Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219379
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116219379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská
republika,s.r.o.,sosídlomvČeskejrepublikevHradciKrálové,nauliciČeskoslovenskéarmádyč.954/7,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, na ulici Jilemnického
č. 30, proti žalovanej N. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C., na ulici XX. Y. č. XX, o zaplatenie sumy

7.327,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
21.09.2017 č.k.16Csp/86/2016-58 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4

481,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.06.2015 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu a
žalovaná dňa 21.03.2013 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 6.500,- Eur. Tento sa žalovaná zaviazala splácať formou 120 mesačných

splátok po 117,83 Eur. Listom zo dňa 04.06.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru k 03.06.2015, pričom pohľadávka k tomuto dňu predstavovala čiastku 7.238,92 Eur.
Zmluvou zo dňa 29.09.2015 bola sporná pohľadávka vrátane jej príslušenstva postúpená na žalobcu.

3. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

teda mal postavenie dodávateľa, pričom žalovaná mala postavenie spotrebiteľa. Rovnako je nesporné,
že žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

4. Žalobca napriek opakovanej výzve nepredložil doklady preukazujúce posudzovanie schopnosti
žalovanej splácať úver a ani žiadnym, právne relevantným spôsobom nepreukázal tzv. skúmanie bonity
žalovanej. Zo spisu nevyplýva posudzovanie schopnosti splácať úver s ohľadom na sociálnoekonomickú

situáciu žalovanej. Z tohto dôvodu sa preto v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 11
ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Z poskytnutého úveru vo výške 6.500,- Eur žalovaná uhradila len sumu 2.018,33 Eur, a
teda jej dlh predstavuje čiastku 4.481,67 Eur. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.481,67 Eur s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.6. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla, že bola dlhodobo nezamestnaná a okrem
pohľadávky žalobcu spláca aj ďalšie pohľadávky. Peniaze pritom potrebuje na stravu, lieky, ošatenie a

bývanie. Poukázala, že po prečítaní rozsudku sú jej nejasné veci uvedené v jeho odôvodnení. Preto
požiadala o prehodnotenie rozhodnutia.

7. Žalobca navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť, nakoľko z odvolania nie je zrejmé, voči ktorému
výroku rozsudku sa žalovaná odvoláva a z akého dôvodu.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

9. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na nejasnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku. Nejasnosť

rozsudku bez akýchkoľvek pochybností spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, čo je odvolacím dôvodom
vyplývajúcim z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť
len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. V zmluve o splátkovom úvere zo dňa 21.03.2013 je ako druh úveru uvedený spotrebný úver
na čokoľvek. Už z označenia tohto úveru je nepochybné, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo
právny vzťah majúci základ v osobitnej právnej úprave, a to konkrétne v zákone číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy. Tento právny predpis určité povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľských

úverov ukladá i veriteľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1
veta prvá, zákona číslo 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon číslo 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 2, veta prvá a veta druhá, spája
významný právny následok. V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Pri hrubom porušení povinností posúdiť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver nemohol právny predchodca
žalobcu od žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a ani žiadať dohodnuté
úroky a poplatky.

11. Súd prvej inštancie síce citoval ustanovenia § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, avšak vyvodil z nich
len jeden zákonný dôsledok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. O
ďalšej povinnosti spočívajúcej v nemožnosti právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa vyžadovať

od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza
žiadna zmienka.

12. V súvislosti s nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
nezodpovedanou zostala i otázka ako mohol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 postúpiť na žalobcu celú pohľadávku uplatňovanú
v tomto konaní a nie len jej splatnú časť. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky
zákonník v ustanovení § 524 a nasledujúcich. V prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto pri
rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone číslo
483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky. V ustanovení § 92 ods. 8

zákon číslo 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky ako špeciálny
právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie
je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomnávýzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní.

13. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

16. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

17. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.1 písm.
b) CSP rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, zrušil a
v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a následne
vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V konaní sa ďalej musí ustáliť, či právny predchodca žalobcu, ak nekonal
s odbornou starostlivosťou, mohol v dôsledku porušenia zákonného zákazu vyžadovať od žalovanej
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, platne previesť na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v

tomto konaní.

19. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).