Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227010
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115227010.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. J. U., nar.
X.X.XXXX, bytom M., R.. XX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom
M., Ul. N.. XX, proti žalovaným: 1/ Mgr. J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M., J. Q.. č. XX, 2/ J. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, obaja zastúpení advokátom Mgr. Tomášom Balážom, so sídlom M., T. č.

X, o neplatnosť právneho úkonu, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/414/2015-50 zo dňa 6. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/414/2015-50 zo dňa 6. júna 2016 zrušuje a vec vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 80 písm. c/ žalobu o určenie neplatnosti

právneho úkonu. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
navrhovanom určení, lebo podľa skutkového stavu zisteného ku dňu rozhodnutia súdu došlo k zvráteniu
faktických následkov žalovaného prevodu obchodného podielu v spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o.,
zo žalovaného 1/ na žalovanú 2/, keďže žalovaný 1/ je od 19.1.2016 výlučným spoločníkom tejto
spoločnosti. Pre rozhodnutie súdu je pritom podstatný skutkový stav existujúci v čase rozhodnutia

súdu vo veci samej. Navrhované určenie by v čase rozhodnutia súdu ani nebolo možné zapísať do
obchodného, resp. iného verejného registra tak, aby v danom čase samotné malo obsahový význam.
Okresný súd zdôraznil, že právo nepostihuje hypotetické správanie osôb, ale poskytuje právnu ochranu
proti konkrétnemu právom predvídanému správaniu účastníkov právnych vzťahov, preto na uvedenom
nič nemení ani hypotetická možnosť ďalšieho obdobného správania. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Aj napriek tomu, že v priebehu konania došlo k zmene
skutkových okolností, je dôvodné o návrhu rozhodnúť meritórne, pretože žalovaní svojím konaním, kedy
došlo k prevodu obchodného podielu zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ porušili súdny zákaz nakladať s
predmetným obchodným podielom. Tvrdila, že protiprávny stav, ktorý žalovaní nastolili tým, že žalovaný

1/ previedol podiel v spoločnosti, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, na žalovanú 2/,
nie je možné napraviť, resp. odstrániť iným protiprávnym úkonom, ktorým je spätný prevod obchodného
podielu v priamom rozpore s nariadeným a vykonateľným predbežným opatrením. Ďalej odvolateľka
namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže podaním zo dňa 3.6.2016 žiadala
odročiť pojednávanie a súd aj napriek tomu dňa 6.6.2016 meritórne rozhodol.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Vyjadrili
presvedčenie, že konanie žalobkyne je účelové bez reálneho záujmu o výsledok sporu.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

6. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
doručenou okresnému súdu dňa 3.9.2015, domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného

podielu v označenej spoločnosti. Poukazovala na fakt, že so žalovaným 1/ uzavrela dňa 4.10.2008
manželstvo, v priebehu ktorého nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva obchodný podiel v
spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o. Dňa 9.4.2015 uzavrel žalovaný 1/ zmluvu, ktorou svoj obchodný podiel
v spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o. previedol na žalovanú 2 / (svoju matku). Žalobkyňa argumentovala
tým, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzťahuje sa naň
ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže prevod obchodného podielu sa vymyká

z kategórie bežných vecí. Žalobkyňa ako manželka s prevodom obchodného podielu nesúhlasila,
dozvedela sa o ňom až z výpisu z obchodného registra. Aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva
žalobkyne a žalovaného 1/, ktoré však nie je ukončené. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obdo 11/2007 je zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá bez súhlasu druhého manžela
neplatná. Podľa výpisu z obchodného registra zo dňa 3.9.2015, predloženého v súvislosti s podanou

žalobou, boli spoločníkmi v spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o. J. J. a J. J.. K žalobe bola pripojená aj
zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 9.4.2015.
7. Na pojednávaní žalovaní 1/ a 2/ deklarovali skutočnosť, že tu došlo k spätnému prevodu obchodného
podielu na žalovaného 1/, z ktorého dôvodu tu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, s čím sa napokon stotožnil aj okresný súd v napadnutom rozsudku. Žalovaná v konaní pred

súdom prvej inštancie namietala, že uvádzaný tzv. spätný prevod obchodného podielu je neplatný,
pretože bol realizovaný v rozpore s nariadeným predbežným opatrením.

8. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. (aktuálne § 137 písm. c/ CSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
9. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre

jeho usporiadanie).

10. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená

osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To napríklad platí i tam, kde na základe tohto
relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa
musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak

ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formudovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa

relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, alebo obchodný register zapíše údaje do obchodného registra bez ohľadu na to, že
právny úkon je relatívne neplatný).

11. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ustanovení § 40a
Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje
verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť
charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré
tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom

charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu
prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či
konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej
môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna

neplatnosť právnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov
realizovaných na základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty,
ochrany dobrej viery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní.
12. Predmetom sporu je nepochybne určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, na ktorú nemôže súd prihliadať ex offo, pretože v zmysle § 40a Občianskeho

zákonníka ide o tzv. relatívnu neplatnosť. Pokiaľ by sa žalobkyňa tohto práva nedovolala vo všeobecnej
premlčacej dobe (teda nepodala by žalobu ako relevantný právny nástroj na zvrátenie účinkov
dotknutého právneho aktu), sporná zmluva o prevode obchodného podielu by musela byť posúdená ako
právneperfektnáanesúhlasmanželkysjejuzavretímbynemoholsúdvprípadnominomsúdnomkonaní
zobrať na zreteľ. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti vyplýval z narušeného

právneho postavenia žalobkyne, ktorá ako manželka nedisponovala a ani nedisponuje iným právnym
nástrojom, ktorý by jej umožnil zrušiť dôsledky tvrdeného protiprávneho konania žalovaných. V duchu
uvedeného bol preto krajský súd presvedčený, že v čase podania žaloby tu bol jednoznačne daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a teda zvolený procesný spôsob ochrany práv
žalobkyne bol plne legitímny.

13. Vzhľadom na myšlienkový postup okresného súdu, ktorý založil svoje rozhodnutie na úsudku,
že žalovaní realizovaním spätného prevodu obchodného podielu dosiahli reparáciu stavu vedúceho
k podaniu žaloby, odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie správnosti daného záveru.
Dospel pritom k presvedčeniu, že súd prvej inštancie neposúdil vec po právnej stránke správne, čo bolo

dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Ak by v priebehu konania malo dôjsť k zániku dôvodu pre podanie
žaloby, súd je vždy povinný skúmať, či táto okolnosť spĺňa všetky zákonné kritériá tak, aby mohla vyvolať
právne účinky. Právny úkon, ktorý mal z pohľadu okresného súdu viesť k odstráneniu podstaty sporu,
mohol byť zohľadnený len za situácie, ak je právom aprobovaný.

14. Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 4C/321/2015-27 zo dňa 28.7.2015, na
ktoré poukazovala žalobkyňa už v konaní pred súdom prvej inštancie, zjavne vyplýva, že žalovanej
2/, ktorá nadobudla obchodný podiel zmluvou zo dňa 9.4.2015, bolo zakázané prevádzať obchodný
podiel. Pokiaľ tak následne učinila, treba považovať daný právny úkon za absolútne neplatný, na ktorú
okolnosť musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ sa žalovaní snažili v spore prezentovať názor,

že tu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu tzv. spätného prevodu,
krajský súd túto argumentáciu neprijal, pretože vychádzala z protiprávneho, a teda neplatného právneho
úkonu. Na neplatnosť uvedeného úkonu by musel súd prihliadať v akomkoľvek súdnom konaní (napr.
aj v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva), a preto treba vychádzať z predpokladu, že
doposiaľ trvajú účinky zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 9.4.2015 na žalovanú 2/. Na tom

nič nemení skutočnosť, že spätný prevod obchodného podielu bol zapísaný do obchodného registra,
ktorá skutočnosť nijako nereparuje vadnosť daného úkonu.15. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na porušenie jej procesných práv v súvislosti so žiadosťou o
odročenie pojednávania, táto argumentácia nebola opodstatnená, pretože odročenie pojednávania bolo
prípustné len pri existencii vážneho dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

16. Krajský súd na základe uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom bude nevyhnutné na základe procesných návrhov strán posúdiť predmet sporu v zmysle
tvrdeného porušenia práva žalobkyne. Vzhľadom na správanie sa žalovaných bude vhodné príslušnými
procesnými nástrojmi zisťovať možnosti pre uzavretie súdneho zmieru.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).