Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/76/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1206206376.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľky: O.. I. K., J. D. X, J., zast. JUDr. Alojz Baránik, advokát, AK Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: XEROX LIMITED Bridge House, Oxford Road, Uxbridge Middlesex UB8 1HS, Veľká
Británia, zriaďovateľ organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED, organizačná
zložka podniku zahraničnej právnickej osoby so sídlom Drieňová 3, Bratislava, zapísaná v obchodnom
registriOkresnéhosúduBratislavaI,voddielePo,vovložkeč.313/B,zast.JUDr.AdamBatuna,advokát,
AK Bojasova 1247, Praha 8, Česká republika, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I . Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 17.
01. 2006 do 19. 01. 2006 z a s t a v u j e .

Odporcovi v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 22. 03. 2006 sa navrhovateľka domáhala určenia, že skončenie
pracovného pomeru zo strany odporcu dané jej výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 podľa ustanovenia

§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca jej v
uvedený deň doručil na pracovisku výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ku ktorej malo dôjsť na základe
predchádzajúceho písomného rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 21. 10. 2005, ktorým
bola zmenená organizačná štruktúra odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce. Dôsledkom tohto
rozhodnutia bol zánik pracovnej pozície Administration Logistic/Service Support, na ktorej pracovala,
čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Pracovný pomer sa skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej
lehoty dňa 31. 01. 2006. Uviedla, že skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodov, že

rozhodnutie o organizačných zmenách je účelové, vykonštruované a urobila ho neoprávnená osoba.
K jej nadbytočnosti v skutočnosti nedošlo, pracovné miesto nezaniklo, naopak bol naň prijatý ďalší
zamestnanec. Odporca jej neponúkol inú vhodnú prácu, čím porušil tzv. ponukovú povinnosť. Zároveňžiadala odporcu zaviazať na náhradu mzdy vo výške 41 723,- Sk mesačne, od 17. 01. 2007 až do času,
kedy jej odporca umožní pokračovať v práci.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemožno
preskúmavať a je výlučne na rozhodnutí zamestnávateľa, kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu a
vo vzťahu ku ktorým zamestnancom k nim prikročí. Je nepochybné, že rozhodnutie o organizačných
zmenách bolo prijaté na to oprávnenou osobou, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby
a v zákonom predpísanej písomnej forme. Týmto rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu (zániku)

pracovného miesta navrhovateľky, čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Ďalej uviedol, že nemohol
ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu, nakoľko v čase výpovede nedisponoval žiadnym voľným
pracovným miestom. Naopak, bol nútený pre prekážky na jeho strane - nemožnosť prideľovania práce
počas plynutia výpovednej lehoty požiadať navrhovateľku, aby zostala doma a vyplatil jej náhradu
mzdy.NamietalajtvrdenienavrhovateľkyoúdajnomobnovenízrušenejpracovnejpozícieAdministration
Logistic/Service Support a prijatí na túto pracovnú pozíciu iného zamestnanca v tzv. ochrannej dobe, t.

j. počas troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru navrhovateľky z organizačných dôvodov. K
prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov nedošlo, nakoľko u odporcu nepôsobia. Má za
to, že výpoveď daná navrhovateľke je platná a z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných
ustanovení tak, ako to uvádza navrhovateľka. Žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodný.

Zmenou petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 23. 03. 2007, navrhovateľka žiadala určiť, že
výpoveď zo dňa 26. 10. 2005 je neplatná a odporca je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od
19. 01. 2007 do času, kedy jej umožní pokračovať v práci, a to za každý mesiac vo výške 41 723,- Sk
mesačne spolu s úrokom omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy od 20. 01. 2007 do zaplatenia.

V časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 17. 01. 2006 do 19. 01.
2006 zobrala navrhovateľka svoj návrh späť a žiadala konanie zastaviť. Na základe vyššie uvedených
skutočností a zákonných ustanovení, súd v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľky a za súhlasu
odporcu, konanie v tejto časti zastavil a pokračoval v konaní o tej časti návrhu, na ktorej navrhovateľka

zotrvala. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko odporcovi v časti, v ktorej bolo konanie v dôsledku späťvzatia navrhovateľky a so súhlasom
odporcu zastavené, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkovaobsahomlistinnýchdôkazov

tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 15. 05. 1995 vyplýva, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu
na dobu neurčitú. Navrhovateľka pracovala na pracovnej pozícii "Administrative assistant", neskôr na
základe dohody s odporcom na pracovnej pozícii "Administrative logistic/service support".

Z písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 21. 10.
2005 vydaného vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby vyplýva, že došlo k zmene
organizačnej štruktúry odporcu a zanikla pracovná pozícia Administration Logistic/Service Support, na
ktorej pracovala navrhovateľka.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26. 10. 2006 doručenej navrhovateľke v ten istý deň
vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce bolo
rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry odporcu. Zanikla pracovná pozícia Administration Logistic/
Service Support, preto bola navrhovateľke, s poukazom na jej nadbytočnosť daná výpoveď podľa § 63

ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke inú vhodnú prácu
neponúkol.

Svedok G. T. uviedol, že u odporcu pracoval v čase, keď aj navrhovateľka, mal takú istú pracovnú náplň
ako ona s tým rozdielom, že on ju vykonával vo vzťahu k servisným technikom firmy a navrhovateľka vo

vzťahu k zákazníkom firmy. O organizačných zmenách sa dozvedel od konateľa spoločnosti, keď riešili
otázku jeho pracovného pomeru u odporcu. Ďalej uviedol, že pani T., ktorá vykonávala tie isté činnosti
ako navrhovateľka, pracovala u odporcu skôr, ako bola daná výpoveď navrhovateľke z organizačných
dôvodov.Svedkyňa B. G. uviedla, že u odporcu pracovala v riadnom pracovnom pomere od 01. 02. 2006 v
pracovnej pozícii Junior účtovníčka a po ukončení pracovného pomeru pani T. prešla na pracovnú

pozíciu Logistic manager, kde prevzala pracovné činnosti, ktoré menovaná vykonávala. Ďalej uviedla,
že pracovné činnosti , ktoré vykonávala na pracovnej pozícii Junior účtovník sa nezhodujú s pracovnými
činnosťami, ktoré vykonáva na pracovnej pozícii Logistic manager.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vo vyššie uvedenej veci rozhodol Rozsudkom

sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 23. 03. 2007, ktorý bol Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. XCo XXX/XX - XXX S. XCo XXX/XX zo dňa 11. 07. 2008 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava II, po zrušení rozsudku a vrátení veci, v tejto konal ďalej v intenciách rozhodnutia
Krajského súdu, ktorým je viazaný. V tomto zmysle bolo úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní
vykonať dôkazy podľa návrhu účastníkov so zameraním na splnenie ponukovej povinnosti zo strany

odporcu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce a opätovne posúdiť platnosť výpovede. Zároveň bolo
potrebné odstrániť i pochybenie v označení odporcu tak, ako odporcu v návrhu označila navrhovateľka,
aby mal spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p.

Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uviedol v záhlaví rozsudku označenie odporcu,

tak, že odporcu označil ako XEROX LIMITED Bridge House, Oxford Road, Uxbridge Middlesex UB8
1HS, Veľká Británia zriaďovateľ organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED,
organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby so sídlom Drieňová 3, Bratislava, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Po, vo vložke č. 313/B. Vyššie uvedené
označenie odporcu je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom, a to s poukazom na

skutočnosť, že odštepný závod ani organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá právnu
subjektivitu a teda nemôže byť ani účastníkom konania.

V zmysle vyššie uvedeného prvostupňový súd dokazovanie doplnil, a to najmä opätovnými prednesmi
právnych zástupcov, výsluchom svedkov B. Y., T. T. S. T. D., vyjadreniami personálnych spoločností

Info Work, spol. s.r.o. zo dňa 09. 03. 2009 a R. I. Consultancy Services (Slovakia) s.r.o. z dňa 03. 06.
2009 a vyjadrením spoločnosti Profesia, s.r.o. zo dňa 29. 04. 2009, prehľadom zamestnancov pred
a po organizačnej zmene, pracovnými zmluvami prijatých zamestnancov v čase výpovede a ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci v tomto konaní
vykonať navrhli, okrem návrhu právneho zástupcu odporcu, vypočuť svedka p. Š., ktorý je toho času

riaditeľom organizačnej zložky odporcu na Slovensku. Svedok sa mal vyjadriť ku skutočnostiam, prečo
nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať ďalej zamestnávať navrhovateľku. Súd tento dôkaz
nevykonal s poukazom na skutočnosť, že návrh navrhovateľky ako aj vzájomný návrh odporcu zamietol,
a teda vykonanie tohto dôkazu by bolo s poukazom na výsledok konania nadbytočné a nehospodárne.

Súd rovnako ako v pôvodnom konaní, konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa, v časti o
zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 17. 01. 2006 do 19. 01. 2006,
zastavil. Nakoľko odporcovi v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal.

Právny zástupca navrhovateľky, v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zotrval
na návrhu tak, ako bol pôvodne podaný. V časti náhrady mzdy požiadal o zmenu návrhu a to tak,
že odporca je navrhovateľke povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1 334,90 Eur brutto mesačne
od 17. 01. 2006 až do času, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd pripustil zmenu návrhu v časti náhrady mzdy na pojednávaní zo dňa

27. 01. 2010. Právny zástupca navrhovateľky má za to, že neplatnosť výpovede spočíva v tom, že
odporca mal v čase dania výpovede navrhovateľke tri voľné pracovné miesta, a to pozíciu 1. key
account, 2. obchodník - resseler manager a 3. junior account, ktoré bol povinný ponúknuť navrhovateľke.
Ponuková povinnosť zamestnávateľa je absolútnou povinnosťou a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by
navrhovateľka nemala schopnosti vykonávať aj iné pracovné činnosti na inej pracovnej pozícii, a to

aj s prípadnou predchádzajúcou prípravou na výkon týchto pracovných činností. Zároveň poukázal na
konanie odporcu, ktorý pred daním výpovede umelo zvýšil počet zamestnancov. Je to síce jeho zákonné
právo, avšak jeho konanie bolo namierené proti navrhovateľke a bolo v rozpore s § 13 Zákonníka práce.Právny zástupca odporcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, že výpoveď daná navrhovateľke
zo strany odporcu bola daná platne a v súlade so zákonom. Má za to, že zamestnanec, ktorému je
ponúknuté iné pracovné miesto, musí spĺňať z hľadiska jeho schopností predpoklady na jeho vykonanie.

V čase výpovede nebolo u odporcu žiadne voľné pracovné miesto a ani požiadavka v personálnych
agentúrach na obsadenie voľného pracovného miesta. U veľkých spoločností je bežné, že po zadaní
objednávky personálnej agentúre, tieto sú tam dlhodobo evidované a teda nie vždy zodpovedajú realite.
S poukazom na uvedené žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o ich návrh, aby súd
určil, že nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával,

právny zástupca odporcu výslovne uviedol, že ide o odporcov vzájomný návrh, o ktorom žiada, aby súd
rozhodol, a za ktorý v zákonnej výške uhradil súdny poplatok, a teda sa nejedná o jeho procesnú obranu
ani procesnú námietku (viď zápisnica zo dňa 27. 01. 2010 č. l. 551).

Na pojednávaní zo dňa 27. 01. 2010 pripustil súd ďalšiu zmenu návrhu v časti náhrady mzdy tak, že
odporca je navrhovateľke povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1 334,90 Eur brutto mesačne od 17.

01. 2006 až do času, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V časti určenia neplatnosti zostal petit nezmenený.

Z vyjadrenia spoločnosti Info Work, spol. s r. o. súd zistil, že dňa 02. 12. 2005 odporca s personálnou
spoločnosťouuzavrelzmluvuovýbereavyhľadávaníkandidátanapozíciuKeyaccountmanager,pričom

výber bol ukončený nástupom úspešného kandidáta dňa 04. 09. 2006. Ďalej dňa 04. 01. 2006 bola
podpísaná Zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce v inej organizácii a objednávka
napozíciuJunioraccountant.Dňa10.03.2006bolapodpísanáRámcovázmluvaovyhľadávaníavýbere
kandidátov a objednávka na pozíciu XBS Sales Executive.

Z vyjadrenia spoločnosti Profesia, s.r.o. má súd za preukázané že odporca mal v priebehu rokov 2005
a 2006 objednané zverejnenie 4 pracovných ponúk, a to na pozíciu Asistent účtovníctva a pozíciu
Fakturant, logistik (v období od 20. 07. 2005 do 03. 08. 2005), neskôr ďalšiu pozíciu Fakturant, logistik,
a tiež pozíciu Asistent účtovníka - administratívny pracovník (v období od 24. 08. 2005 do 24. 09. 2005).

Z vyjadrenia spoločnosti R. I. Consultancy Services (Slovakia) s.r.o. súd zistil, že odporca vyhľadával
prostredníctvom menovanej personálnej agentúry pozíciu Assistant (pozícia zadaná 30. 07. 2005,
obsadená 02. 09. 2005), Supervisor (zadaná 10. 07. 2005, obsadená 02. 09. 2005), Office Manager
(zadaná 20. 08. 2005 a stiahnutá 01. 10. 2005), Logistic Manager (pozícia zadaná 02. 09. 2005 a
obsadená 03. 10. 2005).

Z výpovede svedka Libora Holíka súd zistil, že rozhodnutie o organizačných zmenách bolo v
kompetencii vedúceho organizačnej zložky p. D.G. a svedok na ňom nijak neparticipoval. Ako finančný
riaditeľ riešil s navrhovateľkou len finančné záležitosti ohľadom skončenia pracovného pomeru. Ako
dlhodobej zamestnankyni jej navrhli rozviazať pracovný pomer dohodou, s nadštandardnou finančnou

kompenzáciou, navrhovateľka nesúhlasila a žiadala kompenzáciu vo výške 10 platov, ktorej požiadavke
vyhovieť nemohli. V rámci diskusie bolo pre navrhovateľku hľadané u odporcu iné miesto, je to
štandardný postup v takýchto situáciách. Svedok nemá vedomosť o tom či bolo navrhovateľke aj
ponúknuté iné pracovné miesto, ale pokiaľ má vedomosť takého voľné miesto vo firme ani nebolo.
Navrhovateľkasaprednímvyjadrilatak,ženakoľkomábyťprepustená,nemázáujemďalejpracovaťpre

odporcu. Pri výpovedi danej zamestnancovi schválenie generálnym riaditeľom potrebné nie je, uvedené
je len v kompetencii organizačnej zložky.

Svedkyňa T. T. k veci uviedla, že do pracovného pomeru u odporcu nastúpila k 01. 10. 2005 na pozíciu
Logistik manager. Navrhovateľka ju zaúčala na všetky pracovné činnosti, ktoré táto robila. Na okolnosti

súvisiace so skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou si nespomína.

Svedok T. D., ktorý bol do roku 2007 vedúcim organizačnej zložky odporcu, vypovedal, že po nástupe
do funkcie vo februári 2005 mal za úlohu zefektívniť činnosť pobočky. Na základe zmonitorovania stavu,
navrhol riešenia a z uvedeného vyplynulo, že miesto navrhovateľky je nadbytočné. Snažil sa skončiť

pracovný pomer s navrhovateľkou dohodou, avšak k uvedenému nedošlo. Následne boli schválené
organizačné zmeny, ktoré mal v kompetencii sám svedok. U odporcu v čase ponukovej povinnosti
odporcu určite žiadne vhodné a voľné pracovné miesto nebolo a to ani na skrátený úväzok. Pokiaľ ide
o inzerciu voľných pracovných miest, uvedené vychádzalo z obchodnej politiky firmy, ktorá mala tietoponuky takmer nonstop, pre prípad, že by sa prihlásili skutočne kvalitné pracovné sily. Po odchode
navrhovateľky časť jej pracovnej agendy prebrala p. G. a zvyšok bol rozdelený medzi ostatných
zamestnancov.

Podľa § 61 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených

v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľaustanovenia§61ods.3,akzamestnávateľdalzamestnancovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.b),
nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného
pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté

ako miesto výkonu práce.

Podľa § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je nedôvodný a výpoveď z organizačných dôvodov bola navrhovateľke daná v
súlade so zákonom a za splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon pre platnosť
tohto výpovedného dôvodu a teda výpovede vyžaduje. Navrhovateľka namieta, že rozhodnutie o

organizačných zmenách je účelové, vykonštruované, vydané neoprávnenou osobou, pretože pred
rozhodnutím o organizačných zmenách boli prijatí noví zamestnanci. Súd poukazuje na skutočnosť,
že podľa ustálenej judikatúry súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o organizačnej zmene
z hľadiska jeho obsahu, rozsahu, opodstatnenosti a ani to, ktorých pracovných miest a pracovníkov
zamestnávateľa sa predmetné rozhodnutie dotkne a ktorých nie, nakoľko toto je plne v kompetencii

zamestnávateľa. Súd sa preto pokiaľ ide o samotné rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorého
dôsledkom bola výpoveď daná navrhovateľke, zaoberal iba otázkou či takéto rozhodnutie bolo skutočne
vydané a či ho vydala oprávnená osoba. Dôkazom vykonaným výsluchom svedka Libora Holíka /
finančného riaditeľa odporcu/ mal súd za preukázané, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo
vydané vedúcim pobočky T. D. plne v súlade s jeho kompetenciami. Navrhovateľka v konaní ničím

relevantne nespochybnila, že k organizačným zmenám fakticky /skutočne/ došlo, a to rozhodnutím
vykonaným vtedajším vedúcim organizačnej zložky odporcu. Rozhodnutie o organizačných zmenách
teda spĺňa potrebné náležitosti, t. j. bolo vydané v písomnej podobe a bolo vydané oprávnenou osobou,
nakoľko štatutárny orgán odporcu, t. j. vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby je osobou
oprávnenou na jeho vydanie.

Navrhovateľka v konaní spochybnila, že by pre odporcu bola nadbytočným zamestnancom, čím
nebola splnená jedna zo základných podmienok použitia výpovedného dôvodu z organizačných
dôvodov. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi rozhodnutím zamestnávateľa
o organizačných zmenách zo dňa 25. 10. 2005, ktorým pracovná pozícia navrhovateľky zanikla,

nadbytočnosťou navrhovateľky a následne výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 bola daná priama príčinná
súvislosť. Zamestnávateľ v konaní preukázal, že k rozhodnutiu o organizačnej zmene skutočne došlo,
zamestnanec s ňou bol oboznámený, organizačná zmena má trvalý charakter a v jej dôsledku
pracovné miesto navrhovateľky zaniklo (č. l. 37). Je nepochybné, že v dôsledku organizačných zmien,bolo pracovného miesto navrhovateľky Administration Logistic/Service Support zrušené, tzn. pracovná
pozícia navrhovateľky zanikla, a teda sa navrhovateľka stala pre odporcu nadbytočnou. Rozhodnutie,
ktorého pracovného miesta a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotkne, je výlučne v

kompetencii zamestnávateľa, a takéto rozhodnutie súd nemá právomoc skúmať ani posudzovať. O
výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný teda rozhoduje výlučne sám zamestnávateľ.

Nadbytočnosť navrhovateľky bola teda zapríčinená samotnou organizačnou zmenou, ktorá
neumožňovala odporcovi naďalej navrhovateľku zamestnávať v pracovnej pozícii, ktorú zastávala

do dňa účinnosti organizačnej zmeny, z dôvodu že pracovná pozícia navrhovateľky v dôsledku
organizačných zmien zanikla. Tvrdenie navrhovateľky, ktorým popiera svoju nadbytočnosť vzhľadom
na skutočnosť, že činnosti, ktoré predtým vykonávala ona, boli prerozdelené medzi iných pracovníkov,
z čoho má vyplývať, že navrhovateľka bola v čase dania výpovede potrebná, sú neopodstatnené. S
poukazom na tieto vyjadrenia navrhovateľky súd konštatuje a má za to, že takéto prerozdelenie činností
v rámci rozhodnutia o organizačných zmenách, je účelom a predmetom organizačných zmien. Pre

organizačnú zmenu je charakteristické a má za účel zvýšenie efektívnosti práce u zamestnávateľa a
zníženie prevádzkových nákladov /ktorých súčasťou sú aj mzdové náklady/.

Súd sa stotožňuje s právnym zástupcom odporcu, že nadbytočnosť nespočíva v tom, že konkrétne
činnosti sú pre zamestnávateľa nadbytočné, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, ale

nadbytočnosť spočíva v tom, že konkrétne pracovné činnosti sú neefektívne vykonávané viacerými
zamestnancami, hoci na ich vykonávanie postačuje menší počet pracovníkov. Preto základným
dôvodom pre uskutočnenie organizačných zmien je v prevažnej väčšine prípadov snaha o úsporu
nákladov spoločnosti, ktorá sleduje cieľ získania priaznivého hospodárskeho výsledku, pričom takéto
hospodárenie obchodných spoločností je pre podmienky trhového hospodárstva charakteristické. Za

jeden z nástrojov pre dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, je i zefektívnenie vykonávania pracovných
činností, tak, že zamestnávateľ v dôsledku organizačných zmien určité pracovné miesto podľa vlastného
uváženia zruší, tieto činnosti prerozdelí medzi iných zamestnancov, a tým dosiahne úsporu mzdových
a celkových prevádzkových nákladov.

V zmysle § 2 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd s
poukazom na citované ustanovenie zákona /z ktorého vyplýva podstata činnosti obchodnej spoločnosti
- zamestnávateľa/ ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou opätovne konštatuje, že podstata a účel
organizačných zmien teda nespočíva v tom, že určité pracovné činnosti už nie sú pre zamestnávateľa

potrebné, naopak, účelom organizačných zmien je prerozdelenie týchto činností tak, aby rovnaké
množstvo práce vykonával v rámci možností čo najmenší počet zamestnancov, a z toho vyplývajúce
zefektívnenie práce za účelom dosiahnutia vyššieho zisku, čo je pre podnikanie charakteristické a je
cieľom každej obchodnej spoločnosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmavať
rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa z jeho obsahovej stránky, a preto nie je

oprávnený skúmať dôvody, ktoré ho k prerozdeleniu činností viedli. Uvedené je plne v kompetencii
zamestnávateľa, a je jeho zákonným právom.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie navrhovateľky o účelovosti a vykonštruovanosti
predmetného rozhodnutia z dôvodu, že necelý mesiac pred jeho vydaním prijal odporca ďalšiu

zamestnankyňu na inú pracovnú pozíciu je právne irelevantné. Pre skúmanie objektívnej existencie
nadbytočnosti u navrhovateľky nie je podstatné, či zamestnávateľ pred uskutočnením organizačných
zmien prijal nového zamestnanca na iné pracovné miesto, nakoľko nadbytočnosť pracovníka vzniká až
momentom rozhodnutia o organizačných zmenách ako priamy následok organizačnej zmeny a musí
existovať v čase dania výpovede zo zákonného dôvodu, t. j. v čase po prijatí písomného rozhodnutia

o organizačnej zmene u odporcu.

Navrhovateľka v konaní namietala nesplnenie ponukovej povinnosti odporcom, pričom odporca dôkazné
bremeno splnenia ponukovej povinnosti podľa jej tvrdení neuniesol. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej
povinnosti zo strany odporcu, súd má za to, že odporca dôkazné bremeno dôvodnosti nemožnosti

splnenia tejto hmotnoprávnej podmienky výpovede uniesol a neexistencia voľného miesta bola v
konaní jednoznačne preukázaná. V zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce prichádzajú, pokiaľ ide o
splnenie ponukovej povinnosti, do úvahy dve eventuality. Prvá, ktorá nastala aj v tomto prípade, kedy
zamestnávateľ nemá možnosť ani po predchádzajúcej príprave zamestnanca ďalej zamestnávať, a toani na skrátený pracovný úväzok, s poukazom na neexistenciu iného vhodného voľného miesta. Druhá,
že zamestnanec, ktorého sa výpoveď týka, nie je ochotný prejsť na inú, jemu ponúknutú vhodnú prácu.
Predpokladom uplatnenia druhej z možností je existencia voľného miesta, pričom táto podmienka, v

tomto prípade, splnená nebola. Je teda nepochybné, že splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa
je v prípade, že voľným miestom nedisponuje, vylúčené, pretože zamestnávateľ nemôže zamestnancovi
ponúknuťneexistujúcepracovnémiesto.Súdmázvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeodporca
navrhovateľke iné pracovné miesto neponúkol, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná ani
nebola. Súd teda skúmal, či v čase dania výpovede bolo u odporcu voľné pracovné miesto, ktoré

navrhovateľkemoholponúknuť.Takakotovyplývazvykonanéhodokazovania- informáciíposkytnutých
personálnymi spoločnosťami a prevádzkovateľom internetového pracovného portálu, ktoré ako dôkaz
navrhol vykonať právny zástupca navrhovateľky na preukázanie skutočnosti, že odporca v čase dania
výpovede navrhovateľke voľným pracovným miestom disponoval, odporca v čase výpovede nemal
zverejnenú žiadnu voľnú pracovnú pozíciu, a teda nemožno predpokladať, že by akýmkoľvek voľným
miestom v tom čase disponoval. V konaní teda nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľky, že

v navrhovateľkou označených personálnych agentúrach a na internetovom pracovnom portáli boli
zverejnené pracovné ponuky na voľné pracovné miesta u odporcu. Uvedené jednoznačne potvrdili aj
svedkovia p. D. S. Y., ktorý zhodne uviedli, že takéto miesto u zamestnávateľa voľné nebolo. Súd má
preto za preukázané, že tvrdenia navrhovateľky o existencii voľného pracovného miesta, v čase kedy
jej odporca dal z dôvodu organizačných zmien výpoveď sú nepravdivé. V tomto čase odporca voľným

pracovnýmmiestomnedisponoval,atedapodmienkaabsolútnejnemožnostizamestnávaťzamestnanca
v tomto prípade splnená bola. Skutočnosť, že o tri mesiace neskôr t. j. 01. 02. 2006 boli odporcom
do pracovného pomeru prijatí dvaja pracovníci, t. j. W.. B. G. (Resseler manager) a W.. B. G. (Junior
accountant), ktorá dovtedy u odporcu pracovala ako brigádnička, nie je, ako to tvrdí navrhovateľka,
dôkazom preukazujúcim opak a teda dôkazom nesplnenia ponukovej povinnosti odporcu. Vo vzťahu k

splneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa je prijatie týchto zamestnancov o viac ako tri mesiace
neskôr po prijatí rozhodnutia o organizačných zmenách a následnej výpovedi navrhovateľke, právne
irelevantná, nakoľko splnenie hmotnoprávnych podmienok dania platnej výpovede zamestnávateľom sa
posudzuje vždy podľa podmienok, a teda stavu v čase, keď sa výpoveď zamestnancovi dáva.

Súd poukazuje na to, že sama navrhovateľka ničím nespochybnila skutočnosť, že počas plynutia
výpovednej doby t. j. od 01. 11. 2005 do 31. 01. 2006 jej odporca neprideľoval žiadnu prácu, pretože
nemal akú. Súd má za to, že pokiaľ by zamestnávateľ mal možnosť prideľovať navrhovateľke akúkoľvek
prácu, urobil by tak, a neuprednostnil by možnosť požiadať navrhovateľku, aby v tejto dobe zostala
doma a vyplatiť jej náhradu mzdy, bez poskytnutia protihodnoty v podobe vykonávania pracovných

činnostínavrhovateľkou.Nemožnosťprideľovaniaprácenavrhovateľkevčaseplynutiavýpovednejdoby,
je podľa názoru súdu ďalším relevantným dôkazom, že odporca voľným pracovným miestom v čase
dania výpovede navrhovateľke skutočne nedisponoval, a teda jej neexistujúce voľné pracovné miesto
ponúknuť nemohol.

Navrhovateľka ďalej namietala, porušenie tzv. zákazu obnovenia zaniknutého pracovného miesta v
lehote troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru výpoveďou v dôsledku organizačných zmien,
a to prijatím pani G.. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že k obnoveniu
zaniknutého pracovného miesta navrhovateľky nedošlo a jej pracovné činnosti boli rozdelené medzi
pôvodných zamestnancov odporcu. Odporca v čase plynutia ochrannej doby (t. j. 01. 11. 2005 do 30.

04. 2006) síce prijal ku dňu 01. 02. 2006 dvoch nových zamestnancov avšak na odlišne pracovné
činnosti než tie, ktoré vykonávala navrhovateľka. Nových zamestnancov prijal odporca na pracovné
miesto Resseler Manager, W.. B. G., pričom v tomto prípade ide o úplne inú pracovnú pozíciu nemajúcu
žiadnu priamu súvislosť so zaniknutým pracovným miestom a pracovnou náplňou navrhovateľky, ktorú
vykonávala u odporcu. Druhú zamestnankyňu prijal odporca na pozíciu účtovníčky (Junior accountant),

W.. B. G., avšak jej pracovná náplň bola v prevažnej väčšine vykonávaných pracovných činností
odlišná od pracovných činností, ktoré vykonávala navrhovateľka na zrušenom pracovnom mieste
(viď. Pracovný profil Junior Accountant č. l. 115 a pracovná náplň navrhovateľky č. l. 139). Hlavný
predmet pracovných činností, ktoré vykonávala navrhovateľka spočíval v zabezpečovaní logistiky a s
tým súvisiaceho vedenia účtovníctva, p. G.K. vykonávala výhradne práce účtovnícke. Podľa tvrdení

navrhovateľky by dôkazom, že odporca mal možnosť navrhovateľku zamestnávať aspoň na kratší
pracovný čas, bolo, aj keby táto prevzala len časť pracovných činností navrhovateľky. Súd tieto
tvrdenia navrhovateľky považuje za právne irelevantné a v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporca rozdelením pracovnýchčinností navrhovateľky po organizačnej zmene medzi ostatných zamestnancov (p. T., G.. G., G..
P.) deklaroval faktickú neefektívnosť vykonania týchto činností samostatným zamestnancom a tým
nadbytočnosť zamestnanca /navrhovateľky/, ktorého pracovné miesto v dôsledku organizačných zmien

zaniklo. Tak ako súd uvádza vyššie, prerozdelenie pracovných činností za účelom zefektívnenia práce u
zamestnávateľa, je jedným z hlavných dôvodov, kedy zamestnávateľ k organizačným zmenám pristúpi.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že odporca vo vzťahu k skončeniu jej pracovného pomeru
konal účelovo a v rozpore s § 13 Zákonníka práca, teda že zneužil svoje práva na poškodenie

navrhovateľky, tieto súd považuje za neopodstatnené. Navrhovateľka tvrdí, že odporca prijal mesiac
pred výpoveďou danou navrhovateľke z organizačných dôvodov do pracovného pomeru ďalších
zamestnancov (z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o p. T., G.. P. S. G.. Š.), čím mal sledovať
cieľ poškodenia navrhovateľky ako účastníčky pracovnoprávneho vzťahu. Len samotná skutočnosť,
že mesiac pred výpoveďou danou navrhovateľke odporca prijal ďalších zamestnancov, na pracovné
pozície, ktoré nie sú totožné s pracovnou pozíciou navrhovateľky, konkrétne Logistic Manager, Office

Manager/Financial asistent/HR Consultant a Service Engineer/IT Specialist (č. l. 143), v žiadnom
prípade nepreukazuje, že konanie odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a že jeho cieľom
bolo poškodenie práv navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní tieto tvrdenia nijako nepreukázala, a
nesvedčí im ani žiadny z dôkazov vykonaných v tomto konaní. Naopak všetky okolnosti a vykonané
dôkazy nasvedčujú tomu, že odporca jednal vo vzťahu k navrhovateľke a ukončeniu jej pracovného

pomeru a korektne a preukazujú že konal v súlade so zákonom. Odporca má právo podľa vlastného
uváženia rozhodovať o svojej personálnej politike, o zložení pracovného tímu, o funkčnom zaradení
pracovníkov, o samotných organizačných zmenách a pod., pričom súd nie je oprávnený výkon tohto
jeho práva preskúmavať. Odporcov zlý úmysel nebol v konaní nijako preukázaný. Súd má naopak
za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú navrhovateľke ponúkol pred samotnou

výpoveďou je dôkazom korektného prístupu odporcu k navrhovateľke a nie snahy o poškodenie jej práv.
Odporca navrhovateľke pred ukončením pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov,
ponúkol dohodu s nadštandardným finančným vyrovnaním šiestich mesačných platov, a informoval ju
o plánovaných organizačných zmenách, a z toho vyplývajúcich personálnych zmenách. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že k dohode nedošlo z dôvodov požiadaviek navrhovateľky na

odstupné vo výške desiatich mesačných platov.

Konanie odporcu preto podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemožno označiť za konanie
poškodzujúce práva navrhovateľky a žiadny z dôkazov vykonaných v tomto konaní nesvedčí opaku.
Subjektívny pocit navrhovateľky, že bola na svojich právach poškodená nie je v tomto konaní

relevantných dôvodom na posúdenie konania odporcu ako konania v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je veľmi citlivou záležitosťou. Je
prirodzené, že u zamestnanca, ktorého sa takéto rozhodnutie zamestnávateľa týka, môže vzbudiť
u zamestnanca pocit nespravodlivosti a krivdy. Súd je však skončenie pracovného pomeru, v
tomto prípade výpoveď danú zamestnancovi z organizačných dôvodov, povinný preskúmať vždy z

objektívneho hľadiska, t. j. z hľadiska, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia
pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nepochybne stalo. Zákonnosť postupu odporcu pri skončení
pracovného pomeru s navrhovateľkou bola vykonaným dokazovaním v tomto konaní preukázaná. Výkon
práva zamestnávateľa, rozhodovať o svojej personálnej politike, personálnych zmenách, organizačných
zmenách a podobne, v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaný ako konanie, ktorého účelom

je poškodenie práv zamestnanca. Jeho účelom je zefektívnenie jeho činnosti, dosiahnutie vyššej
produktivity práce, znižovanie mzdových nákladov a tým dosiahnutie lepších hospodárskych výsledkov
čo je pre pôsobenie obchodných spoločností v podmienkach trhovej ekonomiky charakteristické. Pokiaľ
teda zamestnávateľ splní všetky povinnosti, ktoré mu zákon pre skončenie pracovného pomeru v tom
ktorom prípade ukladá, ide nepochybne o platné skončenie pracovného pomeru, a to bez ohľadu na

subjektívny pocit zamestnanca, ktorého sa skončenie pracovného pomeru týka.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca neporušil žiadne ustanovenia zákona, ktoré
by zakladali dôvod neplatnosti výpovede, naopak všetky hmotnoprávne podmienky výpovede danej
navrhovateľke boli náležite splnené, preto súd návrh voči nemu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Keďže mal v konaní úspech odporca, súd
mu priznal plnú náhradu trov konania v časti, kde návrh voči nemu zamietol. Odporca si tieto trovy pokiaľ
ide o náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, a preto mu súd ichnáhradu nepriznal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého advokát je povinný
trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vynesenia rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu ich neprizná.

Odporca v priebehu konania uplatnil voči navrhovateľke vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
určil, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával a jej
pracovný pomer sa skončil (viď. č. l. 551).

S poukazom na skutočnosť, že súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti
výpovede voči odporcovi súd ako nedôvodný zamietol, zamietol aj vzájomný návrh odporcu.
Navrhovateľke náhradu trov konania v tejto časti nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.