Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716207558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému Q.. K. C., I.., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom vo P., R. nábrežie č. XXX/X, o zaplatenie 890,87 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/144/2016-53 zo dňa 02.03.2017, ako
súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalobca je p o v
i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 14,04 € spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 14,04 € od 05.07.2013 do 02.03.2017 zastavil (prvý
výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi vo výške 100 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. na jednej
strane a žalovaný na strane druhej uzavreli zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo
dňa 30.09.2009, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.700,- €, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 60 splátkach v sume 54,54 € mesačne pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume
1.480,- €; v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške
31,97 % a údaj o priemernej RPMN vo výške 20,33 %; pohľadávka proti žalovanému bola zmluvami

o postúpení pohľadávok postúpená v konečnom dôsledku až na žalobcu; do rozhodnutia súdu zaplatil
žalovaný na splatenie úveru spolu sumu 2.239,82 €.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie neobsahuje sporná zmluva o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky všetky zákonné náležitosti (celková výška a mena poskytnutého
spotrebiteľského úveru, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov), preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; nakoľko pri
poskytnutom úvere v sume 1.700,- € zaplatil žalovaný žalobcovi spolu sumu 2.239,82 € súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e), g) a i)

a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; o
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., a plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 04.05.2017 (č.l. 64-65 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o zamietnutí
žaloby a výroku o trovách konania; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) v otázke bezúročnosti úveru; povinnosť členenia

jednotlivých splátok úveru na zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nevyplýva zo zákona; právne
posúdenie veci je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-42/15 zo dňa
09.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané; navrhol
zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017 (č.l. 75-76 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že
so žalobcom ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo dňa
30.09.2009, na splatenie ktorej doposiaľ uhradil sumu 2.239,82 €; predmetná zmluva neobsahuje
celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru ani konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov; tiež úrok uvedený v zmluve vo výške 31,97 % je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože je takmer trojnásobne vyšší ako úrokové miery bánk; nakoľko podľa prehľadu platieb
na poskytnutý úver v sume 1.700,- € uhradil žalobcovi sumu 2.239,82 € navrhol „zamietnutie“ odvolania
žalobcu ako nedôvodného.

2.3 Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do
vlastných rúk dňa 13.07.2017 prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 77 spisu). Žalobca sa vo veci už
žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvejinštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s právnym posúdením
veci ohľadom záveru, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov; preskúmaním veci však dospel

odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je v tomto smere
správne; súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov na
základe aplikácie ustanovení § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; odvolací súd síce nesúhlasí, že skutkové
zistenia z vykonaného dokazovania odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože tento záver je v

rozpore so súdnou praxou najvyšších súdnych autorít (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktoré sa síce zaoberá výkladom ustanovenia § 9
ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2018, ktoré je však
obsahovo totožné s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom do 30.11.2009 aplikovanom v prejednávanom spore), v zmysle ktorej nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba konkrétnej anuitnej splátky a teda dodávateľ nie je povinný v zmluve uviesť presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu v zmysle rozpisu splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky); na druhej strane ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) a g) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 aplikoval súd prvej inštancie dôvodne, preto
samotný záver súdu prvej inštancie o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov obstojí; v spornej
zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo dňa 30.09.2009 absentuje údaj o celkovej výške
a mene poskytnutej pôžičky podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 (zmluva obsahuje len údaj o tom, v akej sume žalovaný ako

spotrebiteľ pôžičku žiadal, neobsahuje však žiadny údaj o tom, v akej sume bola pôžička schválená)
a absentuje aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože tento je v zmluve
uvedenýlenvneurčitejpodobe„60mesiacov“bezuvedeniaodktoréhokonkrétnehookamihuzačínatáto
doba plynúť, pričom podľa odvolacieho súdu predmetné ustanovenie z dôvodu určitosti vyžaduje presné

uvedenie konečnej splatnosti úveru v podobe konkrétneho dátumu (resp. v inej podobe umožňujúcej
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou tento dátum identifikovať v okamihu uzavretia zmluvy); uvedené
údajepovažovalodvolacísúdzapodstatnépremožnosťžalovanéhoakospotrebiteľaposúdiťvýhodnosť
alebo nevýhodnosť poskytnutej pôžičky (pôžičky), resp. rozsah svojho záväzku, preto obstojí záver súdu
prvej inštancie, že z dôvodu ich absencie je sporný úver (pôžička) bezúročný a bez poplatkov; súd

prvej inštancie dôvodne skúmal súlad náležitostí predmetnej zmluvy so zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože samotnú zmluvu uzavrel žalovaný
podľa jej obsahu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie (spotrebiteľ); označenie podnikania
žalovaného ako živnostníka bolo v zmluve uvedené v rámci ustanovení o zamestnávateľovi, preto už
len z tohto hľadiska možno dospieť k záveru, že spornú zmluvu neuzavrel žalovaný ako podnikateľ a

preto išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a súčasne o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30.11.2009; nakoľko sporný úver (pôžička) je bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou
žalovaného bolo vrátiť žalobcovi len istinu úveru (pôžičky) v sume 1.700,- €, preto po skutkovom zistení,
že žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 2.239,82 € súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci z hľadiska
záveru, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov však považuje odvolací súd za správne (bod 4.4
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (druhý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal
aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej

inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. správne podľa kombinácie výsledku
konania a procesného zavinenia na zastavení konania priznal nárok na náhradu trov konania plne
úspešnému žalovanému v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie
nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný (pozri aj bod 9
odôvodnenia); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov

zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v
plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok
o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady. O samotnej
výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).