Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717210106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanej: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, S., o zaplatenie 7.926,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 6Csp/135/2017-75 zo dňa 17.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
7.926,25 eur spolu s úrokom vo výške 363,79 eur, s úrokom z omeškania vo výške 3,72 eur, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.926,25 eur od 30.06.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 121 ods. 3, § 488, §
489, § 497, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, §
3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku
rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie je predmetom
konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Zmluva
o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. Po preskúmaní zmluvy súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z predložených listinných
dôkazov mal ďalej preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 9.400,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala

splácaťv120pravidelnýchmesačnýchsplátkach.Keďžežalovanásisvojupovinnosťsplácaťposkytnutý
úver riadne a včas nesplnila, žalobca v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami pristúpil
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 19.06.2017. Žalovaná si oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru prevzala dňa 22.06.2017. Zo žalobcom predloženého prehľadu splácania mal súd prvejinštancie preukázanú históriu splátok, ako aj výšku dlžnej istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Keďže
žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a v konaní nevyprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by popierali
dôvodnosť žalobného návrhu, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 7.926,25 eur

spolu so zmluvnými úrokmi do predčasnej splatnosti úveru vo výške 363,79 eur a úrokov z omeškania
vo výške 3,72 eur. Zároveň vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej istiny, avšak až odo dňa 30.06.2017 do zaplatenia, nakoľko výzvou zo dňa 19.06.2017 žalobca
poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie do 29.06.2017. Až nasledujúci deň sa tak žalovaná
mohla dostať do omeškania so zaplatením dlhu. Výška úroku z omeškania je podľa súdu prvej inštancie

vsúladescitovanýmiobčianskoprávnymipredpismi.Vozvyšnejčastisúdprvejinštanciežalobuzamietol
s odôvodnením, že žalovaná sa dostala do omeškania až doručením oznámenia o predčasnej splatnosti
úveru a uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu dlhu, t. j. ku dňu 30.06.2017. Žalobca má
tiež nárok na riadne dojednané úroky z úveru, avšak len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou

splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru,
od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov
však musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak je dlžník oprávnený súčasne vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali

žalobkyni len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav,
kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať. Teda podľa súdu prvej
inštancie nebol dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej
držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde by
spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej

„pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo. Naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru niektorých
všeobecných súdov SR, súd prvej inštancie konštatoval, že nie je viazaný takýmito rozhodnutiami.

Čo sa týka úrokov z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z nezaplatených zmluvných
úrokov, tu súd prvej inštancie uviedol, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú
zo zmluvných úrokov do zosplatnenia pohľadávky. Nemožno sa domáhať zaplatenia príslušenstva z
príslušenstva.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko má za to, že nárok na zaplatenie
úrokutrváodposkytnutiapeňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.
Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že pri úverovej
zmluve ide o plnenie peňažného záväzku v dvoch rovinách. Jednak vrátiť poskytnuté prostriedky v

dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Poukázal tiež na to, že pri omeškaní s vrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ právo jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania,
pričom úprava úroku z omeškania je podporná k úroku z úveru, a preto je rozhodujúce, ako sa strany
dohodli v zmluve. Dohodou môžu kombinovať uplatnenie oboch inštitútov. Ďalej dôvodil, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R 59/1998 je možné na prejednávanú vec aplikovať, avšak s takým výkladom, že

pokiaľ žalobca, ako veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere tým, že vyhlásil jej predčasnú splatnosť, pretože
dlžník nesplácal úver riadne a včas, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania
označovaných ako „sankčné úroky“ v zákonnej alebo dohodnutej výške s poukazom na ustanovenie §
369 Obchodného zákonníka až do splatenia celej poskytnutej zmluvy vrátane úrokov z úveru, pretože
tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov na

Slovensku.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s.
p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh
zamietol, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách
konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. Zároveňodvolací súd konštatuje, že výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.926,25 eur spolu s úrokom 363,79 eur, úrokom z omeškania vo výške 3,72
eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.926,25 eur od 30.06.2017 do zaplatenia, sa

nedotkol.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov.

9. Krajský súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa o tom, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení, keďže iným
právnym posúdením ohľadne priznania úrokov z úveru po zosplatnení by sa odvolací súd dostal do

rozporu s konštantnou judikatúrou. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 zo dňa
18.09.2012, ktorý odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, vyplýva, že veriteľovi patria úroky
len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úrok z omeškania
(rozhodnutie R 59/1998, 4Obo 143/1998). Zároveň je z neho zrejmé, že veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý

rok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Iným právnym posúdením ohľadne
priznania úrokov z úveru po zosplatnení istiny by sa odvolací súd dostal do rozporu s konštantnou
judikatúrou. Základy záverov súdu prvej inštancie vychádzajú z rozhodnutia rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie o predmetnej
otázke bolo následne zosúladené s ustálenou praxou väčšiny odvolacích súdov SR.

10. K požadovanému úroku z omeškania z úroku z úveru zaujal súd prvej inštancie správne právne
stanovisko, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, keďže je v súlade s doterajšou konštantnou
judikatúrou, podľa ktorej zmluvné úroky, ako i úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky,
pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania
(R 70/1995). Rovnako podľa judikatúry Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník neumožňujú

veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad z omeškania s
platením iného príslušenstva pohľadávky, t.j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Pokiaľ odvolateľ
poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutia iných senátov krajských súdov, odvolací súd konštatuje, že
nie je viazaný názorom iných senátov.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené, odvolací súd tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanej
v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)