Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/85/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2204899989
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2204899989.60

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcov: 1. U. O., bytom V., J. I. Č.. XX, zastúpená

opatrovníkom O. O., bytom V. J. I. Č.. XX, 2. Q. O.Á., bytom V., J. I. Č.. XXX, zastúpená opatrovníkom O.
O., bytom V., J. I. Č.. XXX, obe zastúpené Advokátskou kanceláriou Javor - Tokár s.r.o. Bratislava, Stará
Vajnorská cesta 37, IČO: 36264750 proti žalovanému: X. W., bytom V., J. I. Č.. XXX, zastúpený JUDr.
Albínou Vágóovou, advokátkou, AK Dunajská Streda, Ružová č. 265 o určenie neplatnosti vydedenia a
neplatnosti závetu pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

II. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobkyne v 1. a 2. rade podali na tunajší súd dňa 07.05.2004 prostredníctvom právneho zástupcu
žalobu proti žalovanému X. W., ktorou sa domáhali o určenie neplatnosti vydedenia a o určenie
neplatnosti závetu. V žalobe uviedli, že ich právny predchodca, otec, B. W. zomrel dňa 24.11.2003.
Dedičské konanie po neb. poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod č. XXD/
XXX/XXXX P. XXX/XXXX. Konajúca notárka na pojednávaní ich ako dedičov oboznámila s tým, že neb.
poručiteľ zanechal dva závety. Prvý bol vyhotovený 16.12.2002 a druhý 03.11.2003. Súčasťou závetov

je aj listina o vydedení. Žalobkyne tvrdili, že dôvody obsiahnuté v listine o vydedení nie sú dané. Neb.
poručiteľ ich vydedil z dôvodu, že mu neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, starobe a že neprejavili
o neho skutočný záujem. Z uvedených dôvodov žalovaného ustanovil poručiteľ za jediného dediča.
Oni však so svojim správaním sa nedali dôvod na to, aby ich neb. otec vydedil. Žalobkyňa v 1. rade o
svojich rodičoch sa vzorne starala až do roku 2000, kedy sa neb. B. W. z domu odsťahoval a odmietal
ju od uvedenej doby. Žalobkyňa v 2. rade v žalobe poukázala na to, že ich neb. otec odmietal opateru
žalobkyne v 1. rade. V roku 2000 neb. poručiteľ prišiel k nej a prehlásil, že mu nikto nebude rozkazovať

a že chce bývať u nej. Neb. W. sa nepáčilo, že ona ho žiadala, aby sa vrátil domov a aby prestal viesť
spor proti žalobkyni v 1. rade. Žalobkyne 1, 2 neuznávajú závet neb. poručiteľa z dôvodu, že týmto sú
ukrátené na svojich dedičských právach. Vôľa, ktorá je v závete uvedená nie je vôľou ich neb. otca, ale
závet vyjadruje vôľu žalovaného a jeho manželky. Zdravotný stav ich neb. otca vôbec nebol taký, aby v
čase spísania závetu bol schopný rozhodovať o svojom majetku.

2.) Vzhľadom na nedostatky žaloby v zmysle § 43 odsek 1,2 O.s.p. súd uznesením zo dňa 17.06.2004

vyzval žalobcov na doplnenie žaloby uvedením jeho petitu, na základe ktorého súd má vo veci
rozhodnúť. Právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 22.07.2004 predložila súdu doplnenie žaloby
uvedením jej petitu, podľa ktorej žalobkyne 1, 2 sa domáhali, aby súd určil, že listina o vydedení
vyhotovená dňa 03.11.2003 a závet neb. poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 sú neplatné.3.) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu dňa 27.10.2004 písomné
vyjadrenie, ktorým žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v čase spísania

závetu a listiny o vydedení neb. poručiteľ bol pri plnom vedomí. Všetky nezhody, ktoré boli predmetom
konania žalobcov sa začali v roku 2000, kedy žalobkyňa v 1. rade neb. otca B. W. vyhnala zo svojho
domu. Neb. B. W. vtedy odišiel bývať k druhej dcére žalobkyni v 2. rade. Zároveň trval na podaní
žaloby proti žalobkyni v 1. rade, čo sa aj realizovalo podaním žaloby na Okresnom súde Dunajská
Streda, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. V tomto konaní po vykonanom dokazovaní

neb. poručiteľ bol úspešný, keďže súd dňa 23.09.2002 vydal rozsudok, ktorým ustálil, že zaopatrovacia
zmluva a darovacia zmluva je neplatná v podiele 1-ina. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie,
pričom medzičasom neb. B. W. dňa 24.11.2003 zomrel. Po výhre v súdnom spore žalobkyňa v 1. rade
ovplyvnila aj žalobkyňu v 2. rade, ktorú sa jej podarilo získať na svoju stranu. V dôsledku toho vznikli
medzi neb. poručiteľom a žalobkyňami rozpory a keď sa stala situácia pre neb. otca neudržateľnou
žalovanýpresťahovalneb.otcadobytujehodcéry.Vzhľadomnatakétochovaniežalobcovneb.poručiteľ

- teda otec sa rozhodol napísať nový závet a listinu o vydedení, ktoré sú predmetom súdneho konania.

4.) Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozsudkom zo dňa 07.10.2011 určil, že listina o vydedení
vyhotovená dňa 03.11.2003 neb. poručiteľom B. W. je neplatná. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 2 O.s.p. , podľa ktorého vyslovil, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu. Žalovaný prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne podal taktiež odvolanie v časti týkajúcej sa trov konania.

5.) Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XCoD/XX/XXXX zo dňa 20.12.2012 napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho
súdu medzi inými vyplýva, že závažným procesným nedostatkom, ktorý súd prvého stupňa v priebehu
konania neodstránil je aj skutočnosť, že nie je zrejmé akého určenia sa vlastne žalobkyne domáhajú. V
žalobe uvádzajú, že sa domnievajú, že dôvody vydedenia nie sú dané konkrétne na strane 3 a 4 žaloby.
Následnevpodaní zodňa22.07.2004,ktoréučinilinavýzvusúdunadoplneniežaloby,ktoréneobsahuje

petit žaloby uvádzajú, že žiadajú určiť, že listina o vydedení zo dňa 03.11.2003 je neplatná.
Ani doplnením žaloby podaním zo dňa 22.07.2004 nedošlo k odstráneniu nezrozumiteľnosti žaloby
z toho hľadiska, čoho sa žalobkyne domáhajú, nakoľko výzva súdu prvého stupňa nebola správna.
V úvode žaloby žalobkyne uvádzajú, že žiadajú zahájiť konanie o určenie neplatnosti vydedenia a o
určenie neplatnosti závetu. Z celého obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyne žiadajú určiť, že dôvody

vydedenia nie sú dané, pretože sa nedopustili takého správania, ktoré by odôvodňovalo ich vydedenie.
Následne na výzvu súdu doplnili petit, na základe ktorého sa domáhajú určenia, že listina o vydedení
je neplatná. Výzva súdu prvého stupňa však bola nesprávna z toho hľadiska, že žalobkyne boli len
všeobecne vyzvané na doplnenie petitu. Žaloba však žalobné žiadosti obsahovala - bola nezrozumiteľná
len z toho hľadiska, že nebolo úplne zjavné, či sa žalobkyne domáhajú len určenia neplatnosti listiny o

vydedení, alebo len určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, alebo či žiadajú určenie v oboch týchto
veciach. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa ustáliť, čo je predmetom konania
tým, že vyzve žalobkyne na odstránenie vád žaloby a o tomto rozhodne v zmysle vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti určenia , že závet je
neplatný, keď tu odvolací súd upozorňuje na ustanovenie § 479 OZ, v zmysle ktorého opomenutie

potomkov poručiteľa v závete, ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov, sankcionuje závet neplatnosťou
v tejto časti, pričom ide o jeho relatívnu neplatnosť. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu
spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku
existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená,
neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívne neplatnosti sa možno dovolať akýmkoľvek spôsobom,

protinávrhom alebo námietkou vznesenou v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde
účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným prejavom, z
ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Nie je rozhodné ako
oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. či ako absolútnu, alebo relatívnu,
urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Rozhodujúce je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu

vedu právneho úkonu. Súdna prax pre oblasť občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z
ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho
úkonu. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiťakýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania a
dovolaním neplatnosti právneho úkonu sa možno brániť aj v konaní proti návrhu, v konaní o prejednaní
dedičstva možno námietku relatívnej neplatnosti vzniesť písomne, alebo ústne do zápisnice. Podľa

názoru súdnej praxe sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vymedzenej v ustanovení § 40a OZ nie
je potrebné dovolať v samostatnom súdnom spore. Stačí, aby sa ten, kto je takým právnym úkonom
dotknutý a kto ju pritom nespôsobil, relatívnej neplatnosti dovolal mimosúdnym prejavom adresovaným
účastníkom právneho úkonu, tvrdením oprávneného subjektu v žalobe a pod. Platný občiansky súpdny
poriadok výslovne stanovuje čoho sa navrhovateľ môže domáhať, teda aké sú právne prípustné druhy

žalôb z hľadiska obsahu petitu. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ nedomáha vydania exekučného
titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, alebo , že
tu nie je. Takéhoto určenia sa môže navrhovateľ domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny
záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo
neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť o právnom postavení
navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Zásadne je treba súhlasiť

s tým, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia
bolo ohrozené jeho právo alebo, ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Určujúcinávrhjeprostriedkomochranyprávnehopostavenianavrhovateľaskôr,nežtotojehopostavenie
bolo porušené. Pokiaľ nedošlo k platnému vydedeniu plnoletých potomkov poručiteľa, pričom týmto
plnoletým potomkom sa musí pri dedení dostať aspoň 1/2-ica ich dedičského podielu zo zákona, súd

musí prihliadnuť na prípadné účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu navrhovateľkami a v časti
určenia, že závet poručiteľa je neplatný, následne pri zistení takejto skutočnosti musí zistiť, či je, či nie
je na takomto určení naliehavý právny záujem predpokladaný ustanovením § 80 písmeno c) O.s.p. a
podľa tohto záveru o nároku na určenie neplatnosti závetu rozhodnú. Vzhľadom k tomu, že súd prvého
stupňa sa dopustil už vyššie uvedeného pochybenia tým, že svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil,

účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, čím bola splnená podmienka na zrušenie veci v zmysle
ustanovenia§221odsek1písmenaf)O.s.p. Pretoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňazrušila
vecmuvrátilnaďalšiekonanie. Vďalšomkonaníbudepotrebné,abysúdvprvomradevyzvalžalobkyne
postupom podľa § 43 O.s.p. na odstránenie vád žaloby tak, aby bolo zrejmé čoho sa domáhajú. Až po
ustálení predmetu konania môže súd vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania
odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.

6.) V intenciách uznesenia odvolacieho súdu výzvou zo dňa 17.06.2013 súd vyzval právneho zástupcu
žalobcov na písomné doplnenie návrhu a jeho petitu v tom smere čoho sa presne žalobkyne podaným

návrhom na začatie konania domáhajú, či sa domáhajú len určenia neplatnosti listiny o vydedení, alebo
len určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, alebo žiadajú určenie v oboch týchto veciach a podľa
toho, aby upresnili aj samotný petit žaloby. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 07.08.2013
súdu oznámili, že žalobkyňa v 1. rade sa domáha podanou žalobou o určenie, že listina o vydedení
žalobkyne v 1. rade obsiahnutá v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 je neplatná. Ďalej, aby súd

určil, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení obsiahnutej v závete poručiteľa B. W. zo dňa
03.11.2003 nie sú dané, ďalej, aby súd určil, že závet poručiteľa B. W. z 03.11.2003 je neplatný.

7.) Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade rovnako ako právny zástupca žalobkyne v 1. rade boli vyzvaní

na písomné doplnenie a upresnenie petitu žaloby. Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade listom zo dňa
18.11.2013 súdu oznámila, že žalobkyňa v 2. rade netrvá na žalobe o určenie neplatnosti vydedenia
a určenie neplatnosti závetu. Výzvou súdu zo dňa 25.11.2013 bola právna zástupkyňa žalovaného
vyzvaná na vyjadrenie, či žalovaný súhlasí so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne v
2. rade, alebo nie. Právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 04.02.2014 súdu oznámila, že ak

podanie žalobcov súd bude kvalifikovať za späťvzatie návrhu tak pre ten prípad žalovaný so späťvzatím
návrhu súhlasí. Výzvou zo dňa 05.06.2014 bol právny zástupca žalobkyne v 1. rade vyzvaný v zmysle
§ 91 odsek 2 O.s.p. ,či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade. Právny zástupca žalobkyne
v 1. rade podaním zo dňa 08.07.2014 súdu oznámil, že žalobkyňa v 1. rade nesúhlasí so späťvzatím
žaloby žalobkyňou v 2. rade s poukazom aj na ust. § 91 odsek 2 O.s.p., podľa ktorého ak ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú
na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu na jeho späťvzatie, na
uznanie, alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej strane. Po takomto vyjadrení právnych zástupcov strán uznesením zo dňa22.09.2014 súd rozhodol tak, že čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil a to s poukazom na § 91 O.s.p.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2014.

8.) Právny zástupca žalobkyne v 1. rade podaním zo dňa 06.04.2016 súdu oznámil, že medzičasom
prevzali aj zastupovanie žalobkyne v 2. rade a v mene žalobkyne v 2. rade sa domáha výroku súdu,
podľa ktorého aby súd určil, že listina o vydedení žalobkyne v 2. rade obsiahnutá v závete poručiteľa
B. W. zo dňa 03.11.2003 je neplatná, ďalej, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o
vydedení obsiahnutej v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 nie sú dané, a zároveň, aby súd určil,

že závet poručiteľa z 03.11.2003 je neplatný. Uznesením zo dňa 25.04.2016 súd v súlade s ust. § 95
odsek 1, odsek 2 O.s.p. pripustil zmenu petitu žaloby ako je to uvedené v písomnom uznesení na čl.
577 spisu.

9.)Vďalšomkonanísúdsaoboznámilpredovšetkýmpísomnýmipodaniamiprávnehozástupcužalobcov
ako i písomným podaním žalovaného. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa

30.9.2016 uviedol, že v prvom rade namietajú absolútnu neplatnosť závetu zo dňa 03.11.2003
a závetu zo dňa 16.12.2002 z dôvodu, že poručiteľ v čase písomného závetu trpel duševnou poruchou,
ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Uvedené vyplýva zo znaleckého dokazovania v
tomto konaní. Rovnako namietajú neplatnosť listiny o vydedení zo dňa 03.11.2003, 16.12.2002 a
to z dôvodu nesplnenia materiálneho predpokladu platnosti listiny o vydedení, konkrétne špecifikácie

dôvodov vydedenia. Zároveň namietajú, že dôvody vydedenia neboli dané, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z pôvodného rozsudku zo dňa 7.10.2011. Ďalej poukázal na to, že v ďalšom konaní neprišlo k
doplneniu dokazovania a teda sa ani nemohol zmeniť skutkový stav. Preto navrhol, aby súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel podľa ich písomných vyjadrení zo dňa 7.8.2013 a zo dňa 05.04.2016..
10.) Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu poukázal na to, že žalobkyne 1,2 sa domáhajú

vyslovenia absolútnej neplatnosti závetov z roku 2003 a z roku 2002, takisto sa domáhajú od augusta
2013, aby súd určil, že listiny, ktoré sú rovnako spisované v oboch závetoch o vydedení nie sú platné s
poukazom na to, že nespĺňajú materiálne náležitosti predpokladané zákonom. V prvom rade namietajú
absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ, ktorá skutočnosť sa však počas konania nepreukázala, pretože
neb. poručiteľ ani v roku 2002 ani 2003 nekonal v žiadnej duševnej poruche. Tieto právne úkony teda

nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Naviac nesvedčí žalobkyniam 1,2 ani naliehavý právny
záujem, pretože tieto listiny, ktoré zanechal neb. poručiteľ, teda závet, ktorý súčasne obsahuje aj listinu
o vydedení z roku 2003 a 2002 trpia od počiatku iba relatívnou neplatnosťou v oboch prípadoch
práve s poukazom na ust. § 479 OZ, teda, že neboli zahrnuté do týchto listín neopomenuteľní dedičia.
Žalovaný nebol osobou oprávnenou, ktorý by sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov mohol dovolať.

Oprávnenými osobami boli žalobkyne 1,2, ktoré však tak neučinili. Žalovaný je toho názoru, že právny
úkon je platný do tej doby, pokiaľ oprávnená osoba sa neplatnosti právneho úkony nedovolá. Žalovaný
má za to, že i keď oba právne úkony sú relatívne neplatné od počiatku, vzhľadom k tomu, že žalobkyne
1, 2 sa relatívnej neplatnosti závetu nedovolali ani čo sa týka závetu z roku 2002 a ani z roku 2003 v
trojročnej premlčacej lehote, podľa § 101 OZ toto právo im zaniklo.

11.) Podľa § 476 odsek 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa odseku 2 v
každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa §
476b OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma

svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia
sa musia na závet podpísať. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko,
koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1/2-ica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov. Podľa § 469a OZ odsek 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v

rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v iných
závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, § 140, § 145 odsek 1, § 479, § 589, § 701 odsek 1 a § 741b odsek 2 považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.12.) Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto
právneho úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti
právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá.
Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Po
márnom uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený nedovolal neplatnosti právneho úkonu sa jeho
právo v dôsledku nepodanej námietky premlčalo. Vadný úkon sa síce nekonvalidoval, avšak oprávnený
(dotknutý)saužnemôžesúspechomdovolaťneplatnostiprávnehoúkonu.Trojročnápremlčaciadobana

dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k právnemu úkonu,
t.j. keď sa právo mohlo vykonať ho prvý raz.

13.) Z vykonaného dokazovania po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom teda vyplýva,
že žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 101 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobkyne 1, 2 sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - závetu nedovolali ani čo sa týka závetu z

roku 2002 a ani z roku 2003 v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote v súlade s ust. § 101
OZ. Po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty toto právo žalobcom zaniklo. V konaní bolo preukázané,
že žalobkyne o existencii závetu z roku 2002 ako i z roku 2003 sa dozvedeli na pojednávaní v rámci
dedičského konania u súdnej komisárky X.. X. Z..

14.) Z obsahu pripojeného dedičského spisu po neb. poručiteľovi B. W. sp. zn. XXD/XXX/XXXX P.. XXX/
XXXX zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade súdnej komisárky X.. X. Z. vyplýva, že žalobkyne 1,
2 ako zákonné dedičky po neb. poručiteľovi dňa 27.01.2004 boli oboznámené s existenciou závetu,
súčasťou ktorého bolo aj vydedenie neopomenuteľných dedičov. V zápisnici sa konštatuje, že neb.
poručiteľ zanechal dva závety. Prvý bol spísaný v advokátskej kancelárii X.. Q. G. za prítomnosti dvoch

svedkov dňa 16.12.2002, v ktorom vydedil svoju dcéru U. O., teda žalobníčku v 1. rade a za dedičov
celého svojho majetku ustanovil ostatné dve svoje deti Q. O.Y. U. X. W., teda žalobkyňu v 2. rade a
žalovaného. Druhý závet bol spísaný taktiež za prítomnosti dvoch svedkov v AK X.. G. dňa 03.11.2003,
v ktorom vydedil svoje obe dcéry žalobkyne 1,2 a za dediča celého svojho majetku ustanovil žalovaného
svojho syna. Podľa tohto žalobkyne 1, 2 mali právo a možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.01.2004 v rámci trojročnej premlčacej
lehoty. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne 1, 2 sa relatívnej neplatnosti závetu, ktorý zároveň obsahuje aj
listinu o vydedení nedovolali v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty t.j. dňom 28.01.2007 toto právo im zaniklo. Preto podľa názoru súdu závet zo dňa 03.11.2003
spolu s listinou o vydedení sú platnými právnymi úkonmi, keďže žalobkyne 1, 2 sa vyslovenia relatívnej

neplatnosti tohto právneho úkonu v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote sa nedovolali. Z
týchto dôvodov súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným podľa § 101 OZ návrh
žalobcov 1,2 v celom rozsahu zamietol.

15.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 2 C.s.p. podľa ktorého o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Ak zákon pre
podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1
CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)