Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Myrtill Vojteková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228877
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314228877.9

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: R. B., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, bytom ako otec, dieťa rodičov - matky: Mgr. O. M., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. A. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária D. &. M., s.r.o., so
sídlom Š. XX, Š., a otca: U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. O. XXX/XX, V., právne zastúpený: JUDr. A.

A., advokát so sídlom I.. C. XXX/X, V., o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otcovi sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne počnúc

dňom právoplatnosti rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky.

III. Upravuje sa styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom:

- každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do pondelka rána do 8:00 hod. kedy dieťa odovzdá v
predškolskom zariadení,
- každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. kedy dieťa odovzdá v predškolskom
zariadení,
- počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.,
- počas letných prázdnin posledný júlový týždeň od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a

druhý augustový týždeň od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
s tým, že matka dieťaťa na styk s otcom riadne pripraví a otec si maloleté dieťa v určený čas prevezme
pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa matke na tom istom mieste odovzdá.

IV. Rodičom a maloletému dieťaťu sa ukladá výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť
sa psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo frekvencii

určenej podľa dohody so psychológom, ktoré poradenstvo bude realizované na Centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie V., N. XXXX/XX, V..

V. Otec je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta sumu 785,04
Eur, titulom náhrady trov štátu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti a styk matky s maloletým dieťaťom by ponechal
neobmedzenýtak,akosanatomrodičiadohodnú.Svojnávrhodôvodnilnajmätým,žematkamaloletého

má trvalé psychické problémy, užíva silné antidepresívne lieky, pričom z uvedeného dôvodu nie je
schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Poukázal na uznesenie tunajšieho súdu zo dňa
3.12.2014, č.k. 16P/308/2014-26, ktorým súd vyhovel návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia
a nariadil matke odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila vo svojom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.4.2015 tak, že
nesúhlasí so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, nakoľko má záujem o osobnú
starostlivosť o maloletého. Odmietala tvrdenia otca o zanedbávaní syna, pričom uznala, že navštevovala
psychiatrickú ambulanciu MUDr. S. a užívala lieky v súvislosti so psychickými problémami, ktoré boli
spôsobené najmä nezhodami v partnerskom vzťahu s otcom maloletého dieťaťa, avšak uvedené ju
nezbavuje schopnosti riadne vychovávať maloletého a zabezpečovať mu všetky potreby tak, ako to

robila doteraz.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, právnej zástupkyne matky, otca, právneho
zástupcu otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P/308/2014, sp. zn. 16P/308/2014 a sp. zn. 16P/113/2015,

znaleckým posudkom vykonaným vo veci a s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa,
potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloletý R. B. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k

maloletému dieťaťu doposiaľ rozsudkom upravené neboli. Tunajší súd uznesením zo dňa 3.12.2014,
č.k. 16P/308/2014-26, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2015, č.k.
24CoP/24/2015-68, nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke povinnosť odovzdať maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti otca, keďže sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu
a mal za osvedčenú nutnosť vrátenia maloletého dieťaťa do jeho pôvodného výchovného prostredia,

kde sa nachádzalo aj pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti a kde neboli zistené predbežným
šetrením žiadne nedostatky v starostlivosti otca. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 1.12.2015,
č.k. 16P/113/2015-64, zmenil výrok rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 26.5.2015, č.k.
16P/308/2014-8, tak, že matka je oprávnená sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny týždeň od
utorka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do piatka

do 18:00 hod., a to z dôvodu, že bola osvedčená potreba rozšírenia styku matky s maloletým dieťaťom,
vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. K. R..
Otec bol vypočutý na pojednávaní ako účastník konania dňa 2.7.2015 a dňa 16.6.2016, pričom aj z
jeho návrhu a písomného vyjadrenia, doručeného súdu dňa 1.6.2016 vyplýva, že sa pridržiaval svojho
návrhu ako aj dôvodov v ňom uvedených, pripustil však aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti

rodičov. Uviedol, že sa od decembra 2015 maloleté dieťa nachádza v jeho starostlivosti, pričom poukázal
na to, že má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a vie zabezpečiť
jeho zdravý psychický vývin. Ďalej uviedol, že on mal snahu dohodnúť sa s matkou mimosúdne, za tým
účelom si sadli s matkou a dohodli sa na striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s
tým, že si maloletého budú striedať v pondelky po škôlke. Okrem toho sa dohodli, že otec bude finančne

zabezpečovaťvšetkyvýdavkynamaloletéhoaovšetkýchpodstatnýchveciach,týkajúcichsamaloletého
vždy budú vzájomne konzultovať. Podľa udania otca, neskôr si to celé matka rozmyslela a dala mu na
vedomie, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Z podaní otca vyplýva, že od decembra
2014 je živnostníkom s priemerným čistým mesačným príjmom 1.800,- Eur, pričom je aj poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 266,30 Eur mesačne.

Matka bola vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania dňa 2.7.2015 a dňa 16.6.2016, pričom
aj z jej písomných vyjadrení, doručených súdu dňa 23.4.2015, 18.11.2015, 26.4.2016 vyplýva, že s
návrhom otca nesúhlasila a mala za to, že maloleté dieťa je nástrojom otca ako prejav pomsty voči
matke za odchod zo spoločnej domácnosti. Poukázala na aktuálnu správu o jej psychickom stave, v

ktorej sa konštatuje, že je schopná sa o svoje dieťa postarať a dôvodom jej depresívnej poruchy je
verbálnaabrachiálnaagresivitapáchanánamatkeotcommaloletéhodieťaťa.Uviedla,žepoodchodezo
spoločnej domácnosti bývala s maloletým v dvojizbovom byte v Šali, avšak s otcom maloletého dieťaťa
boli v dennom kontakte. Poukázala na to, že od 7.12.2014, kedy maloletého otcovi na základe súdnehorozhodnutia odovzdala, je maloletý bezdôvodne separovaný od matky. Rovnako nesúhlasila s tým, že
sa otec sa snažil vec vyriešiť s ňou zmierlivou cestou, nakoľko ten iba predostrel na stretnutí svoju
predstavu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s tým, že uviedol, že bude hradiť

všetky výdavky spojené s výchovou maloletého, ale v podstate sám si uzurpoval právo určovať, do ktorej
školy bude dieťa chodiť a ktorého lekára bude navštevovať. Matka ďalej poprela, že sa s otcom dohodli
na striedavej osobnej starostlivosti, pričom ona nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, keďže
má za to, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa.

S poukazom na odlišné tvrdenia rodičov súd na návrh otca nariadil uznesením č. k. 12P/331/2014-147
zo dňa 29.7.2015 znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie poradenská
psychológia PhDr. Mgr. K. R., s miestom výkonu činnosti B. XX, S.. Ustanovená znalkyňa predložila
súdu znalecký posudok dňa 2.11.2015, z ktorého vyplýva, že osobnosť ani jedného z rodičov nemá
patologické črty, ktoré by mu bránili v riadnej starostlivosti o maloletého. Otec však svojim správaním
sa k maloletému a jeho matke spôsobuje osobnostnú dekompenzáciu dieťaťa a neurotizuje ho.

Úroveň intelektového potenciálu matky bola diagnostikovaná v pásme mierneho nadpriemeru. Aktuálna
emocionálna dekompenzácia nie jej trvalou črtou a je spôsobená sústavným negatívnym psychickým
nátlakom otca maloletého a emocionálnym vydieraním matky. Úroveň intelektového potenciálu otca bola
diagnostikovaná v hornom pásme priemeru. Nepripúšťa si pocity viny alebo nespravodlivosti voči iným.
Má tendencie k vzťahovačnosti a emocionálne nedostatočne spracováva skutočné alebo predpokladané

sociálne odmietanie s následným nedôverčivým, nepriateľským až pasívne agresívnym správaním voči
okoliu. Maloleté dieťa pôsobilo uvoľnenejšie, spokojnejšie a spontánnejšie v prítomnosti matky. Väčšinu
výrokov reprezentujúcich kladné citové väzby pridelil maloletý matke. K matke, na rozdiel od otca,
neprežíva maloletý žiadne záporné city. Zo správania maloletého bolo možné spozorovať, že matke
dôveruje, spolieha sa na ňu a cíti v nej oporu. K otcovi prežíva ambivalentné emocionálne väzby.

Otca úplne neodmieta, ale vníma ho skôr ako kamaráta, s ktorým sa hráva. Nemôže sa však na neho
spoľahnúť a nemá pri ňom pocit istoty. Matka neovplyvňuje a nemanipuluje maloletého za účelom
oslabeniajehocitovejväzbykotcovi.Naprotitomuotecnegatívneovplyvňujemaloletéhoamanipuláciou
sa snaží, aby mal maloletý negatívny vzťah a odmietavý postoj k matke. Maloletý trpí psychickými
ťažkosťami, ktoré ovplyvňujú vzťah maloletého k otcovi. Otec maloletého permanentne emocionálne

frustruje, blokuje maloletého v sebarealizácii, vytvára pred maloletým negatívny obraz. Maloletý otcove
postupy považuje za štandardné a otvorene proti nim neprotestuje. Prístup otca ho však dlhodobo
frustruje, pričom jednou z neurotických reakcií maloletého je cmúľanie si palca. Znalkyňa neodporúčala
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu, že otec nemá dostatočne
rozvinuté psychické a osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého, a to najmú s ohľadom na

nerušený osobnostný, psychický a fyzický vývin maloletého. Znalkyňa odporúčala zveriť maloletého do
osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny víkend
od piatka popoludnia do nedele popoludnia, s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov a letných
prázdnin.

K znaleckému posudku sa matka vyjadrila vo svojom podaní, ktoré došlo súdu dňa 18.11.2015 tak, že
so závermi znaleckého posudku súhlasí, pričom na účasti znalkyne na pojednávaní netrvala.

Otec sa na pojednávaní konanom dňa 3.3.2016 vyjadril tak, že nie je úplne stotožnený so závermi
znaleckého posudku, avšak sa nemienil k tomuto vyjadrovať. Následne však vo svojom vyjadrení zo dňa

1.6.2016 navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok. Na uvedenom návrhu zotrval aj na pojednávaní
konanom dňa 16.6.2016, nakoľko mal za to, že znalkyňa bola manipulovaná matkou maloletého dieťaťa
a jej otcom, pričom jej tvrdenia vyjadrené v znaleckom posudku sa nezakladajú na pravde.

Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti

matky, určiť výživné vo výške 100,- Eur, styk otca s maloletým dieťaťom upraviť v súlade s návrhom
matky a nariadiť výchovné opatrenie rodičom a maloletému dieťaťu.

Súd uznesením zo dňa 2.7.2015, č.k. 12P/331/2014-145 uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné
opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov

na Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Š. pri Mgr. X. T.. Zo správy
centra, doručenej dňa 4.3.2016, vyplýva že v súčasnosti prebiehajúci model striedavej starostlivosti u
maloletého sa ukazuje pri absencii komunikácie rodičov ako veľmi nevýhodný. Nezhody rodičov a ich
neschopnosť komunikovať spolu na úrovni akceptácie rodičovských rol, môžu mať za následok vývindieťaťa do neurotického charakteru, problémy v správaní a celkovo môže nastať regres u dieťaťa v
oblasti zdravého emočného a psychického vývoja.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Podľa § 37 ods. 7 ZR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom

sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov, ktorí žili spolu do novembra 2014. Maloletý má v súčasnosti X rokov a X mesiacov,
nachádza sa v osobnej starostlivosti otca, je zdravý, avšak navštevuje psychologičku Mgr. X. T. pre
zvýšenú agresivitu. Jeho výdavky sú bežné, veku primerané. Matka maloletého je zamestnaná u
zamestnávateľa Sociálna poisťovňa, pobočka V. s priemerným čistým mesačným príjmom 473,92

Eur. Iný príjem nemá. Býva u svojich rodičov v rodinnom dome. Otec maloletého je živnostníkom s
priemerným čistým mesačným príjmom 1.808,- Eur a poberá invalidný dôchodok vo výške 266,- Eur
mesačne. Iný príjem otec nemá. Býva s maloletým R. v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca
a matky maloletého.

Po vyhodnotení dôkazov, súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky.
Súd sa predovšetkým zaoberal s možnosťou zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, pričom vzhľadom na závery znaleckého posudku a správu Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie Šaľa zo dňa 4.3.2016 dospel k záveru, že táto forma
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa aktuálne by nebola v záujme maloletého dieťaťa, a to s

poukazom na narušenú komunikáciu rodičov, ktorí nie sú schopní kooperácie ani v záujme maloletého
dieťaťa, a preto by riadne nefungovala. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov
predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať, spolupracovať a najmä
nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Vzájomný vzťah oboch rodičov je v súčasnosti
tak napätý a konfliktný, že nie je splnená základná podmienka pre nariadenie striedavej osobnej

starostlivosti. Vzájomné konflikty rodičov vedú k nevraživosti, rodičia nedokážu vzájomne komunikovať,
a tým dieťaťu ubližujú, citovo ho zneisťujú, zraňujú, čo sa môže v budúcnosti prejaviť v negatívnom
dopade na jeho osobnostnom vývine. Z týchto dôvodov sa striedavá osobná starostlivosť nejaví byť
vhodným riešením pre maloleté dieťa a v budúcnosti by dieťaťu priniesla viac negatív ako pozitív. Súd
preto v konaní skúmal možnosti zverenia maloletého do starostlivosti jedného z rodičov. Otec v priebehu

konania poukázal na skutočnosť, že matka má trvalé psychické problémy, pre ktoré zanedbávala
starostlivosť o maloleté dieťa už aj pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Matka existenciu
svojich psychických problémov nepopierala, uznala, že sa lieči na depresívnu poruchu, avšak predložila
súdu potvrdenie o svojom zdravotnom stave, vyhotovené MUDr. C. Š. dňa 26.6.2015 z ktorého je
zrejmé, že matka je v dobrom psychickom stave a je schopná riadne sa starať o maloletého. Podľa

znaleckého posudku PhDr. Mgr. K. R., maloletý je viac citovo naviazaný na matku a v jej prítomnosti
pôsobí uvoľnenejšie, spokojnejšie a spontánnejšie. Matka nemanipuluje maloletého, naproti tomu otec
systematicky ovplyvňuje a manipuluje maloletého za účelom oslabenia jeho citovej väzby k matke.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku ako aj z ďalších listinných dôkazov potom súd dospel k
záveru, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je vhodnejšie, pričom na jej strane sú v

súčasnosti vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletého dieťaťa.

Súd pre úplnosť poznamenáva, že otec na pojednávaní dňa 16.6.2016 navrhol nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie, nakoľko nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania. Súd však predmetný
návrh otca zamietol, keďže kontrolné znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné a mal za to, že

skutkový stav je náležite zistený, pričom znalecký posudok PhDr. Mgr. K. R. považoval za presvedčivý
a postačujúci. Súd rovnako zamietol aj návrh otca na vyžiadanie správy z Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Galanta za účelom zistenia, či prebieha trestné stíhanie vo vzťahu k matke maloletéhoalebo k starému otcovi maloletého, pretože uvedené nie je pre rozhodnutie vo veci samej podstatné,
pričom súd si je vedomý konfliktného vzťahu rodičov maloletého.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné zo strany otca
namaloletédieťaurčilsumou100,-Eurmesačne,atodňomprávoplatnostirozsudkuvsúladesnávrhom
matky, ktorá sumu 100,- Eur mesačne považovala za adekvátnu vzhľadom na otcov mesačný príjem,
ktorý pohybuje vo výške 2.074,- Eur. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyživovacia povinnosť

je prvoradou povinnosťou každého rodiča, pri určovaní výšky výživného sa pritom nevychádza len
z možností a schopností povinného rodiča, ale i z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré v
danom prípade navštevuje materskú školu, je zdravé, pričom jeho výdavky sú bežné a veku primerané.
Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý
dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť
čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Po zvážení

všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 100,- Eur, na ktorého
platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletého. Pričom
ak matka na výživu maloletého prispeje mesačne sumou 50,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej
bol zaviazaný otec, na výživu maloletého bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 173,52 Eur
(100,- Eur od otca + 50,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok na dieťa). Potreby maloletého dieťaťa tak budú

zabezpečené. Výška takto určeného výživného je súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods.
1 veta prvá Zákona o rodine.

Súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom v súlade s návrhom matky, nakoľko mal za to, že takto
upravený styk dáva zadosť právu rodiča byť so svojim dieťaťom. Pokiaľ rodičia v budúcnosti nájdu cestu

vzájomnej komunikácie, nič nebráni upravený styk vzájomnou dohodou ešte viac rozšíriť.

Súd zároveň vzhľadom na zistený skutkový a právny stav za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie
rodičov maloletého dieťaťa ako aj za účelom zabezpečenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,
nariadil aj výchovné opatrenie rodičom a maloletému dieťaťu, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa

psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo frekvencii
určenej podľa dohody so psychológom, ktoré poradenstvo bude realizované na Centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie V., N. XXXX/XX, V.. Súd pri uložení výchovného opatrenia
vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ktorí zhodne uviedli, že sú ochotní podrobiť sa výchovnému
opatreniu.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12P/331/2014-147 zo dňa 29.7.2015 sa vo veci nariadilo znalecké
dokazovanie a uznesením tunajšieho súdu č.k. 12P/331/2014-197 zo dňa 5.11.2015 sa ustanovenej
znalkyni priznala odmena za vykonanú znaleckú činnosť vo výške 1.185,04 Eur, pritom odmena pre
znalkyňu vo výške 785,04 Eur bola hradená z prostriedkov štátneho rozpočtu. Nakoľko znalecké

dokazovaniebolonariadenénanávrhotcaasúdunehonezistilexistenciupredpokladovpreoslobodenie
od súdnych poplatkov, zaviazal otca na zaplatenie Slovenskej republike prostredníctvom Okresného
súdu Galanta sumy 785,04 Eur titulom náhrady trov štátu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§146ods.lpísm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Zmena
návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.