Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211217495
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211217495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.XX.XXXX, W. J. X, XXXX O.,
Maďarská republika, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, Dunajské nábrežie 14, Komárno,
proti žalovanému: BARREST, s.r.o. (predtým T.A.V.B., s.r.o.), Hlavná 326, Dunajská Streda, IČO: 45 882
975, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Blažekom, Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie 3.047,49
eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 5Cb/80/2012-171, zo dňa 02.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.536,95 eur s 9,25%
úrokom omeškania od 07.06.2011 do zaplatenia, keď vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 66,48% voči žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k

povinnosti uhradiť mu sumu 3.047,49 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 07.06.2011 do zaplatenia s
poukazom na to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo na základe ústnej objednávky,
ktoré dielo žalobca vykonal a tak si faktúrou č. 027314 splatnou dňa 06.06.2011 v sume 806.000 Ft -
3.047,49 eur upltnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny, ktorú mu žalovaný odmieta uhradiť.

3. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie rozsudkom č.k. 5Cb/80/2012-85 zo dňa 12.07.2013,
ktorý bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/223/2013-101 zo dňa 28.12.2014 zrušený a vec bola

vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie vo veci nedostatočne
zistil skutkový stav, keď nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom.

4. Súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie z ktorého mal preukázané, že na základe ústnej
objednávky žalovaného žalobca zhotovil a vykonal montáž kuchynskej linky do objektu reštaurácie
žalovaného. Žalobca uvádzal, že na zhotovení diela sa dohodli i bez určenia konkrétnej ceny. Žalovaný
nepopieral uzatvorenie zmluvy o dielo, ale tvrdil, že cenu si dohodli vo výške 1700 eur.

5. Súd prvej inštancie vypočul v konaní navrhnutú svedkyňu B. I., svedkov D. P., S. X., N. X., Q. X. L.
X., oboznámil sa so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Solčanským č. 9/2015 k hodnote
vyhotoveného diela a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.6. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. §
536 a nasl. Obchod. zák., keď právny vzťah posúdil ako plnenie zo zmluvy o dielo a keď z dokazovania

medzi stranami mal preukázané, že vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu vznikol iba na základe
ústnej dohody, čo obe strany potvrdili. Nakoľko sa jednalo o obchodný vzťah, aplikoval právnu úpravu
uvedenú v Obchodnom zákonníku.

7. Po tom, ako bolo v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené odvolacím súdom,

prvoinštančný súd už postupoval podľa právnej úpravy uvedenej v § 191 ods. 1,2 a § 187 ods. 1,2
C.s.p. a dospel k záveru, že medzi stranami nebola sporná vôľa uzatvoriť zmluvu o dielo, obsahom
ktorej bolo vyhotovenie kuchynskej linky v priestoroch žalovaného. Strany ale nemali zhodu v súvislosti
so stanovením dojednanej ceny diela, keď žalobca tvrdil, že po zameraní vypočítal cenu diela a túto
oznámil telefonicky žalovanému, ktorý ju akceptoval, oproti čomu žalovaný tvrdil, že na cene diela sa
dohodli pri osobnom stretnutí po zameraní kuchynskej linky ale vo výške 1700 eur. Podľa žalobcu cena

diela, ktoré pre žalovaného vyhotovil je 3.047,49 eur a tohto plnenia sa i domáha.

8. Prvoinštančný súd vzhľadom na to, že podľa výsledkov dokazovania strany sporu uzatvorili planú
zmluvu o dielo, vykonal vo veci znalecké dokazovanie na určenie ceny diela s poukazom na ust. § 546
ods.1,2 Obchod. zák. Znalecký posudok č. 9/2005 vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Solčanský určil

cenu diela sumou 2.536,95 eur, ktorú sumu súd žalobcovi i priznal, keď nepovažoval za preukázanú
dohodu o cene vo výške uvádzanej žalobcom, ktorú si tento i fakturoval, ale ani s tvrdením žalovaného,
ktorý rovnako ním uvádzané skutočnosti súdu nepreukázal.

9. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že záväzkový právny vzťah a to zmluva o dielo medzi stranami

sporu vznikla, ale keďže cena nebola dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je podľa § 536 ods. 3
Obchod. zák. platná, je objednávateľ, ktorým je žalovaný povinný zaplatiť cenu, ktorý sa obvykle platí za
porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za obdobných podmienok a preto k sume vo výške určenej
znaleckým posudkom žalovaného zaviazal a vo zvyšku žalovanú istinu vrátane príslušenstva zamietol.
K preddavku , na ktorý poukazoval žalovaný súd uviedol, že tento sa netýka účinkov podľa § 548 a 549

Obchod. zák. K nároku na zaplatenie ceny diela priznal žalobcovi prvoinštančný súd i nárok na úroky
z omeškania s poukazom na § 369 ods. 1,2 Obchod. zák. v spojení s § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nar.
vlády č. 87/1995 Z.z.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., keď vzal do úvahy pomer úspechu žalobcu

a úspechu žalovaného, ktorý vyčíslil ako 66,48 %, v rozsahu ktorého žalobcovi nárok na zaplatenie trov
konania priznal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania podal v zákonnej lehote
žalobca odvolanie, ktorý odvolacie dôvody založil na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil

pomer úspechu a neúspechu a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 83,25% alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolacích dôvodoch poukázal na to,
že prvoinštančný súd nesprávne zohľadnil pomer úspechu žalobcu vo veci samej a tak dospel k
nesprávnemu určeniu pomernej časti trov konania, pretože žalobca sa pôvodným návrhom domáhal

zaplatenia ceny vo výške 3.047,49 eur s prísl., súd mu priznal sumu 2.536,95 eur s prísl. z čoho vyplýva,
že rozdiel medzi nárokom, ktorý si uplatnil žalobca a istinou, ktorá mu bola prvoinštančným súdom
priznaná je 510,54 eur, čo predstavuje 16,75 % a teda pomer mal byť správne určený vo výške 83,25%
(100 - 16,75%). Zároveň žiadal priznať i nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú istinu podal v
zákonnej lehote odvolanie i žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh zamietol,
alebo aby ho zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolacie dôvody založil na ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ C.s.p. a poukázal na to, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalovaného
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom a nesprávne

aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 546 ods. 1 Obchod. zák.. K uvedenému zdôraznil, že na cene diela
sa strany sporu dohodli, ale každá zo strán uvádzala inú výšku ceny a ak prvoinštančný súd nemal
preukázanú výšku ceny ako tvrdí žalobca, mal súd žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
zamietnuť. Prvoinštančný súd tak nesprávne postupoval, keď prijal právny názor, podľa ktorého, ak niecena tvrdená žalobcom preukázaná, ani cena, ktorá je tvrdená žalovaným, je žalovaný povinný zaplatiť
cenu, ktorú určí znalecký posudok. Žalovaný ako strana sporu nemá povinnosťou preukazovať výšku
ceny,tútopovinnosťmávýlučnežalobcaakozhotoviteľ.Zanesprávneoznačilodvolateľneakceptovanie

svedkov pre údajný pomer ku konateľovi žalovaného, čo označil odvolateľ za postup, ktorým došlo k
odňatiu práva konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ak mal súd prvej inštancie
pochybnosti o odborných poznatkoch svedkov, ktorých navrhol žalovaný, nie je zrejmé, prečo nemal
za preukázané za vyplatenie sumy 1.700,- eur zo strany žalovaného žalobcovi, k čomu neboli potrebné
žiadne iné poznatky, a tak súd prvej inštancie konal v rozpore i so stanoviskom NS SR vyjadrenom

v konaní vedenom pod sp.zn. 5 Sžf/82/2011, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie súdu musí obsahovať
odôvodnenie, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
V súvislosti s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je riadne odôvodnené, odvolateľ poukázal i
na rozhodnutie ESLP vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko zo dňa 09.12.1994 ako i
na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý tiež vyslovil povinnosť, že „z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej“ -III.ÚS SR 36/2010 a v súvislosti s tým i na nález I. ÚS 33/2012.

13. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 23.03.2017 vyjadril žalobca (č.l. 197) ktorý poukázal na
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, žiadal ho potvrdiť a odvolanie žalovaného označil za

neopodstatnené, účelové a tendenčné, keď žalovaný nezdôvodnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami
svoje tvrdenia, zavádza a nepravdivo tvrdí, že súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočniť jeho
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný
súd sa práve v maximálnej pravej miere snažil uskutočniť a rešpektovať všetky práva žalovaného v
priebehu celého konania a tým, že žalovaný nevyužil svoje právo pred súdom prvej inštancie a ani v

odvolacom konaní, nebolo pochybením súdu, ale práve pochybením žalovaného. K námietkam k súdom
hodnoteným svedeckým výpovediam poukázal žalobca na to, že uvedená svedkyňa Eva Csehová
nevedela ani upresniť, kedy bola na praxi u žalovaného, kde vykonávala prax ako brigádnička a to iba
cez víkendy, takže nie je zrejmé, odkiaľ mohla mať vedomosť, že konateľ žalovaného sa zdržiaval v
mieste jej pracoviska 3 x týždenne, keď ona podľa svojej výpovedi vykonávala prax iba v sobotu a v

nedeľu, rovnako nepreukázané bolo i tvrdenie svedkyne i žalovaného, že v rozhodnom čase vykonávala
u neho činnosť na dohodu o brigádnickej praxe, príp. podobne, čo nebolo preukázané. Za pochybné
tvrdenie označil žalobca i vykonávanie školskej praxe, keďže v čase výpovede bola vo veku 42 rokov.
Tým, že zo strany tejto svedkyne nebol preukázaný akýkoľvek pracovnoprávny či iný zmluvný vzťah,
hodnota jej svedeckej výpovede tak, ako sa ju snažil žalovaný súdu predložiť ale nie je žiadna, preto

určenie ceny diela znaleckým posudkom je opodstatnené. Samotné ďalšie tvrdenia žalovaného sú
vzájomne si protirečivé a zmätočné, a žalobca tak zotrváva na tvrdení, že medzi ním a žalovaným k
žiadnej dohode o cene diela vo výške 1.700,- eur nedošlo. Zatiaľ mu žalovaný za dielo, ktoré žalobca
riadne zhotovil a kuchynský nábytok namontoval.

14. Predmetné vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi
žalovaného , ktorý ho elektronicky prevzal, vyjadrenie nepodal.

15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, hoci odvolanie na vyjadrenie prevzal dňa 24.02.2017.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

17. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.18. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
odvolateľmi v ich odvolaniach, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3
C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, ktorý poukázal na to, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.

21. K uvedenému odvolaniu žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že pomer úspechu strán sporu sa určuje
postupom ako popísal v odvolaní žalobca, ale opomenul, že pomer úspechu žalobcu je potrebné odrátať
od pomeru úspechu žalovaného, čím sa vytvorí pomer u tej strany, ktorá bola v konaní úspešná a
ten je vo výške ako správne určil prvoinštančný súd. Na objasnenie pre žalobcu odvolací súd uvádza,

že žalobca požadoval priznať sumu 3 047,49 eur, prisúdené mu bolo 2 536,95 eur, teda žalobca mal
úspech 83,24 % a 16,76 % bol neúspešný, čo je zase úspech žalovaného. Uvedené údaje sa vzájomne
odčítajú a tak čistý úspech žalobcu je 66,48 %, ako správne rozhodol prvoinštančný súd a tak uvedené
rozhodnutie v tejto časti odvolania odvolací súd v celom rozsahu podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

22. K odvolaniu žalovaného, ktorý odkázal na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b/, f/
a h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka uvedená v § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. je
daná vtedy, ak by nesprávny procesný postup súdu dosiahol takú intenzitu, že by sa konanie javilo ako
nespravodlivé a to v kontexte ako celok. Z obsahu spisu ale nevyplýva, že by prvoinštančný súd porušil
práva odvolateľa na spravodlivý proces tým, že ako uvádza odvolateľ, aplikoval ust. § 546 ods.1 veta

druhá Obchod. zák. a tak uvedený odvolací dôvod nie je daný.

23. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne,
čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti,
prípadnezistenýmskutočnostiamprisudzoval inýprávnyvýznam.Skutkovézistenievtedynezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom

k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska

závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia
dôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzprocesnéhopredpisu. Vtejto
súvislosti žalovaný v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrh zamietnuť. Súd prvejinštancie všetky dôkazy súd presvedčivo vyhodnotil, argumentačne podložil, zaoberal sa všetkými pre
rozhodnutie podstatnými skutočnosťami tak, ako mu ukladá ust. § 220 ods.2 C.s.p. a tak odvolací súd
nezistil existenciu ani tohto odvolacieho dôvodu

24. Podľa § 220 C.s.p.
(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

25. Odvolací dôvod uvedený v ust. §365 ods.1 písm.h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

26. Strany sporu uzatvorenie zmluvy o dielo nepopierali, ale dokazovanie nepreukázalo dohodu o určení
ceny a v takom prípade ju určí súd ako vyplýva z ust. § 546 ods.1 Obchod. zák., z ktorého druhej vety súd
prvejinštancievychádzalanazákladektoréhoježalovanýakoobjednávateľpovinnýzaplatiťcenu,ktorá
saobvykleplatízaporovnateľnédielo včaseuzatvoreniazmluvyzaobdobnýchobchodnýchpodmienok.
Ak súd na tento účel vychádzal zo znaleckého posudku nepostupoval v rozpore so zákonom a nekonal

ani na ujmu žalovaného. Žalovaný ale relevantným spôsobom nepreukázal úhradu sumy 1 700 eur a jej
úhradu jednoznačne nepotvrdili ani svedkovia svojimi výpoveďami. Rozhodnutie prvoinštančného súdu
je tak po skutkovej ako i právnej stránke je dostatočne logické a vyčerpávajúce, odvolací súd sa s ním v
celom rozsahu stotožňuje a preto sa osobitne ani s rozhodnutiami ESLP a NS SR príp. i rozhodnutiami
ÚS SR nevyporiadava, keďže odôvodnenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré od neho zákon vyžaduje,

je zrozumiteľne vysvetlené, z hľadiska právneho správne vyhodnotené a preto žalovaným označené
odvolacie dôvody nie sú dané a odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods.1
C.s.p. v časti uloženej povinnosti žalovanému potvrdzuje.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1

C.s.p. s tým, že v odvolacom konaní bol vzhľadom na výsledok sporu neúspešný žalovaný, preto súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi voči žalovanému v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).