Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012595
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredseduJUDr.DušanaKrč-ŠeberuasudcovJUDr.Ondreja

Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému P. P. pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. apríla
2018 prejednal odvolanie obžalovaného P. P. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k.3T/159/2017 zo dňa 06.02.2018, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný P. P. sa o d s u d z u j e podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/,n/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest povinnej
práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1
roka od nariadenia výkonu trestu.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2018 sp.zn.3T/159/2017 bol obžalovaný P. P. uznaný
za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na
skutkovom základe, že

- napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi spisová značka 3T/114/2012 zo dňa
18.03.2013, právoplatným dňa 28.03.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podl'a § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere šestnásť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnymstupňomstráženia,protiktorémusiopakovanepodalžiadosťoodkladvýkonutrestu,pričom
dňa 24.06.2017 osobne prevzal uznesenie Okresného súdu v Prievidzi spisová značka 3T/114/2012 zo
dňa 04.05.2017, právoplatným toho istého dňa, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doporučenej
zásielke adresovanej do vlastných rúk, ktorým nebolo vyhovené žiadostiam o odklad výkonu trestu a
odklad výkonu trestu nebol povolený a zároveň mu bolo uložené ihneď po doručení tohto uznesenia
nastúpiť výkon trestu, na túto výzvu nereagoval a do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil.

Za tento trestný čin bol obžalovaný podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36písm. l/, § 37 písm. m/
Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, navýkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o treste, a to z dôvodu neuloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody a obžalovaný
P. P. pre nesprávnosť výroku o treste.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal najmä na to, že na základe oboznámených
listinných dôkazov okresný súd uložil obžalovanému uvedený trest, pričom pri ukladaní druhu a výmery
trestu sa neriadil dôsledne ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Výrok o treste, ktorým okresný
súd obžalovanému P. P. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, podľa
názoru prokurátora nezohľadňuje osobu páchateľa, ktorý bol v minulosti 4-krát priestupkovo riešený pre
priestupky rôzneho charakteru, pričom z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ

5-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.2T/161/2015 zo
dňa 23.12.2015, právoplatným dňa 1.3.2016 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Prokurátor má za to,
že aj z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody ako aj

najprísnejšia možná sankcia sa u obžalovaného celkom zjavne minuli účinku a neviedli k jeho náprave.
Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste voči obžalovanému P. P. a následne za použitia
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému zákonný, primeraný a
spravodlivý trest.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný
uviedol, že nesúhlasí s námietkou prokurátora, podľa ktorej uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace nezohľadňuje individuálnu a generálnu prevenciu trestu, jeho osobu a
že účel trestu by mohol byť naplnený nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 4

mesiace so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný zastáva názor, že
po uvážení všetkých rozhodných skutočností je už trest odňatia slobody v napadnutom rozsudku príliš
prísny. Poukázal na to, že svojou spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní aktívne napomohol
pri objasňovaní činu, ku skutku sa priznal hneď po zadržaní, pričom na výkon trestu nenastúpil len z
dôvodu jeho nevedomosti, a nie preto, že by sa tejto povinnosti snažil vyhnúť. Obžalovaný navrhol, aby

odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný P. P. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných prostredníctvom svojho obhajcu
poukázal na to, že urobil vyhlásenie na hlavnom pojednávaní v tom smere, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a okresný súd správne ustálil

skutkový stav v predmetnej veci a tento aj správne vyhodnotil po právnej stránke. Nie je možné sa
však stotožniť s rozhodnutím okresného súdu o treste, a to z dôvodu, že do úvahy podľa jeho názoru
prichádzal niektorý z alternatívnych trestov, predpokladaných zákonom, respektíve uložený trest odňatia
slobody je vo výmere, ktorá sa javí ako príliš prísna. Obžalovaný zastáva názor, že s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu, pohnútku a možnosť celkovej nápravy je uložená sankcia a jej výmera

neprimeraná. Obžalovaný P. P. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží iný druh trestu alebo trest odňatia slobody na celkom spodnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný P. P. vo svojich písomných dôvodoch odvolania (podanie zo dňa 19.02.2018 doručené
okresnému súdu dňa 21.02.2018) poukázal na neprimerane vysoký trest, keďže od začiatku nepopiera
svoju vinu a spolupracoval po všetkých stránkach. Má zdravotné problémy, pričom ďalšie pokračovanie
vo výkone trestu mu neprospieva aj s ohľadom na to, že je živiteľom rodiny. Má podanie o obnovu
konania a prišla mu výzva na prijatie o obnovu konania a o premene podmienky podmienečného

prepustenia, ktorá je vedená na Okresnom súde Martin pod sp.zn.3Nt/136/2017. Obžalovaný P. P.
požiadal o pozastavenie konania o marenie výkonu úradného rozhodnutia, a to do uzavretia procesu
obnovy konania.K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia krajského súdu bližšie
písomne nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v intenciách petitu podaného odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli na verejnom zasadnutí krajského súdu, aby odvolaniu

obžalovaného bolo vyhovené, napriek tomu, že neznalosť zákona neospravedlňuje a obžalovaný sa
skutku dopustil z nevedomosti, pričom spravil vyhlásenie o vine. Obžalovaný P. P. na záver dodal, že
je si vedomý predmetnej trestnej činnosti, ale vzhľadom na zdravotné problémy navrhol, aby mu bol
uložený alternatívny trest, pričom vyjadril súhlas aj s trestom povinnej práce, ktorý si je schopný odrobiť
v mieste, kde momentálne býva.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 25. apríla 2018 na podklade podaných odvolaní prokurátorom
pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaným P. P. pre nesprávnosť
výroku o treste, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 22. februára 2018, preskúmal podľa § 317

ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného P. P.
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania
neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37

písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je neprimeraný.

Obžalovaný P. P. bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je stanovená v osobitnej časti Trestného zákona trestná sadzba
trestu odňatia slobody vo výmere od 0 do 2 rokov. Obžalovaný svoji protiprávnym konaním maril
výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom.

Odvolací súd pri preskúmavaní výrokov o treste napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okresný súd
pri ukladaní trestu obžalovanému nepostupoval v úplnom súlade s ustanoveniami Trestného zákona,
pričom odvolací súd považuje výrok o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému za neprimeraný.

Odvolací súd teda vyhovel odvolaniu obžalovaného P. P. čo do výroku o uloženom treste. Odvolací súd

dospel k záveru, že pri ukladaní trestu obžalovanému sa okresný súd nedôsledne riadil zásadami na
uloženie trestov v zmysle § 34 Tr. zák. a porušil ustanovenie § 38 Trestného zákona. Okresný súd v
napadnutom rozsudku pri ukladaní trestu zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr.
zák., že sa priznal ku skutku a trestný čin úprimne oľutoval. Obžalovaný pred spáchaním uvedeného
skutku bol už za trestný čin odsúdený, a preto okresný súd v tomto smere správne prihliadol u

obžalovaného na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Okresný súd však pri správnom
postupe mal vzhliadnuť dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri prevahe
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami znížiť hornú hranice trestu a až následne ukladaťtrest v zákonom upravenej hranici trestu. Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, tak
krajský súd vo viacerých svojich rozhodnutiach už judikoval, že vyhlásenie o vine obžalovaného a

jeho prijatie súdom je potrebné považovať i za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. V
tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015,
sp.zn.23To/22/2016 ako i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa
25.10.2016 a taktiež na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017

pod č.44. Podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma,
súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná,
obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho,
aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho
konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por., po priznaní obžalovaným sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3
Tr. por., to je že pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1

Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v §
36písm.n/Tr.zák.Trebazdôrazniť,žeprípadnévyužitieprávaobvinenéhovprípravnomkonaní(alebov
určitom štádiu prípravného konania) poprieť trestnú činnosť, resp. nevypovedať, nemôže byť hodnotené
v jeho neprospech. Obžalovaný P. P. sa však od samého počiatku trestného stíhania ku skutku, ktorý mu

je kladený za vinu priznal hneď po zadržaní, svojou spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní
aktívne napomohol pri objasňovaní.

Na základe uvedeného odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody obžalovanému a sám vo veci rozhodol.

Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti 4-krát priestupkovo riešený
pre priestupky rôzneho charakteru. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 5-
krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.2T/161/2015 zo dňa
23.12.2015, právoplatným dňa 010.3.2016 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd obžalovanému P. P. uložil trest povinnej práce podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 54 Tr. zák. vo výmere 40 hodín, pričom zistil ako už bolo vyššie uvedené u

obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., teda že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že bol už za
trestný čin odsúdený. Krajský súd dospel k záveru, že trest povinnej práce vo výmere 40 hodín (uložený
so súhlasom obžalovaného P. P.) zodpovedá zákonným hľadiskám v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4

Tr. zák., teda zohľadňuje zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, zistené poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal
byť trest, uložený okresným súdom obžalovanému P. P., neprimerane mierny.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky

prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v
neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (bod II. výroku tohto rozsudku).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.