až 12. 08. 2019. Úverový veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17. 05.
2013 a celkových dlh vyčíslil sumou 5.685,51 EUR. Podľa žalobcu žalovaná 1/ dlh nesplnila a ku dňu
postúpenia pohľadávky na žalobcu 27. 06. 2013 pohľadávka zodpovedala sume 5.799,78 EUR, z toho
istina 4.421,76 EUR, úroky 1.043,32 EUR, úroky z omeškania 219,36 EUR a poplatky 115,34 EUR. Z
dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 18. 06. 2014 vyplýva, že žalovaný
2/ pristupuje k záväzku žalovanej 1/ z úverovej zmluvy č. 0382734930 zo dňa 10. 09. 2009 a zaväzuje

sa splniť dlh za žalovanú 1/ v splátkach po 50 EUR od 20. 07. 2014. Podľa žaloby za obdobie od 23.
07. 2014 do 25. 04. 2016 bola žalobcovi uhradená suma 1.133,82 EUR.3. Žaloba bola odôvodnená zmluvou o postúpení pohľadávok, preto súd skúmal aktívnu legitimáciu
žalobcu. V podaní zo dňa 31. 08. 2016 žalobca uviedol, že oznámenie Slovenskej sporiteľne a. s. o
postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2013 a podacie hárky z 23. 07. 2013 zakladajú aktívnu legitimáciu

žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. ďalej žalobca predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s.
z 17. 01. 2012, adresovanú žalovanej 1/, ktorou banka vyzvala na zaplatenie pohľadávky vo výške
321,89 EUR v lehote 10 dní od doručenia. Dôkaz o doručení uvedenej výzvy žalovanej, prípadne podací
hárok preukazujúci podanie zásielky na poštovú prepravu žalobca nepredložil. Žalobca nepreukázal,
že Slovenská sporiteľňa, a. s. písomne vyzvala žalovanú v rade 1/, ktorá bola nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, na
splnenie záväzku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že banka mohla svoju pohľadávku
postúpiť písomnou zmluvou na inú osobu aj bez súhlasu klienta podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách. Keďže tieto skutočnosti neboli preukázané banka nemohla svoju pohľadávku postúpiť inej
osobe, ktorá nie je bankou a zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu nie je platná.

4. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky sa žalobca nemohol dostať do postavenia veriteľa ani
voči 2/ žalovanému a nemohol s ním platne uzavrieť ani dohodu o pristúpení k záväzku a dohodu o
plnení záväzku v splátkach a 2/ žalovaný nemohol platným spôsobom uznať dlh zodpovedajúci tomuto
záväzku.. Pristúpenie k záväzku,, splátkový kalendár a uznanie sú absolútne neplatné právne úkony
pretože odporujú zákonu. Z dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky žalobcu nemožno považovať

zaveriteľa,ktorýpretonemohols2/žalovanýmuzavrieťdohodutýkajúcusaspornéhozáväzku,žalovaný
2/ sa nemohol stať dlžníkom popri žalovanej v rade 1/ a nie je v konaní pasívne legitimovaný.

5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 39, §
524 a § 533 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaní 1/, 2/ boli v konaní úspešný, okresný súd im proti

žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie veci. Na žalobcu prešli postúpením pohľadávky všetky práva veriteľa na plnenie zo
záväzkového vzťahu, vrátane práva požadovať splatenie celej pohľadávky, keďže podľa bodu 18.14

Všeobecných obchodných podmienok banky, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Ďalej žalobca tvrdil, že s § 92 ods. 8 Zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom
uvedenej úpravy je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia
pohľadávok. Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje
odoslanie písomnosti žalovanému a zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu. Z uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v sume 493,96 EUR.

7. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej

republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

10. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v súvislosti s neplatným postúpením pohľadávky, ktorú mala banka voči

žalovanej v rade 1/. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe
správne zisteného skutkového stavu v konaní na súde prvého stupňa. Žalobca tvrdil, že vstúpil do práv
banky ako jej právny nástupca, ktorý nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a 1/
žalovaná, preto bol povinný preukázať, že banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie

peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným
prevodom, mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez
súhlasu dlžníka. Ako správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie
výzvybankyžalovanémudlžníkovi)nepreukázalapretonažalobouuplatnenúpohľadávkubolopotrebné

hľadieť ako na pohľadávku, ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre zamietnutie
žaloby bola rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala
predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami
dohodnutých splátok nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

11. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na
žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky
nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl.

CSP musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného
vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako správne uviedol okresný súd, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky
podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách
v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním

sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo,
je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu
ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie

je bankou. Pôvodne banková pohľadávka postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku,
ktorý spočíva v úverovej zmluve, je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má,
teda, tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo
postačovať iba doručovanie upomienky alebo oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobcasa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím
zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu
spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník

nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu
obchádzať.

12. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách
a právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej

sa pohľadávky proti 1/ žalovanej absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie
pohľadávky odporovalo zákonu. Pretože žalobca sa nestal veriteľom voči 1/ žalovanej, nemohol ani
platne uzavrieť dohodu o pristúpení k dlhu, o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach so
žalovaným v rade 2/.

13. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie žalobca zobral čiastočne späť žalobu čo do sumy 250

EUR s odôvodnením, že po podaní žaloby boli v mesiacoch máj až september 2016 vykonané úhrady
po 50 EUR. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370
ods.2,vetadruháCSP,akspäťvzatiežalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancie
a konanie zastaví. Čiastočné späťvzatie žaloby je hmotnoprávny úkon žalobcu, ktorého účinky nastali

doručením súdu. Žalobca zobral žalobu späť po vydaní rozhodnutia vo veci samej a v lehote, ktorú
mali strany sporu na podanie odvolania. Z toho dôvodu nadriadený súd rozhodol o pripustení späťvzatia
žaloby o sumu 250,- EUR, v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v rade 1/ a 2/, ale pretože im žiadne trovy nevznikli
(vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané), preto odvolací súd rozhodol, že nemajú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom.
Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.