Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817010518.4

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou o preskúmaní obžaloby v
trestnej veci proti obvinenému Ľ. S., K.. X.XX.XXXX B. Q., O. S. V., stíhanému pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona t a k t o

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku o d m i e t a obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry

Vranov nad Topľou č. Pv 425/17/7713 zo dňa 27.9.2017 a vec mu v r a c i a .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola na obvineného dňa 28.9.2017 podaná
obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 13.6.2017 v čase okolo 22.25
hod. v obci S.Á. V., R.. B. K. I. v rodinnom dome č. XX, v obývacej izbe po predchádzajúcom slovnom

nedorozumení, udrel päsťou do tváre svoju matku U. S., K.. XX.X.XXXX, čím jej spôsobil zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa s dobou liečenia v trvaní 14-16 dní.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie

práva obhajobu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo
odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na
jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním

saradiťajpočasúkonovvykonávanýchorgánomčinnýmvtrestnomkonaníalebosúdom.Sobhajcomsa
však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať,
abybolvypočúvanýzaúčastisvojhoobhajcuaabysaobhajcazúčastnilajnainýchúkonochprípravného
konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom
hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas
výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní

pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a
klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným
svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu
svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by

zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Obhajca
má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz vkonaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému
a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí ( § 213
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku ).

Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uznesením číslo ČVS:ORP-349/VT-VT-2017 vydaným
povereným príslušníkom bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne
vznesené obvinenie podľa § 206 obvinenému pre prečin ublíženia n zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona ( ďalej len „predmetné uznesenie“ ).

V zmysle § 176 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie musí obsahovať dátum a miesto
rozhodnutia,pričomnapredmetnomuznesení jeuvedenémiestoVranovnadTopľouadátum13.6.2017.
V zmysle písm. d) citovaného ustanovenia Trestného poriadku obsahuje uznesenie aj odôvodnenie,
podľa ktorého obvinený bol zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Pz Vranov nad Topľou dňa
13.6.2017 o 22.50 hod.. V ďalšom sa v uznesení uvádza, že obvinený bol ako zadržaný podozrivý bol

vypočutý dňa 14.6.2017, kde popísal okolností v súvislosti so zraneniami poškodenej U. S.. V ďalšom sa
v odôvodnení uvádza, že dňa 14.6.2017 bola vypočutá aj U. S. ako svedok - poškodený a že obvinený
bol zo zadržania prepustený so súhlasom službukonajúceho prokurátora dňa 14.6.2017 o 02.40 hod.,
ktoré skutočnosti súhlasia aj s uvedením v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osoby - obvineného, kde je uvedené, že obvinený bol prepustený zo zadržania dňa 14.6.2017 o 02.40

hod. a zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého obvineného zasa vyplýva, že s jeho výsluchom
bolo skončené dňa 14.6.2017 o 02.30 hod..

V zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku druhá veta ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne
policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného

úkonu. Zaisťovacím úkonom v zmysle § 85 Trestného poriadku je zadržanie a obmedzenie osobnej
slobody podozrivej osoby, no ak by trestné stíhanie bolo začaté týmto zaisťovacím úkonom, v zmysle už
uvedeného ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo povinnosťou policajta ihneď po vykonaní takéhoto
úkonu vydať uznesenie o začatí trestného stíhania a v tomto uviesť, ktorým úkonom bolo trestné stíhanie
začaté, no ako vyplýva z vyššie uvedeného v danom prípade sa tomu tak nestalo, nakoľko trestné

stíhanie bolo začaté predmetným uznesením no z obsahu tohto nevyplýva žeby tomu bolo vykonaním
zaisťovacieho úkonu, keďže samotné uznesenie o začatí trestného stíhania odôvodnenie neobsahuje
( už len na okraj súd poukazuje na to, že predmetné uznesenie obsahuje poučenie o možnosti podať
proti nemu sťažnosť, no v zmysle § 185 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie policajta o začatí trestného
stíhanie nemožno napadnúť sťažnosťou ).

Z doručenky pripojenej pri predmetnom uznesení a preukazujúcej jeho doručenie obvinenému vyplýva,
že obvinenému bolo doručené dňa 14.6.2017.

V ďalšom súd poukazuje na to, že podľa zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 14.6.2017 s výsluchom

bolo začaté dňa 14.6.2017 o 10.00 hod., pričom v zápisnici sa uvádza, že obvinenému bolo oznámené
uznesenie o vznesení obvinenia dňa 14.6.2017 a súčasne obvinený vo svojej výpovedi uvádza, že
mu bolo osobne doručené uznesenie o vznesení obvinenia. V závere zápisnice obvinený prehlasuje,
že bol upovedomený o termínoch výsluchov svedka poškodeného, jeho matky U. S. a svedka, jeho
otca X. S., pričom súčasne prehlásil, že sa ich nebude zúčastňovať. Danú skutočnosť preukazuje aj

upovedomenieoúkonochzodňa14.6.2017,doručenéobvinenémuvuvedenýdeň,kdeječasvykonania
úkonov uvedený dňa 14.6.2017 v čase o 11.30 hod. svedka - poškodenej U. S. a v čase o 12.10 hod.
svedka X. S..

Zo zápisníc o výsluchu svedka - poškodenej U. S. súd zistil, že prvýkrát bola vypočutá dňa 14.6.2017

v čase o 03.00 hod., pričom policajt uviedol jej pomer k obvinenému, k veci a stranám ako svedok
- poškodený. Aj keď zápisnica obsahuje poučenie podľa § 130 ods. 1 aj ods. 2 Trestného poriadku,
vo vyjadrení k poučeniu a k veci sa svedkyňa vyjadruje len k poučeniu podľa § 130 ods. 2 Trestného
poriadku, aj keď v danom čase už bolo vydané predmetné uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému
( predmetné uznesenie zo dňa 13.6.2017 ), no práve v predmetnom uznesení sú uvedené skutočnosti

uvádzané svedkyňou vo výpovedi dňa 14.6.2017. Dňa 14.6.2017 bola svedkyňa vypočutá aj v čase o
11.30 hod., kde v zápisnici z tohto času je už uvedené, že je matkou obvineného a že bude vypočúvaná
v trestnej veci obvineného Ľ.Y. S., zápisnica opäť obsahuje poučenie podľa § 130 ods. 1 aj ods. 2
Trestného poriadku, a svedkyňa sa opäť výslovne k predmetnému poučeniu vyjadrila len k § 130 ods. 2.O vykonaní výsluchu svedkyne - poškodenej dňa 14.6.2017 v čase o 3.00 hod. mal byť obvinený
upovedomený tak ako to vyplýva z upovedomenia v rovnaký deň.

Podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku prvá veta právo odoprieť vypovedať ako svedok má príbuzný
obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojencovi, osvojiteľovi,
manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by
právom pociťoval ako vlastnú ujmu ( § 130 ods. 2 Trestného poriadku prvá veta ).

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť
zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane

druhej.TátozákladnázásadatrestnéhokonaniajevTrestnomporiadkuupravenávustanovení§2ods.9
a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a garantovaná je aj v takých právnych dokumentoch
akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Pri posudzovaní porušovania práva na obhajobu tak ako ho predpokladá ust. § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne
aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv
obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby

sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu
možnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až
potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu svedka, teda musí mu byť
oznámený deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorá bude vypočúvaná.

Súd uzatvára, že ak uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané policajtom dňa 13.6.2017, pričom
proti uzneseniu je sťažnosť prípustná ( § 185 ods. 2 Trestného poriadku ), no zákon jej nepriznáva
odkladnýúčinok(§185ods.6 Trestnéhoporiadku),tedauznesenieovzneseníobvineniajevykonateľné
jeho vydaním ( § 184 ods. 2 Trestného poriadku ), teda osoba, voči ktorej bolo uznesenie vydané má
postavenie obvineného týmto okamihom, čo v zmysle predmetného uznesenia a jeho datovania bolo

dňom13.6.2017.Výsluchsvedkyne -poškodenejU.S.bolvykonanýdňa14.6.2017o03.00hod.,pričom
obvinený mal byť o tomto úkone upovedomený v uvedený deň ( upovedomenie na čl. 59 ), no skutočnosti
uvádzané svedkyňou vo výpovedi z uvedeného dňa a času odôvodňujú vznesenie obvinenia v zmysle
predmetného uznesenia zo dňa 13.6.2017, pričom na druhej strane zo zápisnice o výsluchu svedkyne
nevyplýva, žeby táto bola vypočúvaná už vo veci obvineného, svojho syna. Tieto skutočnosti v ich

vzájomnej súvislosti potom vytvárajú veľmi vážne pochybnosti o vykonaní jednotlivých úkonov trestného
konania, najmä ich časovej súvsťažnosti a s tým spojeného práva obvineného byť upovedomený o čase
a mieste vykonania výsluchu svedka a práve tieto podľa názoru súdu boli takým porušením práva na
obhajobu obvineného, že zakladali dôvod na postup podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku a
preto okresnému súdu neostávalo iné, než obžalobu odmietnuť a vec prokurátorovi vrátiť, aby v ďalšom

konaní uvedené chyby orgány činné v trestnom konaní odstránili.

Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej Krajským súdom v uznesení zo dňa 26.10.2017 sp. zn.
7Tos/25/2017, ktorým ako sťažnostný súd rozhodoval o sťažnosti obvineného proti uzneseniu, ktorým
súd rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku, keď

sa zaoberal dôvodnosťou trestného stíhania obvineného a to, že na posúdenie zdravotného stavu
poškodenejU.S.bolvyhotovenýznaleckýposudokznalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
súdne lekárstvo, pričom išlo o posúdenie, či u poškodenej došlo k zlomenine nosových kostí, kde
použiteľnosťtohtodôkazupodľanázorukrajskéhosúduspochybňuje,ženebolpribratýznaleczodvetvia
otorinolaryngológia, keď sťažnostnému súdu malo byť známe, že Ministerstvo spravodlivosti podľa § 11

ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch , tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov
rozhodovalo, že takýto úkon patrí do odboru otorinolaryngológia.Neprináleží súdu v tomto štádiu hodnotiť jednotlivé dôkazy a teda ani predmetný znalecký posudok,
no na strane druhej znalec, ktorý bol ustanovený, bol znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo,pričom v zmysle prílohy č. 6 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009

o organizácii a riadení znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti - Obsahové
vymedzenie znaleckých odborov a odvetví, odvetvie súdne lekárstvo ide o medicínske odvetvie, ktoré
rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus a taktiež rieši posudzovanie
mechanizmov pri úrazoch, nehodách, ublížení na zdraví a pod. Odvetvie otorinolaryngológia rieši
problematiku ušných, nosných a krčných chorôb, ich diagnostiku, liečbu ( aj operačnú ) pri nádoroch,

polypoch a úrazoch daných anatomických lokalít vrátane vyšetrení a liečby porúch hlasu ( hlasiviek )
a sluchu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, obvinený mal svojim konaním spôsobiť poškodenej zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa s dobou liečenia v trvaní 14-16 dní. Tak ako to
uviedol aj krajský súd, zranenia boli posúdené znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo

MUDr. Martinom Kováčom.

Je pravdou, že zákon NR SR č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení
neskorších predpisov v ustanovení § 11 ods. 4 uvádza, že o tom, či úkon patrí do odboru alebo
odvetvia, v ktorom je znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný do zoznamu, rozhoduje ministerstvo.

Krajský súd ním uvedené rozhodovanie Ministerstva spravodlivosti v zmysle uvedeného ust. § 11 ods.
4 nešpecifikoval a súdu nie je z jeho činnosti známe, no súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 46/2016 zo dňa 31.5.2017. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného
uznesenia, najvyšší súd v rámci konania o dovolaní vo veci trestného stíhania pre prečin ublíženia na
zdraví, kde konaním páchateľa mala byť poškodenému spôsobená zlomenina nosa a krvavé zranenie

nosa, dovolateľ namietal, že znalecký posudok bol podaný znalcom z nepríslušného odvetvia.

Z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Tdo 46/2016 zo dňa 31.5.2017:

„V tejto veci dovolací súd pripomína, že nie je pravdivé tvrdenie o akceptácii nezákonného dôkazu,

znaleckého posudku z nepríslušného odboru zdravotníctva.

Zo zbierky inštrukcií a oznámení č. 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca
2009 je zrejmé, že odvetvie Otorinolaryngológia ( ORL - ušné, nosné, krčné, foniatria, audiológia ) pod
číslom 48 13 00 a Súdne lekárstvo ( toxikológia, alkohológia, sérohematológia ) pod číslom 48 15 00

sa nachádzajú v Odbore Zdravotníctvo a farmácia pod číslom 48 01 00.

Otorinolaryngológia rieši problematiku ušných, nosných a krčných chorôb, ich diagnostiku, liečbu aj
operačnú pri nádoroch, polypoch a úrazoch daných anatomických lokalít, vrátane vyšetrení a liečby
porúch hlasu ( hlasiviek ) a sluchu.

Súdne lekárstvo je medicínske odvetvie, ktoré rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na
ľudský organizmus, vrátane pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín ( drogy, liečivá, priemyselné
škodliviny ), zahŕňa výkon súdnych a súdno - lekárskych pitiev pri náhlych a neočakávaných úmrtiach,
pri úmrtiach s úrazovou anamnézou, pri dopravných a iných nehodách, pracovných úrazoch,

samovraždách, vraždách, pri úmrtiach počas operačných výkonov, pri diagnostických a terapeutických
pochybeniach a invazívnych zákrokoch, zahŕňa mikroskopické vyšetrenie nekroptického materiálu,
zaoberá sa problematikou identifikácie neznámych osôb, kostrových nálezov posudzovaním opitosti,
prepočtami alkoholu, vyšetrením cudzorodých látok v biologickom materiáli, vyšetrovaním krvi a krvných
stôp, rieši posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, nehodách, ublížení na zdraví a pod.

Z obsahovej náplne jednoznačne a nepochybne vyplýva, že odvetvie ORL sa zaoberá najmä chorobami,
nádormi a podobne. Problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus však rieši
odvetvie Súdne lekárstvo. Je to zrejmé aj z Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 17570-1/2006-OZS z 19. júna 2006, kde sa v Koncepcii v odbore súdne lekárstvo v časti 1.2

Charakteristika starostlivosti v odbore ( s. 4 ) uvádza, že súdne lekárstvo: „ pre potreby orgánov
štátnej správy a orgánov, na ktoré prešli úlohy štátu alebo orgánov činných v trestnom konaní
vykonáva prehliadky živých osôb ( prípady identifikácie osôb, pri podozrení zo zneužívania omamných
a psychotropných látok, pri seba poškodzovaní, pri hodnotení úrazov a ich následkov pri vyhľadávanía hodnotení stôp násilia na tele pri trestných činoch proti životu a zdraviu a iných násilných skutkoch
a pod.).“

Najvyššísúdzdôrazňuje,žepráveopačnýpostupzostranysúdov,byvdanejveci,napodkladezistených
okolností prípadu, znamenal pribratie znalca z nepríslušného odvetvia.“

Po vrátení veci do prípravného konania bude v ďalšom konaní úlohou orgánov činných v trestnom
konaní uvedené procesné chyby napraviť a vykonať aj ďalšie úkony, vykonanie ktorých sa ukáže byť

nevyhnutné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosťdo3dníododňajehooznámenia naKrajskýsúdvPrešove
cestou tunajšieho súdu.