Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210660
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212210660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne K. Z., W.. S., R..
XX.X.XXXX, D. D. XXX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so
sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému K. S., R.. XX.X.XXXX, D. D. XXX, XXX XX Z.,
právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/1, 091
01 Stropkov, o určenie hranice s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 7C/249/2012-131 z 13. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) bola zamietnutá žaloba
žalobkyne, ktorou sa táto domáhala určenia, že hranica medzi jej parcelami P. XXX, XXX O. P. XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X prebieha bodmi X, X, X, X, X, X O. X tak, ako je zakreslená v
geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX overenom dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje

rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva medzi
predávajúcimi O. S. O. K. S. a kupujúcimi (X. A.) K.W. Z., W.. S. - žalobkyňou v predmetnom konaní
a K. S. - žalovaným v predmetnom konaní, na základe ktorej odpredali žalobkyni nehnuteľnosť v kat.
úz. D. vedenú na LV č. XX ako parcelu E. XXX/X o výmere XX Á. O. XX K.X za kúpnu cenu 1.839,-
Kčs a žalovanému nehnuteľnosť v kat. úz. D. evidovanú ako E. XXX/X o výmere XX Á. O. XX K.X za
kúpnu cenu 2.527,- Kčs. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcou O. J. a kupujúcimi K. Z. O.
K. S. došlo k prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. zapísanej vo vl.č. XXX ako parcela

č. XXX/a, zobrazenej na geometrickom pláne V. C. D. Č.. XXX-XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX v prospech
každého kupujúceho po XXX K.X za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 1.500,- Kčs. Táto zmluva bola
uzavretá ako doplnok k pôvodnej kúpnej zmluve R. XXX/XX, R. XXX/XX. Dňa XX.XX.XXXX bol spísaný
úradný záznam na bývalom Štátnom notárstve v D., v ktorom je uvedené, že zo strany predávajúcich
K. S., W.. J. a O. S. došlo k mylným údajom v parcelných číslach E. uvedených v kúpnej zmluve podľa
geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX s ohľadom na doplnok ku J. zmluve zo dňa
XX.X.XXXX s tým, že K. Z.Á. dostáva do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/X o výmere XXX K.X,

XXX/X o výmere XXXX K.X a K. S. dostáva do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/X o výmere XXX
K.X a parcelu č. XXX/XX o výmere XXXX K.X. Tento úradný záznam bol podpísaný len predávajúcimi.
Parcelu č. P. XXX/X o výmere XXX K.X zapísanú na LV č. XXX v kat. úz. D. nadobudla na základe
darovacej zmluvy uzavretej dňa X.XX.XXXX žalobkyňa.2. Súd prvej inštancie opísal v minulosti prebiehajúce konanie pred Okresným súdom D. pod sp. zn.
XC/XX/XXXX, v ktorom žiadala žalobkyňa určiť, že je výlučnou vlastníčkou tých častí parciel KN XXX/

X, XXX/X, XXX/X zapísaných na LV č. XX kat. úz. D., J. XXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. úz. D.,
ktorým zodpovedá parcela č. KN XXX/X a tej časti parcely J. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, ktorej
podľa geometrického plánu X.. N. F. číslo XXX/XXXX, vyhotoveného XX.X.XXXX zodpovedajú parcely
č. J. XXX/X - záhrada o výmere XX K.X a J. XXX/X - U. o výmere XXX K.X. Predmetné konanie bolo
zastavené pre späťvzatie žaloby žalobkyňou uznesením zo dňa XX.X.XXXX.

3. Súd prvej inštancie po citácii ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že na žalovanom určení nie je daný naliehavý
právny záujem, keďže určením priebehu hranice by nebol odstránený spor o vlastnícke právo k častiam
nehnuteľností a k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami sporu a nepriamo aj k určeniu právnej
skutočnosti (priebehu hranice) by mohlo dôjsť len žalobou o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou

pozemku, ktorého hranica je zrejmá z geometrického plánu. Mal za to, že žaloba o určenie hranice, o
ktorú v danom prípade ide, nie je, napriek svojmu názvu, určovacou žalobou, ale ide o žalobu na vydanie
konštitutívneho rozhodnutia, pričom súdu takéto rozhodnutie neprislúcha. S ohľadom na to, že nejde v
danom prípade o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 137 CSP, musela by takáto možnosť vyplývať
zo zákonného ustanovenia.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol nielen s poukazom na nepreukázanie naliehavosti právneho
záujmu na určení priebehu hranice, ale aj s poukazom na nedôvodnosť žaloby z hmotnoprávnych
dôvodov, týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného,
že v danom prípade nemožno vychádzať z geometrického plánu zo X.X.XXXX, keďže podľa

tohto geometrického plánu nebola uzavretá kúpna zmluva a samotný úradný záznam, resp. len
geometrický plán nemôžu byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Jednostranný úkon prehlásenia predávajúcich v úradnom zázname zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj
geometrický plán zo X.X.XXXX nepovažoval za spôsobilý titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. V súvislosti s týmto záverom dal súd prvej inštancie do pozornosti samotné

prehlásenie žalobkyne, že si táto bola vedomá skutočnosti, že žalovaný mal viacej, že v zmluve je
uvedená aj vyššia suma, ktorú mal zaplatiť a že ani pri tvorbe THM nerozporovala nesprávnosť zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Minimálne od tohto obdobia musela mať totižto žalobkyňa
vedomosť, že zápis vo verejnom registri (katastri nehnuteľností) by mal byť rozporný s právnym stavom.
Na podporu svojich záverov súd prvej inštancie poukázal aj na samotné konanie žalobkyne, ktorá

postavila zreteľný murovaný plot medzi nehnuteľnosťami v roku XXXX, resp. v roku XXXX a v takomto
rozsahu svoje nehnuteľnosti aj užívala. Takýto užívací stav bol podkladom pre zápis THM, teda stav
užívací je identický so stavom v katastrálnej mape vyhotovenej pri THM, čo potvrdil aj znalec X.. S. Z.
v znaleckom posudku č. X/XXXX U. A.O. XX.X.XXXX. Z dôvodu nesplnenia predpokladu osvedčenia
naliehavostiprávnehozáujmunaurčeníhraniceapodporneajzhmotnoprávnychdôvodovspočívajúcich

v neexistencii právneho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou, mal súd za to, že jej
žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. V zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie
žalobkyňa.Namietalaprocesnépochybeniesúdu,spočívajúcevnepripustenízmenyžaloby,realizované
na pojednávaní dňa XX.X.XXXX napriek tomu, že na jej pripustenie boli splnené podmienky podľa ust.
§ 143 ods. 1 CSP. Napriek nepripustenej zmene žaloby sa však súd prvej inštancie otázkou určenia

vlastníctva vydržaním zo strany žalobkyne, resp. nesplnením podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva podrobne zaoberal, avšak k tejto otázke sa žalobkyňa nemohla relevantne vyjadriť. Nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie videla žalobkyňa aj v neprimerane krátkej lehote poskytnutej
na zaujatie stanoviska žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa tento vyjadroval k znaleckému
posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovanému S.. Z., ako aj k splneniu podmienok vydržania

vlastníckeho práva žalovaným a nemožnosti vydržania vlastníctva žalobkyňou. Vyjadrenie žalovaného
zo dňa XX.XX.XXXX bolo totižto doručené žalobkyni dňa X.X.XXXX, pričom už na pojednávaní dňa
XX.X.XXXX bolo vyhlásené uznesenie o ukončení dokazovania a bol vyhlásený rozsudok v merite veci.
Takýmto postupom bola preto výrazne obmedzená pri výkone svojich procesných práv.7. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to ohliadky na
mieste samom. Vyslovila presvedčenie, že na mieste samom by dokázala vierohodnejšie a precíznejšie

ozrejmiť súdu skutočnosť, že ňou postavený plot nemožno považovať ani za užívaciu a už vôbec
nie za vlastnícku hranicu susediacich pozemkov. Tento plot postavila v roku XXXX iba kvôli hydine,
aby táto neprechádzala na pozemok žalovaného, teda nešlo o plot hraničný. Mala za to, že žiaden
zákon neukladá vlastníkovi povinnosť zriadiť oplotenie, resp. zriadiť ho na vlastnícky evidovanej hranici.
Postavenie plotu do vlastného pozemku nemôže podľa odvolateľky za žiadnych okolností založiť

dobromyseľnosť a oprávnenosť držby neoplotenej časti cudzieho pozemku aj pokiaľ by túto časť začal
užívať. Naviac, na spornej časti pozemku má žalobkyňa prívod vody a plynu do jej rodinného domu a
dlhé roky tam boli osadené betónové petky, ktoré žalovaný odstránil.

8. Žalobkyňa sa vo svojom odvolaní nestotožnila s právnymi názorom súdu prvej inštancie o
nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice. Tento názor považovala za

prísne formalistický, keďže súd nebral do úvahy zmysel a účel podanej žaloby - určenie priebehu
hranice nehnuteľností a z toho zároveň logicky vyplývajúce určenie vlastníckeho práva, ale striktne
prihliadalibanaoznačeniepetitužaloby.Trvalanatom,želogickýmnásledkomurčeniapriebehuhranice
nehnuteľností súdom je zmena výmery nehnuteľností, a teda zmena rozsahu vlastníckeho práva strán
sporu.Poukázalanajudikatúru,ktoráumožňuje,abyhranicupozemkovurčilsúdstým,žetotourčeniesa

opierao§126Občianskehozákonníka,tedaideoformuochranyvlastníckehopráva.Rozsudoksúdumá
tak deklaratórnu povahu, pretože len deklaruje, kadiaľ vedie skutočná hranica. Žalobu o určenie hranice
možno pripustiť len v prípadoch, keď hranicu možno určiť a nie je potrebné ju stanoviť. Odvolateľka
opísala časový priebeh a titul nadobudnutia nehnuteľností stranami sporu s dôrazom na skutočnosť, že
vlastnícku hranicu medzi získanými nehnuteľnosťami určil geometrický plán č. XXX-XXXX-XX zo dňa

X.X.XXXX, ktorým boli vytvorené parcely č. E. XXX/X, XXX/X o celkovej výmere XXXX K.X a parcely č.
E. XXX/X O. XXX/XX taktiež o celkovej výmere XXXX K.X. Zmeny v súlade s uvedeným geometrickým
plánom boli zakreslené v pozemkovej mape. Rekonštrukciu hranice obsahoval naviac aj geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný O.. K., ktorý bol súčasťou podanej žaloby.

9. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou
k spornej časti nehnuteľností o celkovej výmere XXX K.X namietala nesprávne skutkové zistenia súdom
prvej inštancie. Úradný záznam zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj geometrický plán zo dňa X.X.XXXX totižto
považovala len ako podporné dokumenty svedčiace o dôvodnosti jej žaloby, teda o skutočnosti, že
spornú časť nehnuteľnosti o celkovej výmere XXX K.X nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa

X.X.XXXX a kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto kúpne zmluvy boli riadne zapísané v katastri
nehnuteľností, a to v prospech žalobkyne na LV č. XX kat. úz. D. a v prospech žalovaného na LV č.
XX kat. úz. D. pod položku výkazu zmien č. X/XX. Do pozornosti odvolacieho súdu dala žalobkyňa
skutočnosť, že geometrický plán zo dňa X.X.XXXX sa výslovne v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
uvádza, teda tento geometrický plán bol určujúcim podkladom pre vypracovanie kúpnej zmluvy zo

dňa XX.XX.XXXX, ktorá už je spôsobilým podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne.
Tento geometrický plán bol riadne zaevidovaný v katastri nehnuteľností v pozemkovej mape a podľa
neho bola zakreslená polohová identifikácia pozemkov vo vlastníctve strán sporu. Znamená to, že
sporná hranica medzi pozemkami bola pôvodne zakreslená v súlade s geometrickým plánom zo dňa
X.X.XXXX, až následne v rokoch 1982 až 1984 pri THM v obci D. došlo k chybnému zakresleniu hranice

pozemkov, a teda k nezákonnému posunu tejto hranice v neprospech žalobkyne. Poukazom na uvedené
skutočnosti žalobkyňa vyslovila názor, že nie ona ako evidovaný vlastník, ale žalovaný ako tvrdený
vydržiteľ sa mal domáhať určenia vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Osobitne poukázala na
čestné prehlásenie W. zo dňa X.X.XXXX, v zmysle ktorého pre strany sporu boli vytvorené rovnaké
celky, pričom žalobkyňa užívala svoju časť ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv v roku XXXX a druhú

časť užívali W. až do roku XXXX, kedy ju začal užívať žalovaný. S týmto dôkazom sa však súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Skúmanie podmienok vydržania z jej strany považovala za
nadbytočné a neopodstatnené. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.

11.KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúd(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní
podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 378
a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.12. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené, inak platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 11.12.2012, teda pred účinnosťou CSP, v ktorom období
bolo potrebné posúdiť danosť naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016.

14. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že tak Občiansky súdny poriadok, ako aj Civilný sporový poriadok
zakotvili obsahovú zhodu pri domáhaní sa určenia existencie/neexistencie práva, keďže v oboch
prípadoch je vyhovenie takejto žaloby podmienené preukázaním naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. Preto aplikácia ust. § 137 písm. c) CSP súdom prvej inštancie bola správna.

17. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP (predtým podľa § 80 písm.
c) OSP) má preventívny charakter a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia
právačineistotyvprávnomvzťahuakodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinak,akoajvprípadoch,
v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného

právneho vzťahu tak, že jej prostredníctvo možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory
medzi účastníkmi. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, resp. nie je právny
vzťah alebo právo (ZSP 3/98 č. 1, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004).

18. Premetom tohto konania je určenie hranice medzi parcelami registra P. J. XXX, XXX a parcelami
J. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X O. XXX/X podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX a overeného Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX. Z výkazu výmer uvedeného
geometrického plánu vyplýva, že v dôsledku žalobkyňou namietanej hranice by jej mal patriť diel „.

odčlenený od parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XX kat. úz. D., diel „. vytvorený z parcely č. XXX/X, diel
„.X“ vytvorený z parcely č. XXX/X, všetky zapísané na LV č. XX kat. úz. D. vo výlučnom vlastníctve Ž.,
ako aj diel „. vytvorený z parcely č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve Ž., o celkovej
výmere XXX K.X. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobkyňou žiadanú plochu užíva výlučne žalovaný.
Za danej situácie je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že určenie hranice medzi nehnuteľnosťami

vo vlastníctve žalobkyne a vo vlastníctve žalovaného nie je riešením, v dôsledku ktorého by sa stalo
právne postavenie žalobkyne nespochybniteľným. Za situácie, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a
spornú plochu užíva, je nepravdepodobné, že určovacím výrokom rozsudku o priebehu hranice by došlo
k zmene tohto užívacieho stavu. Zo strany žalovaného tak nie je predpoklad dobrovoľného vydania časti
nehnuteľností, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že žalobkyňa by musela vyvolať ďalší spor, a

to o plnenie. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov je pritom bežné riešenie otázky vlastníctva ako
otázky predbežnej.

19. Poukazom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne,
ak žalobu zamietol pre absenciu naliehavého právneho záujmu.

20. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti nadobudnutia
spornej časti nehnuteľností žalobkyňou a tento dôvod zamietnutia žaloby považuje za nadbytočný a
predčasný. Pre uvedené závery súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie. Hodnotenie
zákonných podmienok vydržania spornej časti nehnuteľnosti žalobkyňou je prekvapivým zvlášť za

situácie, ak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa XX.X.XXXX nepripustil zmenu žaloby navrhovanú
žalobkyňou, obsahujúcu určenie vlastníctva v jej prospech k parcelám č. XXX/X o výmere XX K.X a č.
XXX/XovýmereXXXK.XpodľapredloženéhogeometrickéhoplánuzrokuXXXX.Ktomutoprocesnému
postupu (napriek tomu, že odvolacím súdom nie je možné ho zvrátiť) je potrebné uviesť, že pripustenieči nepripustenie zmeny žaloby nemá byť prejavom svojvôle súdu, ale výlučne posúdením splnenia
procesných podmienok.

21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne týkajúcim sa neposkytnutia dostatočnej lehoty na
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, nevykonanie ohliadky na mieste samom a nevyporiadanie sa s
čestným prehlásením W. I. sporu U. X.X.XXXX, odvolací súd uvádza, že tieto, vzhľadom na absenciu
naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, sú bez právneho významu.

22. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

23. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na citované ustanovenie dôvodiac, že žaloba o určenie
hranice je druhom vlastníckej žaloby, ktorá má oporu v § 126 Občianskeho zákonníka, teda ide

o formu ochrany vlastníckeho práva. Práve uvedená argumentácia žalobkyne potvrdzuje správnosť
rozhodnutiasúduprvejinštancieoabsenciinaliehavéhoprávnehozáujmu.Jenepochybné,žežalobkyňa
sa nedomáhala iba spresnenia, resp. rekonštrukcie hranice, pri ktorom určení by danosť naliehavého
právneho záujmu nebola spochybniteľná.

24. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. §
387 ods. 1 CPS výlučne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Správnosť rozhodnutia
vzhliadol odvolací súd aj v rozhodnutí o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,

v zmysle ktorých má žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni
v celom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).