Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203396
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211203396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu Fedor Zbihlej, nar. 13.2.1941, bytom
Regetovka 6, zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Bardejov, Partizánska 5 proti žalovaným
1/ F.. I. O., J.. XX.X.XXXX, G. Ľ.. Š. XX, XXX XX G., 2/ Z. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ.. Š. XX, XXX XX G.,
3/ X. O., J.. XX.X.XXXX, G. Ľ.. Š.V. XX, XXX XX G., 4/ V. O., J.. X.X.XXXX, G. Ľ.. Š. XX, XXX XX G., 5/
F. Y., J.. XX.X.XXXX, G. X. J. X, XXX XX H., 6/ Š. Y., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XXX/X, XXX XX H., 7/ I. Y.,
J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XXX/X, XXX XX H., 8/ S. I., J.. X.X.XXXX, G. O.Á. XXX/XX, XXX XX G., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa

21.1.2016, č.k. 3C/103/2011-229, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným
domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. CKN č. XXX/X záhrada o výmere 444 m2 vedenej
v LV č. XXX pre kat. územie V..

2. V dôvodoch rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že :

2.1 Vo veci už rozhodoval rozsudkom zo dňa 10.9.2012, č. k. 3C/103/2011-65, ktorým žalobu zamietol s
odôvodnením, že žalobca sa podľa petitu žaloby domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX/
X, ktorá parcela nie je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie V.. Uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 9.4.2013, č.k. 14Co/4/2013-75 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že ak žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu zjavnej
nesprávnosti formulácie navrhovaného rozsudočného výroku, ide podľa názoru odvolacieho súdu o
formalistický postup v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti.

2.2 Z LV č. XXX kat. územie V. (čl. 18-19 spisu) vyplýva, že žalovaní v 1/ až 8/ rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely č. CKN XXX/X záhrady o výmere 444 m2 a parcely č. CKN XXX/
X trvalé trávne porasty o výmere 565 m2. Parcelu CKN č. XXX/X nadobudli žalovaní v 1/ - 4/ rade
v spoluvlastníckych podieloch po 1/16-ine titulom osvedčenia o dedičstve O. XXX/XX - L. XXX/XXXX,
žalovaní v 5/ - 7/ rade v spoluvlastníckych podieloch po 1/12 - ine titulom osvedčenia o dedičstve XD
XXX/XX, L. XXX/XX a žalovaná v 8/ rade na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod číslom I.

XXX/XXXX v podiele 1.

2.3 Z písomného podania Okresného úradu Bardejov zo dňa 2.12.2015 (čl. 222 spisu) vyplýva, že
zhotoviteľom ROEP v k.ú. V. pozemnoknižné parcely mpč. boli prečíslované do súboru registra EKN.Okrem iných i parcela mpč. XX druh pozemku záhrada o výmere 360 m2 vedená v zápisnici č. XX bola
prečíslovaná na parcelu registra EKN XXXX druh pozemku záhrada s určením grafickej výmery 444 m2
a parcela mpč. XX druh pozemku spoločný dvor o výmere 957 m2 bola prečíslovaná na parcelu registra

EKN XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2 a parcela EKN XXXX druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2. Ak vlastník alebo iná oprávnená osoba mala
pochybnosti o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v danom prípade k parcelám EKN XXXX,
XXXXaXXXXtútonezrovnalosťbolopotrebnériešiťvčasespracovaniatohtoregistra.Rozhodnutiebolo
vydané v roku 1998, do katastra nehnuteľností zapísané pod číslom záznamovej listiny L. XXXX/XXXX.

Parcela č. EKN XXXX identická s parcelou mpč. XX, vyhotovením geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zanikla a do registra CKN bola zapísaná ako parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 444 m2,
ktorú parcelu nadobudli žalovaní v 1/ - 4/ rade na základe osvedčenia o dedičstve O. XXX/XX - L. XXX/
XXXX, žalovaní v 5/ - 7/ rade titulom osvedčenia o dedičstve XD XXX/XX, L. XXX/XX a žalovaná v 8/
rade na základe darovacej zmluvy I. XXX/XXXX.

2.4 Z výsluchu žalobcu na pojednávaní pred súdom dňa 10.9.2012 vyplýva, že odôvodnil podaný návrh
tým, že jeho otec v roku 1939 mal odkúpiť spornú parcelu, ktorú do roku 1975 užíval a po ROEP-ke
mala byť sporná parcela zapísaná na žalovaných.

2.5 Z výsluchu žalovaného v 1/ rade na pojednávaní pred súdom dňa 10.9.2012 vyplýva, že zotrváva

na podanom písomnom vyjadrení doručenom súdu, nemá presnú vedomosť o spornej parcele, k čomu
sa vedia vyjadriť starší účastníci na strane žalovaných.

2.6 Z výsluchu žalovaného v 2/ rade na pojednávaní pred súdom dňa 10.9.2012 vyplýva, že taktiež
zotrváva na podanom písomnom vyjadrení, má vedomosť z rozprávania, že spornú parcelu užívali ich

právni predchodcovia, pričom na predmetný list vlastníctva ako podielový spoluvlastník bol zapísaný v
roku 2000 titulom dedičského konania a počnúc týmto obdobím nemá vedomosť o tom, aby parcelu
užíval žalobca.

2.7 Z výsluchu žalovanej v 3/ rade na pojednávaní pred súdom dňa 10.9.2012 vyplýva, že zotrváva

na písomnom vyjadrení, pravdepodobne v roku 2000 nadobudla podiel v dedičskom konaní, nemá
vedomosť o tom, aby žalobca parcelu užíval.

2.8Zvýsluchusplnomocnencažalovanéhov4/radenapojednávanípredsúdomdňa10.9.2012vyplýva,
že čo sa týka spornej parcely túto užívala jeho mama S. O., nar. XX.X.XXXX, pričom na tejto spornej

parcele 1 vlastnila mamina sestra M., ktorá zomrela v roku XXXX a po nej dedila rodina Y..

2.9 Z výsluchu žalovanej v 8/ rade na pojednávaní pred súdom dňa 10.9.2012 vyplýva, že čo sa týka
spornej parcely jedná sa o parcelu č. XXX/X, táto je zapísaná na LV č. XXX, kat. územie V., kde ako
podieloví spoluvlastníci sú zapísaní žalovaní v 1/ až 8/ rade. Žalovaná vyslovila nesúhlas s podanou

žalobou, nakoľko v žalobe je uvedená parcela č. 131/1, ktorú parcelu žalovaní nevlastnia.

2.10 Po citácii ust. § 868 OZ (úplné znenie vyhlásené pod č. 47/92 Zb. v znení zmien a doplnkov),
ust. § 872 ods. 6 OZ, ust. § 134 ods. 1, 3 OZ, ust. §-u 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §-u
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že podanú žalobu treba zamietnuť ako

nedôvodnú, pretože žalovaní v 1/ až 8/ rade nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele zákonným
spôsobom, či už v rámci dedičských konaní, resp. na základe zmlúv v zmysle ustanovenia §-u 132
Občianskeho zákonníka, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby žalobca, resp. jeho právni
predchodcoviaužívalispornúparcelu,abysúdmoholposúdiťvznikvlastníckehoprávanastranežalobcu
titulom vydržania.

2.11 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na ust. §-u 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, s tým, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Podľa

jeho názoru súd neúplne zistil skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa názoru
žalobcu je rozsudok aj nepreskúmateľný, tým mu aj bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd
nevykonal ani ním navrhované dokazovanie. Podľa podanej žaloby sa domáha určenia vlastníckeho
práva ku parcele CKN „. o výmere 444 m2 záhrady vedenej v LV XXX pre k.ú. V.. Domáha sa určeniavlastníctva titulom vydržania podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.. V konaní navrhoval vykonať dokazovanie
nielen svojou výpoveďou, ale i ďalšími návrhmi tak, ako boli doručené súdu v podaní zo dňa 25.9.2015.
Niet pochybností, že do užívania ako oprávnenej držby nehnuteľností vstúpil ešte jeho otec v roku 1939

a nerušene so všetkými atribútmi vlastníckeho práva tento pozemok užíval do roku 1975. Po ňom ho
užíval žalobca. Toto tvrdenie žalobcu nikto zo žalovaných nevyvrátil. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa vyjadrili,
že nemajú vedomosť o tom, aby parcelu užíval žalobca. Splnomocniteľka žalovaného v 4/ rade uviedla,
že túto spornú parcelu užívala mama žalovaného S.V. O., pričom na tejto spornej parcele 1 vlastnila
aj mamina sestra M., ktorá v roku 1968 zomrela a po nej dedila rodina Y.U.. Žalobca sa nestotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti zákonným
spôsobom. Zamietnutie žaloby nie je opodstatneným vzhľadom na žalobcove tvrdenie o reálnej držbe
už od roku 1939. Bez reálneho zistenia užívania spornej parcely v prírode je zisťovanie podielového
spoluvlastníctva žalovaných v 1/ až 8/ rade formálne, nemajúce oporu v ustanovení § 134 ods. 1, 2 Obč.
zák.. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie „zmeniť“ a vec mu vrátiť na nové konanie.

4. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu opätovne reagujú na obsah samotnej žaloby, kde
žalobca uviedol číslo parcely XXX/X, ktorá by mala byť predmetom tohto konania a až po obrane
žalovaných priznal chybné podanie a súhlasil s tým, že ide o parcelu č. XXX/X v k.ú. V. s výmerou 444
m2. Žalovaní v 1/ až 4/ rade nadobudli vlastníctvo ku spoluvlastníckym podielom k tejto nehnuteľnosti
dedením po starej mame S. O., rod. K.. Ďalší žalovaní nadobudli nehnuteľnosti v dedičskom konaní po

starej mame M. Y., rod. K. a žalovaná v 8/ rade nadobudla spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou
od otca K. Y.. Žalobca navštívil spoluvlastníka predmetnej parcely K. Y., ako aj rodinu O. a žiadal ich,
aby sa vzdali vlastníckych práv k tejto parcele, čím priznal, že on nemôže byť vlastníkom parcely.
Po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v ďalšom konaní žalobca neposkytol súdu žiadne
relevantné dôkazy o jeho vlastníctve. Opieral sa len o nevierohodné svedectvá dvoch svedkov, z ktorých

jeden sa stal majiteľom susednej chaty v nedávnej minulosti a nepoznal presnejšie informácie a druhý
dokonca nevedel ani o akú parcelu ide. Sporný pozemok sa žalobca snaží získať nepodloženými
informáciami už 5 rokov. Oprávnené nároky žalovaných na predmetný pozemok zakaždým žalovaní
doložili oficiálnymi listinnými dôkazmi, ktoré boli vydané kompetentnými orgánmi. Súd prvej inštancie
správne zamietol žalobu ako nedôvodnú. Žalovaní v 1/až 8/ rade nadobudli vlastnícke právo k

predmetnej parcele zákonným spôsobom. Žalovaní nesúhlasia s tým, že žalobcovi bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Naopak žalobca mal v priebehu piatich rokov dostatok času a priestoru predložiť
všetky dôkazy a svedectvá, ktoré mal k dispozícii. Dokonca bol niekoľkokrát vyzývaný súdom na
predloženie dôkazného materiálu. Počas dlhého obdobia však žalobca nedokázal predložiť jediný
relevantný dôkaz o vlastníctve predmetnej parcely. Žalovaní opäť zdôrazňujú, že opakovane sa žalobca

zastúpený advokátom vedome dožaduje vlastníctva parcely č. XXX/X v LV XXX v k.ú. V., aj keď si je
vedomý, že takúto parcelu žalovaní nevlastnia. Podľa ich názoru robí to so zámerom, aby opätovne súd
zavádzal, získaval čas a mohol neoprávnene užívať cudzí majetok. Predmetom sporu je parcela č. XXX/
X podľa LV XXX k.ú. V. a ak žalobca tvrdí a dožaduje sa parcely č. XXX/X, odvolanie považujú žalovaní
za neplatné, pretože oni nie sú vlastníkmi parcely č. XXX/X.

5. Rovnopis vyjadrenia k podanému odvolaniu odvolací súd doručil žalobcovi (jeho zástupcovi). Na
doručený rovnopis vyjadrenia (doručenka pri č.l. 247 spisu) žalobca písomne nereagoval.

6. Odvolací súd prejednával podané odvolanie po tom, čo nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z.

(Civilný sporový poriadok). Preto Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pri prejednaní
podanéhoodvolaniamuselmaťnazreteliajintertemporálneustanoveniaCSPdanéaplikáciouust.§470
ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP. Procesná norma akou je CSP vychádza zo zásady okamžitej aplikability
procesnoprávnej normy, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i
konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Na druhej strane táto norma pamätá i na situácie,

kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods.
2 CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Tieto zásady mal teda odvolací súd na zreteli, pričom tak, ako bude uvedené
ďalej, pre procesný postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe musel aplikovať aj
vtedy účinné ustanovenia zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok -

ďalej aj O.s.p.). Pred vecným prejednaním podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako súd odvolací
podľa ust. § 382 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej aj CSP) s použitím ust. §
470 ods. 1 CSP vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia
písomne výzvy k možnému použitiu ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Poukázalpritom na to, že z dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že svoje závery o
zamietnutí žaloby súd právne kvalifikoval citáciou ust. § § 132 ods. 1, 2, 134 ods. 1, 3, 872 ods. 6 a
868 Obč. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vec je potrebné v nadväznosti na aplikáciu ust. § 132

ods. 1, 2 Obč. zák. , § 134 ods. 1, 3 Obč. zák. použiť i ďalej uvedené ustanovenia zák. č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov. Preto v záujme predísť vydaniu
tzv. prekvapivého rozhodnutia poskytol odvolací súd účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k ďalej
uvedeným ustanoveniam všeobecne záväzného právneho predpisu. Po citácii ust. § 132 ods.1,2, § 134
ods.1,3 Obč.zák. odvolací súd preto vo výzve adresovanej účastníkom odvolací súd uviedol i to, že:

6.1 V konaní nie je sporným, že v aktuálne vedenom liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie V. je vedená
nehnuteľnosť parcela CKN č. XXX/X - záhrady o výmere 444 m2, ktorej vlastníkmi podľa uvedeného
listu vlastníctva sú žalovaní v 1/ až 8/ rade, a to žalovaný v 1/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o
dedičstve O. XXX/XX - L. XXX/XXXX, žalovaný v 2/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve
O. XXX/XX - L. XXX/XXXX, žalovaná v 3/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve O. XXX/

XX - L. XXX/XXXX, žalovaný v 4/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve O. XXX/XX - L.
XXX/XXXX, žalovaný v 5/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve XD XXX/XX, L. XXX/XX,
žalovaný v 6/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve XD XXX/XX, L. XXX/XX, žalovaný v
7/ rade v podiele X/XX titulom osvedčenia o dedičstve XD XXX/XX, L. XXX/XX a žalovaná v 8/ rade na
základe darovacej zmluvy s vkladom povoleným pod I. XXX/XXXX v podiele 1.

6.2 V konaní pred súdom prvej inštancie boli oboznámené aj správy Okresného úradu G., odbor
katastrálny, z ktorých vyplýva, že v katastrálnom území obce V. bolo realizované konanie, v rámci
ktorého bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) podľa zák. č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov. Zhotoviteľom ROEP pozemkovoknižné

parcely mpč. boli prečíslované do súboru registra EKN, okrem iných parcela mpč. XX druh pozemku
záhrada o výmere 360 m2 vedená v zápisnici č. XX bola prečíslovaná na parcelu registra EKN XXXX
druh pozemku záhrada s určením grafickej výmery 444 m2 a parcela mpč. XX druh pozemku spoločný
dvor o výmere 957 m2 bola prečíslovaná na parcelu registra EKN XXXX druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 800 m2 a parcela EKN XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere

99 m2. Schválením operátu registra na základe právoplatného rozhodnutia Q. - Q. Č.. XXX/X/XX zo
dňa 6.5.1998 sa parcela EKN XXXX zapísala do LV č. XXX. Takto vytvorená parcela EKN č. XXXX
(pôvodne mpč. XX) vyhotovením geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zanikla a do registra
CKN bola zapísaná ako parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 444 m2, ktorú parcelu nadobudli podľa
vyššie uvedených titulov žalovaní. Z uvedeného teda vyplýva, že v roku 1998 bol spracovaný aj register

obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území obce V.. Správa katastra v G. údaje právoplatným
rozhodnutím schváleného ROEP prevzala do evidencie katastra nehnuteľnosti (záznamová listina pod
L.). Uvedené rozhodnutie Q. - Q. Č.. XXX/X/XX zo dňa 6.5.1998 bolo vydané správnym orgánom v rámci
správneho konania.
6.3 V predmetnom súdnom konaní žalobca podľa uplatnených odvolacích dôvodov (ale i podľa

zdôvodnenia podanej žaloby v štádiu prvoinštančného konania) uplatňuje nárok na určenie vlastníckeho
práva vydržaním s odkazom na právnu kvalifikáciu podľa § 134 ods.1 Obč. zák. Dobromyseľnosť
držby odvádza od skutočností, ku ktorým malo dôjsť ešte u jeho právnych predchodcov v roku 1939.
Z vykonaného dokazovania v priebehu prvoinštančného konania vyplýva, že žalobca žalobu proti
správnemu orgánu, ktorý vydal uvedené rozhodnutie nepodal. V tomto súdnom konaní žalobca ani len

netvrdí, že by v rámci uvedeného konania o obnove ROEP využil možnosť nadobudnutia vlastníctva k
pozemkom vydržaním v zmysle § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom. V zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z. z., správny orgán nerozhodoval, resp. nerozhodol o zmene údajov schváleného registra.
Žalobca teda v priebehu konania o ROEP neuplatnil nárok na nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele

vydržaním (v určenej lehote po oznámení začatia konania v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, prípadne na základe uplatnených
námietok v zmysle § 7 ods. 1 označeného zákona) a nedošlo k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu,
že nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním (§ 11 ods. 1 označeného zákona).

6.4 Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do
katastra nehnuteľností. Ak teda sporná parcela bola predmetom schváleného ROEP a bola súčasťou
rozhodnutia správy katastra o schválení tohto registra, predstavuje to vznik nového titulu nadobudnutiavlastníctva, ktorý neguje účinky k tejto parcele v dobách predchádzajúcich spomínanému konaniu
o obnove evidencie a následná, hoci aj dobromyseľná držba tohto pozemku žalobcom by mohla
predstavovať už iba nové plynutie vydržacej doby.

7. Žalovaní V. O. a S. I. v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že dôkazy vykonané na
pojednávaní na okresnom súde jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že spornú
parcelu od nepamäti užívali právni predchodcovia rodiny S. I. a rodiny O. a Y.. V prospech žalovaných
spoľahlivo preukazuje tento fakt aj to, že žalobca osobne navštívil K. Y. (otca S. I.) i rodinu O., kde sa

dožadoval, aby sa títo vzdali predmetnej nehnuteľnosti v jeho prospech. Žalobca nikdy nebol vlastníkom,
ani užívateľom predmetnej parcely. Vyplýva to napokon i z listu vlastníctva. Žalobca nedoložil súdu
žiadne doklady o jeho vlastníctve. Návrh žalobcu je neopodstatnený a návrhom uvádza súd do omylu.

8. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu odpovedal dvomi písomnými podaniami. Jedno doručil súdu
10.2.2017 (č.l. 261 až 262 spisu) a ďalšie 15.2.2017 (č.l. 265 spisu). V nich poukazuje na to, že sa

domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konkrétne ku parcele „CKN XXX/X zapísanej v
LV č. XXX pre k.ú. V.“ z dôvodu, že do oprávnenej držby takto teraz číslovanej parcely pôvodne mpč.
XXXX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pre k.ú. V., ešte v roku 1939 vstúpil otec žalobcu a
po ňom sám žalobca. Do držby teda vstúpil jeho otec ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva
a k vydržaniu došlo uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, najneskôr 1.1.1961. Tejto skutočnosti svedčí

pozemnoknižná zápisnica č. XX a kópia pozemkovej mapy. Parcela mpč. XX je v prírode na úplne
inom mieste a už vôbec nie je susediacou s parcelou mpč XX, na ktorej je postavený rodinný dom
žalobcu. Podiely na žalovanej parcele žalovaní nadobudli v dedičských konaniach O. XXX/XX a XD
XXX/XXXX. V obci V. sa uskutočnila ROEP a bolo aj vydané rozhodnutie správneho orgánu pod č. Q.-Q.
Č.. XXX/./. zo dňa 6.5.1998. Do účinnosti citovaného rozhodnutia správneho orgánu vždy užívateľom a

držiteľom pozemku bol žalobca. Žalovaní, ani ich právni predchodcovia v minulosti neboli, ani vlastníkmi
ani užívateľmi tejto parcely. Zhotoviteľ ROEP nesprávne lustroval parcelu EKN XXXX s pôvodnou mpč.
XX a neskôr podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX sa zapísala táto parcela ako CKN
XXX/X do LV č. XXX pre k.ú. V. v prospech žalovaných. Tento stav spôsobil spracovateľ ROEP svojou
nedôslednosťou pri lustrovaní listín registrovaných v KN. Žalobca preto nemal potrebu postupovať podľa

príslušných ustanovení zák. č. 180/1995 Z.z. a má za to, že žaloba je dôvodná, pretože svoj nárok opiera
o skutočnú držbu a platné hmotnoprávne predpisy pred účinnosťou zákona o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Aj po ukončení ROEP právoplatným rozhodnutím správneho
orgánu parcelu, ktorá je predmetom sporu žalobca dobromyseľne naďalej užíval. Parcela „. XXX/X“
bola predmetom konania o ROEP. Žalobca podal žalobu na procesný súd dňa 25.11.2011 po tom, čo

zistil právny stav v katastri nehnuteľností. Žalobca však opätovne vstúpil do oprávnenej držby parcely
po právoplatnosti rozhodnutia o skončení konania o ROEP a vydržacia 10-ročná doba mu uplynula
najneskôr dňom podania žaloby na súd.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP (viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania), ktoré
zodpovedajú i zásadám daným v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. účinného v čase podaného odvolania
a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na čas, kedy bolo rozhodnuté vo veci súdom
prvej inštancie, treba pre prieskum procesného postupu prvoinštančného súdu aplikovať i ďalej uvedené

vtedy účinné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p).

10. V zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z
vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Už novela
O.s.p. realizovaná zák. č. 501/2001 Z.z. vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného

skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v
sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Z aplikácie ust. § 120 ods.
1, § 101 O.s.p. vyplývalo, že iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich
zaťažuje účastníkov konania a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Účastník
má povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, znáša účastník, ak si
nesplní povinnosť tvrdenia a neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.11. V sporovom konaní musí každá zo sporových strán v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť
skutočností a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno
tvrdeniaadôkaznébremeno).Rozsahdôkaznejpovinnostijezásadneurčenýrozsahompovinnostitvrdiť

skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Bremenom
tvrdenia sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky
rozhodujúce skutočností významné pre rozhodnutie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v
takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre

nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkom § 101 ods. 1, § 120 ods.1
O.s.p.) nemohla byť preukázaná, alebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená.

12. V sporovom civilnom konaní sa uplatňuje pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí ten ktorý účastník
preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah
aplikovaný. Z nej tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný
stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý
následok v podobe neúspechu v spore.

13. Tak, ako je už uvedené vyššie, žalobca v konaní uplatňuje nárok na určenie vlastníckeho práva
vydržaním s odkazom na právnu kvalifikáciu podľa § 134 ods.1 Obč. zák. (v odvolacom konaní i
vydržanie vlastníctva jeho otcom podľa Stredného Občianskeho zákonníka). Dobromyseľnosť držby
odvádza od skutočností, ku ktorým malo dôjsť ešte u jeho právnych predchodcov v roku 1939. Tieto

skutočnosti však bližšie neozrejmuje. Neuvádza s kým z prípadne vtedy vedených pozemnoknižných
vlastníkov jeho otec realizoval úkon (a s akým obsahom), od ktorého by sa mala odvádzať dobrá viera
pre držbu pozemku s vedomím, že mu aj vlastnícky patrí. Žalobca v konaní nevyvinul iniciatívu na to, aby
obsah takéhoto úkonu súdu popísal sám a prípadne na neho označil i dôkaz. Uvedené skutočnosti majú
relevanciu pre posudzovanie dobromyseľnosti držby ako jedného z predpokladov vydržania vlastníctva,

či už podľa Stredného Občianskeho zákonníka, alebo Občianskeho zákonníka. Ak v odvolacom konaní
žalobca novo tvrdí, že už 1.1.1961 otec plnil zákonnú podmienku vydržania k pozemku a bol teda v čase
svojej smrti už vlastníkom tejto nehnuteľnosti, tak toto nové tvrdenie nesvedčí dedičskému rozhodnutiu
O. XX/XX (č.l. 5 spisu), podľa ktorého by dedičstvo v celosti k tomuto pozemku nadobudol žalobca.
Identifikácia úkonu (aj osoby), s ktorou jednal právny predchodca žalobcu, resp. žalobca, od ktorého

sa odvádza „dobrá viera“ je dôležitá aj z dôvodov vyporiadania sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu
k identifikácii nehnuteľností. Ani zo zápisnice č. 26 (č.l. 6 až 8 spisu) k tam vedeným nehnuteľnostiam
nevyplýva výlučné vlastníctvo žalobcu, či jeho otca a tam vedení podieloví spoluvlastníci, či ich právni
nástupcovia nie sú účastníkmi tohto konania (I. Z., K. S.F., či ďalší Z., vedení pod B 9 a), 9 b), pod B 10 a),
c),d),e),čipodB12a),b),c),d).Žalobcavkonanínepopreltvrdeniežalovaných,žebolvčaserealizácie

ROEP v obci V. starostom obce, a teda osobou, u ktorej možno dôvodne predpokladať vedomosť o
usporiadaní konkrétnych vlastníckych vzťahov v rámci uvedeného správneho konania. Nespochybnil
ani z obsahu spisu vyplývajúce skutočnosti, že vydané rozhodnutie v rámci ROEP nebolo predmetom
preskúmavacieho konania v správnom súdnom konaní. Žalobca nepoprel ani tvrdenia žalovaných o
tom, že bol navštíviť K. Y. i rodinu O. s úmyslom usporiadať si vlastnícke pomery k pozemku. V konaní

boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia neuvádza.
Ani jeden z vypočutých svedkov, navrhnutých aj samotným žalobcom (nepotvrdil s určitosťou, že by zo
strany žalobcu malo ísť o užívanie nehnuteľností realizované od úkonu, ktorý by svedčil dobromyseľnosti
držby s vedomím, že tento pozemok vlastnícky aj žalobcovi patrí. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo
ani napríklad to, že svedkyňa S. N., navrhnutá žalobcom (sesternica manželky žalobcu), uviedla, že má

vedomosť o predmete sporu s tým, že parcelu v poslednom období užíva žalobca, ale predtým to malo
„patriť obci“, tiekla stredom voda, toho času je to už zasypané.

14. Vydržanie podľa ust. § 132 ods. 1, 2 Obč. zák., § 134 ods.1, 3 Obč. zák. i podľa prechodných
ustanovení Obč. zák., na ktoré odkázal súd prvej inštancie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia

vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
súčasne zákonné predpoklady, a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že
musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a
že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je sozreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či

držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo
všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,

ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva.

15. Aj podľa § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného Občianskeho zákonníka (účinného od
1.1.1951 do 1.4.1964), ktorý je obsahovo zhodný s § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení novely
vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.), ak je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Rovnaký je aj výklad § 132 ods. 1 OZ, v znení
novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb., resp. § 132a OZ, v znení platnom do 31.12.1991, podľa
ktorého je oprávneným držiteľom (zákon síce tento pojem nepoužil, ale je zrejmé, že oň ide) ten, kto s
vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,
má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. Už aj podľa bohatej

a jednotnej judikatúry jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa,
že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychicky stav držiteľa; takýto držiteľ sa
domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené
a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej

viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia
držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný
aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

16. Skutková argumentácia samotného žalobcu o vlastníctve predmetného pozemku je založená
opakovane na tvrdení skutočností o vydržaní nehnuteľností. Inú argumentáciu o inom spôsobe
nadobudnutia vlastníctva žalobca, okrem tvrdenej držby, v konaní nepoužíva. Nepoužíva iné skutkové
zdôvodnenie ani vo vzťahu k prípadnému úkonu svedčiacemu dobrej viere pri užívaní nehnuteľností

v nadväznosti na ním označenú zápisnicu č. XX pre k.ú. V., ktorá obsahuje iný okruh spoluvlastníkov
nehnuteľností ako sú účastníci tohto konania. Ak žalobca poukazuje na dobromyseľnú držbu vo vzťahu
k žalovaným, či vo vzťahu k ich právnym predchodcom, jeho povinnosťou v konaní bolo tvrdiť a
preukázať, že vo vzťahu k týmto vedeným vlastníkom bol realizovaný úkon, ktorý by svedčil nasledujúcej
dobromyseľnej držbe. Ak žalobca takéto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a

nepreukázal tieto skutočnosti ním navrhnutými dôkazmi, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že takéto podmienky vydržania pozemku nepreukázal, a to ani vo vzťahu k obdobiu pred
samotnou realizáciou ROEP, ba ani po nej.

17. V nadväznosti na výzvu odvolacieho súdu (vyššie uvedenú) k možnému použitiu právnych predpisov

neaplikovaných pred súdom prvej inštancie treba uviesť i to, že žalobca v rámci konania o obnove
ROEP nevyužil možnosť zaznamenania nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním v zmysle §
11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V
zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., správny orgán
nerozhodoval, resp. nerozhodol o zmene údajov schváleného registra. Žalobca teda v priebehu konania

o ROEP neuplatnil nárok na nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele vydržaním (v určenej lehote po
oznámení začatia konania v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, prípadne na základe uplatnených námietok v zmysle § 7 ods.
1 označeného zákona) a nedošlo k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu, že nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním (§ 11 ods. 1 označeného zákona). Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o

niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom schválený register je verejná listina, na
základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Ak teda sporná parcela bola
predmetom schváleného ROEP a bola súčasťou rozhodnutia správy katastra o schválení tohto registra,
predstavuje to vznik nového titulu nadobudnutia vlastníctva, ktorý neguje účinky k tejto parcele v dobáchpredchádzajúcich spomínanému konaniu o obnove evidencie a následná, hoci aj dobromyseľná držba
tohto pozemku žalobcom by mohla predstavovať už iba nové plynutie vydržacej doby. Ak žalobca tvrdí
v odvolacom konaní skutočnosti o dobromyseľnej držbe po realizácii konania ROEP, opäť bolo jeho

povinnosťou, aby vo vzťahu k vlastníkom, ktorí mali potvrdené v rámci ROEP vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti, či následne titulom právnych úkonov, ktoré boli realizované po konaní ROEP, nadobudli
vlastníctvo (dedičskými rozhodnutiami, alebo darovacou zmluvou) preukázať opäť úkon uskutočnený
po ROEP, ktorý by zakladal dobromyseľnosť jeho držby. Takýto úkon ani na výzvu odvolacieho súdu
žalobca netvrdil a ani nepreukázal.

18. Odvolací súd je toho názoru, že pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby boli už na základe týchto
skutočností splnené procesné podmienky. Nič na tom nemení ani to, že nebolo vyhovené návrhu žalobcu
na identifikáciu nehnuteľností s teraz v odvolacom konaní namietaným nesprávnym zidentifikovaním
nehnuteľností v rámci ROEP. Povinnosťou žalobcu žiadajúceho určenie vlastníctva titulom vydržania
bolo totiž preukázať dobrú vieru, či dobromyseľnú držbu, pričom žalobca tieto skutočnosti v konaní pred

súdom prvej inštancie, napriek poučeniu o dôkaznej povinnosti, nesplnil. O tom, že si žalobca neustálil
to, čo vlastne chce v konaní dosiahnuť, a na základe akých skutočností, svedčí aj to, že v konaní
opakovane sa mylne vyjadruje k požiadavke na určovanie vlastníctva k parcele „CKN XXX/X“, namiesto
CKN XXX/X. Aj keď môže ísť o zjavnú pisársku chybu, aj toto svedčí o tom, že si neujasnil presne to,
čo chce v konaní a k akej parcele dosiahnuť. Jeho obrana proti vedenému vlastníctvu žalovaných, či

jeho procesná iniciatíva sa v konaní prejavila v tom, že chcel spochybňovať vlastníctvo žalovaných aj
z iného titulu, nielen na základe ním tvrdeného vydržania, ale aj argumentáciou o tom, že by právni
predchodcovia mali prísť o majetok v súvislosti s tým, že vlastníctvo ich majetku malo prejsť na štát na
základe rozhodnutia o opcií (č.l. 177). Ak s týmto úkonom na základe dôkaznej núdze nepochodil, opäť
sa vrátil k argumentácii o držbe. Za takéhoto stavu je argumentácia žalobcu o skutkových tvrdeniach,

od ktorých odvádza vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti i žalobnú požiadavku nevierohodná. Možno
ešte uviesť, že pri aktuálnom účastníctve v konaní vyplývajúcom z obsahu žaloby, by ani prípadná
opodstatnenosť námietky o nesprávnom zidentifikovaní súčasnej CKN XXX/X s pôvodnou mpč. XX,
neumožnila vyhovenie podanej žalobe bez zmeny účastníkov na strane žalovaných. Tak ako je uvedené
vyššie obsah pzkn. zápisnice č. 26 by svedčil inému okruhu sporových strán, bez ktorých by súčasná

žaloba nemohla mať úspech. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správne potvrdil.

19. Súd prvej inštancie si nechal priestor pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. § 151
ods. 3 vtedy platného O.s.p. na samostatné rozhodnutie. Odvolaciemu súdu tak neostávalo nič iné, len

toto rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptovať, a tým ani nemohol odvolací súd rozhodovať o náhrade
trov odvolacieho konania.

20. Odvolací súd prijal uvedené rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 394 ods. 2 CSP, § 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).