Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209441
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6314209441.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobkyne D. Q., nar.

XX. XX. XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, W. - P., zast. splnomocneným advokátom JUDr. Evaristom
Zuzanom, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
H. U., nar. XX. XX. XXXX, t.č. R. na výkon trestu odňatia slobody L. č. XX/XXX, prieč. 7, D., zast.
splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 41, P.
O. BOX 517, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody na zdraví a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 12 427,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Štátu p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07. 11. 2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 19 656 Eur titulom náhrady škody na zdraví (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) a

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa XX. XX. XXXX v Brezne
vo večerných hodinách na naliehanie žalovaného žalobkyňa nasadla spoločne s U. O. do osobného
motorového vozidla, ktorého vodičom bol žalovaný. Vydali sa do Drňavy v okrese Veľký Krtíš navštíviť
kamaráta žalovaného. Na spiatočnej ceste dňa XX. XX. XXXX o XX.XX h bol žalovaný kontrolovaný
hliadkou OO PZ Hriňová, ktorej sa bezdôvodne odmietol podrobiť. S úmyslom vyhnúť sa cestnej kontrole
začal unikať smerom do Brezna. Následne bol žalovaný zastavovaný policajnou hliadkou OO PZ Brezno
o 00.45 h. Výzvu policajta na zastavenie vozidla žalovaný nerešpektoval. Žalobkyňa a U. O. neustále

úporne naliehali na žalovaného, aby vozidlo zastavil a nechal ich vystúpiť. Žalovaný na naliehanie
svojich "rukojemníkov" nijako nereagoval. Naďalej riskantne ohrozujúc životy posádky vozidla unikal
prenasledujúcej motorizovanej hliadke PZ. Následne hliadka OO PZ Brezno spoločne s hliadkou OO
PZ Hriňová na im pridelených služobných cestných vozidlách prenasledovali vozidlo žalovaného cez
Čierny Balog smerom na Brezno, kde po vyjdení z tejto obce príslušník OO PZ Brezno použil opakovane
výzvu s použitím výstražných svetelných znamení a megafónu, aby zastavil vozidlo žalovaného pri
krajnici. Žalovaný výzvu opäť neuposlúchol a s vozidlom ďalej unikal. Následne príslušník OO PZ Brezno

cez megafón použil výzvu "Polícia, stojte, inak bude použitá zbraň", ktorú žalovaný neuposlúchol a
s vozidlom ďalej unikal. Z tohto dôvodu príslušník OO PZ Brezno použil na zastavenie unikajúceho
vozidla služobnú zbraň. Policajt najskôr použil dva varovné výstrely do vzduchu a následne osemkrát
vystrelil na spodnú časť unikajúceho vozidla. Pritom došlo k dvom priestrelom pravej časti zadnýchdverí vozidla a k následnému strelnému poraneniu žalobkyne, ktorá sedela na zadnom sedadle na
pravej strane za sedadlom spolujazdca, a to k ťažkému strelnému poraneniu panvy vpravo s trieštivou
zlomeninou lopaty bedrovej kosti a roztrhnutiu svalu v prednej časti podbruška. V dôsledku zranenia bola

žalobkyňa v ústavnej opatere zdravotníckeho zariadenia od 07. 11. 2012 do 17. 01. 2013. Z prežitého
traumatizujúceho priebehu úkonu zastavenia vozidla, zo strachu o budúcnosť a z osoby žalovaného
žalobkyňa utrpela aj psychickú ujmu. Počas hospitalizácie a práceneschopnosti prekonávala žalobkyňa
extrémne depresívne záchvaty úzkosti v súbehu s depresívnymi stavmi, kvôli čomu musela podstúpiť
medikamentóznu liečbu, psychologický dohľad a terapie, bola jej diagnostikovaná počiatočná anorexia.

Žalovaný bol za protiprávne konanie právoplatne uznaný za vinného a odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2013 zo dňa 22. 04. 2013. V prípade ťažkej ujmy na zdraví začala Inšpekčná
služba MV SR trestné stíhanie za ublíženie na zdraví vedené pod ČVS:SKIS-367/OISS-V-2012, ktoré
trestné konanie bolo ukončené uznesením o zastavení konanie zo dňa 17. 04. 2013 z dôvodu, že
skutokneboltrestnýmčinomaneboldôvodnapostúpenieveci.Vykonanýmdokazovanímnebolozistené
pochybenie príslušníka PZ, ktoré by zakladali jeho trestnoprávnu prípadne disciplinárnu zodpovednosť,

keď zasahujúci policajt pred samotným použitím služobnej zbrane využil všetky zákonné prostriedky za
účelom zastavenia unikajúceho vozidla žalovaného. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu dva
lekárske posudky, na ktorých základe jej vznikol nárok na náhradu bolestného vo výške 1 494 Eur a
nárok na náhradu spoločenského uplatnenia vo výške 11 162 Eur. Okrem škody na zdraví si žalobkyňa
uplatnila aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 8 000 Eur. V tejto súvislosti uviedla, že v dôsledku

konania žalovaného bolo porušené jej právo na život, zdravie a v dôsledku prežitia traumatizujúceho
zážitku utrpela značnú neospravedlniteľnú emocionálnu ujmu a zároveň vo vzťahu k okoliu došlo k
zníženiu jej vážnosti, dôstojnosti a cti v spoločnosti. Pre vyššie uvedený incident sa žalobkyňa stala
terčom vyčítavých pohľadov, urážok a ohovárania. Medzi ľudmi sa začali šíriť klebety, že aj ona je
kriminálnikom, zločincom zaplateným v drogách a pod. Takéto ohováranie žalobkyňa psychicky ťažko

znášala,pričomtentopocitunejtrváajvsúčasnosti.Ľudiajejzačalidávaťnajavoodstup,celéokoliesak
nej správalo pohŕdavo, arogantne, nakoľko ju vnímali ako spolupáchateľa žalovaného. Následkom toho
žalobkyňa zažívala pocity menejcennosti, nemohúcnosti, strachu, obáv. Ťažko znášala, keď sa ľudia
pohŕdavo pozerali na jej matku a sestru, šuškali im za chrbtom alebo sa ich pýtali čo sa v inkriminovaný
deň stalo. Bola narušená jej dobrá povesť a občianska česť a v značnej miere sa znížila jej dôstojnosť a

vážnosť v očiach verejnosti. Bála sa tiež chodiť medzi ľudí do spoločnosti. Incident sa odrzkadlil nielen
vo verejnom vnímaní osoby žalobkyne v negatívnom svetle, ale aj opačne, na vzťahoch žalobkyne
k okoliu, čo taktiež spôsobilo citovú ujmu žalobkyni, keďže narušenie citových vzťahov spôsobuje u
človekavýčitky,stresaurčitúformuúzkosti,ktorábráničlovekuvplnohodnotnomživote.Žalobkyňamala
problém nájsť si zamestnanie, zamestnala sa až 02. 09. 2013 u svojho dobrého známeho. Samostná

streľba u nej spôsobila traumatický šok v takom rozsahu, že má neprekonateľný strach z uniformovaných
ľudí, policajných vozidiel a z vecí podobných strelným zbraniam, má strach už pri začutí sirén, výbuchu
pyrotechniky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ani jeden z trestných činom, za ktoré bol odsúdený

nesmerovalvočižalobkyni,vočijejfyzickejalebopsychickejintegrite.Žalobkynisvojimpriamymfyzickým
konaním ani opomenutím žiadnu škodu nespôsobil. Napriek záverom vyplývajúcim z rozhodnutia
Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČVS:SKIS-367/OISS-V-2012 zo dňa 17. 04. 2013 považoval za otázne,
či zásah príslušníka PZ bol schválený jeho nadriadenými, či použitie zbrane bolo nevyhnutné. Podľa
jeho názoru nie je správny záver o tom, že zasahujúci príslušník PZ využil všetky v tom čase možné

zákonné prostriedky za účelom zastavenia unikajúceho OMV, lebo bolo namieste použiť zastavovací
pás alebo iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku. Nemôže niesť zodpovednosť
za škodu, ktorú nespôsobil, teda žalobkyni nespôsobil zlomeninu bedrovej kosti, ranu v oblasti panvy
ani sťaženie spoločenského uplatnenia. Namietal, že by u žalobkyni išlo o stav depresívnej poruchy
stredne ťažkého stupňa, nakoľko tento stav nie je verifikovaný a objektivizovaný špecialistom, ale len

všeobecným lekárom. Je tiež sporné akým konkrétnym konaním zasiahol žalovaný do telesnej integrity
žalobkyne a akým spôsobom zasiahol do občianskej cti žalobkyne. Žalobu žiadal zamietnuť.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13. 04. 2016 žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť v
časti uplatnenej náhrady škody na zdraví. Súd uznesením č.k. 3C/145/2014-148 zo dňa 19. 05. 2016

konanie v časti istiny vo výške 5 228,30 Eur zastavil. Predmetom sporu naďalej zostalo zaplatenie sumy
14 427,70 Eur.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s podanou žalobou,
uznesením Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČVS:SKIS-367/OISS-V-2012 zo dňa 17. 04. 2013, rozsudkom
Okresného súdu Brezno č.k. 1T 26/2013-299 zo dňa 22. 04. 2013, písomným vyjadrením žalovaného

k podanej žalobe, uznesením č.k. 3C/145/2014-148 zo dňa 19. 05. 2016, znaleckými posudkami,
výsluchom strán sporu, svedkyne, prednesom právnych zástupcov, pričom zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa XX. XX. XXXX viedol žalovaný motorové vozidlo, v ktorom sedela aj žalobkyňa. O XX.XX h.
v Hriňovej časť Kubová bol žalovaný zastavený policajnou hliadkou OO PZ Hriňová, bol vyzvaný na

predloženie dokladov totožnosti, dokladov od vozidla a zároveň na podrobenie sa dychovej skúške
na zistenie prítomnosti alkoholu. Žalovaný sa odmietol kontrole podrobiť, z miesta kontroly odišiel. Bol
prenasledovaný policajnou hliadkou OO PZ Hriňová, pričom unikal smerom od Hriňovej na Brezno.
Následne o 00.45 h bol zastavovaný policajnou hliadkou OO PZ Brezno, pričom výzvu na zastavenie
vozidla neuposlúchol, vozidlo nezastavil, a to napriek tomu, že policajné vozidlo hliadky OO PZ Brezno
bolo odstavené naprieč vozovkou. Následne obe policajné hliadky vozidlo žalovaného prenasledovali.

Príslušník OO PZ Brezno použil opakovane výzvu s použitím výstražných svetelných znamení a
megafónu, aby žalovaný zastavil s vozidlom pri krajnici. Žalovaný výzvu opäť neuposlúchol a s vozidlom
ďalej unikal. Následne príslušník OO PZ Brezno cez megafón použil výzvu "Polícia, stojte, inak bude
použitá zbraň", ktorú žalovaný taktiež neuposlúchol a s vozidlom ďalej unikal. Z tohto dôvodu príslušník
OOPZBreznopoužilslužobnústrelnúzbraňnazastavenieunikajúcehovozidlaatotak,ženajskôrpoužil

dva varovné výstrely do vzduchu a následne 8 x vystrelil na spodnú zadnú časť unikajúceho vozidla,
pričom došlo k dvom priestrelom pravej časti zadných dverí vozidla a k následnému strelnému poraneniu
žalobkyne, ktorá sedela na pravej strane za sedadlom spolujazdca. Toxikologickým vyšetrením bol
následne u žalovaného zistený pozitívny nález amfetamínových derivátov - metamfetamínu (pervitínu)
a amfetamínu.

6. Žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T 26/2013-299 zo dňa 22. 04. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 04. 2013, za uvedený skutok uznaný za vinného z prečinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák, z pokračujúceho prečinu ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323

ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák.
a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka.

7. V súvislosti s uvedeným skutkom bolo začaté i trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví,

ktoré bolo uznesením Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČVS:SKIS-367/OISS-V-2012 zo dňa 17. 04.
2013 zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že príslušník PZ ktorý použil služobnú zbraň na zastavenie unikajúceho
vozidla využil všetky zákonné prostriedky za účelom zastavenia vozidla a až keď sa tieto minuli účinku
ako posledný donucovací prostriedok použil služobnú zbraň, použitiu ktorej predchádzalo upozornenie

vodiča unikajúceho vozidla o možnosti použitia zbrane.

8. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX nastúpila k žalovanému do motorového vozidla.
Išli pozrieť kamaráta žalovaného do Dŕňavy. Keď nastupovala do vozidla, už tam sedel p. O.. Následne
dňa XX. XX. XXXX v skorých ranných resp. nočných hodinách išli späť, pričom ich v Hriňovej zastavila

policajná hliadka, ktorá vyzvala žalovaného aby sa podrobil testu na alkohol, s čím žalovaný najprv
súhlasil, po prinesení dregeru, to ale odmietol. Príslušníci PZ od vozidla odstúpili k svojmu služobnému
vozidlu, čo využil žalovaný a začal unikať. V Čiernom Balogu ich opäť chcela zastaviť ďalšia hliadka. Ona
so spolujazdcom žiadala žalovaného, aby zastavil. V aute bol chaos, preto si žalobkyňa nepamätala,
že by počula nejaké výstrely resp. počula nejaké tlmené zvuky. Zohla sa po topánky, pričom pocítila

bolesť, ktorá jej bola spôsobená strelným poranením. Potom ako to oznámila žalovanému, tento zastavil.
Následne bola prevezená do nemocnice, ešte v ten istý deň ju operovali. Na PN bola asi 3 mesiace,
liečilasaupsychiatraapsychológa.Asi3apolmesiacapoincidentevážilaasi45kíl.Uviedla,žepociťuje
strach,mádepresie,nočnémory,atodoposiaľ.Nedokážesasústrediť,mástrachzuniformovanýchľudí,
zo strelných zbraní, aj z napodobením zbraní. Ľudia v Brezne ju potom začali vnímať ako kriminálnika,

šuškali si, že obchoduje s drogami, na čo zle psychicky reaguje. Dlho si nevedela nájsť zamestnanie.
Toho času pracuje ako administratívna pracovníčka. V ďalšom žalobkyňa vypovedala, že vedela o tom,
že žalovaný občas fajčí marihuanu, nevedela však, že by užíval pervitín alebo iné drogy. Keď ju žalovanývolal, aby s ním išla pozrieť jeho kamaráta, žalovaný sa jej javil normálne, nepostrehla, že by bol pod
vplyvom omamných látok.

9. Výsluchom žalovaného súd zistil, že sa chcel podrobiť testu na alkohol, ale policajt mu nevedel
povedať kedy bola robená posledná kalibrácia prístroja. Z miesta kde ho policajti zastavili odišiel preto,
lebo žalobkyňa mu predtým spomínala, že jej je zle a vtedy mu to zopakovala, že jej je horšie. Chcel
ju odviesť na vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia. Odišiel tiež preto, lebo policajt nebol vybavený
reflexným pásikom, nemal ani vestu, preto začal mať pochybnosti o tom, či ide o skutočných policajtov.

Bol v strese, nevidel žeby bol prenasledovaný. V Čiernom Balogu videl pred sebou nejaké auto, no bol
oslnený svetlometmi, preto dobre nevidel o aké vozidlo ide. Preto pokračoval v jazde a nevedel o tom,
že je prenasledovaný. Zdôraznil, že žalobkyňa mala už od mladosti migrény a úzkostné stavy. Vie to
preto, lebo bola jeho partnerkou.

10. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 01. 12. 2015 vypracovaného súdom ustanoveným

znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, MUDr. Marekom Zelmanom vyplýva,
že u žalobkyni v súčasnej dobe okrem obáv z niektorých špecifických podnetov, ktoré nedosahujú
chorobnú hĺbku a nevyžadujú žiadnu psychiatrickú či psychoterapeutickú intervenciu, neboli zistené
žiadne trvalé duševné následky psychickej či fyzickej traumy. Žalobkyňa v súčasnej dobe netrpí žiadnou
duševnou poruchou ani iným chorobným stavom. Prejavy duševnej poruchy v kauzálnej súvislosti s

prežitými udalosťami (udalosť z noci zo dňa 06. 11. 2012 a 07. 11. 2012) - adaptačnej poruchy s
prejavmi anxiózne depresívneho syndrómu, sa u žalobkyne prejavovali v období od novembra 2012
do februára 2013, kedy si vyžiadali i psychiatrickú a psychoterapeutickú intervenciu. Pri tejto liečbe
prejavy duševnej poruchy úplne odzneli. Odvtedy stav nevyžaduje žiadnu ďalšiu liečbu. Po poskytnutí
adekvátnej liečby v tomto období prejavy duševnej poruchy u žalobkyni odzneli. V období pred zranením

u žalobkyni neboli zistené prejavy žiadnej duševnej poruchy ani iného stavu, ktorý by mohol mať
súvis s psychotraumatizáciou či prežitými negatívnymi životnými udalosťami. Znalec ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. - stav - prejavy prechodnej
adaptačnej poruchy s anxiózne depresívnej poruchy v období od novembra 2012 do apríla 2013, čomu
zodpovedá položka 254 - Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy

s tým, že ide o menej závažnú duševnú poruchu s priaznivou prognózou, 130 bodmi.

11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 24. 03. 2016 vypracovaného súdom ustanoveným
znalcomzodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetvieChirurgiaatraumatológia,MUDr.StefanomArinom
Ianecskom súd zistil, že žalobkyňa dňa XX. XX. XXXX utrpela strelné poranenie (zástrel) v oblasti

pravej strany panvy s trieštivou zlomeninou lopaty pravej bedrovej kosti vpravo a psychickú traumu
(ako následok strelného poranenia). K strelnému poraneniu došlo tak, že strela smerovala zozadu z
pohľadu žalobkyne, pričom vstrel sa nachádzal v úrovni pravého krížovobedrového skĺbenia a strela
prenikla kožou, podkožím, svalovinou a lopatou pravej bedrovej kosti a zastavila sa vo forme zástrelu
v podkoží prednej strany panvy vpravo. Projektil spôsobil okrem rany na koži vo forme vstrelu, aj

poranenie podkožia a svalovej vrstvy, čo bolo sprevádzané podliatinou v podkoží ako aj v svalovine.
Projektil ďalej prenikol lopatou bedrovej kosti, kde spôsobil jej trieštivú zlomeninu. Prienik projektilu
sa zastavil vo forme zástrelu v podkoží na prednej strane panvy vpravo. Poškodenie kože, podkožia
a svalovej vrstvy znalec zhodnotil ako zranenie ľahké, ktoré vyžadovalo bežné chirurgické ošetrenie.
Toto zranenie zanechá trvalý následok vo forme jazvy na koži v mieste vstrelu, takisto vo forme

jazvy na koži v mieste operačnej rany, ktorou bol odstránený projektil. Zranenie podkožia a svalu sa
zahojí ich väzivovou prestavbou, bez viditeľného zranenia a bez funkčného obmedzenia. Zranenie
bolo sprevádzané bolesťou od momentu jeho vzniku až do doby definitívneho odstránenia projektilu,
pričom počas tejto doby bolo nevyhnutné fyzické šetrenie. Po extrakcii projektilu bolo nevyhnutné
udržiavanie rán v čistote a suchu po dobu aspoň 7 dní, kedy boli odstránené stehy. Inak toto zranenie

poškodenú v bežnom spôsobe života neobmedzovalo. Trieštivá zlomenina lopaty pravej bedrovej kosti
vyžadovalo konzervatívny (neoperačný) spôsob liečby. Toto zranenie zhodnotil znalec skôr ako ľahké
ublíženie na zdraví s tým, že vyžadovalo fyzické šetrenie, pokojový režim počas aspoň 4 týždňov,
ďalej liečbu bolesti liekmi tlmiacimi bolesť. Toto zranenie sa zahojilo bez funkčného obmedzenia,
nezanechalo žiadny viditeľný následok. Ohľadom posúdenia aké dôsledky zanechalo zranenie na zdraví

žalobkyne a aké obmedzenia v spoločenskom živote pre žalobkyňu zo zranenia vyplývajú, či a z
akých úkonov je žalobkyňa v dôsledku ujmy na zdraví vylúčená prípadne v akých úkonoch bežného
života obmedzená, znalec uviedol, že otvorené poranenie panvy (trieštivá zlomenina) bolo sprevádzané
bolesťou od momentu jeho vzniku, ale aj po odstránení projektilu, ďalej počas liečby ako aj počas dobyrekonvalescencie. Zranenie bolo sprevádzané aj poranením kože, podkožia a svalovej vrstvy, čo bolo
sprevádzané výrazným krvácaním. Aj trieštivá zlomenina lopaty pravej bedrovej kosti bola sprevádzaná
zakrvácaním do okolia zlomeniny, najmä do svalov. Takéto zranenia vyžadovali hospitalizáciu za účelom

diagnostiky rozsahu poškodenia. Po diagnostike, bola žalobkyňa operovaná s tým, že jej bol odstránený
projektil a vykonané ošetrenie rán a strelného kanála. Počas hospitalizácie bola nevyhnutná liečba
bolesti a chôdza s oporou. Po prepustení z nemocnice bola žalobkyňa v domácom ošetrení, naďalej
bolo nevyhnutné fyzické šetrenie, pokojový režim, chôdza s oporou bariel ako aj liečba bolesti po dobu
aspoň 4 týždňov. Počas domácej liečby žalobkyňa absolvovala doporučené chirurgické kontroly, pričom

zranenie bolo komplikované infekciou rany, kedy táto bola ošetrovaná pri opakovaných kontrolách.
Ďalším problémom žalobkyne bolo tŕpnutie a bolesť vonkajšej strany pravého stehna, čo bolo uzavreté
neurológom ako tzv. meralgia paresthetica, čo je syndróm spojený s poranením postranného kožného
stehenného nervu, čo je senzitívny nerv, ktorý sprostredkuje citlivosť vonkajšej strany stehna. Znalec
pripustil podľa priebehu strelného kanála možnosť poranenia tohto nervu, či už priamo projektilom,
kostným úlomkov alebo len prípadným opuchom pri krvácaní. Diagnostikovať toto poranenia sa ale

jednoznačne nedá. Znalec ďalej uviedol, že zlomenina lopaty pravej bedrovej kosti sa zahojila bez
funkčných následkov, takže toto zranenie žalobkyňu v bežnom spôsobe života vážnejšie neobmedzuje
ani ju nevylučuje zo žiadnych činností bežného života ani z pracovného procesu. Rovnaký záver
znalec prijal aj v prípade poranení mäkkých častí panvy, ktoré sa tiež zahojili bez trvalých následkov.
Celkový stav žalobkyne bol však komplikovaný psychickou traumou zo strelného poranenia, čo sa

prejavilo psychickou poruchou vo forme depresívneho syndrómu stredne ťažkého stupňa, čo malo za
následok okrem psychických porúch aj stratu na hmotnosti. Nevyhnutná bola ambulantná psychiatrická
starostlivosť a liečba. Čo sa týka tohto syndrómu - psychickej poruchy, tak toto je v plnej kompetencii
znalca z odboru psychiatria. Znalec zranenia žalobkyne ohodnotil bolestným spolu 142,5 bodmi, a to
trieštivázlomeninalopatypravejbedrovejkosti(spôsobenástrelnýmporanením-projektilom)-80bodov,

strelné poranenie (zástrel pravej strany panvy) - 22,5 bodu (po navýšení bodov v dôsledku komplikácii
hojenia rany) a psychická trauma - šok stredne ťažkého stupňa ako následok strelného poranenia - 40
bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil znalec spolu 200 bodmi, a to keloidná jazva po
vstrele (3x1 cm) a po extrakcii projektilu (2x1 cm) - 100 bodov a meralgia paresthetica - syndróm spojený
s poranením vonkajšieho kožného stehenného nervu - 100 bodov. Záverom znalec uviedol, že duševné

poruchy nehodnotil, nakoľko tieto sú predmetom hodnotenia znalca z odboru psychiatria.

12.ŽalovanývzásadnomsmerenenamietalsprávnosťzáverovvyslovenýchznalcomMUDr.Zelmanom.
V prípade znaleckého posudku znalca MUDr. Ianecska, ktorý 40 bodmi zhodnotil u žalobkyni psychickú
traumu - šok stredne ťažkého stupňa ako následok strelného poranenia však žalovaný poukázal, že ide o

rozpor so závermi znalca MUDr. Zelmana, podľa ktorého neboli zistené žiadne trvalé duševné následky
psychickej či fyzickej traumy. Ďalej namietol bodové ohodnotenie keloidnej jazvy, meralgie paresthetica.

13. Z výsluchu svedkyne E. Q., matky žalobkyne vyplynulo, že keď bola žalobkyňa v nemocnici, ona išla
jej zamestnávateľovi zaniesť PN, pričom tento jej povedal, aby sa dcéra do roboty ani nevracala. Bral

ju ako kriminálnika. Dcéra po tom incidente mala veľké problémy, vážila asi 40 kíl, nič ju nezaujímalo,
všetci na ňu hľadeli ako na kriminálnika, ako na drogovo závislú. Mala problémy nájsť si robotu, musela
chodiť k psychologičke, nemohla spávať, bála sa, musela brať lieky kvôli tlmeniu bolesti. Keď si hľadala
prácu, všetci si šuškali, či to je tá, ktorá bola pri tom incidente. Svedkyňa sa o dcéru veľmi bála. Žalovaný
bol dcérin priateľ, ich vzťah trval asi trištvrte roka. O tom aký názor majú ľudia na jej dcéru sa dozvedela

priamo od ľudí, aj v rámci rozhovorov sa jej táto informácia dostala.

14. Právny zástupca v záverečnej reči žiadal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
14 427,70 Eur.

15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči trval na tom, že zásah policajtov ako skutočnosť od
ktorej sa odvíjalo zranenie žalobkyne bol nezákonný, keďže neboli použité všetky možnosti a prostriedky
na zastavenie vozidla. Mal byť použitý zastavovací pás.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

17. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.18.Podľa§3ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

19. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

21. Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

25. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

26. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie

škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, ktoré sa predpokladá.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (tzv. zmluvná alebo záväzková zodpovednosť). Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpoednosť). Pri
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu

zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzhťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa utrpela škodu na zdraví pri udalosti
zo dňa XX. XX. XXXX, keď motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný bolo z dôvodu, že žalovaný po

jeho zastavení policajnou hliadkou OO PZ Hriňová bez podrobenia sa kontrole z miesta zastavenia
ušiel, následne prenasledované a pri policajnej akcii zameranej na zastavenie vozidla žalovaného, bola
žalobkyňa postrelená. Uvedená udalosť bola bezo sporu zavinená žalovaným, ktorý porušil svoju právnu
povinnosť tým, že neuposlúchol výzvu policajta na zastavenie vozidla. Zavinenie žalovaného vyplývaaj z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T 26/2013, kde súd konštatoval nerešpektovanie policajných
pokynov na zastavenie vozidla, pričom žalovaný tak urobil až po zásahu na vozidlo policajnou zbraňou.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČVS:SKIS-367/OISS-V-2012 zo dňa 17. 04. 2013 bol

konštatovaný zákonný postup polície pri zastavovaní vozidla vedeného žalovaným použitím služobnej
zbrane. Žalovaný tak zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne, keď vznik škody zapríčinil porušením
svojej právnej povinnosti. Je tým daná jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

30.Žalobkynivzniklaškodanazdravívbezprostrednejsúvislostisozavinenýmkonanímžalovaného,má
preto nárok v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia od škodcu. Pri stanovení výšky bodového ohodnotenia súd vychádzal z obsahu znaleckých
posudkov vypracovaných pre účely daného konania. Právny zástupca žalovaného síce namietal
správnosť znaleckého posudku a bodového hodnotenia znalca MUDr. Ianecska. Vznesené námietky
však súd považoval len za subjektívny, neodborný názor. Žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil či spochybnil

závery prijaté znalcom súdu doložený nebol a zo strany žalovaného nebolo navrhnuté ani ďalšie
dokazovanie za účelom odstránenia tvrdeného rozporu medzi predloženými znaleckými posudkami
(napr. výsluch znalcov). Súd o správnosti znaleckých posudkov nemal pochybnosť, keď závery
z nich vyplývajúce si vzájomne neprotirečili, pričom MUDr. Ianecsko jasne uviedol, že duševné
poruchy, ktorými trpela žalobkyňa nehodnotil. Podľa znaleckého posudku MUDr. Ianecska bolo

bolestné ohodnotené 142,5 bodmi, sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodmi. Podľa znaleckého
posudku MUDr. Zelmana bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 130 bodmi. Spolu bolo
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 472,5 bodmi. Podľa Opatrenia Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo 14. mája 2012 je výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod 15,72 Eura.

Žalobkyni tak patrí odškodné za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu v sume 7 427,70
Eur, na náhradu ktorého súd zaviazal žalovaného v celkovej výške tak ako požadovala žalobkyňa po
čiastočnom späťvzatí žaloby, keď nezistil že by bola škoda spôsobená spoluzavinením poškodenej,
ktorá vypovedala, že v čase keď nastúpila do auta k žalovanému, tento sa jej nejavil byť pod vplyvom
návykovej látky.

31. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo
svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým.
Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie

práv,ktorésúdemonštratívneuvedenév§11Občianskehozákonníka.Tútoochranuzákonzabezpečuje
v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí
zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo
porušením jeho osobnosti ako celku.

32. Žalobkyňa si okrem nároku na náhradu škody na zdraví uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Súd na základe vykonaného dokazovania nemá pochybnosť o tom, že jej prislúcha i
tento nárok. Žalobkyňa bola účastná pri policajnom zásahu na motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný
pod vplyvom návykovej látky. Žalovaný je plne zodpovedný za tento zásah, bolo jeho povinnosťou
podrobiť sa policajnej kontrole resp. následne splniť policajný pokyn na zastavenie vozidla, pričom

tak neurobil, prenasledujúcim policajným hliadkam dlhý čas unikal a nebral ohľad ani na žiadosti
spolucestujúcich, ktorí chceli z auta vystúpiť. Urobil z nich v zásade svojich rukojemníkov, ktorí sa
nedobrovoľne ocitli v tejto situácii a nijako nemohli ovplyvniť jej vývin. Žalovaný ako vodič dopravného
prostriedku bol pritom zodpovedný za bezpečnosť osôb, ktoré s ním boli v motorovom vozidle. Ich
bezpečnosť však vážne ohrozil. Súd nemá pochybnosť o tom, že žalobkyňa daný incident prežívala v

strachu o svoju bezpečnosť, zúfalstve, panike. Skutočnosť, že bola napokon postrelená tento strach len
umocnil. Opísané správanie sa žalovaného treba považovať za zásah do osobnostných práv žalobkyne,
do jej práva na súkromie a duševné zdravie, ktorý bol neoprávnený a vyvolal u žalobkyne sled strastí
a obmedzení, ktoré jeho následkom musela vytrpieť. Súd je toho názoru, že v danom prípade následky
protiprávneho konania žalovaného nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou, keď žalovaný ani v

najmenšom neprejavil ľútosť nad tým, čo spôsobil, naopak popieral oprávnenosť zásahu policajného
zásahu a bagatelizoval celú situáciu a jej prežívanie zo strany žalobkyne.33. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy vzal do úvahy pretrpanú bezmocnosť a strach žalobkyne
pri samotnom priebehu policajnej akcie vyvolanej konaním žalovaného, ako aj následné obmedzenia
žalovanej v jej súkromnom a rodinnom živote. Bezo sporu situácia, ktorú žalobkyňa nedobrovoľne a proti

jej vôli musela zniesť sa odrzkadlil v jej súkromnom a rodinnom živote. Žalobkyňa sa do seba uzavrela,
v dôsledku zásahu do jej duševného zdravia nebola schopná rozvíjať a nadväzovať interpersonálne
väzby, bola odkázaná na zdravotnícku pomoc a medikamentóznu liečbu. Celú situáciu vnímala a
prežívala nanajvýš ťažko, zvlášť z dôvodu, že žalovaný skutok spáchal pod vplyvom návykovej látky a je
pochopiteľné, že z tohto dôvodu mala i strach a úzkostné stavy z vyčítavých pohľadov ľudí a ich názorov

na ňu. Ťaživé obdobie, ktoré žalobkyňa v súvislosti s prežitou udalosťou prežívala bolo potvrdené aj
v konaní vypočutou svedkyňou, ktorá uviedla, že žalobkyňa bola na tom veľmi zle. S prihliadnutím na
úvedené skutočnosti je súd toho názoru, že nemajetková ujma v sume 5 000 Eur pre žalobkyňu je
postačujúca a primeraná.

34. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni spolu sumu 12 427,70 Eur. Nakoľko žalobkyňa žiadala od

žalovaného zaplatenie sumy 14 427,70 Eur, súd vo zvyšku žalobu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bola v spore úpešná,
pričom pokiaľ bola žaloba sčasti zamietnutá (nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol priznaný v

uplatnenej výške), rozhodnutie o výške tohto nároku záviselo od úvahy súdu. Zároveň súd priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu i štátu, ktorý v konaní vyplatil z rozpočtových prostriedkov
znalečné v rozsahu, v ktorom nebolo pokryté zloženými preddavkami.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v

dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).