Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/282/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224120
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812224120.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: F. N., bytom J. XX/X, K., právne zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., so sídlom M.R. Štefánika 11/1, Prievidza,
IČO: 36 869 121, proti odporkyni: K. N., bytom ul. XX. augusta XX/X, K., právne zastúpená JUDr.
Jánom Bittnerom, advokátom so sídlom Železničiarska 213/21, Handlová, o zaplatenie 7.000,- Eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/29/2013-47
zo dňa 06. februára 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby z konania vystúpila odporkyňa
Helena Konczová a na jej miesto vstúpil I. N.. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil ust.
§ 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), založil na tom skutkovom základe,
že na pojednávaní vo veci dňa 29.01.2015 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že na základe
výpovede manžela navrhovateľky a syna odporkyne na pojednávaní zistil, že zmluvný vzťah vznikol
medzi navrhovateľkou a synom odporkyne, Norbertom Konczom, ktorý peniaze prijal na svoj bankový
účet, na základe čoho navrhol, aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane odporkyne, lebo dlžníkom
je syn odporkyne, ktorý je sumu vo výške 7.000,- Eur povinný vrátiť. Zo zápisníc z pojednávaní vo
veci považoval za zrejmé, že odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.05.2013 uviedla,
že jej syn, I. N., požiadal manžela navrhovateľky, aby mu požičal sumu vo výške 7.000,- Eur, pričom
syn odporkyne vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.06.2013 rovnako uviedol, že zavolal manželovi
navrhovateľky a požiadal ho o pôžičku vo výške 7.000,- Eur, ktoré následne prijal na svoj bankový účet.
Z listín založených v spise zistil, že suma 7.000,- Eur bola prevodom poukázaná na účet syna odporkyne
I. N., ktorý je dlžný navrhovateľke, nie odporkyňa a skonštatoval, že zmluva o pôžičke bola podpísaná
odporkyňou, keďže sa jej syn v tom čase nachádzal v Taliansku. Na základe uvedeného v súlade s
citovaným ust. § 92 ods. 4 O.s.p pripustil, aby z konania vystúpila odporkyňa K. N. a na jej miesto
vstúpil I. N..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Poukázala na to, že
z výpovedí navrhovateľky, ako aj odporkyne na pojednávaní dňa 14.05.2013 vysvitlo, že sumu 7.000,-
Eur požičala navrhovateľka odporkyni, ktorá tieto peniaze použila na úhradu prevádzkových nákladov
v pohostinstve svojho syna v Handlovej. Na pojednávaní dňa 14.05.2013 navrhovateľka poprela, že by
ohľadne tejto pôžičky jednala so synom odporkyne, ba naopak, aj keď vedela, že čiastka 7.000,- Eur má
byť použitá pre potreby syna odporkyne, chcela touto pôžičkou pomôcť odporkyni, ktorá počas pobytu
svojho syna v Taliansku mohla ako osoba disponujúca s účtom svojho syna použiť požičané peniaze
na prevádzku pohostinstva svojho syna. Považovala za nesporné, že zmluvu o pôžičke z 15.06.2010
pripravila so všetkými osobnými údajmi, ako aj číslami bankových účtov navrhovateľka bez súčinnosti s
odporkyňou, ktorá takto pripravenú zmluvu podpísala po pripísaní čiastky 7.000,- Eur v prospech účtu

uvedeného v zmluve o pôžičke, t.j. v prospech účtu syna odporkyne. Mala za to, že v danom prípade
nie je rozhodujúce, na aký účel a v prospech koho bola použitá požičaná čiastka, ale to, kto a komu
7.000,- Eur požičal. Ak sama navrhovateľka na pojednávaní dňa 14.05.2013 jednoznačne vypovedala,
že tieto peniaze požičala odporkyni a ak odporkyňa priznáva, že z účtu na ktorý boli poukázané ich aj
použila, potom je podľa jej názoru preukázané, že tento zmluvný vzťah vznikol medzi navrhovateľkou
a odporkyňou, avšak nie medzi navrhovateľkou a synom odporkyne. Z dokladov, ktoré má súd prvého
stupňa k dispozícii, považovala za zrejmé, že z účtu navrhovateľkinho manžela poslal navrhovateľkin
manžel čiastku 7.000,- Eur v prospech účtu syna odporkyne, tieto peniaze použila odporkyňa na úhradu
prevádzkových nákladov pohostinstva svojho syna a po takmer ročnom omeškaní boli peniaze vrátené
z účtu odporkyne v prospech účtu, ktorého číselné označenie uviedla navrhovateľa do písomného
vyhotovenia zmluvy o pôžičke. Zastávala názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o jej vystúpení
z konania a vstúpení jej syna do konania nemá oporu v písomných dokladoch, ani vo výpovediach
účastníkov konania či svedkoch, a že po začatí konania nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa v konaní jedná. Preto
nesúhlasila s jej vystúpením z konania a vstúpením jej syna do konania keď namietala, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu, ako aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci, vzhľadom k čomu navrhla, aby odvolací súd toto uznesenie zrušil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie I. N., ktorý má v zmysle výroku
napadnutého rozhodnutia vstúpiť do konania namiesto doterajšej odporkyne K. N.. Poukázal na to,
že podľa vyjadrenia jeho matky pripravila zmluvu o pôžičke navrhovateľka sama bez toho, aby s jeho
matkou konzultovala, na základe čoho sa nevedel vyjadriť, prečo je tam ako číslo účtu príjemcu čiastky
7.000,- Eur uvedené jeho bankové spojenie. Z výpovede navrhovateľky podľa jeho názoru vyplýva, že
navrhovateľka ani nemala záujem požičať mu žiadnu finančnú čiastku a že čiastku 7.000,- Eur požičala
výslovne odporkyni - jeho matke. Ďalej dôvodil tým, že ako navrhovateľka, tak aj jej manžel v pozícii
svedka tvrdili, že o predmetnej pôžičke s ním telefonicky ani iným spôsobom nerozprávali, pričom
podľa vyjadrenia navrhovateľky, ktorá hoci vedela, na aký účel je pôžička poskytovaná, chcela pomôcť
odporkyni pri riešení prevádzkových potrieb jeho pohostinstva. Navrhovateľke sa necítil byť nič dlžný,
pretože mu nikdy nič nepožičala a na základe uvedeného nesúhlasil s tým, aby spôsobom uvedeným v
napadnutom uznesení vstúpil do konania namiesto svojej matky ako odporca. Mal za to, že rozhodnutie
konajúceho súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci, ako aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v plnom
rozsahu zrušil.

Navrhovateľ sa k odvolaniam odporkyne a I. N. písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, hoci z iných než v odvolaní odporkyne a I.
N. namietaných dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa
04.12.2012, sa navrhovateľka domáha zaplatenia istiny vo výške 7.000,- Eur s príslušenstvom
odporkyňou na základe porušenia jej povinnosti vrátiť požičanú sumu v uvedenej výške, vyplývajúcu
zo Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 15.06.2010. Na pojednávaní dňa
29.01.2015 navrhovateľka navrhla pripustiť zámenu účastníkov na strane odporkyne podľa ust. § 92
ods. 2 O.s.p. dôvodiac, že dlžníkom vo vzťahu k navrhovateľke je syn odporkyne.

Podľa ust. § 92 ods. 4 O.s.p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca
z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

V citovanom zákonnom ustanovení je upravená tzv. zámena účastníkov. K zámene účastníkov dochádza
v prípade, ak účastník konania nemá vecnú legitimáciu od začiatku konania, čo je rozdiel oproti zmene
účastníkov podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p., pretože pri zmene účastníkov dochádza k strate vecnej
legitimácie počas konania. Tento inštitút umožňuje konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie, ktorá
existuje od začiatku konania. Pri zámene účastníkov sa vyžaduje súhlas všetkých doterajších účastníkov

konania. V prípade, ak má dôjsť k zámene navrhovateľa, vyžaduje sa aj súhlas toho, kto má vstúpiť do
konania na jeho miesto.

Keďže okruh účastníkov konania bol vymedzený v návrhu na začatie konania doručenom súdu prvého
stupňa dňad 04.12.2012, súd prvého stupňa správne posúdil návrh navrhovateľky na pojednávaní
dňa 29.01.2015 v zmysle ust. § 41 ods. 2 O.s.p. ako návrh na zámenu účastníka konania na strane
odporcu podľa ust. § 92 ods. 4 O.s.p., odvolací súd sa však nestotožnil s jeho právnym posúdením
pokiaľ ide o vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok pre násldné pripustenie zámeny účastníka
konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Na zámenu účastníkov totiž zákonodarca
predpisuje podanie návrhu na zámenu účastníkov konania, súhlas všetkých doterajších účastníkov
konania a v prípade, ak sa má zameniť navrhovateľ, aj súhlas budúceho procesného nástupcu na strane
navrhovateľa.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa po tom, čo navrhovateľka na
pojednávaní dňa 29.01.2015 predniesla svoj návrh na pripustenie zámeny účastníka konania na strane
odporcu, odročil predmetné pojednávanie za účelom zváženia tohto návrhu a následne bez ďalšieho
zámenu účastníka konania na strane odporcu napadnutým uznesením pripustil. Je tak zrejmé, že súd
prvého stupňa nezisťoval, či odporkyňa so zámenou účastníka konania na strane odporcu súhlasí, preto
možno záver súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade sú naplnené procesné predpoklady pre
aplikáciu ust. § 92 ods. 4 O.s.p., považovať za predčasný.

Vychádzajúc z uvedeného odvolaciemu súdu neostáva iné než konštatovať, že súd prvého stupňa
tým, že nezisťoval stanovisko odporkyne k návrhu navrhovateľky na pripustenie zámeny účastníka
konania na strane odporcu podľa ust. § 92 ods. 4 O.s.p., zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia
veci. Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bola zároveň odporkyni ako účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej nebol poskytnutý procesný priestor na vyjadrenie
svojho súhlasu, prípadne nesúhlasu s navrhovanou úpravou okruhu účastníkov konania, hoci jej takéto
procesné právo vyplýva z ust. § 92 ods. 4 O.s.p., čo bez ďalšieho vedie ku kasačnému rozhodnutiu.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 221
ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 221 ods. 2
O.s.p. na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa, pri zohľadnení viazanosti právnym
názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p., zistiť stanovisko všetkých doterajších účastníkov
konania k navrhovanej zámene účastníka konania na strane odporcu, v nadväznosti na čo bude možné
kvalifikovane takýto návrh posúdiť a opätovne o ňom zákonným a vecne správnym spôsobom rozhodnúť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .