Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317204756
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317204756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: M. O., G.. XX.X.XXXX, K. Š., L.. G. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v konaní právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 , so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Bratislava, Krížna 56 vydaný dňa 2.12.2016 pod sp.
značkou 367/04/2016.

II. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného dňa 2.12.2016 Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pod sp. zn. 367/04/2016. V podanej žalobe žalobca namietal, že stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol' mať vplyv na výsledok sporu.
Žalobca uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti
podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a stály rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. V neposlednej rade žalobca namietal, že rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že rozhodcovské
konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že ad l) rozhodcovská

doložka je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ) ako neurčitý právny úkon neplatná, ad 2) rozhodcovská doložka je podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ad
3) žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53
ods. 4 písm. a) OZ. Žalobca teda popiera platnosť rozhodcovskej doložky a podľa neho je táto
neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Predmetná rozhodcovská

zmluva nebola so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej
predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má
rozhodcovská doložka vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný,
vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o úvere.Rozhodcovskú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, v
zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie NS SR vo veci 6 MCdo 9/2012). V
danom prípade nie je hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby sa prípadné
spory riešili v rozhodcovskom konaní (predformované na tlačive dodávateľa - typová rozhodcovská
zmluva, keďže bola vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu), preto má žalobca za to,

že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca nevedel, že podpisuje aj takúto zmluvu, ktorá
je aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, čl. 144
ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, je ako zmluvná
podmienka neprijateľná a absolútne neplatná. Žalobca konanie pred rozhodcovským súdom považuje
za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice,

zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no
taktiež aj Súdneho dvora Európskej, únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a teda sa domáha zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku. Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX (spotrebiteľská zmluva), na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok
vydaný, neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (najmä adresu, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru , údaje
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), čo spôsobuje že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalobcovi
zmluvou poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že

za neprijateľnú podmienku považuje aj nárok na zmluvnú pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta
dojednaná vo výške 0,45 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je dlžník v omeškaní,
je neprimerane vysoká a tiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. p) a
písm. q) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od
spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V Zmluve o

revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, všetko
je uvedené len v Zmluvných dojednaniach zmluvy (čl. 14 bod 14.1). Zmluvné dojednania (tzv. úverové
podmienky, resp. všeobecné obchodné podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej
zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú však slúžiť k tomu,
aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner

skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých sa predpokladá, že môžu jeho
pozornosti uniknúť. Zároveň predmetná zmluva obsahuje neprimerane vysokú ročnú úrokovú sadzbu,
RMPN.Žalobcamázato,žesamotnýprocesnýpostuprozhodcovskéhosúduznevýhodňujespotrebiteľa
ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral
žalovaný. Vzhľadom na to, že sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie

uvedených námietok a rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi ako
spotrebiteľovi, v prípade, že by sa začal nútený výkon predmetného rozsudku formou exekúcie, hrozí
ujma na jeho právach. Preto sa žalobca obrátil na tunajší súd, kde sa podanou žalobou domáha ochrany
svojich práv.

2. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej boli zaslané žalovanému, ktorý sa k uvedenému
vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 17.8.2017. Žalovaný v podaní cestou svojho právneho zástupcu
poukázal na to, že žalobca a v kontexte podanej žaloby a pripojených listín nesprávne používa
pojem „rozhodcovská doložka“, nakoľko medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská zmluva ako

osobitná zmluva uvedená na samostatnej listine, a ktorá priamo nadväzuje na hlavný zmluvný vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX. Za rozhodcovskú
doložku sa pritom považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve
upravujúcej zmluvný vzťah. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy. Z
obsahurozhodcovskejzmluvypresnevyplýva,žetextováskratka„ZmluvaoRÚ“jeurčenávnadväznosti

na konkrétnu zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú priamo nadväzuje rozhodcovská zmluvy (s
rovnakým číslom ako zmluva o RÚ). Spôsob určenia sporov je plne v súlade so zákonom - § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy
(t.j. ku dňu 21.3.2014). Žalovaný tu poukázal na to, že rozhodcovská zmluva čo do obsahu sa riadiprávom platným v čase jej uzavretia (§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z,). Ako je možné identifikovať
z priložených dôkazov, označenie Zmluvy o revolvingovom úvere na náklade, ktorej rozhodcovský
súd rozhodol o splnení záväzku je rovnaké ako označenie rozhodcovskej zmluve, a teda právny

úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve nemôže byť kvalifikovaný ako neurčitý, nakoľko z daného
právneho úkonu je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Žalovaný
ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. r) OZ, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z jej obsahu
totiž vyplýva alternatíva pre riešenie sporov (dáva možnosť výberu rozhodcovského súdu). Žalovaný

poukázal na fakt, že v súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ktorým sa rozhodcovské konanie sp. zn. 367/04/16 riadilo, pričom rozhodcovská zmluva sa
v zmysle § 73 ods. 3 zákona riadi ustanoveniami právnych predpisov účinných v
čase jej uzavretia) vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží
žalobcovi, a tým môže byť tak veriteľ ako aj spotrebiteľ. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobca sa nemal
možnosť sa skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu.

Niektoré z podmienok konania sú priamo uvedené v rozhodcovskej zmluve (bod 6 a nasl.) a navyše
rozhodcovskésúdysúvzmyslezákonapovinnésvojevnútornépredpisypublikovaťnasvojichwebových
stránkach, pričom odkazy na webové stránky sa nachádzajú priamo v rozhodcovskej zmluve. Štatút a
rokovací poriadok súdu je zverejnený v obchodnom vestníku, a teda ak by žalobca mal reálny záujem
s uvedeným sa oboznámiť, mohol tak urobiť prostredníctvom internetu. Podľa názoru žalovaného však

vnútorné predpisy rozhodcovského súdu podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ nie sú súčasťou zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou zmluvného vzťahu sú zmluvné dojednania
zmluvy, v rámci ktorých sú taxatívne uvedené prílohy zmluvy, bez zmienky o vnútorných predpisoch
rozhodcovského konania. Absenciu individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy žalovaný v podaní
poprel a uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola

podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej
štandardnej zmluvy, a ktorá spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom, platným a účinným v čase
jej uztvorenia. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je
povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy

vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej
zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol
nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody,
a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom

úvere. Spor rozhodoval súd určený v súlade s § 73 ods. 5 ZoSRK, ktorý v priebehu konania preskúmal
skutkovýstavapredloženélistinnédôkazy,pričomnezistilžiadneporušenieprávnychpredpisovvoblasti
spotrebiteľského práva. Podľa žalovaného zmluva o revolvingovom úvere má všetky náležitosti, ktoré
zákon vyžaduje. Výšku dojednanej zmluvnej pokuty ako aj RPMN považuje žalovaný za primeranú.

3. V danej veci bolo pojednávanie vytýčené na deň 19.4.2018, pričom osobne sa ho zúčastnil len
žalobca. Žalovaný svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu, a
to podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky, dňa 6.4.2018. V danom podaní žalovaný uviedol,
že súhlasí, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, o odročenie pojednávania nežiadal.
Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

4. Pred súd predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že žalobu mu vypracovala oddlžovacia spoločnosť. Zmluvu
so žalovaným uzatváral v Šali, pričom žalobca nevedel presne uviesť koľko finančných prostriedkov
obdržal, pretože od spoločnosti žalovaného mal niekoľko pôžičiek. Presne sa už nepamätá, ale
rozhodcovskú zmluvu pravdepodobne podpísal. Rovnako tak si žalobca nepamätal či mu niekto hovoril

o tom, čo to rozhodcovské konanie vlastne znamená.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa
21.3.2014, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania,

rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp. zn. 367/04/2016 zo dňa 2.12.2016, pripojený rozhodcovský spis sp.
zn. 367/04/06, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a
právny stav veci:6. Dňa 2.12.2016 vydal Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o., v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, rozsudok sp. zn. 367/04/16, v ktorom uložil žalovanému (žalobca v tomto konaní) povinnosť
zaplatiť sumu vo výške 899,36 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo
výške 0,55 % ročne, zo sumy 40,88 Eur od 2.5.2014 do 18.5.2014, zo sumy 40,88 Eur od
2.9.2015 do 8.11.2015, zo sumy 40,88 Eur od 2.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od 2.11.2015
do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od 2.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od

2.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 735,84 Eur od 8.1.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a
táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 720,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 720,- Eur len 5,05 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 899,36 Eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky vo výške 72,04 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské
konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08 Eur. Predmetný rozsudok bol žalobcovi

doručený dňa 23.12.2016. Žalobca v lehote stanovenej zákonom (§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.)
podal dňa 2.3.2017 na tunajší súd žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku,
a to z dôvodu, že bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná neplatne,
nakoľko osobitne sa nevyjednala a bola vopred naformulovaná, a tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, znevýhodňujúcu jeho postavenie, t.j. postavenie spotrebiteľa. Žalovaný okrem iného k

žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať bola založená nie rozhodcovskou
doložkou, ale rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola dojednaná samostatne, pričom žalobca mal možnosť
od nej odstúpiť, a tým ju zrušiť, prípadne ju neuzatvoriť, nakoľko jej uzatvorenie nebolo podmienkou
poskytnutia úveru.

7. Súd z pripojeného rozhodcovského spisu zistil, že dňa 21.3.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným
zmluvu o úvere č. 8500043656, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 720,- Eur,
ktorý úver sa žalobca zaviazal splatiť prostredníctvom 36-tich mesačných splátok vo výške po 40,88
Eur. Splatnosť prvej splátky bola 1.5.2014 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 1.4.2017.
Predpokladaná RPMN úveru bola vo výške 70,03 % a priemerná RPMN 46,30 %. Ročná úroková

sadzba úveru bola 70,03 %. Dňa 21.3.2014, t.j. toho istého dňa ako bola podpísaná
zmluva o úvere, podpísal žalobca aj rozhodcovskú zmluvu. V zmluve sa uvádza, že všetky spory,
ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, uvedených v zmluve.
Nakoľko žalobca poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, dostal sa s jeho plnením do omeškania a

voči žalovanému mu tak vznikol dlh. Tento sa stal splatným a žalovaný sa obrátil so svojím nárokom na
rozhodcovský súd, ktorý si sám zvolili, na základ dojednanej rozhodcovskej zmluvy.

8. Na základe rozhodcovského rozsudku, o zrušení ktorého sa v danom konaní koná, bol žalobca
zaviazaný zaplatiť žalovanému peňažnú povinnosť tak ako je uvedené už vyššie, pričom rozhodca takto

rozhodol na základe tvrdení žalobcu (v tomto konaní žalovaného) uvedených v žalobe a z dôkazov,
ako aj na základe tvrdení žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa). Rozhodca dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná a jeho nárok je oprávnený, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozhodcovského rozsudku. Zároveň rozhodca aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v súlade s týmto posudzoval, či sankcie dojednané zmluvou

uplatnené žalobcom v tomto rozhodcovskom konaní nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 OZ a tiež, či zmluva obsahuje všetky náležitosti o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v rozhodnom čase. Z poučenia
rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalovaný bol poučený o možnosti podať žalobnú odpoveď, na
základe ktorej dôjde k zrušeniu rozhodnutia a rozhodcovský súd opätovne vo veci rozhodne alebo sa

môže obrátiť na príslušný súd v lehote 30 dní.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)

až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o
osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo
súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený
stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

10. Po oboznámení sa s vecou súd zistil, že rozhodcovský súd bol oprávnený vydať rozhodcovský
rozsudok v spotrebiteľskom spore, nakoľko predmetom nebol spor vylúčený z jeho rozhodovania v
zmysle vyššie citovaných ustanovení. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahovala doložku, na

základe ktorej sa odvinula právomoc rozhodcovského súdu alebo všeobecného súdu vo veci konať, táto
bola stranami sporu uzatvorená platne, podpísaná obidvomi zmluvnými stranami a rozhodcovský súd
bol v nej presne identifikovaný, pričom výber rozhodcovského alebo všeobecného súdu bol ponechaný
na stranu, ktorá podá žalobný návrh.11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a

v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. a) až o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol ustanovenia všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktorá vo veci aplikoval, a teda posudzoval, či

sankcie dojednané zmluvnou a uplatnené v rozhodcovskom konaní nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ a nasl. Rozhodca pritom dospel k záveru, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Súd
k tomuto záveru rozhodcu uvádza, že rozhodca síce uviedol aplikáciu právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, avšak nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy v rozpore s platnými predpismi a

nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy. Z predloženej zmluvy súd zistil, že žalobca
požiadal o poskytnutie úveru vo výške 720,- Eur s počtom splátok 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky
úveru 40,88 Eur. Žalobca sa teda zaviazal k splateniu sumy celkom vo výške 1 471,68 Eur, t.j. navýšenie
o sumu vo výške 751,68 Eur. V zmluve nie sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z. presne
uvedené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez

bližšej špecifikácie čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. a) z.č.
129/2010 Z.z.). Žalovaný nepreukázal, že uplatnená zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, je
obsiahnutá vo vopred pripravenom formulári, ktorý je napísaný malým a ťažko čitateľným písmom. Súd
ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere obsahuje nejednoznačný údaj o RPMN
(v zmluve je uvedená výška predpokladanej RPMN a priemernej RPMN).

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko boli splnené podmienky § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z., na základe, ktorých je
možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná aj včas, v zákonom
stanovenej lehote ( § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku rozsudku a vyhovel jej v plnom rozsahu. V rámci rozhodcovského konania neboli chránené
práva spotrebiteľa, ktorý tak bol zaviazaný k plneniu, ktoré sa prieči dobrým mravom. Súd uvádza, že
ani rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem
na ochrane spotrebiteľa. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým
mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú

mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia ( § 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS).
Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodca v rozhodcovskom
konaní nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
neskúmal zmluvu o úvere a nezohľadnil s tým spojené následky, v dôsledku ktorých mohlo dôjsť k tomu,

že úver bol poskytnutý bez úroku a bez akýchkoľvek poplatkov, pretože zmluva neobsahovala všetky
zákonom predpísané náležitosti. Súd má zato, že rozhodcovský súd pri svojom postupe nezohľadnil
právne predpisy na ochranu spotrebiteľov, hoci ich zohľadniť mal.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobcoviakoplneúspešnejstranesporu.Nakoľkovšakžalobcovi vkonanínijakétrovyvznikli,
žiadne mu nevyplývali ani zo spisu a žiadne si žalobca ani neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.