Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/373/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916212695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916212695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne R. L., nar. XX. Y. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX J., zast. advokátom JUDr. Jánom Čipkom,
Advokátska kancelária so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233
516, v konaní o zaplatenie sumy 716,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/173/2016-78 zo dňa 17. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“, event.
„okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 716,61
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).

1.1 Z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa podpísala dňa 06.
novembra 2014 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500089635 (ďalej aj „Zmluva č. 1“). Žalobkyňa podľa bodu 5 Zmluvy č. 1 požiadala dňa 06. novembra
2014 žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou v 42 mesačných splátkach
po 47,43 eur. Predpokladaná mesačná platba spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb bola
uvedená v sume 81,99. Žalobkyňa vyplnila v bode 5 Zmluvy č. 1 ďalšie údaje, a to údaj o celkovej
čiastke, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť v sume 2.142,06 eur, o predpokladanej ročnej percentuálnej

miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 26,17 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 18,08
% a priemernej RPMN za úver vo výške 44,06 %. Podľa Zmluvy č. 1 žalobkyňa ďalej žiadala aj o
revolving vo výške 1.500 eur, s celkovou čiastkou revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 2.142,06
eur, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 26,17 %, ročnou úrokovou
sadzbou revolvingu vo výške 18,08 % a poplatkom za poskytnutie úveru / revolvingu v sume 150,-
eur. Žalovaný dňa 11. novembra 2014 prijal žiadosť žalobkyne a podľa bodu 6 Zmluvy č. 1 (údaje
o schválenom revolvingovom úvere) mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní

služieb bola schválená vo výške 81,99 eur. Žalovaný ďalej v uvedenom bode 6 Zmluvy č. 1 súhlasil
s poskytnutím úveru vo výške 1.500,- eur s tým, že predmetný úver bude žalobkyňa splácať v 42
mesačných splátkach po 47,43 eur. Celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť je 2.142,06 eur;
RPMN za úver určil žalovaný vo výške 26,07 %, priemernú RPMN za úver ponechal vo výške 44,06% a ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 18,08 %. Výšku revolvingu ponechal na 1.500 eur a
celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť na 2.142,06 eur. Predpokladanú RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 26,07 % a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo

výške 18,08 %. Žalovaný doplnil ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 5,05 %. Dňa
11. novembra 2011 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená Dohoda o poskytovaní služieb č.
8500089635 (ďalej aj „Dohoda č. 1“), ktorou sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť za uzavretie Dohody č. 1.
žalovanému mesačnú odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru.

1.2 Dňa 18. decembra 2014 žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500097398 (ďalej aj „Zmluva č. 2“). Žalobkyňa podľa bodu 5 Zmluvy č. 2
požiadala dňa 18. decembra 2014 žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.140,- eur, so splatnosťou
v 42 mesačných splátkach po 36,04 eur. Predpokladaná mesačná platba spolu s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb bola uvedená v sume 62,31. Žalobkyňa vyplnila v bode 5 Zmluvy č. 2 ďalšie údaje,
a to údaj o celkovej čiastke, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť v sume 1.627,68 eur, o predpokladanej

RPMN vo výške 26,15 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 18,07 % a priemernej RPMN za
úver vo výške 36,30 %. Podľa Zmluvy č. 2 žalobkyňa ďalej žiadala aj o revolving vo výške 1.140
eur, s celkovou čiastkou revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 1.627,68 eur, s predpokladanou
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 26,15 %, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške
18,07 % a poplatkom za poskytnutie úveru / revolvingu v sume 114,- eur. Žalovaný dňa 22. decembra

2014 prijal žiadosť žalobkyne a podľa bodu 6 Zmluvy č. 2 (údaje o schválenom revolvingovom úvere)
mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb bola schválená vo výške 62,31
eur. Žalovaný ďalej v uvedenom bode 6 Zmluvy č. 2 súhlasil s poskytnutím úveru vo výške 1.140,- eur
s tým, že predmetný úver bude žalobkyňa splácať v 42 mesačných splátkach po 36,04 eur. Celková
čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť je 1.627,68 eur; RPMN za úver určil žalovaný vo výške 25,66 %,

priemernú RPMN za úver ponechal vo výške 36,30 % a ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 18,07 %.
Výšku revolvingu ponechal na 1.140 eur a celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť na
1.627,68 eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 25,66 % a ročnú
úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 18,07 %. Žalovaný doplnil ročnú úrokovú sadzbu úrokov
z omeškania vo výške 5,05 %. Dňa 22. decembra 2014 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená

Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500097398 (ďalej aj „Dohoda č. 2“), ktorou sa žalobkyňa zaviazala
zaplatiť za uzavretie Dohody č. 1. žalovanému mesačnú odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

2. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvy č. 1 a č. 2 ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a podľa § 52 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). V predmetných zmluvných
vzťahoch vystupoval žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý vykonáva činnosť - poskytovanie úverov
v rámci svojho podnikania a žalobkyňa fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa v
bode 5. Zmluvy č. 1 vyplnila údaje o žiadanom úvere a žalovaný následne Zmluvu č. 1 podpísal a v bode
6. doplnil zmenené údaje oproti bodu 5. týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. V bode 6. bol taktiež dopísaný údaj o ročnej úrokovej sadzbe
úrokov z omeškania vo výške 5,05 %, ktorý v bode 5. Zmluvy absentoval. Uvedeným postupom, kedy

žalovaný doplnil do Zmluvy č. 1 zmenené údaje došlo k zmene návrhu Zmluvy č. 1 v zmysle § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktorý mala žalobkyňa následne prijať svojim podpisom a následne rovnopis
doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. Daný postup pri uzavretí Zmluvy č. 1 nemal súd prvej inštancie
preukázaný a preto skonštatoval, že nedodržaním zákonom predpísaného postupu nedošlo k uzavretiu
Zmluvy č. 1. Obdobne posúdil prvoinštančný súd aj Zmluvu č. 2, pričom v oboch prípadoch označil za

bezvýznamný fakt, že údaj o RPMN uvedený žalovaným je oproti tomu uvedenému v bode 5. oboch
Zmlúv priaznivejší pre žalobkyňu. Ak žalovaný mienil prijať návrh žalobkyne na uzavretie predmetných
Zmlúv nebol oprávnený sám jednostranne meniť žiadny údaj týkajúci sa úveru. Z dôvodu, že Zmluvy
č. 1 a č. 2 nevznikli sa okresný súd ďalej nezaoberal vôľou žalovanej na uzavretie Dohôd č. 1 a č. 2 o
poskytovaní služieb, pretože na základe logickej úvahy k zmluvám, ktoré neboli uzavreté a neexistujú

nemožno poskytovať ani žiadne služby.
2.1 Žalovaný poskytol žalovanej zo Zmluvy č. 1 sumu 1.350,- eur a zo Zmluvy č. 2 sumu 1.026,- eur,
spolu sumu 2.376,- eur. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 3.092,61 eur, t. j. o 716,61 eur viac
ako jej bolo poskytnuté. Keďže žalobkyňa zaplatila žalobcovi nad rámec poskytnutého plnenia, platilabez právneho dôvodu, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vydanie tejto sumy žalobkyni z
titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka.
2.2 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods.

2, § 44 ods. 2 a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný
súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“),
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Okresný súd zohľadnil, že
žalobkyňa podala pôvodne žalobu o určenie, v ktorej časti nebola úspešná a po zmene žaloby na žalobu

na plnenie bola v tejto časti úspešná. S prihliadnutím na uvedené mali obe strany úspech len čiastočný,
preto okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/
a h/ C. s. p.). Súdu prvej inštancie žalovaný vyčítal, že sa nezaoberal skutočnosťou, že RPMN nemožno
dohodnúť, pretože jej výpočet je určený zákonom, preto odlišnosť medzi údajom o predpokladanej

RPMN uvedeným v návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. a údajom o konkrétnej RPMN uvedeným
v bode 6. nemôže byť dôvodom, pre ktorý nebola zmluva uzavretá. RPMN sa v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. určuje v čase uzavretia zmluvy. Keďže RPMN nebolo možné vypočítať, bola v bode
5. Zmlúv uvedená iba predpokladaná RPMN. Keby žalovaný uviedol v bode 6. Zmlúv údaj zhodný s
údajom z bodu 5. porušil by zákonnú povinnosť ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého

sa RPMN vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. O tom, že RPMN nemožno
dohodnúť hovorí aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/106/2016 zo dňa 03. novembra
2016. Nesprávny je v zmysle uvedeného aj záver prvoinštančného súdu o tom, že žalovaný doplnil
bez dohody so žalobkyňou aj údaj o úrokovej sadzbe úroku z omeškania; uvedenie tejto náležitosti
nepredpisuje zákon a ani nepredpokladá, že by išlo o dohodnuteľný údaj. Keďže je záver okresného

súduodôvodevznikubezdôvodnéhoobohatenianedôvodný,jenedôvodnýanesprávnyajzáverovýške
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a žalobu zamietol alebo vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C.s.p. preskúmal vec v
rozsahu odvolania podľa § 379 písm. a) C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že pre rozhodnutie

odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a rozsudok
súdu prvej inštancie v prvom výroku podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu nemožnosti zmeny podľa čl. 16 ods. 3 C.s.p.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov
namietaných v odvolaní žalovaného, t.j. či bolo za použitia relevantných zákonných ustanovení správne
rozhodnuté o priznaní celého nároku žalobkyni.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne

záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu oboch Zmlúv je správne. Z dokazovania je zrejmé, že
strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Na samotný
kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 44 ods. 2 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich uzatváranie zmlúv zákon č.129/2010 Z. z. nevylučuje. Tieto ustanovenia sa totiž vzťahujú na uzatváranie súkromnoprávnych zmlúv,
pričom aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa subsidiárne aplikuje
Občiansky zákonník, ak niet v zákone č. 129/2010 Z.z. osobitnej úpravy. Občiansky zákonník kogentne

ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek podstatná zmena oproti návrhu
na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha
akceptácii. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný oproti návrhu žalobkyne na uzavretie Zmluvy č. 1 a č.
2 zmenil hodnotu RPMN úveru aj revolvingu. Nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase tvrdeného uzavretia

sporných Zmlúv, pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o požiadavku
zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska
kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných
strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy. Je pravdou, že údaje pre
výpočet, ako aj spôsob výpočtu sú určené zákonom č. 129/2010 Z. z., avšak v takom prípade je potrebné
sa dohodnúť na takom údaji RPMN, aby zodpovedal zákonu. Údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy

je dôležitý z toho hľadiska, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnávaní RPMN uvádzaných pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie, alebo
nie, preto pri zmene tohto údaju veriteľom musí nasledovať akceptácia zo strany v tomto prípade
pôvodného navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku zmeny údaju o RPMN dostáva do pozície akceptanta.
Musí mu byť teda vytvorená možnosť schválenia tejto zmeny, prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy

z dôvodu, že s poskytnutím úveru pri danej RPMN nesúhlasí. Občiansky zákonník nemá ustanovenie,
že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy
sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Nakoľko
zákon pod sankciou neplatnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1
prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie, ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu,

pričom z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou
hodnotou RPMN zo strany žalobkyne. Keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k
dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, nedošlo z dôvodu absencie písomnej formy Zmluvy k uzavretiu
sporných Zmlúv. Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku
zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka

majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Osobitný
kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán
(porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354). Celá
odvolacia argumentácia žalobcu bola postavená na tom, že RPMN nie je dohodnuteľný údaj, ale sa
vypočíta v čase uzavretia zmluvy na základe aktuálnych údajov. S uvedenou argumentáciou možno

súhlasiť, ale ako odvolací uviedol vyššie, žalobkyňa podpísala návrhy Zmlúv s odlišnými údajmi, než aké
boli doplnené neskôr žalovaným. Pokiaľ došlo k zmene údajov, na základe ktorých je počítaná výška
RPMN a tým aj k zmene výšky RPMN, mal žalovaný Zmluvu predložiť ako nový návrh žalobkyni na
akceptáciu.
8.1 Navyše je potrebné poukázať aj na to, že návrh na uzavretie Zmlúv č. 1 a 2 v bode 5., ktorý

vypĺňala žalobkyňa, neobsahoval údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v
bode 6. vypĺňanom žalovaným je už tento údaj uvedený vo výške 5,05 %, teda aj v tomto smere, ako
správne konštatoval súd prvej inštancie, došlo k zmene pôvodného návrhu ohľadne jeho obsahovej
náležitosti, a aj preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalobkyne, t.j. či s
navrhovanou sadzbou súhlasí. Dohodou sa totiž možno odchýliť od zákonného úroku z omeškania v

prospech spotrebiteľa. Aj v prípade, že dohoda o úroku z omeškania je zhodná so zákonnou úpravou,
ako dohoda musí podliehať schváleniu zmluvných strán. Ak žalovaný nechcel, aby úrok z omeškania
podliehal schváleniu zo strany žalobkyne, mal jeho úpravu ponechať na zákon a v bode 6. ho neuvádzať.

9. Žalobca v odvolaní namietal záver prvoinštančného súdu o dôvodnosti vzniku bezdôvodného

obohatenia a v súvislosti s tým aj záver o jeho výške. Uvedená odvolacia námietka bola vylúčená
odvolacím súdom v predchádzajúcom odseku. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
nepochybne došlo tým, že bez platne uzatvorených Zmlúv č. 1 a č. 2 získal žalovaný od žalobkyne
plnenie bez právneho dôvodu. Okresný súd správne zohľadnil platby žalobkyne na účet žalobcu a ustálil,
že žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v sume 716,61 eur spočívajúce v sume zaplatenej

žalobkyňou žalovanému nad rámec sumy poskytnutej jej na základe Zmluvy č. 1 a č. 2.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil
ako vecne správny a potvrdil ho v prvom výroku v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.11. Odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania; zmene
tohto výroku bránil čl. 16 ods. 3 C.s.p. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa, v neprospech

ktorej výrok o trovách konania vyznel, odvolanie nepodala. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie o
čiastočnom úspechu žalobkyne z dôvodu zmeny pôvodnej žaloby, dôvodnosť ktorej súd prvej inštancie
pre pripustenie zmeny žaloby neposudzoval, nemôže teda prijať záver, že žalobkyňa bola v tejto časti
neúspešná. Po zmene žaloby bolo predmetom konania len vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
716,61 eur a žalobe v tomto znení súd vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni vznikol aj nárok na

náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu. Čl. 16 ods. 3 C.s.p. nedovoľuje v
odvolacom konaní rozhodnúť nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila, z tohto
dôvodu musel odvolací súd potvrdiť aj závislý výrok o trovách konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. V dôsledku miery úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady
trov odvolacieho konania žalobkyni v rozsahu 100%, pretože v odvolacom konaní bola žalobkyňa plne
úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.), preto
lehota na plnenie začne plynúť až od právoplatnosti tohto uznesenia.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).