Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206390
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812206390.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému:
BAUER COMPANY, s.r.o., so sídlom Handlová, Marka Čulena 1614/14, IČO:36 322 393, t. č. vymazaný

z obchodného registra, o vymoženie 200,16 Eur
spríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrievidzazodňa23.januára
2017, č.k.9Er/1028/2012-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.

h), § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 02.04.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny
200,16 Eur, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi, č.k. 700-1010008212-
GC04/12zodňa09.01.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa15.12.2012.Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom prvej inštancie dňa 20.04.2012.
Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 01.03.2016 ex

offo vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40CbR/128/2014-26 zo dňa 29.01.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.02.2016 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť BAUER COMPANY, s.r.o., so sídlom
Handlová, Marka Čulena 1614/14, IČO:36 322 393, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu
Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 13093/R. Následne bol dňa 05.05.2016 povinný z obchodného
registra ex offo vymazaný. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko bol povinný zrušený bez

likvidácie,jehomajetoknepostačujeaninaúhradutrovexekúcie.Vzhľadomnapreukázanúnemajetnosť
povinného bol súd prvej inštancie názoru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57
ods.1 písm. h) Ex. por., t. j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu
zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262
ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods. 1 CSP,
ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203

ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Súd
prvej inštancie uviedol, že po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa

ustanovenia § 203 Ex. por. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnostia zániku povinného výmazom z obchodného registra. Oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV.
ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach

práva procesného, a nie
v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van
der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny
za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprizná.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sú
splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle §203 ods.2
Ex. por. A teda, v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený podľa § 203 ods.2 Ex. por. V danom ustanovení zákon jasne udáva

povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného
mohol predvídať, prípadne či nesie procesné zavinenie na zastavenie exekúcie. Zároveň uviedol, že
ak by aj exekučné konanie bolo zastavené podľa § 57 ods.1 písm. g) neznamená to, že oprávnený
nemôže byť zviazaný náhradou trov exekúcie. Poukázal aj na prípad Mihal vs. Slovenská republika,
ktorý oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, a poukázal na to, že sa jednalo o náhradu trov exekúcie,

počas vykonávania ktorej došlo k zániku oboch účastníkov, teda oprávneného aj povinného.

4. Vyjadrenie oprávneného k vyjadreniu súdneho exekútora podané nebolo.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,

či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď

obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu
prvej inštancie nesmeruje voči samotnému zastaveniu exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je
potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnutého rozhodnutie vo výroku
o trovách exekúcie.

10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len
vo výroku o náhrade trov exekúcie. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti
ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiuodvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov

exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).