Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010146
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615010146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

29. novembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
T.. I. R. H. G. H. F., nar. X. X. XXXX v J. U., trvale bytom D.. J. XXX/XX, W., prechodne bytom T.Á.
I. Č.. XX, okr. W. - C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

dňa 13. 9. 2010 v čase o 10.40 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ, vtedajšom odbore justičnej polície v
Košiciach pred vyšetrovateľom v trestnej veci vedenej vyšetrovateľom OR PZ Liptovský Mikuláš sp. zn.
ORP-7/JP-LM-2010 po riadnom poučení o následkoch krivej výpovede podľa § 346 Trestného zákona
v procesnom postavení svedka do zápisnice o výsluchu uviedol, že G. Z., bol v dňoch od 19. 8. 2009

až do 22. 8. 2009 u neho v mieste prechodného bydliska v T. I., okres W. - C., kde mu pomáhal s
rekonštrukciou rodinného domu, hoci to nebola pravda, pretože G. Z., nar. XX. X. XXXX, bol rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/28/2011 dňa 19. 12. 2012 uznaný vinným a odsúdený zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pre skutok, ktorý spáchal dňa 20. 8. 2009 o 22.30
hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši,

v bode 2/

dňa 7. 11. 2012 v čase o 10.10 hod. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši
v konaní sp. zn. 2T/28/2011 v trestnej veci proti obžalovanému G. Z., po tom, ako podľa § 265 ods.
2 Trestného poriadku zložil prísahu v procesnom postavení svedka uviedol, že G. Z. bol v dňoch od
19. 8. 2009 do 22. 8. 2009 u neho v mieste prechodného pobytu v T. I., okres W. - C., hoci to nebola
pravda, pretože vykonaným dokazovaním v konaní zn. 2T/28/2011 bolo jednoznačne preukázané, že G.

Z. dňa 20. 8. 2009 o 22.30 hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského
ulici v Liptovskom Mikuláši fyzicky napadol T. O. a spôsobil mu zranenia, ktoré si u neho vyžiadali dĺžku
obmedzenia obvyklého spôsobu života na 35 dní, za čo bol rozsudkom tohto súdu zo dňa 19. 12. 2012
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a právoplatne odsúdený,

t e d a

v bode 1/ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie,

v bode 2/

v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 5. 6. 2015 B. T.. I. R. obžalobu pre prečin
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom
základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po
zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní opakovane využil svoje právo a odoprel vypovedať, uvádzal len

procesné námietky k postupu vyšetrovateľa a prokuratúry v prípravnom konaní a k svojim právam, či k
miestnej nepríslušnosti OČTK, avšak ku skutku samému sa nevyjadril.

Na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2017 ku skutku uviedol, že sa pridržiava výpovedí, ktoré uskutočnil
vrámcitrestnéhokonaniavedenomvočiG.Z..Vypovedalvtedypravdu.Predpokladá,žepredvýsluchom

bol poučený v zmysle zákona. Zápisnicu o výsluchu si prečítal, aj ju podpísal. Na to, že jeho bývalý
kamarát Z. ich oklamal prišli až neskôr, lebo je pravdou, že u nich bol. Manželka predložila kalendár,
ktorý to preukazoval. Do jeho rodinných a osobných záležitostí sa nikdy nestarali. Pomohol im na stavbe,
bol to aj relax. Vždy, keď sa so Z. stretli, bolo to robotno-zábavné. Boli spolu v krčme, opili sa a večer
si ľahli spať. Potom sa im priznal, že to zneužil, a keď zaspali, odišiel od nich, v noci bol v Liptovskom

Mikuláši a ráno sa vrátil, no oni o tom nevedeli. Keby mu povedal, že to urobil, tak by nešiel vypovedať
v jeho veci ani na políciu ani na súd. Dozvedeli sa o tom až vtedy, keď začali volávať z polície a začal
si to zisťovať, potom sa mu priznal, že to takto urobil. Ani v to ráno, keď sa zobudili, nič nepovedal. Len
mu zavolal, že bude na súde vypočúvaný a budú sa ho pýtať, či bol u neho. Ktorý to bol deň, keď sa
mal takto vzdialiť, si nepamätal, ale zo spisu vie, že to malo byť zo štvrtka na piatok. Ako sa Z. dostal v

tú noc do Liptovského Mikuláša a naspäť, nevedel povedať, pretože ho to už nezaujímalo. Nevedel anirok, kedy sa dozvedel, že ho Z. oklamal, ale dedukuje, že to bolo asi vtedy, keď mu volali policajti kvôli
určeniu vecnej príslušnosti pre OČTK v tejto veci, či ešte pracujú aj s manželkou v policajnom zbore. O
rodinných problémoch Z. sa dozvedel až z preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Kedy v ten večer prišli z krčmy si nepamätal, mal dosť vypité, ani kedy ráno vstali. Podstatné je, že si to
nepamätá. Každý deň vtedy popíjali, ale určite s mierou, len v ten deň to prehnali. Konkrétne na tento
deň si pamätá preto, pretože aj Z. mu povedal, že: „keď sme boli takí opití,“ lebo aj on mal vypité a
veľa. Či sa to od neho dozvedel telefonicky alebo osobne si už nepamätá. Dom, ktorý sa vtedy staval

je na adrese T. I. XX.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním podstatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Dňa 28. 2. 2011 bola na obžalovaného G. Z. prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš
podaná obžaloba č. 1Pv 57/10-22 zo dňa 25. 2. 2011 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť voči poškodenému T. O. dňa 20. 8. 2009 v čase okolo 22.30 hod. v Liptovskom Mikuláši
(obvineniemubolovznesenéuznesenímvyšetrovateľaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru,ÚJKP,
Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 zo dňa 28. 1. 2010).

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 13. 9. 2010 so začiatkom o 10.40 hod. vyplýva, že obžalovaný
T.. I. R. pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Košice v prípravnom konaní v trestnej
veci obvineného G. Z. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako svedok vypovedal, že s G.
Z. sú dlhoroční kamaráti cez hokej. Dňa 19. 8. 2009 po zápase prišiel k nemu do T. I., W. - C., kde bol až

do 22. 8. 2009. O tomto sa dohodli skôr, pretože boli často v kontakte, pomáhal mu s murovaním štítov
k novopostavenej streche na ich rodinnom dome. Ďalej vypovedal, že celý čas bol u nich doma, pár
krát spolu navštívili pohostinské zariadenie. Odišiel od nich 22. 8. 2009, presný čas nevedel, hoci chcel
odísť o deň skôr, ale museli dokončiť prácu. Poukázal na to, že jeho manželka si všetky veci zapisuje
do kalendára.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 7. 11. 2012 v trestnej veci proti obž. G. Z. vedenej na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp zn. 2T/28/2011 vyplýva, že obžalovaný T.. I. R. bol dňa 7. 11.
2012 o 10.10 hod. vypočutý na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, kde po poučení
podľa § 130 ods. 1, 2, § 131 ods. 1 Trestného poriadku nevyužil právo na odopretie výpovede a po

zložení svedeckej prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku vypovedal rovnako ako v prípravnom
konaní dňa 13. 9. 2010. Okrem iného uviedol, že obžalovaný Z. mu bol pomáhať pri rekonštrukcii domu
v auguste 2009, konkrétne v dňoch 19. - 22. 8. Na ten dátum si pamätal preto, lebo v roku 2010 bol
na výsluchu na polícii, mal to v čerstvej pamäti. Evidenciu stavby robila manželka, určité veci mala
napísané v kalendári, aj to, v ktorých dňoch im bol Z. pomôcť. Zobrali ho po hokeji 19., tak v ten deň

nerobili, robili štvrtok, piatok. Aj keď G. chcel skôr odísť, vzhľadom na to, že robili do večera, tak to
chceli dokončiť, preto neodišiel v piatok, ale v sobotu ho manželka odviezla. S istotou môže povedať,
že obžalovaný bol u nich od stredy do soboty. Jednoducho sú určité dátumy, ktoré si človek spomenie
aj spätne. Okrem toho v roku 2010 vypovedal, vtedy to mal v čerstvej pamäti, z toho dôvodu s istotou
môže povedať, že obžalovaný bol u nich od 19. do 22. 8. 2009. Ako sa dozvedel, že obžalovaný má

nejaký problém už uviesť nevedel, mohlo to byť tak, že dostal predvolanie z polície a telefonoval tam,
prečo má byť vypočúvaný, potom následne volal G. o čo ide alebo možno to bolo tak, že G. mu zavolal,
že bude vypočutý ako svedok. Od začiatku rekonštrukcie domu mu bol G. pomôcť asi dvakrát, kedy bol
ten druhýkrát, si nepamätal, podľa čoho by to teraz zistil, nevedel.

Pred oboma výsluchmi bol obžalovaný poučený podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o
práve odoprieť výpoveď, pričom vyhlásil, že právo na odopretie výpovede nevyužíva a vypovedať bude.
Zároveň bol pred výsluchom dňa 13. 9. 2010 poučený aj o trestných následkoch krivého obvinenia a
krivej výpovede v zmysle ustanovení § 345 a § 346 Trestného zákona, k čomu vyhlásil, že poučeniu
porozumel. Pred výsluchom na hlavnom pojednávaní dňa 7. 11. 2012 riadne zložil svedeckú prísahu v

znení „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome
nič nezamlčím.“Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/28/2011-189 zo dňa 19. 12. 2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/33/2013-210 zo dňa 30. 4. 2013 a opravným uznesením
č. k. 2T/28/2011-230 zo dňa 22. 1. 2014 bol obžalovaný G. Z., nar. XX. X. XXXX, uznaný za vinného z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pre skutok, ktorý spáchal tak, že dňa 20. 8. 2009 v čase asi o 22.30
hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši,
zvalil na zem T. O., ktorý spadol tvárou smerom k zemi, prisadol ho a udieral ho päsťami do oblasti hlavy,
pričom vykríkal, že ho zabije a aby vypadol z tohto mesta, chytil ho rukami za vlasy a hlavou mu začal

udierať o zem, neustále kričal, že ho zabije a rukami ho udieral do oblasti obličiek, rebier a chrbta a keď
obžalovaný z neho vstal a T. O. sa prevrátil smerom k nemu, tak ho niekoľkokrát kopol nohou do oblasti
rebier a chrbta a toto konanie v T. O. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, pričom utrpel zlomeninu 8. a
9. rebra vpravo s preniknutím vzduchu do hrotovej časti pravej strany hrudníka a podkožia, viacpočetné
pomliaždeniny a odreniny na tvári a pomliaždenie mäkkých častí nosa, čo ho obmedzovalo v obvyklom
spôsobe života po dobu 35 dní. Z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že súd

nepovažoval za pravdivé výpovede svedkov R. z toho dôvodu, že sami uviedli, že prvýkrát sa o nejakom
probléme obžalovaného dozvedeli niekedy v roku 2010, keď boli predvolaní na výsluch na políciu a
hoci boli vypočutí v septembri 2010, teda po viac ako roku od spáchania skutku, spätne si spomenuli
presne, v ktorých dňoch bol obžalovaný u nich na návšteve. Ďalej tvrdenie svedkyne R., že do kalendára
zapisovali všetky veci súvisiace s rekonštrukciou ich domu, preto bol v ňom záznam „G. - strecha 19.

- 22. 8. 2009“, vyhodnotil ako nekorešpondujúce s výpoveďou svedka R., ktorý tvrdil, že po odchode
obžalovaného v sobotu dňa 22. 8. 2009 pokračoval v práci na streche s inou partiou robotníkov, ale
záznam o týchto prácach sa už v kalendári, ktorý predložila svedkyňa R., nenachádzal. Súd poukázal aj
na to, že totožný spôsob obhajoby (záznamom v kalendári predkladaného inými svedkami) preukazoval
obhajca obžalovaného aj v inom trestnom konaní.

Napokon sa výpoveďami obžalovaného ako svedka v pôvodnom trestnom konaní zaoberal aj Krajský
súd v Žiline v uznesení č. k. 1To/33/2013-210 zo dňa 30. 4. 2013, ktorým odvolanie obžalovaného G.
Z. zamietol, keď na ne poukázal ako na svedecké výpovede spôsobilé absolútne vyvrátiť prítomnosť
obžalovaného na mieste skutku (z čoho vyplýva záver, že T.. I. R. ako svedok vypovedal o okolnosti,

ktorá mala podstatný význam v tejto trestnej veci) a spôsobilé spochybniť vierohodnosť výpovede
poškodeného,pretožeT..R.Á.aT..R.ajvkonanípredsúdompodprísahouzhodnetvrdili,žeobžalovaný
bolvinkriminovanomčaseunichdomananávšteve(č.l.9predmetnéhouznesenia),avšaktietotvrdenia
sa vo svetle iných nezvratných dôkazov ukázali ako absolútne nevierohodné, či dokonca krivé výpovede
(č. l. 11 predmetného uznesenia).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
dospel súd k záveru, že skutky popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustil sa ich obžalovaný
T.. I. R., ktorý svojím konaním pod bodom 1/ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a konaním pod bodom 2/ znaky

skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke. Pretože nebol dôvod neveriť vykonaným listinným dôkazom
aj záverom, ku ktorým dospeli a ktoré prijali orgány činné v trestnom konaní v pôvodnej trestnej veci
proti obž. G. Z., týmito dôkazmi považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek
pochybností.

Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona je záujem na
správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v
trestnom konaní. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení

svedka. Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a nemusí
ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. Pôjde najmä okolnosť, ktorú
orgán musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť.

Súd na základe vykonaného dokazovania uznal T.. I. R. vinným zo spáchania prečinu krivej výpovede

a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že
obžalovaný pri výsluchu svedka v trestnej veci obvineného G. Z., vedenej na OR PZ, ÚJKP, Liptovský
Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 dňa 13. 9. 2010 po tom, ako bol poučený o následkoch krivej
výpovede nepravdivo uviedol, že G. Z. bol v dňoch od 19. 8. 2009 až do 22. 8. 2009 u neho v miesteprechodnéhobydliskavT.I.,okresW.-C.,hocitonebolapravda,azospáchaniaprečinukrivejvýpovede
a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že
obžalovaný pri výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní dňa 7. 11. 2012 v trestnej veci obžalovaného

G.Z.,vedenejnaOkresnomsúdeLiptovskýMikulášpodsp.zn.2T/28/2011pozloženísvedeckejprísahy
nepravdivo uviedol, že G. Z. bol v dňoch 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009 u neho v mieste prechodného pobytu
v T. I., okr. W. - C., hoci to nebola pravda, pretože právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/28/2011 zo dňa 19. 12. 2012, bol obžalovaný G. Z. uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 20. 8. 2009 v čase asi o 22.30 hod. v
Liptovskom Mikuláši, teda vo svojich výpovediach uvádzal okolnosť, že v rozhodnom čase, kedy malo
ku skutku dôjsť sa nachádzal v dome obžalovaného I. R., kde má v obci T. I., okr. W. - okolie prechodný
pobyt, a mal tam zotrvávať od 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa sa u oboch týchto prečinov vyžaduje úmyselné

zavinenie. Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vysloviť záver
o zavinení obžalovaného spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Keďže obžalovaný bol pred výsluchom u vyšetrovateľa na OR PZ Košice dňa 13. 9. 2010 a taktiež
dňa 7. 11. 2012 pred výsluchom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš riadne
poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, pričom zo zápisníc vyplýva, že týmto poučeniam

porozumel, teda vedel, že svojím konaním, keď v oboch svojich výpovediach jednoznačne potvrdzoval,
že jeho známy a kamarát G. Z. sa dňa 20. 8. 2009 v čase skutku, pre ktorý bol stíhaný, nachádzal u neho
v T. I., nie v Liptovskom Mikuláši, čím mal súd preukázané, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem štátu na správnom zistení skutkového stavu veci chránený týmto zákonom,
teda vedome a zámerne uviedol nepravdy o okolnosti dôležitej pre trestné konanie, ktoré sa viedlo

proti obžalovanému G. Z., a touto podstatnou okolnosťou bolo vyššie uvedené tvrdenie obžalovaného.
Zároveň mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch
žalovaných prečinoch, z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob
vykonania činov, ich následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľa.

Obhajobu obžalovaného, ktorú predniesol až na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako účelovú,
zavádzajúcu a nepravdepodobnú, pretože pokiaľ uvádzal, že v tie dni (19.8.-22.8.2009) pracovali na
stavbe, okrem práce aj popíjali, zašli do pohostinstva, práve v ten večer sa opili, následne si ľahli
spať, bližšie časové súvislosti už uviesť nevedel, no keď zaspali, sa G. Z. mohol kedykoľvek vytratiť
preč, hoci obžalovaný o tom nemal žiadnu vedomosť. Je zrejmé, že pokiaľ sa mal G. Z. dopraviť z

T. I. do Liptovského Mikuláša hromadným dopravným prostriedkom (bol opitý a autom nedisponoval)
by mu len cesta samotná trvala najmenej 2 hodiny, teda pokiaľ skutok spáchal asi o 22.30 hod., v
predchádzajúcom trestnom konaní vedenom proti nemu bolo výpoveďou poškodeného preukázané, že
už 1 hod. až 1,5 hod. pred skutkom sa pohyboval v reštaurácii pri volejbalových kurtoch, t. j. najneskôr
o 21.00 hod. až 21.30 hod., musel by z T. I. odísť najneskôr o 18.00 hod. (bolo by potrebné rátať aj

s presunom medzi rodinným domom v T. I., jednotlivými železničnými stanicami a následne miestom
skutku v Liptovskom Mikuláši a mohol by sa tam prepraviť rýchlikom R 440 Excelsior, ktorý premával
podľa grafikonu ŽSR v r. 2008/2009 na trase Kysak/odchod 18.16 hod. - Liptovský Mikuláš/príchod
20.08 hod.), avšak skutočnosť, že by obžalovaný s manželkou v uvedený deň zaspali už pred 18.00
hod. z ničoho nevyplýva. Práve naopak, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so Z.Á. boli spolu v

krčme, opili sa a až večer si ľahli spať. Takéto skutočnosti v pôvodnom trestnom konaní ani náznakom
nespomenul, naopak uvádzal, že „robili až do večera“. Obžalovaným novouvádzané okolnosti sú preto
v absolútnom rozpore oproti tým, ktorými prezentoval miesto pobytu G. Z. v pôvodnom trestnom konaní,
kde s istotou tvrdil, že obžalovaný bol u nich od 19. do 22. 8. 2009. Naviac nové okolnosti uvádzal až
na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2017, hoci o nich vedel už po vznesení obvinenia v tejto trestnej

veci (Z. sa im mal údajne priznať už, keď ich mali policajti z Liptovského Mikuláša kontaktovať a pýtať
sa, či pracujú ešte v policajnom zbore, aby vyriešili otázku príslušnosti, aj k tejto okolnosti súd uvádza,
že je nepravdepodobné, aby policajt telefonicky zisťoval u obžalovaného, kde je zamestnaný, aby si
vyriešil otázku vecnej príslušnosti namiesto toho, aby túto zisťoval úradnou cestou prostredníctvom
príslušných orgánov), preto nie je možné uveriť takejto verzii obžalovaného o tom, že v čase skutku

vypovedal v súlade so svojím vnútorným presvedčením, že vypovedá pravdu a až následne v priebehu
tohto trestného konania sa vlastne dozvedel, že pravdu nevypovedal, len o tom nevedel, teda, že G. Z.
sa správal inak a on bol ním uvedený do omylu, preto vypovedal nepravdu o okolnostiach dôležitých
pre trestné konanie. Z takto prednesenej obhajoby súd vyvodzuje, že obžalovaný mal dostatok času naprípravu svojich obhajobných argumentov v snahe prispôsobiť ich skutkovým okolnostiam prípadu zo
dňa 20. 8. 2009 prejednávaného pod sp. zn. 2T/28/2011 a prispôsobil si ním prezentované skutočnosti.

Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie ďalších dôkazov - výsluchom svedka G. Z., tento návrh súd odmietol,
pretože sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Skutkový stav týkajúci
sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sú obžalovanému kladené za
vinu, mal súd dostatočne a spoľahlivo preukázaný vykonanými listinnými dôkazmi, s výpoveďami G. Z.

sa súd jednak vysporiadal v pôvodnom trestnom konaní, nie je dôvod, aby sa vyjadroval ku skutkom,
ktoré sú obžalovanému T.. I. R. kladené za vinu v tomto trestnom konaní, pretože tvrdenia, ku ktorým mal
byť vypočutý, súd považuje len za formu obrany obžalovaného, výpoveď G. Z. v pozícii svedka nemôže
žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu
v tejto trestnej veci.

S námietkami obžalovaného ohľadne miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš na
konanie vo veci sa nie je možné stotožniť, pretože následok trestného činu, ktorý bol konaním
obžalovaného pod bodom 1./ obžaloby spáchaný, nastal v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
hoci bol vypočutý na OR PZ Košice, o skutku pod bodom 2./ obžaloby niet pochýb, že tohto sa dopustil
v Liptovskom Mikuláši a miestom jeho spáchania bol Okresný súd Liptovský Mikuláš.

K námietkam obžalovaného ohľadne porušenia práva na obhajobu súd uvádza, že vo vyšetrovacom
spise sa žiadna plná moc udelená obhajcovi nenachádza, čo konštatoval sám vyšetrovateľ pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Na tieto skutočnosti bol na hlavnom pojednávaní dňa 4. 10. 2017
upozornený nielen obžalovaný, ale telefonicky aj advokát, ktorému mienil už v prípravnom konaní svoju

plnú moc udeliť s tým, že hlavné pojednávanie bolo odročené za účelom realizácie práva obžalovaného
na obhajobu zvolením si obhajcu a predložením riadnej plnej moci súdu. Do konania ďalšieho hlavného
pojednávania predmetný advokát oznámil, že zmluvu o poskytovaní právnej pomoci obžalovanému jeho
advokátska kancelária ukončila. Obžalovaný žiadnu riadnu plnú moc udelenú obhajcovi nepredložil, po
poučení uviedol, že sa bude obhajovať sám a o ustanovenie obhajcu súdom nežiadal. Napokon za

včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá v zmysle § 36 ods. 4 Trestného poriadku obžalovaný.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že pred spáchaním skutkov nebol postihnutý v
priestupkovom konaní. V registri trestov má dva záznamy, pri oboch odsúdeniach sa naňho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Správanie sa v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotené. Pri rozhodovaní o

druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne
prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil viacerých trestných

činov, poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Vzhľadom na to, že u oboch spáchaných trestných
činov sa jedná o prečiny s rovnakou trestnou sadzbou na jeden rok až päť rokov, súd vyhodnotil, že
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude u obžalovaného predstavovať uloženie
úhrnného peňažného trestu a jeho výšku stanovil bližšie k dolnej hranici sadzby určenej pre tento druh
trestu, a to na výšku 600,- Eur. Zároveň súd obligatórne ustanovil náhradný trest odňatia slobody na

3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t. j. ak peňažný
trest nebude zaplatený). Druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru
súdu, v prípade obžalovaného zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.