Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/14/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205218147
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1205218147.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou, v právnej

veci navrhovateľa : ANITRAM EXPOS s.r.o., so sídlom Farebná 22, Bratislava zastúpeného: JUDr.
Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52, Bratislava proti odporcovom : 1. Železničná spoločnosť
Slovensko, a. s., Mlynské Drieňová 24, Bratislava, 2. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Žabotová
4, Bratislava, 3. Slovenská republika, Úrad pre verejné obstarávanie, Páričkova 18, Bratislava o náhradu
škodu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade na účet Advokátskej kancelárie Relevans, s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava náhradu trov konania vo výške 15.142,53 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd náhradu trov konania odporcovi v 2. rade n e p r i z n á v a.

Súd náhradu trov konania odporcovi v 3. rade n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.07.2005 sa navrhovateľ domáha, aby súd určil povinnosť odporcom

v 1., 2., 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi istinu 3.252.780,-Sk spolu s 6 % úrokom
z omeškania od 2.3.2005 až do zaplatenia a trovy konania, titulom náhrady škody.

Návrh odôvodnil tak, že navrhovateľ podniká v predmete - kúpa tovaru za účelom jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi a hlavným predmetom jeho činnosti je predaj bezpečnostných plomb.
Navrhovateľ sa zúčastnil na verejnej súťaži č. Y., kde obstarávateľom bol právny predchodca odporcov
v 1. a 2. rade ( Železničná spoločnosť a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a právnymi nástupcami sa

staliodporcoviav1.a2.rade)apredmetomobstarávaniabolibezpečnostnéplomby.Právnypredchodca
odporcov v1. a 2. rade rozhodol o vylúčení navrhovateľa z verejnej súťaže z dôvodu nepredloženia
požadovaných dokladov. Navrhovateľ podal voči vylúčeniu z verejnej súťaže dňa 03.07.2003 námietky o
ktorýchrozhodovalÚradpreverejnéobstarávanie-odporcav3.radevkonanísp.zn.XXXX-XXX-XXXX/
XXXX,ktorý rozhodnutím zo dňa 11.8.2003 námietky navrhovateľa zamietol. Následne navrhovateľ dňa
12.09.2003 podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu v 3. rade a Najvyšší súd SR v konaní č.
4 Sž 129/03 zrušil rozhodnutie odporcu v 3. rade pre jeho nezákonnosť.

Verejnej súťaže sa okrem navrhovateľa zúčastnila ďalšia ako jediná konkurenčná spoločnosť KOBA M,
s r.o., so sídlom Dúbravská cesta 9, Bratislava, ktorá v dôsledku neoprávneného vylúčenia navrhovateľa
zo súťaže vyhrala súťaž, napriek tomu, že navrhovateľ ponúkol nižšiu cenu bezpečnostnej plombytakmer o 50%. Treťou spoločnosťou vo verejnej súťaži bola Polyplast výrobné družstvo Plieškovce,
so sídlom Hviezdoslavova 6, Plieškovce, ktorá vo verejnej súťaži však nespĺňala základné technické
požiadavky, v dôsledku čoho bola zo súťaže vylúčená. Jediným a rozhodujúcim kritériom na hodnotenie

ponúk vo verejnej súťaži bola cena za dodanie predmetu obstarávania a pokiaľ by nedošlo k
neoprávnenémuvylúčeniunavrhovateľazverejnejsúťaže,navrhovateľbyvzhľadomnanižšieponúkanú
cenu predmetu obstarávania verejnú súťaž vyhral.

Predmetom verejnej súťaže bolo dodanie plastových plomb v množstve 5.100.000 kusov a navrhovateľ

ponúkol cenu 2,49 Sk/1ks plomby. Zisková marža navrhovateľa predstavovala rozdiel medzi nákupnou
cenou vo výške 1,40 CZK a predajnou cenou 2,49 Sk. Nákupná cena bola zabezpečená na základe
dohody s výrobcom spoločnosťou EUROSELAL, a.s. so sídlom Americká č. 30, Liberec, Česká
republika, s ktorou mal navrhovateľ uzatvorenú zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení. Dohodnutá
cena 1,40 CZK predstavovala konečnú sumu vrátane dopravných nákladov do Zásobovacieho závodu
Vrútky ( organizačná zložka právneho predchodcu odporcov v 1. a 2. rade). Ziskovú maržu navrhovateľ

vypočítal po prepočítaní nákupnej ceny 1,40 CZK na slovenské koruny pri kurze NBS ku dňu 23.06.2003
(dátum vylúčenia navrhovateľa zo súťaže), pričom 1CZK =1,323 Sk. Nákupná cena je potom 1,323
Sk x 1,40 CZK = 1,8522 Sk. Rozdiel medzi nákupnou cenou v slovenských korunách 1,8522 Sk a
predajnoucenou2,49.-Skčinípotom0,6378Sk,čoprimnožstve5.100.000.-Sk,ktorésazaviazalprávny
predchodca odporcov odkúpiť predstavuje ušlý zisk navrhovateľa v sume 3.252.780 Sk (0,6378 Sk x

5.100.000 Sk). K ušlému zisku si navrhovateľ uplatnil aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 OZ vo
výške 6% a to od 02.03.2005. V zmysle rámcovej zmluvy uzatvorenej do 31.12.2004 s dobou splatnosti
faktúr 60 dní odporca bol potom v omeškaní po uplynutí 60 dní odo dňa 31.12.2004.

Náhradu škody si voči odporcom v 1. a 2. rade navrhovateľ uplatnil v zmysle § 420 ods. 1 OZ a voči

odporcovi v 3. rade v zmysle z. č. 58/1969 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľ, výsluchom odporcu v 2. a 3. rade,
prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu v 1. a 2. rade, oboznámil sa s písomnými
stanoviskami účastníkov konania, s obsahom spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu
veci :

Zo zápisnici z hodnotenia ponúk zo dňa 30.06.2003 mal súd preukázané, že na základe oznámenie
o vyhlásení verejnej súťaže na dodávky bezpečnostných platových plomb uverejnenej vo Vestníku
verejného obstarávania č. 42 pod č. 04668 - MST dňa 09,05.2003 boli obstarávateľovi (právnemu
predchodcovi odporcov v 1. a 2. rade) predložené ponuky od : Papex, spol. s r.o., Zvolen, TURO s.
r. o., Stará Turá, KOBA M, spol s r.o., Bratislava, POLYPLAST výrobné družstvo Plieškovce, s.r.o.

Šaľa a ANITRAM EXPOS spol. s r.o., Bratislava. V lehote na predkladanie ponúk predložili ponuky
traja uchádzači. Komisia vylúčila z verejnej súťaže navrhovateľa listom zo dňa 23.06.2003, úspešným
uchádzačom sa stala spoločnosť KOBA M, spol. s r.o. Bratislava.

Listom zo dňa 23.06.2003 právny predchodca odporcov v 1. a 2. rade oznámil navrhovateľovi, že bol

vylúčený z verejnej súťaže Y. - bezpečné plastové plomby z dôvodu nepredloženia požadovaného
dokladu v zmysle oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania (platného rozhodnutia o
udelení povolenia na zjednodušený postup pri prepravách tovaru k predmetu obstarávania vydaného
Colným riaditeľstvom SR a platného osvedčenia o bezpečnostnej úrovni plastových plomb vydaného
Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ SR, boli vydané k typu PL 95, ktoré boli certifikované v tom

čase platným certifikátom č. XXXXX/XXX/X/XXXX R. XXX.)

Dňa 03.07.2003 podal navrhovateľ námietky proti postupu obstarávateľa, o ktorých rozhodol odporca
v 3. rade tak, že námietky navrhovateľa zamietol. V odôvodnení odporca v 3. rade uviedol, že
navrhovateľ ako uchádzač nepreukázal technickú spôsobilosť, lebo v ponuke nepredložil overenú

fotokópiuodbornéhovyjadreniaZSSK-divízianákladnejprepravyprepoužívanieplombvovnútroštátnej
a medzinárodnej preprave a ak bol presvedčený, že požiadavka obstarávateľa bola diskriminačná,
mal možnosť podať námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo požiadať o
nápravu iný štátny orgán, , ako aj, že navrhovateľ predložil v ponuke dva typy bezpečnostných plomb ato PL 91 a PL 95, hoci obstarávateľ variantné riešenie v súťažných podmienkach neumožnil. V ponuke
ďalej predložil nové certifikáty k predmetu obstarávania a z dokladov vydaných Colným riaditeľstvom SR
a Kriminalistickým a expertíznym úradom PZ je zrejmé, že k predmetu obstarávania vlastnil iný certifikát.

Voči rozhodnutiu odporcu v 3. rade podal navrhovateľ žalobu a Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 4
Sž 129/03 napadnuté rozhodnutie odporcu v 3. rade zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie. Najvyšší
súd SR v odôvodnení rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu v 3. rade je nezákonné,
predovšetkým pre nesprávne právne posúdenie veci, najmä ak sa odporca v 3. rade nevysporiadal

s dôvodmi uvedenými v námietkach uchádzača a za nenáležitý treba označiť údaj žalovaného, že
nemá právomoc zasahovať do kompetencií iných podnikateľských subjektov - ZSSK, divízia nákladnej
dopravy, keď v tejto divízii ide o organizačnú zložku obstarávateľa bez právnej subjektivity a keď od
aktivity tejto organizačnej zložky záležalo koho relevantne pustí do súťaže.

Rozsudok NS SR č.k. 4 Sž 129/03 nadobudol právoplatnosť dňom 03.01.2005 a dňa 14.07.2005

navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Dňa 26.02.2009 odporca v 3. rade vydal rozhodnutie č. XXXX-XXX-XXXX/XXXX-X., ktorým opäť
námietky navrhovateľ zamietol z dôvodu, že po preskúmaní ponuky navrhovateľa odporca v 3.

rade zistil nepredloženie overenej fotokópie odborného vyjadrenia ZSSK - divízia nákladnej prepravy
pre používanie plomb vo vnútroštátnej a medzinárodnej preprave v zmysle platného Predpisu o
medzinárodnej preprave tovaru PIM 165 a predpisu KN 1 Podmienky na prepravu zásielok. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2009.

Dňa 24.03.2009 podal navrhovateľ žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
2S 161/09-85 zo dňa 02.02.2011 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v 3. rade zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku konajúci súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu v 3.
rade vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom povinnosťou odporcu v 3. rade bolo
z vecného hľadiska posúdiť všetky námietky navrhovateľa týkajúce sa porušenia princípov rovnakého

zaobchádzania a nediskriminácie v predmetnej súťaži.

Rozhodnutímč.XXXX-XXX-XXXX/XXXX-X.zodňa28.03.2011odporcav3radenariadilobstarávateľovi
- právnemu predchodcovi odporcov v 1. a 2. rade zrušiť verejnú súťaž na predmet obstarávania
"Bezpečnostné plastové plomby" vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 42/2003 zo dňa

09.05.2003 pod zn. XXXXX-H. do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplynulo, že obstarávateľ vylúčil navrhovateľa z verejnej súťaže nedôvodne, predložené doklady
navrhovateľom neobsahovali informácie nepravdivé alebo skreslené.

Podľa oznámenia o výsledku verejného obstarávania č.l. 441 predmetná verejná súťaž XXXXX-Y. bola

uverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 124 dňa 15.10.2003, kde bolo oznámené, že dňa
24.09.2003 bola uzatvorená rámcová zmluva Y.-Y.-R. so spoločnosťou KOBA M, spol. s r.o., Dúbravská
cesta 9, Bratislava.

Podľa ustanovenia Článku I. Rámcovej zmluvy (Predmet zmluvy) "budúci kupujúci a budúci predávajúci

sa zaväzujú uzavrieť kúpne zmluvy na dodávky bezpečnostných plastových plomb uvedených v prílohe
č. 1 v celkovej hodnote do .... Sk bez DPH. Dodávky tovaru sa budú realizovať na základe objednávok
- návrhov kúpnych zmlúv, ktoré sa podpisom obidvoch strán stávajú kúpnymi zmluvami. Objednávky -
návrhy kúpnych zmlúv predloží budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu."

Podľa bodu 9.1 súťažných podkladov ku verejnej súťaži neumožňuje sa predložiť variantné riešenie.
Podľabodu9.2súťažnýchpodkladov,"aksúčasťouponukybudeajvariantnériešenie,variantnériešenie
nebude zahrnuté do vyhodnotenia a bude sa naň hľadieť, akoby nebolo predložené."

Z potvrdenia spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. zo dňa 17.06.2002 a zo zmluvy o zastúpení

a výhradnom predaji uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou EUROSEAL, a.s. mal súd
preukázané, že navrhovateľovi bol udelený súhlas k výhradnému právu predaja na území SR plastových
plomb. Z listu zo dňa 30.06.2005 spoločnosť EUROSEAL Liberec, a.s. potvrdila navrhovateľovi
stanovenú cenu na nákup plastových plomb v zmysle verejného obstarávania uverejneného vo Vestníkuverejného obstarávania č. XX/XXXX pod zn. XXXXXX vo výške 1,40 Kč bez DPH, vrátane dopravy do
Zásobovacieho závod u Vrútky.

Podľa potvrdenia spoločnosti EUROSEAL Liberec a.s. zo dňa 30.06.2005 pre verejnú súťaž vyhlásenú
Železničnou spoločnosťou, a.s. v zastúpené Zásobovací závod Vrútky na nákup plastových plomb bola
stanovená cena 1,40 Kč bez DPH vrátane dopravy do Zásobovacieho závodu Vrútky.
Z faktúr vystavených dodávateľom plastových plomb spoločnosťou EUROSEAL Liberec, a.s.
navrhovateľovi v rokoch 2004 až 2009 vyplynulo, že dodávateľ plastových plomb PL 91 faktúroval

navrhovateľovi sumu 1,40 Kč za jednu plombu.

Podľa prehlásenia spoločnosti EUROSEAL, a.s. Liberec zo dňa 22.01.2013 pre potreby porovnania
výrobných nákladov cien plastových plomb PL 91 a PL 95 sú výrobné náklady porovnateľné,
technologické postupy sú rovnaké, množstvo použitého materiálu a podiel manuálnej práce je
porovnateľný. je porovnateľné

Z predložených faktúr odporcom v 1. rade, kde dodávateľom plastových plomb a odberateľom -
obstarávateľom (Železničná spoločnosť, a.s.) od 24.09.2003 do 31.12.2004 mal súd preukázané, že za
toto obdobie boli obstarávateľovi spoločnosťou KOBA M, spol. s r.o. dodaných 2.552.300 ks plomb.

Odporca v 1. rade zaujal stanovisko k návrhu viacerými podaniami, v ktorých poukázal na to, že nenesie
zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by vznikla navrhovateľovi z dôvodu :
1. v súvislosti s realizáciou verejného obstarávania odporca v 1. rade má za to, že navrhovateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť pri porušení povinnosti obstarávateľa - odporcu v 1. rade so vznikom
škody. Keďže navrhovateľ dňa 03.07.2003 doručil obstarávateľovi námietky voči postupu obstarávateľa,

obstarávateľdňa07.07.2003vyhotovilsvojestanoviskoknámietkamnavrhovateľaazaslalichodporcovi
v 3. rade. Podanie námietok zo strany navrhovateľa malo odkladný účinok, keďže odporca v 3. rade
námietkam navrhovateľa odkladný účinok neodňal. Dňa 08.07.2003 odporca v 3. rade rozhodnutím č.
XXXX-XXX-XXXX/XXXX - predb. pozastavil verejnú súťaž na dobu 30 dní a dňa 11.08.2003 námietky
navrhovateľa zamietol. Tento postup odporcu v 3. rade spôsobil, že navrhovateľ prestal byť s konečnou

platnosťouúčastníkomverejnejsúťažeaobstarávateľmoholuzavrieťrámcovúzmluvuibasúčastníkom,
ktorý z verejnej súťaže vylúčený nebol. K uzavretiu rámcovej zmluvy došlo dňa 24.09.2003, teda po
vydaní rozhodnutia o námietkach. Obstarávateľ nemohol a ani nesmel rámcovú zmluvu s navrhovateľom
uzavrieť. Ak teda navrhovateľovi aj vznikla škoda, odporca v 1. rade má za to, že jej vznik je v priamej
súvislostiskonanímodporcuv3.rade,konanieodporcuv1.rademalozanásledoklento,ženavrhovateľ

bol z verejnej súťaže vylúčený len "podmienečne".

2. vzniesol námietku premlčania, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 18.07.2005 a dvojročná
subjektívna premlčacia lehota uplynula, nakoľko rozhodnutie o vylúčení navrhovateľa zo súťaže bolo
vydané dňa 22.06.2003.

3. poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal výšku ušlého zisku, keď v konaní nepreukázal aj to,
že nákupná cena jednej plomby PL 95 by bola vo výške 1,40 CZK. Pritom, na to, aby si navrhovateľ
mohol uplatniť ušlý zisk na jednu plombu PL 95 vo výške 0,6278 SKK, musí bez pochybností preukázať
nielen predajnú cenu jednej plomby PL 95, ale takisto aj nákupnú cenu jednej plomby PL 95. Za účelom

preukázania výšky nákupnej ceny plomb (1,40 CZK za jednu plombu) predložil navrhovateľ v konaní
faktúry vystavené výrobcom (celkovo 17 faktúr), ktoré preukazujú, že v obdobiach uvedených v týchto
faktúrach výrobca dodával navrhovateľovi aj plomby PL 91 (teda plomby, ktoré neboli navrhovateľom
ponúknuté vo verejnej súťaži), a to za jednotkové ceny v nich uvedené. Posudzujúc obsah faktúr
výrobcu možno celkom spoľahlivo uviesť, že v prípade, ak si navrhovateľ objednal od výrobcu do

20.000 kusov plomb PL 91, platil za jednu plombu PL 91 kúpnu cenu vo výške 1,60 CZK a že v
prípade, ak si navrhovateľ objednal od výrobcu 20.000 kusov plomb a viac (napríklad aj 40.000 kusov
plomb), platil za jednu plombu PL 91 kúpnu cenu vo výške 1,40 CZK. Uvedený spôsob stanovenia
kúpnej ceny ("čím vyšší počet objednaných plomb, tým nižšia cena a naopak") je typický pre prípady,
kedy medzi dodávateľom a odberateľom nie je vopred za určité časové obdobie dohodnuté celkové

množstvo objednaných plomb. V takom prípade, keďže dodávateľ v čase objednávky odberateľa
nevie, aké množstvo plomb ešte od neho odberateľ za určité časové obdobie odoberie, nastavuje
dodávateľ jednotkovú cenu plomb v závislosti od množstva plomb objednaných odberateľom konkrétnou
objednávkou. Hoci sa faktúry výrobcu týkajú plomb PL 91, odporca v 1. rade je presvedčený,že neexistuje jediný dôvod, prečo by vo vzťahu medzi navrhovateľom a výrobcom nemal uvedený
mechanizmus stanovenia jednotkovej kúpnej ceny platiť aj pre plomby PL 95.

Odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu, keď poukázal na rozhodnutie ministra dopravy,
pôštatelekomunikáciičísloXXXzodňa30.novembra2004orozdelenímajetkuŽelezničnejspoločnosti,
a.s., ako aj na Notárku zápisnicu X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX napísanej dňa 13.12.2004 z ktorých
vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu do novozaloženej nástupníckej spoločnosti Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. sú samostatné, účtovne oddelené organizačné zložky Železničnej

spoločnosti, a.s., ktoré majú povahu časti podniku podľa Obchodného zákonníka. Odporca v 2. rade
taktiež namietol premlčanie nároku navrhovateľa ako aj, že nebol preukázaný základný predpoklad
vzniku uplatneného nároku na vznik škody t.j. ušlého zisku. Verejná súťaž z ktorej bol navrhovateľ
obstarávateľom vylúčený smerovala k uzatvoreniu rámcovej zmluvy. Až na základe takejto zmluvy mali
byť prostredníctvom čiastkových objednávok resp. zmlúv by boli realizované dodávky plomb a to v
predpokladanom obstarávanom rozsahu kusov plomb.

Odporca v 3. rade uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody je výlučne
hypotetický, keď navrhovateľ nepreukázal existenciu právneho nároku na uzavretie zmluvy ako
základného predpokladu pre uplatnenie náhrady škody v podobe ušlého zisku. Kontrahovanie
zmluvy na obstarávateľom zadaný predmet obstarávania medzi obstarávateľom a uchádzačom

predstavuje finálne štádium procesu verejného obstarávania, pričom kontrahovanie sa spravuje
právnymi normami záväzkového práva, t.j. predovšetkým ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
Obchodného zákonníka, kde jednou zo základných a nosných zásad záväzkového práva je zásada
zmluvnej voľnosti. Ďalej poukázal na to, že nebol splnený ďalší predpoklad vzniku nároku na náhradu
škody pretože odporca v 3. rade zrušil rozhodnutie obstarávateľa o jeho vylúčení, ale nenariadil

navrhovateľa zaradiť späť do procesu verejného obstarávania. Navrhovateľ proti takémuto rozhodnutiu
správnu žalobu nepodal.

Odporca v 3. rade poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ hoci mal vedomosť o tom, že
obstarávateľ vyžadoval doklad týkajúci sa skúšobného overovania (doklad uvedený v súťažných

podkladoch pri vyhlásení verejnej súťaže), ktorým navrhovateľ v tom čase nedisponoval, nepodal
námietky proti uvedenej podmienke podľa § 86 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Odporca v 3.
rade poukázal v tejto súvislosti na niektoré rozhodnutia správnych orgánov ako rozsudok NS SR sp. zn.
3Sžf 47/2010 zo dňa 08.02.2011a KS v Bratislave sp. zn. 1S 242/2008 zo dňa 10.02.2011 (ohľadom
uplatnenia revíznych prostriedkov ), podľa ktorých ak sú námietky podané po uplynutí zákonných lehôt

zostranyvylúčenéhouchádzača,niejemožnéobjektívneuchádzačapotomvrátiťdopredmetnejsúťaže.
Samotná skutočnosť, že odporca v 3. rade nariadil predmetnú verejnú súťaž rozhodnutím zrušiť podľa
názoru odporcu v 3. rade absolútne vylučuje právnu relevanciu navrhovateľovho uplatneného nároku
na náhradu škody, nakoľko z vyššie uvedeného dôsledkom podania námietok navrhovateľa proti jeho
vylúčeniu nemohlo byť a nebolo rozhodnutie odporcu v 3. rade podľa § 87 ods. 2 zákona o verejnom

obstarávaní (t.j. rozhodnutie, ktorým by odporca v 3. rade zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení
navrhovateľa a nariadil by žalobcu zaradiť späť do procesu verejného obstarávania) ako základný
predpoklad toho, aby obstarávateľ vyhodnotil navrhovateľa v predmetnej verejnej súťaži ako úspešného
uchádzača a následne s ním uzatvoril zmluvu.

Odporca v 3. rade poukázal na jednotlivé štádiá procesu verejného obstarávania, keď po procese
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti nasleduje štádium hodnotenia ponúk a v závere dochádza
k vyhodnoteniu ponúk. V kontexte uvedenej chronológie procesu verejného obstarávania je potrebné
uviesť, že ponuka navrhovateľa bola z verejnej súťaže vylúčená z dôvodu nepredloženia dokladu, ktorý
si stanovil obstarávateľ, ale ak by bol navrhovateľ vrátený späť do procesu verejného obstarávania,

neviedlo by to automaticky k uzatvoreniu zmluvy s navrhovateľom, keďže z pohľadu splnenia
požiadaviek a z pohľadu, či ponuková cena navrhovateľa nevykazuje znaky neobvykle nízkej ceny a v
prípade splnenia podmienok uvedených v § 35 od. 4 a 6 a ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, by
bol povinný ponuku navrhovateľa vylúčiť.

Napokon poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ po podaní žaloby proti rozhodnutiu odporcu
v 3. rade ( č. XXXX-XXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.08.2003) nepožiadal o odklad vykonateľnosti tohto
rozhodnutia. Ak by navrhovateľ v rámci správnej žaloby požiadal o odklad vykonateľnosti predmetného
rozhodnutia a konajúci súd by odložil jeho vykonateľnosť, obstarávateľ by bol nútený čakať narozhodnutie súdu alebo by predmetný postup zadávania zákazky zrušil podľa § 37 ods. 2 zákona o
verejnomobstarávaní.Uvedenáskutočnosťmávýznam privznikuškodykposúdeniupríčinnejsúvislosti
medzi vzniknutou škodou a postupom obstarávateľa a odporcu v 3. rade.

Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu, keď uviedol, že podľa vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov
a rozhodnutiami odporcu v 3. rade došlo k vylúčeniu navrhovateľa v rozpore so zákonom a že týmito
rozhodnutiami bolo preukázané protiprávne konanie odporcov v 1. až v 3. rade. Navrhovateľ si vyčíslil
výšku škody v časti ušlého zisku ako rozdiel medzi nákupnou cenou plomb a cenou ktorú ponúkol vo

verejnejsúťaži,čoprimnožstve5.100.000ks,ktorésaprávnypredchodcaodporcovzaviazalvyhlásením
verejnej súťaže odkúpiť predstavuje sumu 107.972,51 eur.

Podľa § 1 ods. 1 z. č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní tento zákon ustanovuje a) metódy a
postupy verejného obstarávania používané obstarávateľmi pri uzavieraní verejných zmlúv na dodanie
tovaru, verejných zmlúv na zhotovenie prác alebo verejných zmlúv na poskytnutie služieb, b) zriadenie

a pôsobnosť Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "úrad").

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp priehľadnosti, rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, hospodárskej súťaže pri dodržiavaní zásad
hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

Podľa § 33 ods. 2 z. č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní každý uchádzač môže predložiť iba jednu
ponuku. Ak ponuka obsahuje aj varianty, každý variant sa musí osobitne označiť a na každý variant musí
ponuka obsahovať návrh zmluvy. Ak oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania vylučuje
predloženie variantnej ponuky, na varianty sa neprihliada.

Podľa § 86 ods. 1 a ods.2 písm. a) cit. zákona vo verejnom obstarávaní možno podať písomné námietky
proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Námietky môže podať každý uchádzač alebo
záujemca, ak sa domnieva, že nesprávnym postupom obstarávateľa bol alebo mohol byť dotknutý vo
svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona obstarávateľ zruší vyhlásenú metódu verejného obstarávania, ak a)
nedostal ani jednu ponuku, b) ani jedna z podaných ponúk nezodpovedá podmienkam uvedeným v
oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, c) ani jeden
uchádzač alebo záujemca nesplnil podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, d) jej zrušenie nariadil

úrad.

Podľa § 37 ods. 2 cit. zákona obstarávateľ môže zrušiť vyhlásenú metódu verejného obstarávania aj
vtedy, keď sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásila, a nebolo možné ich predvídať.

Podľa § 83 ods. 2 cit. zákona úrad vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním a rozhoduje o
námietkach účastníkov verejného obstarávania podaných proti postupu obstarávateľa.

Podľa § 87 ods. 1 cit. zákona úrad pri zistení porušenia postupu verejného obstarávania môže pred
uzavretím zmluvy nariadiť zrušenie a) vyhlásenej metódy verejného obstarávania, b) diskriminačných

technických požiadaviek obstarávateľa, ekonomických alebo finančných požiadaviek uvedených v
oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo v inom doklade
týkajúcom sa verejného obstarávania.

Podľa § 87 ods. 2 cit. zákona úrad môže zrušiť rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení uchádzača

alebo záujemcu alebo určenie poradia vyhodnotených ponúk, ak zistí, že boli porušené pravidlá
nediskriminácie.

Podľa § 87 ods. 3 cit. zákona úrad môže do rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 predbežným opatrením
pozastaviť verejné obstarávanie najviac na 30 dní. Počas tejto doby lehoty neplynú.

Podľa § 87 ods. 4 cit. zákona proti rozhodnutiu úradu nemožno podať opravný prostriedok.Podľa § 87 ods. 5 cit. zákona rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom, ak je žaloba podaná do
jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom doručenia.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej

správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 31 zákona č. 575/2001 Zb., Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom
štátnej správy pre verejné obstarávanie.

Podľa § 27 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.07.2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú

rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími
predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom platného do 30.06.2004, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné

vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných

prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej
republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí
aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe

zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza
na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti
(ďalej len "rozdelenie spoločnosti zlúčením"), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím
vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločnostíručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím
majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé
plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností

povinnosť ostatných spoločností zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere,
v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je
určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza táto časť majetku do
podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností; podiely jednotlivých nástupníckych
spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

... pri rozdelení spoločnosti každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením
zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom; na splnenie záväzku od
ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných
spoločností zaniká...

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa §100 odseku 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Na základe vyššie uvedené skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný.

V konaní mal súd preukázané a účastníkmi konania nesporované, že navrhovateľ sa zúčastnil verejnej
súťaže vyhlásenej právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade vo Vestníku verejného obstarávania

č. XX/XXXX dňa 09.05.2003 pod č.XXXXX-H., predmetom ktorej bolo dodanie plastových plomb. Listom
zo dňa 23.06.2003 bol navrhovateľ z verejnej súťaže obstarávateľom vylúčený a dňa 03.07.2003 podal
námietky proti vylúčeniu z predmetnej súťaže. Predbežným opatrením č. XXXX-XXX-XXXX/XXXX-
predb. zo dňa 08.07.2003 odporca v 3. rade pozastavil verejnú súťaž na dobu 30 dní.

Rozhodnutím č. XXXX-XXX-XXXX/XXXXN zo dňa 11.08.2003 odporca v 3. rade námietky navrhovateľa
zamietol a Najvyšší súd SR rozsudkom k č.k. 4Sž 129/03 zo dňa 28.09.2004 predmetné rozhodnutie
odporcu v 3. rade zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím odporcu v 3. rade č. XXXX-
XXX-XXXX/XXXXN zo dňa 26.02.2009 boli navrhovateľa opätovne zamietnuté. Navrhovateľ podal dňa
24.03.2009 správnu žalobu a domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu v 3. rade.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 161/09-85 rozhodnutie (v poradí druhé) odporcu v 3. rade
zrušil a vec vrátil odporcovi v 3. rade na ďalšie konanie. Dňa 28.03.2011 odporca v 3. rade rozhodnutím
č. k. XXXX-XXX-XXXX/XXXXN nariadil obstarávateľovi - právnemu predchodcovi predmetnú verejnú
súťaž zrušiť do 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu.

Navrhovateľ sa návrhom domáha v konaní priznania náhrady škody - ušlého zisku na tom základe, že
škoda mu vznikla nesprávnym postupom právneho predchodcu odporcov v 1. a 2. rade podľa § 420
OZ, keď ho neoprávnene vylúčil z verejnej súťaže, hoci splnil podmienky tak, aby pri náležitom posúdení
jeho ponuky a pri predložení najnižšej ceny za dodávku plomb PL 95, bola s ním uzatvorená rámcovázmluva na dodanie 5.100.000 ks plomb. Ušlý zisk vypočítaný ako rozdiel medzi cenou nákupnou a
predajnou požaduje uhradiť aj od odporcu v3. rade s poukazom na jeho zrušené rozhodnutia súdom,
keď na základe rozhodnutí správnych súdov bolo preukázané, že rozhodnutie odporcu v 3. rade bolo

zrušené ako nezákonné. Navrhovateľ má za to, že kumulatívnym konaním odporcov v 1. až 3. rade
pri rozhodovaní o jeho zaradení do súťaže a rozhodovaní o námietkach z vylúčenia z verejnej súťaže
boli splnené všetky podmienky na posúdenie vzniku nároku na vzniknutú škodu, ktorú súdu preukazoval
relevantnými dôkazmi.

Vo veci samej súd sa najskôr musel vysporiadať s podmienkami navrhovateľom uplatneného nároku,
najmä so vznesenou námietkou premlčania odporcami v 1. a 2. rade, s námietkou pasívnej legitimácie
odporcu v 2. rade a následne bolo úlohou súdu posúdiť opodstatnenosť nároku navrhovateľa vo
vzťahu k právnej povinnosti, vzniku škody a najmä príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).

Odporca v 2. rade v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že likvidáciou právneho
predchodcu Železničnej spoločnosti a.s. bol majetok tejto spoločnosti vo forme nepeňažného vkladu
vložený aj do novozaloženej nástupníckej spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. -
odporcu v 1. rade vykonávajúci činnosti súvisiace s nákladnou prepravou, a to samostatnými, účtovne
oddelenými organizačnými zložkami Železničnej spoločnosti, a.s. (Divízia železničných koľajových

vozidiel, Zásobovací závod, Divízia nákladnej prepravy vrátane obchodno-prekládkového centra,
odúčtovňa tržieb železníc a Ústredie), ktoré majú povahu časti podniku podľa Obchodného zákonníka.
Súd s týmto tvrdením nesúhlasí a stotožňuje sa s vyjadrením navrhovateľa, že odporcova pasívna
legitimácia vyplýva priamo z ust. § 69 ods. 4 Obch. zákonníka, keďže každá z nástupníckych spoločností
ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím

majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé
plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností
povinnosť ostatných spoločností zanikne.

Odporcovia v 1. a 2. rade namietali z opatrnosti premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa a uviedli,

že navrhovateľ si žalobu na súde uplatnil dňa 18.07.2005 teda po uplynutí 2 rokov odo dňa kedy sa o
výške škody dozvedel a kto za ňu zodpovedá. Poukázali na rozhodnutie ich právneho predchodcu o
vylúčení navrhovateľa zo súťaže zo dňa 22.06.2003 a od tohto dňa majú za to, že navrhovateľovi začala
plynúť premlčacia dvojročná lehota.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa nemusí zhodovať s
okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. V danej veci zo súdneho spisu je nezvratné, že
navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody dňa 18.07.2005 a že rozhodnutie právneho predchodcu

odporcov v 1. a 2. rade bolo o zamietnutí námietok navrhovateľa vydané dňa 22.06.2003, avšak možno
súhlasiť s navrhovateľom, že z povahy rozhodnutia samotného nešlo o konečné rozhodnutie, ktoré bolo
možné napadnúť v rámci konania samotnej súťaže a o napadnutom rozhodnutí právneho predchodcu
odporcov rozhodoval následne až odporca v 3. rade rozhodnutím až zo dňa 11.08.2003. O výške škody
sa teda navrhovateľ mohol dozvedieť až po vydaní rozhodnutia odporcu v 3. rade, doručeného mu dňa

15.08.2003, proti ktorému nebolo možné už podať opravný prostriedok. Až ku tomuto dňu mohol
navrhovateľ vyčísliť škodu a domáhať sa jej. Nárok navrhovateľa teda nie je premlčaný.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej

povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.V danej veci z vykonaného dokazovania súd zistil, že k porušeniu právnej povinnosti zo strany právneho
predchodcu odporcov v 1. a 2. rade došlo ( o čom svedčí skutočnosť, že obstarávateľ požadoval od
navrhovateľa vo verejnej súťaži doklady, ktoré boli neskoršie v konaniach vyhodnotené, ako doklady

vyhovujúce na zaradenie navrhovateľa do súťaže), avšak toto porušenie nie je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody a konaním odporcov. K splneniu podmienky vzniku príčinnej súvislosti ku škode a k
zavineniu obstarávateľa možno uviesť, že rozhodnutie obstarávateľa o zrušení súťaže nastúpilo až po
konaní odporcu v 3. rade, ktorý námietkam navrhovateľa opakovane nevyhovel. Obstarávateľ nevylúčil
navrhovateľa z verejnej súťaže s definitívnou platnosťou, definitívne bol navrhovateľ z verejnej súťaže

vylúčený až konaním odporcu 3, teda medzi konaním obstarávateľa a vylúčením navrhovateľa z verejnej
súťaže nie je priama príčinná súvislosť.
Podľa názoru súdu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom štátu objektívne, bez ohľadu na
zavinenie, avšak pri súčasnom splnení troch podmienok: 1. navrhovateľovi (poškodenému) vznikla
škoda predstavujúca majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, 2. príslušný orgán štátu sa dopustil
nesprávneho úradného postupu, 3. škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom orgánu štátu, t. j.

vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ teda ide o postup odporcu v 3. rade a jeho príčinnej súvislosti so vznikom škody a jeho zavinením,
tu súd konštatuje, že nesprávny postup odporcu v 3. rade bol rozhodnutiami súdov odôvodnený najmä
ako nesprávne právne posúdenie veci, keď súdy rozhodli o tom, že ide o nezákonné rozhodnutia a bolo

potrebné zo strany odporcu v 3. rade dôsledne vyhodnotiť podmienky účasti navrhovateľa vo verejnej
súťaži.

Možno súhlasiť s odporcom v 3. rade, že aj keby bol navrhovateľ vrátený späť do procesu verejného
obstarávania, neviedlo by to automaticky k uzatvoreniu zmluvy s navrhovateľom. Bolo by potrebné splniť

ďalšie požiadavky stanovené vo verejnej súťaži, najmä preskúmať, či ponuková cena navrhovateľa
nevykazuje znaky neobvykle nízkej ceny. V prípade splnenia podmienok uvedených v § 35 od. 4 a 6 a
ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, by bol povinný ponuku navrhovateľa vylúčiť.

Napokon možno súhlasiť s odporcami, že navrhovateľom vyčíslený ušlý zisk je nárokom hypotetickým.

Predovšetkým z dôvodu, že nebol splnený predpoklad vzniku záväzku medzi navrhovateľom a
obstarávateľom, v prípade, ak by bola posudzovaná neobvykle nízka cena za predmet obstarávania a
z dôvodu, či a v akom rozsahu by bol kontrahovaný objem dodávok plomb, ak by navrhovateľ vyhral
verejnú súťaž. V konaní bolo preukázané, že víťaz verejnej súťaže spoločnosť KOBA M, s.r.o. fakticky
neodoberala od obstarávateľa 5.100.000 ks plomb v rozhodnom období, ale menej, ako aj, že v procese

hodnotenia ponuky navrhovateľa mohla byť jeho ponuka neobvykle nízkej ceny za plombu v konečnom
dôsledku dôvodom na vylúčenie z verejnej súťaže.

Výšku ušlého zisku namietal najmä odporca v 1. rade, keď v tomto smere spochybnil nepreukázanie
výšky nákupnej ceny, a keď uviedol, že cena plomb PL 95 podľa výšky objednávok od výrobcu plomb

je nestabilná vzhľadom na odber plomb PL 91, ktoré síce neboli predmetom verejného obstarávania,
ale podľa obchodných zvyklostí by prichádzalo do úvahy, že cena sa bude kolísať v závislosti od počtu
objednaných plomb. Odporca v 1. rade navrhol vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere, avšak takéto
dokazovanie súd považoval v konaní za nadbytočné a nehospodárne.

Napokon z vykonaného dokazovania možno dať za pravdu odporcom, že navrhovateľ mohol zabrániť
vzniku ním uplatnenej škody - ušlému zisku, keby podal včas námietky proti podmienkam súťaže, resp.
keby požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odporcu v 3. rade.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ kumulatívne porušenie právnej povinnosti odporcov, vznik škody,

jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím súdu nepreukázal a medzi konaniami
odporcov neexistuje nevyhnutná priama príčinná súvislosť a preto nie je v danej veci naplnený jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu ako takú.

S poukazom na vyššie uvedenú absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom odporcov v 1. a 2.

rade, postupom orgánu štátu - odporcom v 3. rade a tvrdenou škodou navrhovateľa, ako jedného
zo základných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, potom súd dospel k záveru, že
navrhovateľovi nevznikol voči odporcom nárok na náhradu tvrdeného ušlého zisku, ktorého zaplateniasa v tomto konaní domáhal. Preto súdu nezostalo iné, než návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a§ 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca v 1. rade mal vo
veci plný úspech, preto mu súd priznal voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v tomto konaní.

Odporcovi v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 15.518,13 €. Pri

určení výšky priznaných trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade súd vychádzal z tarifnej hodnoty
veci 639,01 €. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú odmenu za 20 úkonov právnej služby s
prislúchajúcim režijným paušálom zvýšené o 20% DPH, a to podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a), c) d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 a § 20c vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vždy v znení účinnom ku
dňu vykonania úkonu právnej služby):

1.) vyjadrenie vo veci dňa 30.09.2009 ( AK BADUCCI Legal, s.r.o.) v sume 639.- €
2.) účasť na pojednávaní dňa 11.11.2009 ( AK BADUCCI Legal, s.r.o.) v sume 639.- €
3.) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom v sume 639.- €
4.) vyjadrenie vo veci dňa 20.09.2011 v sume 639,- €
5.) účasť na pojednávaní dňa 12.10.2011 v sume 639,- €

6.) vyjadrenie vo veci dňa 22.11.2011 v sume 639,- €
7.) účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011 v sume 639,- €
8.) vyjadrenie vo veci dňa 10.02.2012 v sume 639,- €
9.) vyjadrenie vo veci dňa 27.04.2012 v sume 639,- €
10.) účasť na pojednávaní dňa 09.05.2012 v sume 639,- €

11.) vyjadrenie vo veci dňa 07.09.2012 v sume 639,- €
12.) účasť na pojednávaní dňa 17.09.2012 v sume 639,- €
13.) vyjadrenie vo veci dňa 15.01.2013 v sume 639,- €
14.) vyjadrenie vo veci dňa 07.02.2013 v sume 639,- €
15.) účasť na pojednávaní dňa 08.02.2013 v sume 639,- €

16.) účasť na pojednávaní dňa 03.04.2013 v sume 639,- €
17.) vyjadrenie vo veci dňa 05.06.2013 v sume 639,- €
18.) účasť na pojednávaní dňa 10.06.2013 v sume 639,- €
19.) záverečná reč dňa 25.06.2013 v sume 639,- €
20.) účasť na pojednávaní dňa 04.07.2013 v sume 313 €, spolu vo výške 12.467,20 € + 20% DPH

(2.493,44 €.)
Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade hotové výdavky - režijný paušál za 2 úkony po
6,95 €, 5 úkonov po 7,41 €, 5 úkonov po 7,63 € a 8 úkonov po 7,81 € , spolu v sume 151,58 € a 20%
DPH (30,31 €).

Súd právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade nepriznal plnú tarifu za úkon - pojednávanie dňa
04.07.2013, kde došlo k vyhláseniu rozsudku, celkovo právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd
priznal trovy právneho zastúpenia v sume 15.142,53 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.