Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205814
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/XX, XXX
XX U., zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, 066 01
Humenné, o zaplatenie sumy 1 298,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 7C/133/2016-62 zo dňa 28.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanému priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 1.298,52 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
úvere zo dňa 13.04.2006 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88
eur. Žalobca podal dňa 31.08.2006 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového

podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné bolo rozhodnuté, že žalovaný je vinný zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca bol ako poškodený so svojim
nárokom odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vzniesol
námietku premlčania. Súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka žalobcu je premlčaná. Poškodený sa
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, okamihom, kedy zistil skutkové okolnosti rozhodujúce
pre vymedzenie vzniknutej škody a zodpovedného subjektu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby nemožno automaticky spájať s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnej veci.
Okrem toho vzhľadom na neplnenie si povinností z úverovej zmluvy sa celý dlh žalovaného stal splatným
18.06.2006 ako uviedol sám žalobca. Zo strany žalovaného neboli vykonané žiadne úhrady a žalobca
už k uvedenému dňu mal vedomosť o výške škody a o tom, ktorým subjektom bola škoda spôsobená.
Poukázal na to, že počas trestného konania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R31/1974).
Súd teda dospel k záveru, že najneskôr ku 19.04.2007 žalobca mal nepochybne vedomosť o skutkových

okolnostiach týkajúcich sa vzniknutej škody a zodpovedného subjektu za škodu, subjektívna premlčacia
doba začala plynúť dňom 20.04.2007 a uplynula 20.04.2010. Žaloba bola podaná až 17.06.2016, teda
po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto žalobu zamietol z dôvodu
premlčania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že v danom prípade je na plynutie premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. 106 ods. 2

Občianskeho zákonníka, nie ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že niet pochýb o tom,
že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, keďže trestným rozkazom bol žalovaný uznaný za
vinného zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu. Žalobca má za to, že úmyselné
konanie žalovaného a jeho ignorovanie výziev na uhradenie dlžnej sumy malo za následok zvyšovanie
škody spôsobenej žalobcovi. Nemožno ustáliť, že žalobca sa z trestného rozsudku dozvedel o výške

spôsobenej škody. Poukázal ďalej na to, že námietka premlčania žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi, keďže žalovaný sa týmto konaním snaží vyhnúť nahradenia škody, ktorú spôsobil svojim
protiprávnym konaním. Konanie, keď žalovaný vylákal od žalobcu úver a už vopred vedel, že ho nebude
splácať, je nepochybne konaním v rozpore s dobrými mravmi. Škodou nie je len suma rovnajúci sa výške
poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku
omeškania dlžníka a na ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti mal nárok alebo ktoré

mohol odôvodnene dosiahnuť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe
vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozsudok považuje za vecne správny, navrhol ho potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť. Nie je možné v prípade nároku na náhradu škody aplikovať len objektívnu premlčaciu
dobu. Pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody je vždy potrebné aplikovať ustanovenia o

subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ by aj nárok nebol premlčaný v objektívnej premlčacej
dobe a je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe (tak ako to ustálil súd prvej inštancie), tak k
premlčaniu nároku došlo. Argumentácia, že subjektívnu premlčaciu dobu súd vôbec nemal aplikovať,
je nenáležitá a nezodpovedá ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Vecne správny je aj výrok o trovách
konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie

potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, má teda proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.