Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202514
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116202514.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Česká republika, Hradec Králové, IČO: 247
85 199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715
352, proti žalovanému: A. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom U., Na T. XX/XX, zastúpený C.. Luciou
Lehmanovou, advokátkou so sídlom Fr. Mojtu 43, Nitra, o zaplatenie 7.617,25 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.064,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 4.876,65 eura od 29.10.2014 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanému splácať

istinu, úroky z omeškania a trovy konania vyčíslené v samostatnom rozhodnutí v mesačných splátkach
vo výške 100 eur splatných k 25.dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 32 %.

IV. Žalovanému súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 7.617,25 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 18.1.2012 úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami
úverovej zmluvy, žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru

neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím sa dostal do omeškania s
vrátenímnesplatenejistinyvsume5.500eur,nesplatenýchúrokovvsume1.926,31euraanesplatených
poplatkov v sume 2,99 eur. Žalovaný svoj záväzok v lehote splatnosti nezaplatil voči žalobcovi je tak v
omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 14C/46/2016-29 zo dňa 27.4.2016, ktorým žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí

s výškou vyčíslenej sumy, nakoľko úver spočiatku splácal a napriek tomu žiada od neho žalobca celú
istinu. Úroky považuje za neprimerane vysoké, preto v tejto časti treba považovať dohodu za neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 01.08.2016 uviedol, že žalovaný čerpal úver vo výške 5.500 eur
dňa 20.01.2012 a uhradil z poskytnutého úveru cca 13 splátok spolu vo výške 1.513,96 eura s tým,
že poslednú splátku uhradil dňa 19.04.2013 v sume 236,08 eura. Žalovaná suma vo výške 7.617,25

eura pozostáva: z istiny vo výške 5.500 eur t.j. skutočne poskytnutý úver, z úrokov vo výške 1.926,31
eura, tj. celková výška úrokov 3027,30 eura mínus zaplatená časť na úrokoch vo výške 1.100,99 eura,
z poplatkov vo výške 2,99 eura, poplatkov za správu úveru celkom v sume 50,83 eura (17 + 2,99 eura)
mínus uhradených 47,84 eura t.j. ostalo k úhrade 2,99 eura, poplatkov za poistenie k úveru celkom
v sume 46,13 eura mínus uhradených 46,13 eura, t.j. ostalo k úhrade 0 eur, poplatkov za zaslanie

upomienky celkom v sume 200 eur (8x25 eur) mínus uhradených 200 eur t.j. ostalo k úhrade 0 eur,
spracovateľského poplatkuvsume119eurmínusuhradených119eurt.j.ostalokúhrade0eur.Zmluvou
o splátkovom úvere sa žalovaný ďalej zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% p.a. v zmysle
čl. I zmluvy, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia pohľadávky v
sume 187,95 eura. Pri uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere nebola zmluvná voľnosť žalovaného ničím
obmedzená, žalovaný na seba dobrovoľne prevzal záväzok vrátiť nielen poskytnutú pôžičku, ale aj

dohodnuté úroky. Platnosť predmetnej zmluvy nikdy nespochybňoval.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný celkovo uhradil 1.513,96 eura. K
upomienkam uviedol, že suma 25 eur za upomienku vyplýva z článku 2 bod. 2 zmluvy a tieto upomienky
zasielal dlžníkovi právny predchodca žalobcu, keďže sa dostal do omeškania s plnením a na základe

toho potom došlo aj k zosplatneniu upomienok. To či bolo zasielaných osem upomienok, sa vyjadriť
nevie. Na otázku súdu, prečo nebola istina úveru ponížená o žiadnu sumu, keďže je zrejmé že žalovaný
uhradil 13 splátok vo výške 1.513,96 eur uviedol, že k tomuto by sa vedel vyjadriť právny predchodca
žalobcu, ktorý disponoval úverovým účtom žalovaného a jednotlivo na tomto účte pripisoval tieto čiastky.
Na otázku, či sa vie vyjadriť k tomu, prečo je v závere platobnej histórie uvedené, že istina úveru je vo

výške5.322,35eura,resp.čižalobcadisponujelistinouprávnehopredchodcu,kdebybolašpecifikovaná
postúpená suma, tak že by tam bola rozpísaná, aká je istina, riadne úroky, úroky z omeškania a riadne
poplatky uviedol, že oni disponujú len oznámením o postúpení pohľadávky, kde je uvedená celková
suma 7.617,25 eura s príslušenstvom a platobnou históriou, ktorú predložili a tieto im boli zo strany
Slovenskej sporiteľne, a.s. aj odovzdané.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.436,61 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.248,66 eura od 29. 10. 2014 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 96 %. Súd sa nestotožnil s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 200 eur za

upomienky, ktorú sumu nemal nijako preukázanú, preto súd v tejto časti uznal nárok len na zaplatenie
jednej upomienky v sume 25 eur. Zo samotnej platobnej histórie na úvere vyplýva, že k 28. 10. 2014
uvedená istina je vo výške 5.322,35 eura a k nej je potrebné pripočítať riadne úroky v sume 1.926,31
eura a tiež úroky z omeškania, ktoré boli vyčíslené na sumu 187,95 eura, celkovo sumu 7.436,61 eura.
Vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. Namietal, že rozsudok
bol vyhlásený v jeho neprítomnosti, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal len z dôkazov predložených
žalobcom. Takto zistený skutkový stav však neobstojí, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobcovi
uhradil spolu sumu 1.888,96 eura a v roku 2016 do 24. 10. 2016 poukázal poštovými poukážkami ešte

375 eur. Pojednávania sa nemohol zúčastniť a predložiť súdu vyššie uvedené dôkazy z dôvodu, že o
termíne pojednávania nebol informovaný.

7. Odvolací súd uznesením rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V uznesení konštatoval, že ak súd prvej inštancie ďalej vo veci konal bez toho, aby na

pojednávanie predvolal samotného žalovaného, dopustil sa procesného pochybenia a pojednávanie
bez jeho prítomnosti nemohol uskutočniť, pretože o termíne pojednávania nebol upovedomený a na
tomto pojednávaní ani nebol prítomný. Žalovaný sa okrem iného bráni, že zo žalovanej istiny už
uhrádzal nejaké platby i po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že
bolo namieste, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože je potrebné, aby súd prvej inštancie

vykonaldokazovanie,atovýsluchomobidvochstránsporuapredloženímlistinnýchdôkazov,naktorésa
žalovaný odvoláva (poštové poukážky), z ktorých by bolo možné ustáliť výšku žalovanej istiny. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.8. Žalobca v písomnom podaní na základe výzvy súdu oznámil, že žalovaný uhradil do podania žaloby
spolu sumu 1.513,96 eura a po podaní žaloby do 15.03.2017 sumu 875 eur.

9. Žalovaný v písomnom podaní na základe výzvy súdu oznámil, že spláca úver po 100 eur mesačne. Do
podania žaloby uhradil v riadnych splátkach spolu sumu 1.513,96 eura, sumu 375 v uhradil 4 splátkach
do vyhlásenia rozsudku a sumu 1.600 eur uhradil v 16 splátkach po vyhlásení rozsudku. Ďalej uviedol,
že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v
spojení s § 9 ods. 2 písm. k).

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal za účasti žalovaného a jeho právneho
zástupcu a právneho zástupcu žalobcu. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že
žalovaný uhradil ešte dve splátky dňa 05.04.2018 a 11.04.2018 po 100 eur, teda spolu 200 eur. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že nemá dôvod ďalej rozporovať tvrdenie o doposiaľ zaplatených splátkach.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou na úhradu dlžnej sumy,
oznámením o postúpení pohľadávok, platobnou históriou, poštovými poukážkami a zistil tento skutkový
a právny stav :

12.PrávnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľňa,a.s.uzatvorilasožalovanýmZmluvuosplátkovom
úvere č. 5024442973 dňa 18.01.2012 , na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 5.500 eur, ktorý mal
splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške po 116,13 eura. V zmluve bol uvedený dátum prvej splátky
18.01.2012, dátum poslednej splátky 18.01.2022. Výška úrokovej sadzby bola pevná 19,90 % ročne,
RPMN bola vo výške 23,86 %. V bode II poplatky je uvedený spracovateľský poplatok vo výške 119 eur,

poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura a poplatok za poistenie úveru v sume 3,93 eura. Právny
predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 08.09.2014 na zaplatenie omeškaných splátok
vo výške 2.031,14 eura. Následne mu doručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
06.10.2014, kde uviedol, že z dôvodu omeškania splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, bola
vyhlásená ku dňu 03.10.2014 mimoriadna splatnosť úveru a pohľadávka predstavuje sumu 7.515,46

eur. Po postúpení pohľadávky na žalobcu dňa 29.10.2014, postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
žalovanému podaním zo dňa 11.11.2014 postúpenie danej pohľadávky vo výške 7.617,25 eura. Z
platobnej histórie na úvere vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá suma 5.500 eur a následne od
18.02.2012 boli zaúčtované splátky úveru vo výške 116,13 eur, k 28.10.2014 je uvedené ukončenie
( odpis) úveru po splatnosti a k tomuto dňu je aj uvedená istina vo výške 5.322,35 eura. Z platobnej

histórie na úvere ďalej vyplýva, že žalovaný uhradil do zosplatnenia úveru sumu 1.513,96 eura.

13. Z predložených poštových poukazov vyplýva, že po podaní žaloby uhradil žalovaný celkovo sumu
2.175 eur (poštové poukazy na č.l. 60 v sume 475 eur, na č.l. 87-89 v sume 1.500 eur, na č.l. 99 v
sume 200 eur).

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 odsek 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzvretia zmluvy zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1.

20. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. V konaní

nebolo sporné poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 5.500 eur,
ani zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s platením splátok. Spornou skutočnosťou bola výška
úhrad, ktoré realizoval žalovaný na uplatnenú pohľadávku. Preto bolo úlohou súdu aj s poukazom
na rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní zistiť, akú časť pohľadávky žalovaný uhradil. Súd má z
predložených poštových poukážok za preukázané, že žalovaný po podaní žaloby uhradil v splátkach

celkovo sumu 2.175 eura (platbami zo dňa 13.07.2016 sumu 80 eur, 11.08.2016 sumu 100 eur,
14.09.2016 sumu 100 eur, 13.10.2016 sumu 95 eur, 12.11.2016 sumu 100 eur, 23.12.2016 sumu
100 eur, 14.01.2017 sumu 100 eur, 14.02.2017 sumu 100 eur, 11.03.2017 sumu 100 eur, 15.04.2017
sumu 100 eur, 26.05.2017 sumu 100 eur, 15.06.2017 sumu 100 eur, 13.07.2017 sumu 100 eur,
15.08.2017 sumu 100 eur, 17.09.2017 sumu 100 eur, 20.10.2017 sumu 100 eur, 18.11.2017 sumu 100

eur, 21.12.2017 sumu 100 eur, 28.01.2018 sumu 100 eur, 27.02.2018 sumu 100 eur, 05.04.2018 sumu
100 eur, 11.04.2018 sumu 100 eur). Na všetkých poštových poukážkach je uvedené správne číslo účtu
aj variabilný symbol (číslo úverovej zmluvy), správnosť zúčtovacích údajov a tým aj správne realizovanie
úhrad potvrdil žalobca tým, že potvrdil zaplatenie splátok (aj keď pôvodne len splátok realizovaných do
15.03.2017, avšak tak na týchto poukážkach ako aj na nasledujúcich poukážkach sú všade uvedené

rovnaké čísla účtov ako aj variabilné symboly). Žalobca pôvodne vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil
len úhradu sumy 1.513,96 eura do podania žaloby a sumy 875 eura po podaní žaloby (splátky do
15.03.2017), na pojednávaní právny zástupca žalobcu po nahliadnutí na poštové poukážky uviedol, že
nemá dôvod rozporovať tvrdenia o doposiaľ uhradených splátkach, čím sa skutkové tvrdenia ohľadom
úhrady sumy 2.175 eura po podaní žaloby stali nespornými. Úhrada sumy 1.513,96 eura pred podaním

žalobyspornánebolavôbec,jepreukázanáplatobnouhistórioupredloženoužalobcom(č.l.39-41spisu).
Na základe uvedeného má súd preukázané, že žalovaný spolu na žalovanú pohľadávku žalobcu uhradil
celkovo 3.688,96 eura (1.513,96 + 2.175).

21. Súd následne pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere s poukazom na namietaný nedostatok

náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaným, konkrétne, že zmluva
neobsahuje rozlíšenie splátky na istinu, poplatky a úroky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, preto je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa v tomto smere nestotožnil s uvedeným názorom žalovaného.
V zmluve je uvedená výška splátky 116,13 eura, počet splátok 120, splatnosť splátok vždy k 18. dňu

v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 18.02.2012, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do
splatnosti, 19,90 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne
ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci. Takto špecifikované splátky spĺňajú zákonnú požiadavku podľa
vyššie uvedeného ustanovenia, nie je potrebné, aby boli splátky samostatne členené na sumu istiny,
poplatkov a úrokov. Uvedený záver prijal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 22. februára 2018, sp. zn. 3

Cdo 146/2017, v ktorom konštatoval: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo

„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformnýmvýkladom.“ V uznesení Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je
potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje

dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornejskladbyjednotlivýchsplátok,toznamenáurčenie,akáčasťkaždejjednotlivejsplátkysapoužije
na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.

Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej
skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

22. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že zmluva spĺňa náležitosti zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. k) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, rovnako súd nezistil
absenciu iných predpísaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 uvedeného zákona, preto nie je možné vyhlásiť
úver za bezúročný a bez poplatkov.

23. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 7.617,25 eura, ktorá pozostávala z istiny 5.500 eur, úrokov vo
výške 1.926,31 eura, poplatkov 2,99 eura (poplatok za správu úveru 50,83 eura - 17 x 2,99 eura - ostalo
k úhrade 2,99 eura; poplatkov za poistenie 46,13 eura - uhradené; poplatkov za zaslanie upomienok
200 eur - 8 x 25 eur - uhradené) a úrokov z omeškania 187,95 eura.

24. Z platobnej histórie na úvere vyplýva, že k 28.10.2014 je uvedená istina vo výške 5.322,35 eura
( nižšia o sumu 177,65 eur ako si uplatnil žalobca, pričom právny zástupca žalobcu nevedel uvedený
rozdiel vysvetliť žiadnym argumentom), preto súd priznal žalobcovi istinu vo výške 5.322,35 eura. Vo
zvyšku, čo do sumy 177,65 eura s prísl. súd žalobu zamietol. Súd ďalej nepovažoval nárok žalobcu
na poplatky za upomienky za oprávnený, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by žalobca, resp.

jeho právny predchodca upomienky žalovanému zasielal, ako aj z dôvodu, že zmluvná podmienka
predstavujúcapoplatokzakaždúvystavenúupomienkujeneprijateľná(čl.IIbod2zmluvy),nakoľkotakto
stanovený poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné
výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s ratio legis zákona z dôvodu neurčitosti a

nedostatočnej transparentnosti. Preto aj keď poplatok za upomienky nebol predmetom žaloby, žalovaný
ho uhradil, pričom žalobca nemal na jeho úhradu z dôvodu jeho neprijateľnosti nárok, bolo potrebné
túto skutočnosť zohľadniť a úhradu 200 eur započítať na úhradu istiny pohľadávky a žalobu v tejto časti
zamietnuť. Poplatky za správu úveru boli správne na úverovom účte pripisované len do júna 2013, kedy
ich už banky prestali účtovať v dôsledku novej právnej úpravy.

25. Čo sa týka v odpore namietanej výšky úrokov, ktoré sú podľa žalovaného neprimerane vysoké a v
rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že úroky uvedené v zmluve vo výške 19,90 % ročne podstatným
spôsobom neprevyšujú priemernú úrokovú sadzbu v čase uzatvorenia zmluvy (13,77 % - priemerné
úrokové miery z úverov obchodných bánk zverejnené na stránke www.nbs.sk za

obdobie 1/2012 pre nové obchody, spotrebiteľské a ostatné úvery nad 5 rokov), teda nemožno prijať
záver, že sú v rozpore s dobrými mravmi.

26. V dôsledku vyššie uvedeného má žalobca nárok na istinu úveru 2.947,35 eura (uplatnená suma
5.500 eur mínus 177,65 eur; mínus 200 eur za upomienky; mínus úhrady po podaní žaloby 2.175 eur),

úrok 1.926,31 eura, poplatky 2,99 eura a úrok z omeškania 187,95 eura. Preto súd priznal žalobcovi
sumu 5.064,60 eura.

27. Vo zvyšku nároku celkovo 2.552,65 eura predstavujúceho sumu 177,65 eura (rozdiel medzi
uplatnenou istinou a istinou podľa platobnej histórie), sumu 200 eur (poplatky za upomienky) a sumu

2.175 eur (úhrady po podaní žaloby) súd z dôvodov uvedených vyššie žalobu zamietol.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia účinného k 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

31. Žalovaný sa dostal do omeškania, pričom žalobca žiadal úroky z omeškania odo dňa postúpenia
pohľadávky. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne

zo sumy 4.876,65 eura (istina 2.947,35 eura + poplatky 2,99 eura + úroky 1.926,31 eura) od 29.10.2014
do zaplatenia, pričom výška je určená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 396 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zruší
rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. V konaní pred súdom prvej inštancie mal žalobca úspech len čiastočný, nakoľko z uplatnenej sumy

7.617,25 eura mu súd priznal sumu 5.064,60 eura (úspech pri pomere uvedených súm 66 %), nepriznal
mu sumu 2.552,65 eura (neúspech pri pomere nepriznanej a uplatňovanej sumy 34 %), čo predstavuje
čistý úspech žalobcu 32 % (66-34). Argument žalovaného, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov
konania žiadnej strane z dôvodu, že žalovaný sa musel aktívne brániť v konaní, nemá žiadnu oporu v
zákone, nepredstavuje ani okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mohol znížiť

alebo nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalovaný sám zapríčinil podanie žaloby na súd,
keďže si neplnil zmluvné povinnosti a jeho „aktívna obrana“ vychádzala už len z plnenia omeškaného
dlhu počas konania. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
rozsahu 32 %.

34. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu priznal súd náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

35.Súdpovolilžalovanémusplácaťpriznanúsumuspoluspríslušenstvomatrovamikonaniavsplátkach
vo výške 100 eur mesačne z dôvodu, že s takýmto postupom súhlasil žalobca, ďalej takýto postup

odôvodňuje aj platobná disciplína žalovaného za posledné obdobie, kedy od júla 2016 zaplatil celkovo
sumu 2.175 eur. Súd povolil splátky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia, čím je kompenzované určité nevýhodné postavenie žalobcu pri povolení
splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.