Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/76/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1206206376.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľky: O.. I. K., bytom D. X, J., zast. JUDr. Alojz Baránik, advokát, so sídlom Gröslingova 4,
Bratislava, proti odporcovi: XEROX LIMITED Bridge House, Oxford Road, Uxbridge Middlesex UB8
1HS, Veľká Británia, zriaďovateľ organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED,
organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby so sídlom Drieňová 3, Bratislava, IČO: 30
814 677, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Po, vo vložke č. 313/B,
zast. JUDr. Adam Batuna, advokát, so sídlom Bojasova 1247, Praha 8, Česká republika, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď zo dňa 26. 10. 2005 daná navrhovateľke z pracovného pomeru u odporcu je
n e p l a t n á.

O mzdových nárokoch navrhovateľky a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22. 03. 2006 sa navrhovateľka domáhala určenia, že skončenie
pracovného pomeru zo strany odporcu dané jej výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca jej v
uvedený deň doručil na pracovisku výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ku ktorej malo dôjsť na základe

predchádzajúceho písomného rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 21. 10. 2005, ktorým
bola zmenená organizačná štruktúra odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce. Dôsledkom tohto
rozhodnutia bol zánik pracovnej pozície Administration Logistic/Service Support, na ktorej pracovala,
čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Pracovný pomer sa skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej
lehoty dňa 31. 01. 2006. Uviedla, že skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodov, že
rozhodnutie o organizačných zmenách je účelové a vykonštruované a urobila ho neoprávnená osoba.
K jej nadbytočnosti v skutočnosti nedošlo, pracovné miesto nezaniklo, naopak bol naň prijatý ďalší

zamestnanec. Odporca jej neponúkol inú vhodnú prácu, čím porušil tzv. ponukovú povinnosť. Zároveň
žiadala odporcu zaviazať na náhradu mzdy vo výške 41 723,- Sk mesačne, od 17. 01. 2007 až do času,
kedy jej odporca umožní pokračovať v práci.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemožno
preskúmavať a je výlučne na rozhodnutí zamestnávateľa, kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu a
vo vzťahu ku ktorým zamestnancom k nemu prikročí. Je nepochybné, že rozhodnutie o organizačných

zmenách bolo prijaté a to oprávnenou osobou, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,
v zákonom predpísanej písomnej forme. Týmto rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu (zániku)
pracovného miesta navrhovateľky, čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Ďalej uviedol, že nemohol
ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu, nakoľko v čase výpovede nedisponoval žiadnym voľnýmpracovným miestom, naopak, bol nútený pre prekážky na jeho strane - nemožnosť prideľovania práce
počas plynutia výpovednej lehoty požiadať navrhovateľku, aby zostala doma a vyplatil jej náhradu
mzdy.NamietalajtvrdenienavrhovateľkyoúdajnomobnovenízrušenejpracovnejpozícieAdministration

Logistic/Service Support a prijatí na túto pracovnú pozíciu iného zamestnanca v tzv. ochrannej dobe
počas troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru navrhovateľky z organizačných dôvodov. K
prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov nedošlo, nakoľko u odporcu nepôsobia. Má za
to, že výpoveď daná navrhovateľke je platná a z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných
ustanovení tak, ako to uvádza navrhovateľka. Žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodný.

Zmenou petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 23. 03. 2007, navrhovateľka žiadala určiť, že
výpoveď zo dňa 26. 10. 2005 je neplatná a odporca je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od
19. 01. 2007 do času, kedy jej umožní pokračovať v práci, a to za každý mesiac vo výške 41 723,- Sk
mesačne spolu s úrokom omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy od 20. 01. 2007 do zaplatenia.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vo vyššie uvedenej veci rozhodol Rozsudkom
sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 23. 03. 2007, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň
zamietol vzájomný návrh odporcu a zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške
priemerného mesačného zárobku od 17. 01. do 19. 01. 2006. Na odvolanie obidvoch účastníkov konania

odvolací súd Uznesením č. k. XCo XXX/XX - XXX S. XCo XXX/XX zo dňa 11. 07. 2008 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bolo v
ďalšom konaní najmä vykonať dôkazy podľa návrhu účastníkov so zameraním na splnenie ponukovej
povinnosti zo strany odporcu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce a opätovne posúdiť platnosť
výpovede.

Na pojednávaní zo dňa 27. 01. 2010 pripustil súd ďalšiu zmenu návrhu v časti náhrady mzdy tak, že
odporca je navrhovateľke povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1 334,90 Eur brutto mesačne od 17.
01. 2006 až do času, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V časti určenia neplatnosti zostal petit nezmenený.

Podoplnenísvyhodnotenídokazovaniavzmyslepokynovodvolaciehosúduprvostupňovýsúdopätovne
rozhodol Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 27. 01. 2010 tak, že
návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň zamietol vzájomný
návrh odporcu a zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného

zárobku od 17. 01. do 19. 01. 2006.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. XCo XXX/XXXX - XXX napadnutý
rozsudok v časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky a o trovách konania v tejto časti zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zostávajúcej časti rozhodnutie prvostupňového súdu

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2010.

V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu úlohou súdu prvého stupňa bolo doplniť
dokazovanie hlavne zadovážením úplnej štruktúry pracovných miest k začiatku roka 2005 (organizačná
štruktúra) s uvedením všetkých vytvorených pracovných miest, s vyznačením obsadených a

neobsadených pozícií ako aj uvedením dátumu vytvorenia neobsadených pracovných pozícií v priebehu
roka 2005. Po doplnení dokazovania, a to aj s ohľadom na dôkazné bremeno odporcu týkajúce sa
ponukovej povinnosti, bolo úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť platnosť výpovede danej
navrhovateľke.

V zmysle vyššie uvedeného prvostupňový súd dokazovanie doplnil, a na základe vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 15. 05. 1995 vyplýva, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu
na dobu neurčitú. Navrhovateľka pracovala na pracovnej pozícii „Administrative assistant“ (neskôr na

základe dohody s odporcom na pracovnej pozícii „Administrative logistic/service support“).

Z písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 21. 10.
2005 vydaného vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby vyplýva, že došlo k zmeneorganizačnej štruktúry odporcu a zanikla pracovná pozícia Administration Logistic/ Service Support, na
ktorej pracovala navrhovateľka.

Z pôvodnej organizačnej štruktúry vyplýva, že Country Manager-ovi Karelovi Schöppelovi podliehali štyri
tímy, a to: 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., O. D., E. Š.), 2. Finance/Administration Team (B. C.,
B. P.), 3. Administration (I. K.), 4. Service Team (I. D., T. T., I. K., W. L., P. Y., O. Š.).

Znovejorganizačnejštruktúrypoorganizačnejzmenezodňa21.10.2005vyplýva,žeCountryManager-

ovi Karlovi Schöppelovi podliehali tri tímy, a to 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., O. D., E. Š.), 2.
Finance/Administration Team (B. C., B. P.), 3. Service Team (I. D., T. T., W. L., P. Y., O. Š.).

Z ďalšej novej organizačnej štruktúry predloženej odporcom vyplýva, že Country Manager-ovi Karelovi
Schöppelovi podliehali štyri tímy, a to 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., G. D., E. Š., B. G.), 2.
Finance/Administration Team (B. C.Č., I. B.), 3. Accountant Assistant/Office Manager (B. P.) 4. Service

Team (I. D., B. G., W. L., P. Y., O. Š.).

Z menného zoznamu zamestnancov odporcu v období mesiacov 10/2005 a 11/2005 vyplýva, že odporca
zamestnával 19 zamestnancov: S. T., K. C., K. I., V. C., N. C., Y. P., W. C., T. T., T. W., C. C., C. B., L.
W., D. O., D. I., D. O., Š. E., Š. O., Š. K., P. B..

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26. 10. 2006 doručenej navrhovateľke v ten istý deň
vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce bolo
rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry odporcu. Zanikla pracovná pozícia Administration Logistic/
Service Support, preto bola navrhovateľke, s poukazom na jej nadbytočnosť daná výpoveď podľa § 63

ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke inú vhodnú prácu
neponúkol.

Z listu navrhovateľky zo dňa 17. 01. 2006 vyplýva, že odporcovi oznámila, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Z vyjadrenia spoločnosti Info Work, spol. s.r.o. súd zistil, že dňa 02. 12. 2005 odporca s personálnou
spoločnosťouuzavrelzmluvuovýbereavyhľadávaníkandidátanapozíciuKeyaccountmanager,pričom
výber bol ukončený nástupom úspešného kandidáta dňa 04. 09. 2006. Ďalej dňa 04. 01. 2006 bola
podpísaná Zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce v inej organizácii a objednávka

napozíciuJunioraccountant.Dňa10.03.2006bolapodpísanáRámcovázmluvaovyhľadávaníavýbere
kandidátov a objednávka na pozíciu XBS Sales Executive.

Z vyjadrenia spoločnosti Profesia, s.r.o. má súd za preukázané že odporca mal v priebehu rokov 2005
a 2006 objednané zverejnenie 4 pracovných ponúk, a to na pozíciu Asistent účtovníctva a pozíciu

Fakturant, logistik (v období od 20. 07. 2005 do 03. 08. 2005), neskôr ďalšiu pozíciu Fakturant, logistik,
a tiež pozíciu Asistent účtovníka - administratívny pracovník (v období od 24. 08. 2005 do 24. 09. 2005).

Z vyjadrenia spoločnosti R. I. Consultancy Services (Slovakia), s. r. o. súd zistil, že odporca vyhľadával
prostredníctvom menovanej personálnej agentúry pozíciu Assistant (pozícia zadaná 30. 07. 2005,

obsadená 02. 09. 2005), Supervisor (zadaná 10. 07. 2005, obsadená 02. 09. 2005), Office Manager
(zadaná 20. 08. 2005 a stiahnutá 01. 10. 2005), Logistic Manager (pozícia zadaná 02. 09. 2005 a
obsadená 03. 10. 2005).

Z výpisu z evidencie zamestnancov odporcu vyplýva, že dňa 01. 02. 2005 bol prijatý zamestnanec P.

Y. (Customer Service Engineer) a dňa 01. 04. 2005 E. Š. (Graphic Art Industry Sales Specialist). Dňa
01. 09. 2005 boli odporcom prijatí dvaja zamestnanci, a to W.. C. B. (chief accountant) a W.. Š. K. (FM
Supervisor). Dňa 01. 10. 2005 boli prijatí traja zamestnanci, a to T. T. (Logistic Manager), O. Š. (Customer
Service Engineer) a B.E. P. (Financial Assistant/Office Manager). Dňa 19. 12. 2005 boli na niekoľko dní
prijatí dvaja brigádnici, a to G. T. a W. C.. Dňa 01. 02. 2006 boli prijatí dvaja zamestnanci, a to W.. B. G.

(Junior Accountant) a W.. B. G. (Partner Business Manager).

Svedok G. T. uviedol, že u odporcu pracoval v čase, keď aj navrhovateľka. Mal takú istú pracovnú náplň
ako ona s tým rozdielom, že on ju vykonával vo vzťahu k servisným technikom firmy a navrhovateľka vovzťahu k zákazníkom firmy. O organizačných zmenách sa dozvedel od konateľa spoločnosti, keď riešili
otázku jeho pracovného pomeru u odporcu. Ďalej uviedol, že pani T., ktorá vykonávala tie isté činnosti
ako navrhovateľka, pracovala u odporcu skôr, ako bola daná výpoveď navrhovateľke z organizačných

dôvodov.

Svedkyňa B. G. uviedla, že u odporcu pracovala v riadnom pracovnom pomere od 01. 02. 2006 v
pracovnej pozícii Junior učtovníčka a po ukončení pracovného pomeru pani T. prešla na pracovnú
pozíciu Logistic manager, kde prevzala pracovné činnosti, ktoré menovaná vykonávala. Ďalej uviedla,

že pracovné činnosti , ktoré vykonávala na pracovnej pozícii Junior účtovník sa nezhodujú s pracovnými
činnosťami, ktoré vykonáva na pracovnej pozícii Logistic manager.

Z výpovede svedka B. Y. súd zistil, že rozhodnutie o organizačných zmenách bolo v kompetencii
vedúceho organizačnej zložky p. D. a svedok na ňom nijak neparticipoval. Ako finančný riaditeľ
riešil s navrhovateľkou len finančné záležitosti ohľadom skončenia pracovného pomeru. Ako

dlhodobej zamestnankyni jej navrhli rozviazať pracovný pomer dohodou, s nadštandardnou finančnou
kompenzáciou, navrhovateľka nesúhlasila a žiadala kompenzáciu vo výške 10 platov, ktorej požiadavke
vyhovieť nemohli. V rámci diskusie bolo pre navrhovateľku hľadané u odporcu iné miesto, je to
štandardný postup v takýchto situáciách. Svedok nemá vedomosť o tom či bolo navrhovateľke
ponúknuté iné pracovné miesto, ale pokiaľ má vedomosť takého voľné miesto vo firme ani nebolo.

Navrhovateľkasaprednímvyjadrilatak,ženakoľkomábyťprepustená,nemázáujemďalejpracovaťpre
odporcu. Pri výpovedi danej zamestnancovi schválenie generálnym riaditeľom potrebné nie je, uvedené
je len v kompetencii organizačnej zložky.

Svedkyňa T. T. k veci uviedla, že do pracovného pomeru u odporcu nastúpila k 01. 10. 2005 na pozíciu

Logistik manager. Navrhovateľka ju zaúčala na všetky pracovné činnosti, ktoré táto robila. Na okolnosti
súvisiace so skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou si nespomína.

Svedok T. D., ktorý bol do roku 2007 vedúcim organizačnej zložky odporcu, vypovedal, že po nástupe
do funkcie vo februári 2005 mal za úlohu zefektívniť činnosť pobočky. Na základe zmonitorovania stavu,

navrhol riešenia a z uvedeného vyplynulo, že miesto navrhovateľky je nadbytočné. Snažil sa skončiť
pracovný pomer s navrhovateľkou dohodou, avšak k uvedenému nedošlo. Následne boli schválené
organizačné zmeny, ktoré mal v kompetencii sám svedok. U odporcu v čase ponukovej povinnosti
odporcu žiadne voľné pracovné miesto nebolo a to ani na skrátený úväzok. Pokiaľ ide o inzerciu voľných
pracovných miest, uvedené vychádzalo z obchodnej politiky firmy, ktorá mala tieto ponuky takmer

nonstop, pre prípad, že by sa prihlásili skutočne kvalitné pracovné sily. Po odchode navrhovateľky časť
jej pracovnej agendy prebrala p. G. a zvyšok bol rozdelený medzi ostatných zamestnancov.

Navrhovateľka v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zotrvala na návrhu tak,
ako bol pôvodne podaný. Neplatnosť výpovede spočíva v tom, že odporca mal v čase dania

výpovede navrhovateľke tri voľné pracovné miesta, a to pozíciu key account, resseler manager a
junior accountant, ktoré bol povinný ponúknuť navrhovateľke. Ponuková povinnosť zamestnávateľa
je absolútnou povinnosťou a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by navrhovateľka nemala schopnosti
vykonávať aj iné pracovné činnosti na inej pracovnej pozícii, a to aj s prípadnou predchádzajúcou
prípravou na výkon týchto pracovných činností. Odporca pred daním výpovede navrhovateľke umelo

zvýšil počet zamestnancov, čo síce je jeho zákonné právo, avšak jeho konanie bolo namierené proti
navrhovateľke a bolo v rozpore s § 13 Zákonníka práce. Odporca porušil aj zákaz obnovenia zrušeného
pracovného miesta odporcom, keď toto obsadil pani G..

Odporca zotrval na svojich tvrdeniach a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Výpoveď daná

navrhovateľke zo strany odporcu bola daná platne a v súlade so zákonom. V čase výpovede nebolo
u odporcu žiadne otvorené voľné pracovné miesto a teda nebolo čo ponúknuť navrhovateľke. Ako to
vyplýva z výpisu z obchodného registra odporcu, T. D. bol od 10. 05. 2005 do 30. 09. 2007 vedúcim
organizačnej zložky odporcu a teda bol oprávnený rozhodovať o organizačných zmenách a ukončovať
pracovnépomeryatď.bezakéhokoľvekobmedzenia.Odporcaaždo01.01.2006nemalžiadneotvorené

ani potencionálne pracovné miesto, na ktorom by navrhovateľku mohol zamestnať a to ani na kratší
pracovný čas. Odporca po daní výpovede navrhovateľke dňa 26. 10. 2005 udelil navrhovateľke platené
voľno s náhradou mzdy, lebo jej nemohol prideľovať prácu, t. j. nepotreboval práce, ktoré do tej doby
vykonávala navrhovateľka.Podľa § 61 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde

o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.

Podľa § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,

ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobe.
Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iný zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku
zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra je splnomocnený za podnikateľa robiť
všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa Judikátu č. R 14/1970 nemožnosť zamestnávať pracovníka znamená, že organizácia nemá pre
pracovníka žiadnu prácu; ide tu teda o nemožnosť pracovníka vôbec ďalej zamestnávať. Organizácia
musí totiž ponúknuť pracovníkovi akékoľvek voľné miesto, ktoré je v organizácii k dispozícii v čase dania

výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii pracovníka, a
to aj vtedy, keď toto miesto vyžaduje predchádzajúcu prípravu pracovníka; záleží len na pracovníkovi,
či ponuku prijme, alebo ju odmietne.

Podľa Judikátu č. R 51/1997 nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ

nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 05. 1995 na pracovnej pozícií označovanej ako „Administration
logistic/service suport“. Dňa 21. 10. 2005 odporca vydal rozhodnutie o organizačných zmenách, z

ktorého vyplýva, že v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry pracovná pozícia navrhovateľky zaniká,
čím sa zároveň znižuje počet pracovných miest. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny odporca
listom zo dňa 26. 10. 2005 rozviazal s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť. Tento výpovedný dôvod zdôvodnil tým, že zanikla pracovnápozícia, na ktorú bola navrhovateľka zaradená. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke
neponúkol inú vhodnú prácu, nakoľko podľa jeho tvrdenia nedisponoval žiadnym vhodným voľným
pracovným miestom, a preto nemá možnosť navrhovateľku zamestnávať, a to ani po predchádzajúcej

príprave.

Predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú
existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť

zamestnanca ďalej zamestnávať, pričom dôvod tejto nemožnosti spočíva v tom, že zamestnávateľ
naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu.
Nadbytočnosť zamestnanca je podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorej splnenie
je povinný súdu preukázať zamestnávateľ.

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je preukázanie zo strany zamestnávateľa, že

nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (absolútna nemožnosť pracovníka ďalej zamestnávať). Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného jeho zrušujúcom uznesená je dôkazné bremeno na
preukázanie splnenia tejto podmienky na zamestnávateľovi, avšak tvrdenie a preukazovanie, že ku
dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto, je procesnou obranou zamestnanca. Ak
zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný

ponúknuťmuprenehoinakvhodnúprácu,atoajmenejkvalifikovanú.Akmázamestnávateľviacvoľných
pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie, pre splnenie ponukovej
povinnosti stačí, ak zamestnancovi ponúkne jeho z takýchto voľných miest. Ak by zamestnanec
ponúknuté miesto odmietol, ponuková povinnosť zamestnávateľa sa považuje za splnenú.

Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky musia byť splnené kumulatívne (t. j. súčasne), pričom
nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu preto zameral dokazovanie na preukázanie splnenia

hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede.

Na pojednávaní zo dňa 08. 12. 2006 súd odporcovi uložil okrem iného aj povinnosť predložiť prehľad
zamestnancov podľa organizačnej štruktúry odporcu s označením jednotlivých organizačných útvarov a
pracovných pozícií, s priradením konkrétneho mena pracovníka, ktorý na tomto mieste pracoval, spolu s

konkrétnymi náplňami práce týchto zamestnancov od 01. 01. 2005, so všetkými zmenami organizačnej
štruktúry v takom istom členení a prevedení, ktoré sa udiali do konca júna 2006.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, odporcom predložené schémy
organizačných štruktúr zamestnancov (č. l. 140 - 142) nezodpovedali súdom požadovanému obdobiu

a reálnemu stavu, išlo o neúplný prehľad, keďže v nich neboli zahrnutí všetci pracovníci, čo vyplýva
aj z predložených pracovných zmlúv. Predložené materiály neposkytovali prehľad o celkovej štruktúre
pracovných miest v požadovanom období, o obsadených a voľných pozíciách, o čom svedčí aj
skutočnosť, že podľa pracovných zmlúv boli do pracovného pomeru v r. 2005 prijatí viacerí pracovníci
(01. 02. 2005 - Y., 01. 04. 2005 - D., 01. 09. 2005 - C., 01. 10. 2005 - P., T., Š.) a od 01. 02. 2006

bola prijatá W.. G.. Z týchto materiálov preto nebolo možné zistiť, ako dlho boli vytvorené a neobsadené
pracovné pozície, na ktoré boli uvedení zamestnanci prijatí a či aj v rozhodnom čase mal, resp. nemal
odporca voľné pracovné miesta.

Súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu výzvou zo dňa 25. 01. 2012 opätovne vyzval odporcu

na predloženie úplnej štruktúru pracovných miest odporcu za obdobie od 1/2005 do 3/2006
(organizačná štruktúra) s uvedením všetkých vytvorených pracovných miest, s vyznačením obsadených
a neobsadených pozícií, ako aj s uvedením dátumu vytvorenia neobsadených pracovných pozícií, a
to s presným menným rozpisom všetkých pracovníkov, uvedením ich pracovnej pozície, dňa vzniku
pracovného pomeru a dňa prípadného zániku pracovného pomeru ako aj všetky pracovné zmluvy,

dohody o vykonaní práce na základe ktorých došlo v stanovenom období k vzniku alebo zmene
pracovného pomeru u odporcu.Odporca na pojednávaní dňa 15. 02. 2012 predložil listinné dôkazy, a to menné zoznamy
pracovníkov odporcu k jednotlivým mesiacom rozhodného obdobia a pracovné zmluvy/dohody o
vykonaní práce, ktoré doposiaľ predložené neboli. Súčasťou podania odporcu nebolo schematické

zobrazenie organizačnej štruktúry odporcu v rozhodnom období, z ktorého by bola zrejmá presná
štruktúra všetkých jeho sekcií, oddelení, pracovných tímov a pracovných miest reprezentovaných
konkrétnymi zamestnancami. Takýto dokument pritom predstavuje jeden zo základných dokumentov
pracovnoprávnej agendy každého zamestnávateľa. Odporca teda nepreukázal prvostupňovým ako
aj odvolacím súdom požadované skutočnosti, t. j. úplnú a presnú organizačnú štruktúru odporcu

poskytujúcu prehľad o celkovej štruktúre pracovných miest v požadovanom období a o obsadených a
voľných pozíciách, korešpondujúcu so skutočným a reálnym stavom zamestnancov zamestnaných u
odporcu v rozhodnom období. Súd má za to, že predloženými listinnými dôkazmi odporca neodstránil
nesúlad medzi pôvodne predloženými schémami organizačných štruktúr zamestnancov (č. l. 140 -
142) a skutočným stavom. Práve naopak, odporcom predložené listinné dôkazy (č. l. 607 - 621) tento
nesúlad len potvrdili a bolo preukázané, že odporcom pôvodne predložené schémy organizačných

štruktúr zamestnancov (č. l. 140 - 142) nezodpovedali reálnemu stavu, išlo o neúplný prehľad, v
ktorom neboli zahrnutí všetci pracovníci. Jednoduchým porovnaním schém organizačnej štruktúry a
menného zoznamu pracovníkov odporcu v mesiacoch 10/2005 a 11/2005, kedy organizačná zmena
prebehla, je zrejmé, že do schémy neboli zaradení niekoľkí zamestnanci odporcu, a to napríklad W.
C., V. C., Š. K. a pod. Z týchto materiálov preto nebolo možné zistiť, či a ako dlho boli vytvorené a

neobsadené pracovné pozície a či aj v rozhodnom čase mal, resp. nemal odporca voľné pracovné
miesta. Len samotný menný zoznam v rozhodnom období prijatých zamestnancov s uvedením dátumu
otvorenia pozície (a dátumu nástupu pracovníka na pozíciu), bez preukázania tejto skutočnosti ďalšími
relevantnými listinnými dôkazmi (rozhodnutie o otvorení pracovného miesta, organizačná štruktúra a
pod.), je len nepodloženým tvrdením odporcu z ktorého prvostupňový súd nemá preukázané odvolacím

súdom požadované skutočnosti. Vo vzťahu k preukázaniu neexistencie voľného pracovného miesta u
odporcu súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho zrušujúcom rozhodnutí, že
svedkovia T. D. a B. Y. (nadriadení pracovníci navrhovateľky) sa vo svojich výpovediach v tomto smere
vyjadrovali taktiež neúplne, nekonkrétne a nepresvedčivo, a pripustili existenciu voľného pracovného
miesta. Uvedené nasvedčuje povinnosti odporcu ponúknuť navrhovateľke iné voľné pracovné miesto,

čo sa však v tomto prípade nestalo, nakoľko podľa vlastných tvrdení odporcu, odporca navrhovateľke
žiadne voľné pracovné miesto neponúkol, čo v tomto konaní sporné ani nebolo.

Ako to uviedol už odvolací súd vo svojom rozhodnutí, dôkazné bremeno preukázania splnenia
podmienky absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania pracovníka ako jednej zo základných

hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou je na strane odporcu.
Bolo preto v záujme odporcu predkladať súdu listinné dôkazy, ktoré by bez ďalších pochybností
preukázali neexistenciu voľného pracovného miesta u odporcu v rozhodnom období a to aj bez
výzvy súdu. Pokiaľ odporca svoje tvrdenia o neexistencii voľného pracovného miesta nepreukázal a
požadované listinné dôkazy súdu nepredložil, súdu nezostalo iné ako v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu vysloviť záver, že odporca dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení neuniesol,
nepreukázal absolútnu nemožnosť ďalšieho zamestnávania navrhovateľky (v rozhodnom období) a
teda nepreukázal ani to, že nemal možnosť navrhovateľku aj naďalej zamestnávať a ponúknuť jej iné
pracovné miesto. Nesplnenie tejto základnej zákonnej podmienky, t. j. absolútnej nemožnosti ďalšieho
zamestnávania navrhovateľky a následné nesplnenie ponukovej povinnosti odporcom, má v zmysle

konštantnej judikatúry i právneho názoru prvostupňového a odvolacieho súdu za následok neplatnosť
výpovede danej v tomto prípade navrhovateľke odporcom dňa 26. 10. 2005.

Zisteným skutkovým stavom súd došiel k záveru, že nebola splnená základná zákonná podmienka
rozhodná pre platnosť skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou, t. j. odporca

nepreukázal absolútnu nemožnosť zamestnávať navrhovateľku aj naďalej, pričom ponuková povinnosť
odporcu splnená nebola. Súd sa preto skúmaním splnenia ďalších podmienok platnosti výpovede danej
navrhovateľke ako ani účelovosťou konania odporcu nezaoberal. Vykonanie ďalšieho dokazovania v
tomto smere nebolo potrebné pre rozhodnutie o veci, nakoľko už samotná skutočnosť nepreukázania
absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania navrhovateľky má za následok neplatnosť výpovede

danej navrhovateľke dňa 26. 10. 2005. Vykonanie ďalšieho dokazovania na preukázanie účelovosti
konania odporcu by preto bolo nehospodárne a neúčelné, z ktorého dôvodu súd odporcom navrhované
výsluchy zamestnancov odporcu a generálneho riaditeľa a konateľa XEROX CZECH REPUBLIC, s. r.
o. (č. l. 700), ktorí by sa mali vyjadriť k účelovosti/neúčelovosti rozhodnutia o organizačných zmenáchzo dňa 21. 10. 2005, nevykoval. Sám odporca požadoval vypočutie navrhnutých svedkov len v prípade,
že súd bude toho názoru, že rozhodnutie o organizačných zmenách bolo účelové.

V závere súd pre úplnosť konštatuje, že pokiaľ ide o oprávnenie vedúceho organizačnej zložky na
konanie a rozhodovanie v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré zahŕňajú aj kompetencie vytvárať nové
pracovné miesta, súd má za to, že tak v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka
ako aj v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce vedúci organizačnej zložky je oprávnený robiť všetky
právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky, a to tak navonok ako aj do vnútra organizačnej zložky.

Právne normy a jednotlivé ustanovenia zákona je potrebné vykladať v ich vzájomných súvislostiach a
nadväznosti, tak aby bol dosiahnutý účel sledovaný danou právnou normou. Pokiaľ ustanovenie § 9
ods. 1 Zákonníka práce rieši otázku kompetencií vedúcich organizačných útvarov, ide o kompetencie
funkčne nižšie zaradených vedúcich sekcií a útvarov zamestnávateľa a nie kompetencie vedúceho
organizačnej zložky, ako sa nesprávne domnievala navrhovateľka. Vedúci organizačnej zložky podniku
má v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké kompetencie ako štatutárny orgán zamestnávateľa.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne závery, súd riadiac sa právnym názorom
odvolacieho súdu určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 26. 10. 2005 je neplatná,
nakoľko odporca neexistenciu voľného pracovného miesta nepreukázal a ponukovú povinnosť si voči
navrhovateľke nesplnil.

O mzdových nárokoch navrhovateľky a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).